22:45 – Vonku fúka vietor, a akoby to nestačilo, ešte aj susedova mačka nám zavýja pod oknom. Mirmur je sama vonku. Idem ju skontrolovať. Po otvorení dverí sa zjaví z tmy. Aj kocúr prestane zavýjať, našťastie.

Nemala by chodiť dovnútra, ale ona sa sama rozhoduje kam ide. Vybrala si kuchyňu. Dnes ešte nedostala žrať. Niežeby potrebovala, jej línie sú viac než oblé, deti ju volajú „Lopta”. Je to pre ňu urážajúce, preto ja ju volám „slečna grófka”. Je to predsa naša mačka už 12 a pol roka. Dostali sme ju spolu so psom. Ten už odišiel pred dvoma týždňami. Nemáme nového psa, ešte nie sme pripravení!

Mirmur má dnes dobrú náladu. Otvorím chladničku a vysypem jej do odporného zeleného kelímka od šampiňónov pár zoschnutých oškvarkov. Musia voňať dobre, ale nepustí sa do nich, zrejme sú studené a suché. Načne jeden, ale nezožerie ho. Počká, kým sa oteplia.

22:48 – Sedím v kuchyni na zemi, chrbtom k rúre. Tá zradkyňa sa pritúlila ku mne a pradie. Vôbec to nemá vo zvyku. Robím si nádej, že je v stave úplnej spokojnosti a blaženosti a preto je spokojná, lebo som dobrou gazdinkou. Isto bola u susedy a dostala od nej Whiskas v konzerve, lebo „mačky by kupovali Whiskas“. Ja nie som mačka, tak nekupujem, suseda asi je, lebo kupuje.

22:50 – Vybrala jeden vyschnutý oškvarok z odporného zeleného kelímka od šampiňónov, čo som kúpila minule k obedu, a ťahá ho cez dlaždice. Zanecháva za sebou mastnú líniu cez kocku kávovej farby a sčasti aj na kocke kapučínovej farby. Mala by som ju zotrieť, ale nemám chuť a nemám po ruke ani handru ani Szilviu. Akoby som mala, veď sedím na zemi v kuchyni chrbtom k rúre.

22:51 – Zožrala načatý oškvarok, znova sa pritúlila ku mne a ešte stále pradie, akoby to bolo povinné. Nedáva to logiku, ona to nerobieva, nehrá sa na mačku. Myslí si o sebe, že je pes, a pes si myslel, že je mačka, alebo niekedy si myslel, že je človek.

Otočí sa raz, dvakrát, trikrát, už som celá od srsti, a teraz, keď už konečne aj ja začnem cítiť rezonanciu, začala odbúravať môj nahromadený stres a začala som cítiť, že ma upokojuje…

22:52 – ... odíde! Koniec povinného rozmaznávania. Normálne, ako manželský sex po dvoch desaťročiach. Koniec sedemminútovky, a stále sedím v kuchyni na zemi, chrbtom k rúre a predo mnou je odporný zelený kelímok od šampiňónov so zvyškom zoschnutých oškvarkov.

Ivett Körtvélyesi