Peštianske „piciny“

Na výraz „piciny“ mám copyright. Nahováram si, že som to vymyslel ja, dokonca sa mi podarilo výstižne skĺbiť maďarčinu a slovenčinu. Maďarské slovo „pici“ totiž znamená „maličký, drobný“, no a rád spájam dokopy z rôznych oblastí „maďarského života“ maličkosti, alebo ak chcete: peštianske piciny.

Rozprávať o najväčších „picinkách“ roka 2005 by som mohol možno do rána. Urobil som to tak, že som jednotlivé udalosti či výroky dal do kalapu (klobúka), a zopár som z nich vytiahol, čiže výber je viac-menej náhodný, v žiadnom prípade nie úplný.

Parlament celkom seriózne rokoval o požiadavke Hunov, aby dostali štatút národnostnej menšiny. Ich argumentácia bola logická: bič boží Attila obsadil v polovici prvého tisícročia Karpatskú kotlinu, rozsial semeno, hunská genetika je teda dodnes zachovaná a všetci sme vlastne Huni, hoci po hunsky už nevieme. Poslanci však odmietli akékoľvek spojenie s týmto barbarským predkom, dokonca neuverili ani tomu, že niekde na Havajských ostrovoch dodnes žijú hunské kmene... Hun-cútstva stváral - predstavte si - maďarský eurokomisár László Kovács. Ako šéf maďarskej diplomacie a predseda najväčšej vládnej strany bol v politike mimoriadne „potentný“, no prišli mladší „býci“, ktorí ho z „paše“ vyhnali - až do Bruselu, kde sa však jeho mužnosť prebrala. Tvrdí to aspoň jeho bývalá domáca frajerka, lebo bolo verejným tajomstvom, že ju má, o dvadsať rokov mladšiu, čo do istej miery vysvetľuje aj jeho celkovú zvýšenú aktivitu. Nuž, táto dáma potešila teraz všetky bulvárne médiá: vyšla z tieňa a prezradila, že už spolu nechodia. Vraj ju exminister v ďalekom Bruseli permanentne podvádza. Istý denník dokonca dostal sériu fotografií, na ktorých komisár pred jedným klenotníctvom intímne drží za ruku peknú blondínku, ktorá nie je ani jeho bývalá milá, ani manželka. Rozvinula sa diskusia, či ide o dostatočne dôstojnú reprezentáciu krajiny v Európskej únii. Komentáre sa nakoniec dopracovali k záveru, že keď Amerika prežila Billovu aféru s Monikou, ani Maďarsku neuškodia Laciho avantúry, naopak, sú len dôkazom vysokého potenciálu Maďarska v tomto, často neúprosnom medzinárodnom licite. Čudný licit okolo cien elektriny sa odohral v parlamente. Opozícia navrhla znížiť poplatky za elektrickú energiu o 10 % a tým okresať „luxusný profit“ veľkých, najmä však nadnárodných spoločností. Premiér na to reagoval tým, že vláda už dávno húta o ešte výraznejšom znižovaní. Humoristi predložili sériu návrhov na centrálne určovanie cien všeličoho, no mne sa najviac páčila iniciatíva šéfa koaličných liberálov, aby postupne znižovali cenu vínneho streku, čiže špricera, a vzhľadom na to, že ide o maďarský národný nápoj, do volieb by ho mali v každej krčme dávať zadarmo. Zadarmo však nie je nič, ani toaletný papier. Prišli na to aj na budapeštianskom policajnom riaditeľstve, kde vydali obežník, podľa ktorého každý pracovník dostane kotúč len proti podpisu, takpovediac osobne, musí viesť denný záznam o spotrebe, pričom aj samotnú spotrebu určoval obežník podľa toho, o akú potrebu ide, no a vrchol: túto papierovú kvótu nemožno preniesť na inú osobu, a každý prázdny kotúčik treba odovzdať v centrálnom sklade - kvôli evidencii... Prešlo pár dní, kým vysvitlo, že síce išlo o seriózne vyzerajúci, na hlavičkovom papieri napísaný obežník, no bol to iba žart istého podplukovníka a podšéfa odboru, ktorý sa nemal dostať na verejnosť. Verejnoprávnym rozhlasom otriasali rôzne fukoty, no najvýstižnejšia je predstava, aby parlamentné zasadanie vysielala stanica Bartók Rádió. Treba vedieť, že Bartók je takzvaná umelecká stanica, povedal by som, posledná bašta, kde ešte možno počúvať kvalitnú vážnu hudbu, poéziu, slovom: vysoké umenie. Takisto treba vedieť, že doteraz jedine maďarský rozhlas vysielal celé zasadanie parlamentu, ale na vlnách, ktoré sa idú rušiť. Ide o takzvanú východnú normu VKV. A tak niekto vymyslel, že parlamentné vysielanie treba preložiť na Bartók Rádió. Najjemnejšie reagoval šéfredaktor, ktorý odmietol, aby „malicherné, špinavé a nekultúrne politické boje“ dostali priestor na tomto kultúrnom kanáli. A ešte niečo: dediči Bélu Bartóka sa vyhrážajú, že rušia právo na používanie mena tohto geniálneho hudobného skladateľa, ak otázku rozhodnú tí, ktorým zrejme chýba jedno koleso. Koleso času by sa nemalo dnes o polnoci pretočiť! - toto je celkom čerstvá správa, hoci jej pravdivosť si budeme môcť overiť naozaj až v prvých minútach nového roka. Viete, v peštianskom Mestskom parku postavili osemtonové mramorové koleso, vo vnútri s presýpacími hodinami, ktoré ukazujú uplynutie roka. No a ide o silvestrovskú atrakciu, keď to koleso pretočia, aby sa granulát mohol sypať opäť zhora dole. Tento úkon však stojí zopár miliónov a nikto vraj na to nemá. Takže nie je vylúčené, že sa zastaví čas. Čas, ako je známe, sú peniaze... podľa maďarského príslovia peniaze „hovoria“ a pes šteká, ktorý pes šteká, ten nehryzie... Z toho vyplýva, že čas nehryzie. Tak prečo sa hovorí: zub času? Veď opäť „odhryzol“ celý rok.

Gregor Martin Papucsek