Sud rečníkov v Mestskom sade ● Hyde Park v Budapešti

„Nevieme dobre vyjadrovať svoj názor. Predsa aj to má svoju kultúru, treba sa na to socializovať, musíme v tom vyrastať, a nám to príliš nejde.“

Hyde Park je úzko spätý s Londýnom: pri dodržiavaní istých pravidiel - napríklad nie je možné nadávať na britskú kráľovnú - môže si tam rozprávať ktokoľvek čokoľvek, samozrejme s tým, že musí potom znášať aj prípadné nesúhlasné reakcie náhodného publika... No nechajme zahmlený Albión, pretože podobné slobodné rečnícke miesto sa chystá aj bližšie: v Budapešti. Ak po masových demonštráciách z posledného poldruha roka, alebo po pravidelných pouličných protestoch rôznorodo zameraných jednotlivcov či skupín na verejnosti by ste mali dojem, že takýto „speaker´s corner” je u Maďarov zbytočný - dám vám za pravdu, avšak predsa cítim potrebu isté veci dodať... „Sud rečníkovi!” - to je aj v maďarčine klasická výzva z davu, keď ľudí zaujme niekto a sú zvedaví na to, čo chce dotyčný povedať. Kedysi, povedzme v stredoveku, sa najmä na trhoviskách vždy našiel potom sud, na ktorý sa mohol rečník postaviť, aby ho lepšie počuli. Takto vznikol aj výraz „sudový rečník” - to bol, a aj je, v podstate človek, ktorý tliacha dve na tri, rozpráva hlúposti, aby som nepovedal: hovadiny. Tento krátky etymologický úvod bol potrebný na to, aby ste pochopili, prečo má stáť na rohu dvoch alejí v budapeštianskom Mestskom sade - Sud rečníkov. Bude to vlastne iba vrch sudu, ako keby bol šikmo ponorený do zeme. Celý projekt, spolu aj s vydláždením priestoru a so samotným kusom symbolického spíkerského sudu vyjde vraj na 30 miliónov forintov, čo je asi 120 tisíc eur. Mohli by sme zvolať: veď demokracia, a spolu s ňou aj sloboda slova, je drahá záležitosť! Ale žeby bolo v Budapešti málo príležitostí a miest na slobodné vyjadrenie názoru, s tým nemôžem súhlasiť, a som celkovo skeptický voči celému projektu. Nakoniec nie som sám, ako to dokazuje aj krátka anketa. Tomuto páru vadí hluk a dopravný ruch na okolí, chlapec označuje za potrebné používanie reproduktora, dievča v tom vôbec nevidí zmysel. „Je potrebné jedno miesto. Ale, ak tu bude taký tábor, aký bol pred parlamentom, to nebude dobré”. „V Maďarsku, obávam sa, by sa prevalili vášne, nie som si istá, či by sme dokázali rešpektovať iný názor” - hovorí dievčina, a jej priateľka dodáva: „Štýlovo by tu mohli postaviť radšej bazén s blatom, lebo by sa to určite zvrhlo na hádzanie blata.” Týmto aj ja zastavujem slobodné vyjadrovanie názorov, so zvolaním: dosť bolo ankety! Radšej by som vyjadril svoj vlastný názor. Ak máte chuť, predstavte si, že stojím na sude a nehatene táram, čo mi príde na myseľ. V prvom rade si myslím, že v Maďarsku, a v Budapešti osobitne, možno nielen hovoriť, ale aj robiť kdekoľvek čokoľvek, možno nadávať do cigánov-židov, na štátnikov susedných krajín, samozrejme na vládu, hádzať zápaľné fľaše, kocky kameňa do policajtov, ktorí zasa na oplátku vystrelia vám oko gumeným projektilom. Takže mesto neobmedzených možností! A vôbec: tu už bol takýto Hyde Park Corner - tesne pri parlamente, trvalo to niekoľko týždňov, ako to pripomenul aj jeden z účastníkov ankety, ktorý narážal na permanentný zhluk rôznych, síce revolučne naladených, zato skôr asociálnych živlov na jeseň 2006. Istý kolega sa ma aj spýtal, či viem, aký je rozdiel medzi Hyde Parkom a miestom pri maďarskom Parlamente. Predsa ten, že v Londýne po tom, čo sa niekto vyreční, nevyčúra sa na trávnik... A čo v samotnej budove Parlamentu, kde pomerne obmedzený počet ľudí za tliachanie dostáva aj odmenu?! Myslím predovšetkým na takzvanú rozpravu, ale pripomenúť by som mohol aj surové hlášky poslancov, ktorí sa niekedy naozaj správajú, ako keby stáli na trhovisku. Najpamätnejšie je zvolanie: „Dajte Židovi sud!” Odznelo to ešte na úsvite demokracie, roku 1990, keď v diskusii vystupoval poslanec za liberálnu stranu, a citovaný výkrik sa ozval nevedno, z ktorých lavíc. Pre trmu-vrmu sa nepodarilo zistiť, kto to bol, ale vtedajšia vládna väčšina potom presadila do zápisnice túto verziu: „Dajte rečníkovi sud!”, čo v maďarčine znie naozaj trocha podobne. Pre krátkosť času ďalšie cifrované citáty neuvádzam... Schádzam z pomyselného suda, a dávam slovo radšej znalcovi maďarskej duše, spisovateľovi Endremu Kokorellimu, s ktorým aj súhlasím: „Nevieme dobre vyjadrovať svoj názor. Predsa aj to má svoju kultúru, treba sa na to socializovať, musíme v tom vyrastať, a nám to príliš nejde. Čo iba konštatujem. Neviem, či by nám pomohol akýsi Hyde Park Corner. Budú tam vykrikovať iba spoly blázni. Podľa mňa.”

Gregor Martin Papucsek