Selenča v Báčke oslavuje 250-ročné jubileum

Na území Vojvodiny, v Srbsku, je niekoľko dedín, ktoré v čase feudalizmu osídlili a viaceré aj založili Slováci. V Báčke je jednou z nich aj vyše trojtisícová Selenča, ktorú založili Slováci evanjelického vierovyznania zo stredného Slovenska.

Slovenskí kolonisti podpísali kontrakt o osídlení selenčského chotára a pustatiny 2. júla 1758, čo znamená, že si Selenča v roku 2008 pripomína štvrťtisícročie svojej existencie. Keďže títo Slováci - evanjelici sa usadili na pozemku kaločského arcibiskupstva, a to ešte pred vydaním tolerančného patentu, náboženské služby mali povolené len v jurisdikcii susednej katolíckej farnosti v Báči. Prví osadníci si hneď postavili modlitebňu, ale tú im z nariadenia kaločského arcibiskupa zlikvidovali. To bolo aj jednou z príčin, pre ktoré sa roku 1770 rozhodlo 98 evanjelických rodín presťahovať do Sriemu a usadiť sa v Starej Pazove a okolí. Väčšina evanjelikov, ktorí tam zostali, prijala status želiarov. Na miesta týchto odídencov prišlo potom 120 katolíckych rodín zo západného Slovenska. Aj z tohto dôvodu zo začiatku obidve konfesie Slovákov žili vedľa seba v neustálom antagonizme. Evanjelici tam dostali náboženskú slobodu až po prijatí Tolerančného patentu Jozefom II. (1781). Početne narastali a v roku 1786 na základe žiadosti mali povolené už mať svojho prvého farára a postaviť si kostol, faru a školu. Najprv si v roku 1781 postavili faru a hneď na to aj svoju školu. Pri stavbe kostola postupovali podľa možností a ukončili ho roku 1812 výstavbou veže. Na druhej strane prvý katolícky kostol z nabíjanej hliny bol postavený v roku 1767. Kostol z tvrdého materiálu bol však postavený až v roku 1795 a slúži dodnes. Rokmi spolunažívania sa postupne trecie plochy medzi konfesiami zmenšovali, čím napríklad vzniklo mnoho zmiešaných manželstiev tunajších Slovákov. Príslušníci obidvoch vyznaní v Selenči sú takto dlho odkázaní žiť a pracovať pokojne vedľa seba a rovnako spoločne pestovať a šíriť národnú kultúru a zachovávať jej dedičstvo. Veď nakoniec je to tak v mnohých dedinách ich starej vlasti. V tomto ohľade je však Selenča v Báčke medzi slovenskými vojvodinskými dedinami a mestečkami jedinečnosťou a zasluhuje si po dlhých rokoch spoločného života na Dolnej zemi osobitnú pozornosť etnografov a sociológov. Aj v jubilejnom roku žije v tejto slovenskej dedine naviac Slovákov, zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, remeselníctvom a potravinárstvom. Na jej čele stojí „richtárka“, čiže predsedníčka Rady miestneho spoločenstva Anna Čapeľová. Selenča v ostatných rokoch patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce slovenské sídla vo Vojvodine. Svedčí o tom nielen jej vzhľad, ale aj okolie, do ktorého vhodne zapadá aj moderný súkromný podnik Slovan Progres Selenča, ktorého majiteľom a generálnym riaditeľom je miestny rodák Juraj Bocka. Tento popredný vojvodinský podnik zamestnáva takmer 400 ľudí, z ktorých je 90 % Slovákov, ktorí tam nachádzajú výhodnú prácu. Podnik sa už niekoľko rokov popri stavebnej výrobe zaoberá aj pestovaním a spracovaním zeleniny a ovocia, v čom dosahuje výsledky, ktoré spĺňajú normy Európskej únie. Tri štandardy kvality, udelené zahraničnými auditorskými spoločnosťami, rozšíril roku 2007 o ďalšie dve a na trh zaviedol nové výrobky zo skupiny biopotravín. V tejto skupine výrobkov patrí Bockovej firme vo Vojvodine prvé miesto. Nie náhodou bol tento priekopník priemyselnej výroby zdravej výživy a bioproduktov v Srbsku ocenený v roku 2007 národným titulom manažér roka. V minulom roku odovzdal Slovan Progres Selenča do užívania nový závod Zdravo-Organic s najmodernejšou technikou. Má dve prevádzky: biovýrobu a konvenčné spracovanie. Celá investícia má hodnotu päť miliónov EUR a predstavuje najmodernejšiu generáciu chladiacich a mraziacich zariadení.

Druhou zaujímavou svetovou raritou v Selenči je výroba cirokových metiel. Zaoberá sa ňou 22 súkromných výrobcov, ktorí ročne vyrobia vyše šesť miliónov týchto výrobkov. Pestovanie ciroku metlového má v Báčke dlhoročnú tradíciu. Nie náhodou bol v Báčskom Petrovci založený Výskumný ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a pracovalo tam aj výrobné družstvo Kooperatíva ako najväčší výrobca a exportér týchto produktov na svete. Keď pred ôsmimi rokmi začala jeho postupná likvidácia, výroby sa ujali súkromníci z neďalekej Selenče. Najmä kvôli odbytu si založili Združenie výrobcov metiel Unibrooms, prostredníctvom ktorého 90 % svojich výrobkov exportujú do celého sveta. Medzi ich najväčších odberateľov patrí tradične Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, a tiež aj Slovensko. Počas mojej nedávnej návštevy v Selenči som navštívil dvoch takýchto výrobcov.

Jedným z nich bol tridsaťročný Štefan Daníček, ktorý sa ochotne rozhovoril: - Pochádzam z roľníckej rodiny. Okrem iného sa naša rodina ešte nedávno zaoberala aj pestovaním ciroku. Keď som sa pred 8 rokmi oženil a videl som veľký záujem o selenčské metly, začal som sa zaoberať ich výrobou aj ja. Dnes sa v Selenči pestuje len desať percent potreby ciroku metlového a tak základnú surovinu nakupujeme od najlepších a overených pestovateľov z celej Vojvodiny. K tejto činnosti ma priviedli priatelia, ktorí sa už dlhšie zaoberali výrobou metiel. Kúpil som si stroje a postupne som zamestnal 13 ľudí, ktorí denne vyrobia 300 kusov metiel, - vysvetlil a súčasne ma pozval na prehliadku svojej prevádzky, aby som sa oboznámil s technológiou ich výroby. Snopy ciroku najprv triedia, potom nasleduje dezinfekcia sírou. Pracovník odnesie cirok k navíjaniu na drevenú rúčku. Nakrútený cirok postupuje k ďalšej pracovnej operácii - na prešívanie cirokovej metly farebnými šnúrkami v 4-5 riadkoch. V Daníčkovej dielni som si poznamenal, že pri výrobe metiel päť ľudí navíja cirok na 105 cm dlhú rúčku, dvaja šijú cirokovú metlinu a ostatní preberajú a triedia uskladnený cirok. Poslednou operáciou je balenie metiel do desaťkusového zväzku. Dielňa Štefana Daníčeka vyrobí ročne štvrťmilióna kvalitných metiel.

Druhým výrobcom, tiež tridsaťročným, ktorého som navštivil, bol Ján Trusina. Pokračuje v remesle svojho otca, ktorý sa touto prácou živil plných tridsať rokov. Jeho prevádzka vyrobí ročne štyristo tisíc metiel. Pán Trusina mi však pripomína, že najväčším výrobcom je rodina Štefana Alexyho, ktorá vyrobí ročne pol milióna týchto ešte stále nenahraditelných výrobkov. Žiada sa pripomenúť, že popri firme Juraja Bocku, ktorá v sezóne zamestnáva dovedna vo všetkých činnostiach až päťsto ľudí, aj títo remeselníci sa významne podieľajú na zamestnanosti obyvateľov Selenče, veď ponúkajú pracovnú príležitosť ďalším približne 250 obyvateľom.

O oslavách 250. výročia založenia Selenče ma informoval člen organizačného výboru osláv Jozef Gašparovský. - Ústredné oslavy vyvrcholia v dňoch 4. až 6. júla. Prvý deň bude prezentácia monografie Selenče vydanej pri príelžitosti tohto jubilea a večer bude patriť divadelnému predstaveniu ochotníkov z Padiny, po ktorom bude veselica. Počas všetkých troch dní budú koncerty v podaní mládežníckych skupín z Vojvodiny a vernisáž výstavy obrazov akademických a insitných umelcov zo Selenče. Sobotné popoludnie bude patriť detským programom a v rímsko-katolíckom kostole bude slávnostná omša venovaná sviatku Cyrila a Metoda. V rámci tejto bohoslužby vystúpi komorný zbor Zvony. Vo večerných hodinách sa uskutoční prehliadka selenčských krojov, a to od ich vývoja v minulosti až po dnešné časy. Po skončení tejto prehliadky bude defilé - sprievod krojovaných skupín a všetkých účastníkov ulicami Selenče až po nádvorie základnej školy. Tento ústredný program za účasti vzácnych hostí zo Srbska a Slovenska má názov „250-ročná žatva“ ako štvrťstoročie života Slovákov na Dolnej zemi. V ostatný deň osláv, v nedeľu, sa v dopoludňajších hodinách, v evanjelickom kostole uskutoční slávnostná bohoslužba.. Športové popoludnie vyvrcholí futbalovým zápasom medzi Kriváňom Selenča a Partizánom Belehrad. Slávnosti sa skončia v nedeľu večer vystúpením folklórnych skupín Slovákov z Vojvodiny a hudobno-literárnym pásmom s názvom „Súčasnosť v zrkadle minulosti,“ - uviedol jeden z vedúcich organizátorov jubilejných osláv Jozef Gašparovský.

Ján Jančovic

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4896

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5977