Netradičný deň v sarvašskej slovenskej škole

Ôsmaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši pripravili pre svojich spolužiakov a učiteľov perfektný program. Po vyučovaní si žiaci nižšieho stupňa mohli v aule školy zhotovovať zaujímavé predmety a ozdoby. Pomáhali im aj pani učiteľky.

Žiaci vyššieho stupňa sa vybrali do Alžbetinho hája. Rozdelili sa do skupín a kapitáni vylosovali mená členov. Tým bola daná heterogénnosť skupín. Žiak ôsmej triedy Peter Nagy oboznámil svojich spolužiakov s úlohami, ktoré majú vykonať na jednotlivých staniciach. Na každej stanici ich čakali jeden učiteľ a jeden ôsmak, aby sledovali vykonanie úloh a zapísanie bodov na listinu. Prvá stanica bola mínové pole. Určitý úsek bolo treba prejsť so zaviazanými očami za navigácie spolužiaka. Na druhej stanici boli šiesti ôsmaci, ktorí vyzvali každé družstvo na preťahovanie lanom. Nasledujúca úloha bola podliezanie lana, ktoré bolo veľmi nízko umiestnené a pretekári sa ho nesmeli dotknúť. Na štvrtej stanici bol hod na cieľ - koľko zásahov, toľko bodov. Na laserovom stanovišti to družstvá nemali ľahké, veď celé pole bolo zložito poprepletané motúzmi. Na šiestej stanici robili kliky za dvadsať sekúnd, kto koľko vedel. Triedny učiteľ Ladislav Pribelszki čakal súťažiacich na siedmej stanici. Odovzdal im mapku, na ktorej bola naznačená cesta, smer a bod, kde je uložená zástavka, ktorú museli nájsť. Dvom družstvám sa to nepodarilo, no boli aj takí, ktorí ju našli za pár minút. Na nasledujúcej stanici bolo treba prekonať obruče, ktoré boli rôzne rozostavané. Predposledná stanica bola zaujímavá preto, lebo deti si museli vybrať najľahšieho žiaka, ktorý zvesil vysoko umiestnenú čiapku na strome a dal ju opäť na miesto. Posledná stanica bola milá. Pri plnení úlohy družstvám hral na gitare pán učiteľ Zoltán Fonád. Žiaci sa postavili do radu. Na jednom konci bola prázdna taška a na druhom taška plná orechov. Úlohou bolo premiestniť orechy v najkratšom čase. Volalo sa to nabíjanie zbraní. Každý orech musel prejsť cez ruky každého žiaka. Úlohy boli kreatívne a zaujímavé.

Na druhý deň ráno pri oznamovaní programu obráteného dňa predstavila ôsmačka Zita Škorková svojich spolužiakov ako učiteľov. Ona bola pani riaditeľka. Oznámila, aké hodiny nasledujú a čo sa bude diať poobede. Na každej vyučovacej hodine bol aj odborný učiteľ. Žiaci sa pripravili na jednotlivé hodiny. Prváci sa trocha čudovali, čo sa to robí, ale aj im sa to páčilo. Po vyučovaní nasledovali zápasy vo futbale a vo volejbale medzi ôsmakmi a učiteľmi. Všetci povzbudzovali svojich učiteľov, no pri góle tlieskali a fandili aj svojím spolužiakom. Zápas sa skončil remízou. Nasledovali pokutové kopy, v ktorých ôsmaci vyhrali o jeden gól. V telocvični im zase učitelia ukázali, ako sa hrá pekný volejbal a aká je dôležitá technika. Tu boli šikovnejší učitelia.

Nasledovalo vyhlásenie výsledkov z predchádzajúceho dňa. Víťazi otvárali tašky, v ktorých boli umiestnené darčeky a zároveň úlohy, ktoré museli vykonať žiaci družstva, ktoré skončilo na poslednom mieste. Celá škola sa dobre zabávala. Víťazi boli odmenení taškou čokolád. Ôsmakom patrí pochvala za vynikajúco zorganizovaný program. Úroveň programov z roka na rok rastie, dnešné deti majú veľkú predstavivosť a nápaditosť, čo je dôležité pre ich budúcnosť.

(zl)