Krajanská návšteva z USA ● Kamila Strelková

Prišli medzi nás až z ďalekej Kalifornie, kde sa usadili pred 35 rokmi. Manželia Kamila a Ladislav Strelkovci, úspešní podnikatelia a rodičia nemenej úspešnej dcéry. Eva Strelková totiž dosiahla hodnosť podplukovníčky amerického letectva a nedávno vydala dizertačnú prácu Cesta Slovenska do NATO, ktorá vyšla aj v angličtine.

Pani Kamila, do roku 1968 redaktorka bratislavského rozhlasu, ktorá je teraz so svojím manželom na ceste po Európe, nám priniesla nielen túto knižku, ale aj niekoľko svojich vlastných, ktoré vydáva a rozširuje najmä na besedách s krajanmi v Amerike. Po stretnutí so Slovákmi v Mlynkoch, kde ich očakávalo početné obecenstvo, manželský pár zavítal doslova na bleskovú návštevu do sídla Slovenskej samosprávy Budapešti. Súbor Ozvena, ktorý práve nacvičoval, sa s nimi rozlúčil piesňou Slováci, Slováci, šeci sme rovnací...

Kamila Strelková ● Podplukovníčka amerického letectva

Usudzujete správne, že teraz vám, a to veľmi rada, porozprávam o našej dcére Eve. Mnohí sa na ňu pýtate pri našich stretnutiach, iní v listoch, aj v e-mailoch. Dnes už Eva Strelka-Jenkinsová je podplukovníčkou amerického letectva a doktorkou filozofie. Narodila sa v Československu, v Bratislave, v štáte, ktorý dnes, ako všetci vieme, už neexistuje. Po páde Železnej opony, v horúčkovitej túžbe po demokracii, sa tento štát rozdelil na dva a Eva si teraz píše Slovensko ako krajinu, kde sa narodila.

Základné školy vychodila v Kanade, bakalársky titul dosiahla na Floride, master deegre v Texase a doktorát, pre ktorý si nie náhodou vybrala tému "Slovensko a jeho bezpečnosť v strednej Európe", si urobila v Amerike, v Miami. Vo svojej diplomovej práci sa venuje krajine, v ktorej sa narodila a o ktorej som jej veľa rozprávala. Niekoľkokrát ju navštívila, obľúbila si ju a vidno, že jej záleží na budúcnosti Slovenska.

V zahraničí žije od svojich dvoch rokov. Vyrástla v Kanade a v Spojených štátoch amerických na Floride a už niekoľko rokov pracuje v hlavnom meste vo Washingtone.

Postavenie podplukovníčky amerického letectva si vyžaduje celého človeka. Zodpovednosť, vedomosti, disciplína a bezpečnosť sú hlavným poslaním jej povolania. Za jej peknou uniformou je veľa odriekania, odvahy, obetavosti, a v časoch vojny aj hrdinstvo. Je pozoruhodné, že na ženu v uniforme americkej armády sa občania USA pozerajú s rešpektom a uznaním. Tí, ktorí ju nosia, to vnímajú ako isté privilégium.

Eva je nielen dôstojníčkou, ale aj manželkou a matkou. Ako každá zamestnaná žena aj ona bojuje s časom a rozdeľuje si ho medzi povolaním, vzdelávaním sa, domácnosťou, manželom, výchovou a láskou k dieťaťu. Dnešné postavenie ženy, jej vedomosti a jej hlas majú veľký význam vo svete pokroku, v ktorom sa nachádzame. Nech sme v akejkoľvek pozícii, sme nositeľkami života a naším poslaním je nielen starať sa o budúcnosť svojich detí, ale aj starostlivo chrániť pokoj a mier na zemi.

Hoci celý život žije v zahraničí, po slovensky hovorí plynulo.

Je pekná ako všetky Slovenky, no na kráse si nezakladá. Nechce si ani pripustiť prívlastok - nadaná. A to ani vtedy, keď sedí za klavírom a hrá Čajkovského, či Beethovenove diela. Dôkazom jej záujmu o vedomosti sú jej známky na vysvedčeniach a výsledky, ktoré dosiahla. Zmaturovala s vyznamenaním, vždy sa učila dobre, čo bolo pre naše slovenské deti príslovečné. Získala štipendium, čo jej umožnilo študovať na univerzite podľa vlastného výberu. Študovala na univerzite v Miami a do svojej alma mater sa po rokoch vrátila už ako asistentka profesora na Katedre vesmírneho letectva. Jej povolanie si vyžaduje neustále zdokonaľovanie sa a dopĺňanie si vedomostí vo svojom odbore. Pôsobila aj v hlavnom meste štátu Alabama, v Montgommery. Tamojšia letecká základňa sa na niekoľko týždňov stala domovom mladých mužov a žien. Stretli sa tu tí najlepší, budúcnosť Spojených štátov amerických. Budúci velitelia, piloti, podnikatelia, lekári, profesori, a napokon ktovie, čo sa z týchto mladých žien a mužov v budúcnosti vykľuje.

Na záver kurzu mal každý príslušník za úlohu vypracovať prácu na nejakú nevšednú tému. Hodnotila sa najmä vynaliezavosť, netradičnosť a nápaditosť.

Sála leteckej základne sa naplnila do posledného miesta. Šum stíchol a všetky oči sa obrátili na pódium, kde absolventi jeden za druhým prednášali svoje úvahy hodné obdivu a uznania. Porotu tvorili samotní poslucháči. Sila potlesku bola meradlom hodnotenia. Prišiel rad aj na Evu, vtedy ešte kapitánku.

Skôr, ako prehovorila, veľkými literami napísala na tabuľu slovo "Vlastenectvo". Po slovensky! "Vlas - te - nec - tvo", slabikovala nahlas.

- Skôr, ako vám všetkým po anglicky prezradím význam tohto slova, - usmiala sa, - rozpoviem vám skutočnú historku, úzko spätú s jeho významom.

Pred viac ako tridsiatimi rokmi v samom srdci Európy, v bývalom Československu, žila jedna rodina s malým dieťaťom. Bolo to obdobie studenej vojny, keď svet bol rozdelený na dobrý a zlý. Táto rodina, podľa komunistickej ideológie, žila v tej "dobrej" časti sveta. Bez slobody prejavu, bez slobody podnikania, bez slobody cestovania, bez perspektívy na budúcnosť. O to všetko sa starala a celé jej smerovanie určovala komunistická strana a jej prisluhovači. A to všetko, samozrejme, pod starostlivým dozorom neomylného Sovietskeho zväzu...

V jednu horúcu augustovú noc túto krajinu zákerne prepadli a obsadili práve tí, čo sa bili do pŕs, akí sú verní bratia a priatelia. Prišli na tankoch so zbraňou v ruke, aby zastavili rozvíjajúce sa demokratické snahy občanov tejto krajiny...

Situácia bola vážna. Krajinu obsadili tanky, všade boli vojaci so zbraňou v ruke a nad mestami občanom naháňali hrôzu lietadlá. Na protest tejto okupácie otec rodiny, o ktorej vám rozprávam, sa rozhodol všetko opustiť a odísť. S nasadením života medzi tankami a samopalmi ruských vojakov rodina prekročila hranice na Západ. Za vidinu slobody, perspektívu a budúcnosť dvojročného dieťaťa, ktoré niesli na rukách, riskovali všetko.

Roky strádania, učenia sa novému jazyku a zvyklostiam cudzej krajiny, roky pokory a úsilia uspieť pominuli. Rodina sa postavila na nohy. Dieťa vyrástlo a vyštudovalo.

A teraz tu stojí pred vami. Som jednou z vás.

Krajina, ktorá nás prijala, dala mojim rodičom a mne možnosť stáť ako rovný s rovným, je len jedna na svete, a to je Amerika.

To slovo "Vlastenectvo" znamená po anglicky "Patriotizmus."

Tu som vyrástla, vyštudovala a keď ma krajina, ktorej som kapitánkou letectva, dnes zavolá splniť si svoje vlastenecké povinnosti, z vďaky za to, čo dala mojim rodičom a mne, splním ich do bodky a do písmena.

Vlastencom nemusí byť iba ten, ktorý sa v tejto krajine narodil, ale aj ten, ktorému táto krajina prirástla k srdcu, ktorá ho ochraňuje a stala sa mu domovom.

Hrobové ticho sály narušilo niekoľko smrknutí, zakašľanie aj povzdych. A potom zaznel potlesk a hlasné hurá!

Na druhý deň si našu milú kapitánku zavolal veliteľ.

- Dopočul som sa o vašom vysvetlení slova "vlastenectvo". Som rád, že ste príslušníčkou amerického letectva. S človekom, ako ste vy, sa žiadna krajina nemusí báť o svoju budúcnosť.

Dnes má PhD Eva Strelka-Jenkinsová vo svojom odbore veľké vedomosti a za sebou pekný kus práce. Stačí si pozrieť farebne zladené vyznamenania na jej uniforme. V posledných rokoch je pribudlo viac práce aj zodpovednosti, lebo k titulu PhD si pridala ešte jeden, taký radostný.

Stala sa matkou krásneho dievčatka menom Katarínka, ktorej uspávanky podplukovníčka amerického letectva, naša dcéra Evička, spieva aj v materinskom jazyku, v slovenčine.