Obdivuhodný čin šárišápskych žien

Dnes už síce zriedkavo vidieť vo všedné dni ľudí, oblečených do krásnych slovenských krojov, ale zato počas slávností, pri návšteve bohoslužieb či folklórnych podujatí príslušníci všetkých generácií vyberú z truhlice sviatočné kroje.

Oprávnene sa pýšia šikovnosťou starých mám, veď bohato vyšívané rukávce, sukne, čepce, zásterky dodnes fascinujú aj tých, ktorí sa od folklóru trocha vzdialili. Pestrá a bohatá paleta ľudových krojov je naším bohatstvom, svedkom našej bohatej kultúrnej minulosti, našou pýchou a odkazom našich predkov. Preto si tento poklad musíme vážiť a chrániť, aby sa aj tí, čo prídu po nás, mohli tešiť z krásy, ktorú sme zdedili.

Našťastie v našich dedinách sa dodnes nájdu ženy, ktoré si uvedomujú, že kroj je dôležitý dokument dávnych čias, ktorý výrazne hovorí o živote našich ľudí. Preto sa usilujú využiť svoju šikovnosť, fantáziu a umelecké cítenie.

Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Šárišápe Katarína Huberová Kisgyőriová a dôchodkyne Anna Drágová a Julianna Urbanicsová urobili veľa v záujme toho, aby sa tunajšie ľudové tradície a kroje zachovali aj pre budúcnosť, za čo si ich v obci vážia. Pri našom stretnutí nám porozprávali o svojom živote.

- Život našich predkov bol od útleho detstva poznačený ťažkou prácou. Napriek tomu mal aj osobitné čaro. Nikdy sa nevzdávali, v ťažkých životných situáciách boli vytrvalí a odhodlaní. Nehovoriac o tom, že vytvorili vzácne hodnoty ľudovej kultúry, - konštatovala pani Katarína Huberová Kisgyőriová. - Preto sa niekoľko oduševnených pedagógov pred niekoľkými desiatkami rokov snažilo rozvinúť hnutie za záchranu a dokumentovanie týchto hodnôt. V priebehu rokov sme pozbierali rôzne národopisné materiály: ľudové kroje, ľudovoumelecké predmety, ale aj predmety dokumentujúce ľudovú slovesnosť. Takto sa zrodil bohatý národopisný materiál, ktorý sme roku 1996 vystavili v miestnom kultúrnom dome. Bola to len provizórna inštalácia, veď sa nám tam všetko nezmestilo. Naším konečným cieľom bolo zariadenie Pamätného ľudového domu, ktorý otvoril svoje brány roku 2000 v typickom slovenskom dome. Takto sa konečne dostal hodnotný materiál na dôstojné miesto.

Ako spomenula aj pani Katarína, šárišápske ženy ťažko pracovali. Boli však vynaliezavé a spoľahlivé. Za 24 hodín dokázali zvládnuť aj tri práce: od svitu pracovali na gazdovstve, cez deň v domácnosti a večer, „vo voľnom čase”, sa venovali ručným prácam. Od útleho detstva vedeli piecť a ovládali všetky domáce a poľné práce. Mnohé z nich boli mimoriadne zručné, obdivuhodne dokázali šiť a vyšívať.

Vďaka takýmto šikovným ženám sa podarilo „ošatiť” aj členky miestneho slovenského pávieho krúžku a škôlkárov, ktorým ušili šárišápske kroje.

- Mamička ma ešte v detstve naučila šiť. Ihla ma akosi lákala a mala som aj šikovné prsty, - spomínala Anna Drágová. - Rodičia sa roku 1946 presídlili na Slovensko. Ja som sa v Handlovej vyučila za krajčírku. Rodičom sa však veľmi cnelo po niekdajšom domove a tak sme sa všetci roku 1959 vrátili späť do rodného Šárišápu. Našťastie som si vybrala dobré remeslo, vedela som sa ním živiť. Dlhé roky som pracovala v miestnej krajčírskej dielni. Myslím si, že pre ženu je to výhoda, ak vie šiť a navyše ak to rada robí, lebo „lacnejšie” ošatí celú rodinu. Keď ma pani Katka vyhľadala, či by som sa nezapojila do tejto práce, neváhala som. Spolu s pani Juliannou sme ušili kroje pre celý páví krúžok. Netajím, sme hrdé na túto svoju prácu!

Začiatkom tohto roka predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Šárišápe Katarína Huberová Kisgyőriová podala žiadosť na verejnú nadáciu Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, aby získala finančnú podporu na ušitie nových krojov pre členky pávie krúžku. Finančnú podporu dostala a tak mohli nakúpiť potrebné materiály a ženy sa mohli pustiť do práce.

- Keď mi pani Katarína v januári oznámila, že 18 krojov musí byť hotových do Národnostného dňa, ktorý u nás slávime 1. mája, trochu som sa vyľakala, - prezradila nám Julianna Urbanicsová. - Čas súril a spolu s Aničkou sme sa pustili do šitia. Uverte mi, že samy sme boli najviac prekvapené, že sme prácu načas dokončili. Myslím si, že môžeme byť právom hrdé na svoj výkon. Tešíme sa tomu, že v budúcnosti už budú naši speváci a škôlkári vystupovať na rôznych kultúrnych podujatiach v nových krojoch. Takto budú šíriť dobré meno našej rodnej obce.

Poznamenávam, že pani Julianna dlhé roky šije aj krojované bábiky. Zhotovila už vyše 20 kusov. Šárišápske krojované bábiky sa nájdu na Slovensku, aj v Amerike.

Na záverečnú, takmer obligátnu otázku, čo si v živote najväčšmi želajú, takmer jednohlasne odpovedajú: zdravie pre celú rodinu a pokoj okolo seba. Vo svojej vrodenej skromnosti sa samy stavajú skôr do úzadia, nechcú byť v centre pozornosti, do popredia stavajú svoju rodinu a prostredie. Nuž, asi aj preto si ich v dedine tak vážia…

(if)