V. obvod Budapešti ● Deň pedagógov

Byť pedagógom nie je povolanie, ale poslanie. Takto si spomínam na slová svojej bývalej profesorky, ktoré nám často hovorievala počas študentských rokov.

V budapeštianskej slovenskej škole, v tej ustanovizni, ktorej môžu byť vďačné stovky slovenských absolventov po celej krajine. Myslím si, že o tejto alma mater možno právom vyhlásiť, že vychovala rad skvelých a na svet súcich ľudí. Mnohým z nás dala krédo, ktorým sa riadime počas celého života.

Spomínanú myšlienku o poslaní pedagóga sme ako žiaci príliš ani nerozvádzali a neskloňovali... Ja ju začínam chápať až teraz. keď vychovávam vlastné deti... Lebo niektorí vtedajší učitelia, myslím si, že to môžem vyhlásiť v mene viacerých z nás, naozaj pokladali svojich zverencov za svoje deti. Prejavovalo sa to tým, že po skončení vyučovania sme sa nerozpŕchli na všetky sveta strany, ale žili sme veľmi aktívny internátny život pod ochrannými krídlami svojich vychovávateľov. Tieto subjektívne myšlienky mi napadnú vždy, keď sa stretnem so svojimi bývalými učiteľmi a vychovávateľmi. Zvlášť sa teším, keď ich vidím spolu, „v jednej kytici“. Vďaka Slovenskej samospráve V. obvodu Budapešti túto radosť každoročne intenzívne prežívam. Táto samospráva tradične oslavuje Deň pedagógov, na ktorý pozýva bývalých učiteľov a vychovávateľov - v súčasnosti dôchodcov - budapeštianskej slovenskej školy. Milí pedagógovia z roka na rok aj s radosťou prichádzajú...

Tohto roku však mali organizátori trochu obavy... V tretiu júnovú stredu totiž celé predpoludnie lialo ako z krhly. Ako v takomto nečase prídu pozvaní pedagógovia do klubu Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti? - vŕtalo mi hlavou. Vtom sa stal zázrak. Okolo jednej hodiny prestalo pršať a slniečko k nám vystrelo svoje lúče. Hosťom teda počasie nebránilo v tom, aby prišli na stretnutie. Privítala ich predsedníčka Slovenskej samosprávy V. obvodu Budapešti Karola Klauszová: „Ďakujem, že ste nás poctili svojou účasťou. Sme vám nesmierne vďační, že nám každoročne umožníte, aby sme vám vrátili aspoň trochu z tej pozornosti, ktorú ste nám venovali počas dlhoročnej obetavej práce v prospech našej Slovače. Toto popoludnie sme pre vás pripravili s nesmiernou láskou. Cíťte sa medzi nami tak dobre, ako sa cítime my vo vašej spoločnosti. Prajeme vám príjemnú zábavu pri sledovaní programu i počas pohostenia.“

Žiak budapeštianskej slovenskej školy Ondrej Várszegi pozdravil pedagógov peknou básňou, po ňom vystúpila s milým programom sarvašská ľudová speváčka Edita Častvanová Vašová. Pani Edita popri prekrásnych sarvašských slovenských piesňach priblížila hosťom aj svoju životnú dráhu. Vysvitlo, že už skoro tri desaťročia pôsobí v sarvašskej slovenskej škole ako učiteľka nižšieho stupňa a 15 rokov vedie miestny spevácky zbor, ktorý si vytýčil za cieľ zachovávanie slovenských tradícií. Potom vyzvala publikum k spoločnému spevu jednej z najkrajších ľudových piesní „Konope, konope...“. Záverom programu prezradila, že v Sarvaši vyjde onedlho ozajstná rarita: CD-platňa obsahujúca prekrásne originálne cirkevné piesne vybrané z Tranoscia v podaní sarvašských spevákov.

Po kultúrnom programe nasledovalo posedenie pri bielom stole. Neviazané priateľské rozhovory sprevádzali celé popoludnie a z očí bývalých pedagógov budapeštianskej slovenskej školy sa dalo vyčítať, že majú radosť z tohto dňa a z milého stretnutia.

Karola Klauszová