Strava z domácich zdrojov ● Z receptára tety Pagáčovej-Bajusnáčovej

Dnes už takmer 75-ročná teta Helena Pagáčová-Bajusnáčová z Malého Kereša často spomína na kuchyňu svojich rodičov, ktorí dokázali takmer z ničoho vyčariť na rodinný stôl dobroty, s ktorými sa dnes stretáme len zriedka.

Vo varení a pečení sa vyznamenával najmä otec. Znamenité boli jeho zemiakové koláče alebo pagáče, do ktorých zamiešal na drobno pokrájané škvarky alebo masť z klobásy. Cesto vymiešal a rozvaľkal na pekáči. Alebo upiekol gerhene z kukuričnej múky a kvasníc, ktoré sparil vrelou vodou. Bola to skutočná pochúťka.

Kedysi sa aj u Pagáčovcov pripravovala strava z domácich zdrojov, bez osobitných nákupov v obchode. Do jedál pridávali mäso z ošípaných, ktoré si dochovali, z vajec piekli piškótové cesto, jedli pšenovú polievku. Aj kyslej kapusty bolo vždy naporúdzi ako prílohy k zemiakom, cestovinám a mäsku, niekedy, povedzme, s nakrájanou slaninou. Často bývala aj kukuričná kaša alebo „maliga“, či "ločkavé" knedle, ktoré opekali na plechovom pekáči v masti, ochutené paprikou a cibuľkou. Piekli aj zákusky zo svätojánskeho chlebíka, ktoré chutili ako čokoláda.

Doma po večeroch často šúpali kukuricu, či párali perie, pričom sa spievalo a debatovalo. Chlapci vyrezávali z tekvice lampáše, ženy z husieho peria zhotovovali vankúše a periny na veno nevestám. Na ukojenie hladu a smädu podávali pagáčiky, víno a varenú kukuricu so sladeným makom.