Spolutvorkyňa zázrakov ● Vyznamenanie M. Valachovej

Minister kultúry András Bozóki udelil vedúcej kostymérke čabianskeho divadla Márii Valachovej Strieborný kríž za zásluhy.
 

- Pochádzam zo slovenskej rodiny, - predstavuje sa mi pri tejto príležitosti, - z Kondoroša, kde žila moja stará mama Zuzana Korbeľová a kam sa prisťahoval starý otec Štefan Valach. Rodičia a kolegovia sa tešili môjmu vyznamenaniu, to bola pre mňa tá najkrajšia gratulácia.

K tomuto oceneniu nepochybne prispela aj skutočnosť, že Mária Valachová je zároveň vynikajúcou návrhárkou a jej terajšie výtvory sú vari už pre päťdesiate predstavenie, menovite kriminálnu komédiu Zsolta Pozsgaya pod názvom Razia.

V spomienkach sa vraciame do Sarvaša, kde M. Valachová maturovala a odkiaľ odišla na inzerát do čabianskeho divadla M. Jókaiho ako krajčírka kostýmov. Po poldruha roku získala odborný diplom. Potom nastúpila do Národného divadla v Budapešti, odtiaľ ju r. 1978 povolali späť do Čaby za vedúcu dámskej krajčírskej dielne.

Iba mimochodom prezradím, že pani Máriu považujú v meste za jednu z najelegantnejších žien. Ženy jej závidia preto, lebo to má vraj ľahké: keď si pomyslí, hneď si môže navrhnúť nové šaty... Niečo pravdy na tom iste bude. Napokon aj kritika ju neraz pochváli, herečky obľubujú jej oblečenia a muži tiež dajú na jej mienku.

Divadlo je podľa nej zázrak sám osebe.

- Snáď preto, že keď sa dvíha opona a začína sa predstavenie, skutočný svet okolo nás sa zastaví a žije iba to, čo vidíme na scéne. Keby nebolo divadla, museli by ho vynájsť. Naša duša nemôže žiť bez zázrakov. Zažila som veľa šťastných okamihov, a som rada, že som sa dostala sem, niečo som chcela dokázať a nakoniec som to aj dokázala.

E. Sass (k)