Interetnické stretnutie speváckych zborov v Novej Pešti
V znamení Adventu

Nemecká, poľská a slovenská samospráva Novej Pešti usporiadali 1. decembra v divadelnej sále Osvetového strediska E. Adyho Interetnické stretnutie speváckych zborov.

Ako nás informovala predsedníčka slovenského zboru Anna Kutňánska, podobnými stretnutiami chcú predstavitelia národnostných zborov demonštrovať príkladné spolužitie a spoluprácu, ktorá je pre nich charakteristická počas celého roka. Podujatie bolo už tretie takéhoto rázu. Moderátorka večera krátko informovala o histórii adventného venca. Ako povedala, ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Nápad pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v r. 1860 zavesil vo svojom dome na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme obyčajne 4 väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.

Na podujatie prišla aj členka poslaneckého zboru obvodnej samosprávy zodpovedná za národnosti Edit Mészárosová, ktorá zapálila prvú sviečku na adventnom venci. Vo svojom príhovore odovzdala pozdrav poslaneckého zboru a starostu mestskej časti a každému zaželala pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny.

Po úvodných slovách nasledoval kultúrny program, v ktorom každú národnosť zastupovali dve telesá. Slovákov reprezentovali členovia Slovenského pávieho krúžku z Mlynkov a žiačky budapeštianskej slovenskej školy sestry Laura a Vanesa Glückové. Predviedli krásne pilíšske slovenské ľudové piesne, ktorými potešili prítomných, medzi ktorými boli aj členovia ostatných budapeštianskych slovenských samospráv.

Nemeckú národnosť zastupovali ľudoví speváci zo Szigetcsépu a Alsógally, poľskú zasa spevácke zbory Sv. Kingy a Zbor Cantilena z Radymu.

Na záver podujatia zaspievali všetci spolu európsku hymnu a pobudli za bielym stolom v družnom rozhovore.

(ef)

Celoštátne adventné stretnutie slovenských detí v Budapešti

Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenský inštitút a Divadlo Vertigo pri CSSM usporiadali 7. decembra v budove inštitútu tradičné Celoštátne adventné stretnutie slovenských detí.

Na pozvanie organizátorov v druhý adventný piatkový deň pricestovalo do hlavného mesta viac než sto detí z celého Maďarska. Boli to najlepší a najaktívnejší slovenčinári, pre ktorých už tradične organizujú toto podujatie - symbolické poďakovanie za ich celoročnú prácu. V prvej časti stretnutia sa deťom prihovorili známe osobnosti nášho slovenského verejného života, ktoré potom zapálili sviečky na adventnom venci, druhá časť patrila zábave.

Stretnutie otvorila riaditeľka SI Jana Tomková. - Chcem vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste prišli. Tento deň robíme pre vás, pripravili sme ho, aby sme sa s vami potešili a zblížili, pretože prichádzajú sviatky pokoja a mieru, - povedala a zapálila prvú sviecu na adventnom venci. Riaditeľka Slovenského divadla Vertigo pri CSSM Daniela Onodiová vyjadrila vo svojom vystúpení radosť z toho, že na javisku sa v troch hrách nepredstavia len dospelí, ale aj deti. Prvé bolo víťazné predstavenie prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom - Slávik, dramatizácia básne Jánosa Aranya v podaní žiakov sarvašskej slovenskej školy v réžii Marty Dekrétovej a Márie Mravíkovej. Potom nasledovala scénická miniatúra Nefunguje. Je to pôvodne poviedka českej spisovateľky H. Pavlovskej. Scénku s Vivien Kapitáňovou a Annou Esešovou pripravila Miroslava Kováčová. Na záver divadelného predpoludnia sa predstavili mladí z divadelného tábora pre gymnazistov s Ezopovými bájkami, ktoré s nimi naštudovali dvaja mladí umelci, slovenský režisér Anton Korenči a herec Michal Jánoš.

Druhú adventnú sviecu zapálil generálny biskup evanjelickej cirkvi v Maďarsku Péter Gáncs, ktorý vyslovil radosť z toho, že je komu odovzdať slovenské tradície a zaželal deťom požehnané Vianoce.

Ďalej vystúpila riaditeľka Slovenskej základnej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová. - Ako učiteľka patriaca k slovenskej menšine, dovoľte mi, aby som vás privítala s úctou a láskou v mene všetkých národnostných učiteľov pôsobiacich v Maďarsku. Nedávno som čítala štúdiu známeho psychológa T. Vekerdyho, podľa ktorej v tejto zložitej dobe má rodič sedem minút denne na výchovu svojho dieťaťa. Ak to naozaj platí, som presvedčená, že dnešná škola, aj národnostná, má veľkú zodpovednosť. Musí naučiť naše deti a mládež pravidlá života. Prvé pravidlo by bolo o tom, čím je človek živý. Ľudia žijú z lásky, porozumenia a pokoja. Aj ja, lebo mi padne veľmi dobre stretávať sa so svojimi, patriacimi do spoločného hniezda. Dáva mi to veľa sily. Po druhé musí škola naučiť mladých, čo znamená láska a ako ju treba rozdávať. Čo znamená úsmev? Sú to veľmi dôležité veci v dnešnej dobe. Musíme vedieť aj to, že život je vlastne dielo vlastnej duše, dielo, ktoré meriame skutkami. Milé deti, milá mládež, v mene všetkých slovenských národnostných pedagógov v Maďarsku vás žiadam o pomoc a spoluprácu v tom, aby sme si zachránili svoju minulosť a jazyk, aby sme mali aj budúcnosť. Spolu s učiteľkou Martou Dekrétovou potom zapálili tretiu sviecu na adventnom venci.

- Srdečne vás vítam v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a som rád, že aj tohto roku začíname toto krásne obdobie očakávania Vianoc spolu pri zapálení adventných sviec. Možno ste počas svojho štúdia už počuli meno svetoznámeho amerického spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny Ernesta Hemingwaya, ktorý raz napísal, že človek vlastne ani nevie čo sú Vianoce, kým ich raz v cudzej krajine úplne nestratí. To znamená, že Vianoce sú ozajstné len doma, v rodinnom kruhu, medzi známymi. Tam, kde máme svoju vieru, kultúru, jazyk a tradície, kde sa dobre cítime. Prajem vám, aby ste prežívali aj v tomto roku krásne a pokojné Vianoce v kruhu svojich najbližších a najmilších v láske a v štedrosti, - povedal predseda CSSM Ján Fuzik a zapálil štvrtú sviecu.

V rámci druhej časti programu Ján Fuzik vyslovil radosť z toho, že v radoch obecenstva môže pozdraviť pedagógov a žiakov, ktorí sa zapojili do Programu pre nadaných. Iniciatíva sa zrodila v Békešskej Čabe, prišli s ňou riaditeľka slovenskej školy Edita Pečeňová, riaditeľka Pedagogického metodického centra CSSM učiteľka Mária Czégényová a hosťujúca učiteľka Zuzana Benková. V tomto roku sa popri svojich pracovných povinnostiach v rámci programu ako mentori venovali svojim žiakom. Sú to Mária Ištvánová z Békešskej Čaby, Marta Dekrétová zo Sarvaša, Tomáš Krátky z Pitvaroša, Margita Zaťková, Anika Šturbánová a Marcela Šomodiová z Budapešti, Monika Szabová z Čívu a Mariana Bajczerová Melegová zo Slovenského Komlóša, ktoré od školskej referentky CSSM Eriky Lázárovej a podpredsedníčky Verejnoprospešnej nadácie „Za Slovákov v Maďarsku“ Moniky Pellerovej prevzali darčeky. Vďaka svojej vytrvalosti, mentorom a rodičom sa študentmi gymnázií v Békešskej Čabe a Budapešti stali Nanett Mokránová, Viktória Nagyová, Aida Šerešová, Sylvia Petőczová, Kamilla Zolvánová, Kornél Mucha, Petra Luca Horváthová, Barbara Boldogová, Bernadett Melicherová, Gabriella Gadaneczová, Kata Šomodiová, Erika Nyíriová a Barbara Szegediová.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku odovzdal všetkým symbolické darčeky a oznámil im, že štipendium sa od minulého roka zvýšilo zo 150 tisíc na 200 tisíc forintov ročne.

Druhá časť stretnutia sa skončila vianočným programom žiakov Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Budapešti.

Celoštátne adventné stretnutie slovenských detí vyvrcholilo odovzdaním symbolických darčekov. Deti zo všetkých kútov Maďarska sa vrátili domov s nezabudnuteľnými zážitkami a pocitom spolupatričnosti a lásky.

Andrea Szabová Mataiszová

Bratislavské Staromestské vianočné trhy
V historickom srdci

Poslanecký zbor Peštianskej župy zorganizoval 8. decembra exkurziu do hlavného mesta Slovenska, kde okrem iného navštívili aj známe adventné trhy, už na troch miestach Bratislavy na Hlavnom, Františkánskom a Hviezdoslavovom námestí.

Vianočné trhy na bratislavskom Hlavnom námestí obnovili v roku 1993. Zástupcovia mesta sa inšpirovali dizajnom a dramaturgiou vianočných trhov v niektorých európskych mestách. Ich súčasťou je aj tradícia rozsvietenia vianočného stromčeka predstaviteľmi mesta, čím sa každoročne oficiálne bratislavské vianočné trhy začínajú. Tento rok sa ale nerozžiarili klasickým spôsobom, ale pomocou bicyklov. Točením pedálov známe osobnosti vyrobili energiu, ktorá rozsvietila stromček s 2000 žiarovkami. Mesto takto zároveň otvorilo aj obľúbené klzisko na Hviezdoslavovom námestí.

Bratislavské vianočné trhy sú charakteristické svojím vyberaným sortimentom vianočného občerstvenia. Jeho charakter zodpovedá tradičnej národnej gastronómii. Cigánska pečienka, pečené klobásy, mastný chlieb s cibuľou, pagáče, husacie a kapustné lokše, kapustnica, varený punč, víno, grog. Priamo pred návštevníkom sa na griloch pripravujú tradičné jedlá z mäsa a rýb. Ako dezert si môžeme vychutnať drobné pečivo, oplátky, medovníky, med alebo vianočnú medovinu.

Na pultoch stánkov možno nájsť nespočetné množstvo drobností, ktoré dotvárajú atmosféru blížiacich sa sviatkov a zdôrazňujú ich starosvetský charakter. Drevo, sklo, koža, prútie, šúpolie, včelí vosk sú materiály, z ktorých sa vyrábajú predávané úžitkové a dekoračné umelecké predmety. Tesne pred Vianocami sa na námestí objavia kade so živými kaprami a vianočné stromčeky na predaj.

Vianočné trhy sú pozvánkou obyvateľom mesta a jeho návštevníkom prežiť spoločne adventný čas v jeho historickom srdci. Trhy sa stali obľúbeným miestom stretávania sa aj zahraničných návštevníkov. Predpoludním sme počuli viac českého a maďarského slova, ako slovenského, kým Bratislavčanov lákali kultúrne programy, ktoré sa začali popoludní okolo 16.00 hodine. Trhy získali povesť jedného z najpopulárnejších spoločenských podujatí adventného času v hlavnom meste Slovenska.

sprac. ik

Národnostný večierok v VI. obvode

Samospráva VI. obvodu z roka na rok organizuje Národnostný večierok pre terezínskych občanov. 23. novembra sa v rámci slávnostného podujatia zišli v priateľskom kruhu predstavitelia viacerých terezínskych národnostných menšín, ktorí okrem pestrého programu poskytli hosťom aj svoje typické pochúťky.

My Slováci sme pozvali spevácky zbor Senior z Mojmíroviec, ktorý bol zodpovedný za dobrú náladu, zároveň priniesol rôzne slovenské maškrtky a vlastnoručne pečené domáce koláče, ktoré sa, samozrejme, všetky minuli.

Spevácky zbor k nám privítal z obce Mojmírovce, ktorá leží neďaleko Nitry. Zbor bol založený v roku 2000, má 23 členov (13 mužov a 10 žien), všetci sú mojmírovskí dôchodcovia. Budapešť navštívili spolu so svojimi vedúcimi Vincentom Belanom a Rudolfom Árpášom, samozrejme nemohol chýbať ani starosta malej obce Imrich Kováč. Spevácky zbor sa zúčastňuje na rôznych programoch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, v Čechách a v Maďarsku. Spievajú slovenské ľudové piesne, z ktorých desať vydali v októbri r. 2011 aj na CD platni.

Som si istá, že zbor Senior sa postaral aj o dobrú náladu ostatných hosťov.

A. Horehleďová

Kostol sv. Jozefa v Budapešti
Adventný koncert na decembrovej omši

V prvú adventnú nedeľu sa v Kostole sv. Jozefa v Budapešti pred tradičnou decembrovou slovenskou sv. omšou rozozvučali slovenské koledy a slovenské sakrálne piesne v podaní Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej.

Po polhodinovom adventnom koncerte sa dekan farnosti Ferenc Bajzáth poďakoval nielen speváckemu zboru za krásne piesne, ktoré navodili v chráme dôstojnú slávnostnú atmosféru, ale aj veriacim, ktorí prišli na omšu v hojnom počte. Ako skoro vždy, aj v túto nedeľu prišli veriaci na slovenskú svätú omšu. Tentoraz to boli veriaci z Čemeru, odetí v ľudovom kroji, ktorý bol primeraný predvianočnému pôstu. S veriacimi prišli aj dievčatá, ktoré mali oblečené tiež pôstne kroje. Slávnostnú svätú omšu slúžil františkánsky rehoľník páter Lucián, v súčasnosti slúžiaci na farnosti Františkánov v centre Budapešti, na organe hral kantor Michal Tóth z Čemeru.

Potom sa začala svätá omša v slovenskom jazyku. Členovia speváckeho zboru Ozvena spievali aj počas liturgie. Božie slovo prečítala Ildika Klauszová Fúziková a sestra Brigita z rádu Dcéry sv. Františka Assiského.

„V posledných rokoch vidíme, že popri cestách sú rôzne reklamy. Tieto reklamy, rôzne pútače sú veľmi prefíkané, veľmi zaujímavé a veľmi pútavé. Mnohé firmy a podniky míňajú obrovské peniaze na reklamu. Hovorí sa, že ten, kto neinvestuje do reklamy, ten sa nepredá. Takže reklama v dnešnom svete z ekonomického hľadiska je veľmi dôležitá. Cieľom reklám je upútať pozornosť. I my, či chceme, alebo nechceme, vnímame tieto reklamy a ovplyvňujú nás. Ale aj po duchovnej stránke musíme byť pozorní a vnímaví. Naša pozornosť musí byť upriamená tak, aby sme získali božiu spokojnosť. Naša reklama je v strede kostola: je to adventný veniec. Nie je to reklama, aby sme sa chystali na Vianoce kupovaním veľkých darčekov a veľkým upratovaním, ale aby sme si uvedomovali, že sa máme chystať a pripravovať na druhý príchod Ježiša Krista,“ povedal vo svojej homílii páter Lucián.

Po slávnostných bohoslužbách sa uskutočnilo spoločné posedenie. Všetkým v mene Slovenskej samosprávy VIII. obvodu poďakoval predseda zboru Kazimír Kápolnai a informoval o tom, že cestovné veriacim hradila Slovenská samospráva III. obvodu. Túto adventnú nedeľu trávili spolu budapeštianski veriaci takmer zo všetkých obvodov hlavného mesta.

(ef)

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Mulatujme!

Celý maďarský národ dostáva vianočný darček v podobe novej rozhlasovej stanice Dankó Rádió. Je to darček aj pre príslušníkov národnostných menšín, registrovaných i samozvaných, hlavné je, aby vedeli a chceli mulatovať tak, ako Maďari: plačky, trhajúc si vlasy. Chcel som ešte dodať, že v tranze, vo vytržení, ale to by už bolo hádam trochu prehnané. Nuž, podstatné je, že človek si zapne rádio v sobotu 22. decembra, naladí si novú stanicu a začne tancovať - na maďarskú nótu. Nebude to súkromná, komerčná rozhlasová stanica, ale preberie frekvenciu regionálnych staníc verejnoprávneho rádia. Niekto totiž zistil, že ľudí v regiónoch, napríklad okolo Segedína, Pécsu, Miškovca a tak, vôbec nezaujíma, čo sa tam deje. Zato im chýbajú maďarské „halgatá“ a „paľudové“ pesničky, prípadne operetné odrhovačky. Na vidieku po nich prahnú, dajú si k tomu párkrát „háromdeci“ a bude im hej. Aj to je verejná služba.

Či nie?

Neviem prečo, ale mi prišla na myseľ legenda o Titanicu, na ktorom hrala maďarská cigánska kapela. Driečni muzikanti len ťahajú, hoci sa loď po náraze na ľadovec už ponára. Cimbalista nevydrží a hovorí primášovi: Gaži, potápa sa loď. Na to primáš: Čo sa bojíš, je tvoja?

Dosť na tom, že kultúru na vidieku bude šíriť nové rádio, pomenované - po kom inom? - po Pištovi Dankóovi. Veď Wekerle, Széll a iné mená sympatické tejto vláde z maďarskej histórie sú už obsadené, ale aj tento husľový virtuóz si zaslúži, ak nie nejaký rozvojový či grantový program, tak aspoň rozhlas. Kde bude určite vedúcim hitom jeho šláger „Egy cica, két cica...“. Zdá sa mi, že Slováci majú radi „halgatá“ i rezkejšie maďarské nôty práve vďaka nemu: koncom 19. storočia bol na veľkom turné v Hornom Uhorsku a vzápätí prudko padla popularita nemeckých speváckych zborov. Takže Dankópišta je aj náš, preto by som navrhoval zaradiť do vysielania tohto rádia aj slovenské šlágre.

Hoci... Čo je pre koho šláger, milovaná melódia, lahodná muzika, to je prinajmenšom otázne, alebo sporné. Veď si zvážte, čo hovorí bobor, keď počuje zvuk motorovej píly. Hrajú moju obľúbenú...

Nové úlohy národnostných škôl a samospráv
XVIII. stretnutie národnostných samospráv v Novom Meste pod Šiatrom

Podujatie sa konalo 5. decembra v slávnostnej sieni tunajšieho mestského úradu. V našom meste má už dlhoročnú tradíciu a takto pred vianočnými sviatkami je aj symbolickým pozastavením a príležitosťou pre zástupcov menšín žijúcich v našom regióne stretnúť sa s predstaviteľmi vlády, ktorí majú na starosti národnostné otázky. Keďže v súčasnosti prebiehajú v Maďarsku veľké zmeny v štátnej správe, školstve, ale aj v oblasti národnostných menšín, vynára sa ešte mnoho nezodpovedaných otázok týkajúcich sa budúcnosti. A práve preto bolo tohoročné podujatie omnoho aktuálnejšie ako inokedy.

Stretnutie sa začalo príhovorom starostu Pétera Szamosvölgyiho. Nasledovalo vystúpenie citaristov a spevokolu zo slovenskej školy. Predstavili sa so slovenskými ľudovými piesňami zo Zemplína.

Ako prvý sa v rámci odborného programu ujal slova vedúci odboru školstva na Ministerstve ľudských zdrojov Štefan Kraszlán, ktorý sa venoval najmä zmenám školského a národnostného zákona. Hovoril o nových smerniciach týkajúcich sa národnostného školstva a národnostných rámcových učebných plánov. Program pokračoval vystúpením námestníka štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedného za národnostné a občianske vzťahy Dr. Csabu Latorcaia. Venoval sa spôsobu financovania národnostných samospráv v nasledujúcom roku a prítomným predstavil možnosti získania finančných dotácií z rôznych fondov. Nasledujúcim pozvaným hosťom bol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý sa zaoberal hlavne otázkami národnostnej politiky a novými pravidlami pri voľbách do národnostných zastupiteľských orgánov, ktoré sa budú konať v roku 2014. Po prednáškach nasledovala diskusia, v ktorej hostia odpovedali na otázky prítomných. Celé podujatie ukončila predsedníčka mestskej slovenskej samosprávy Anna Bacskaiová, ktorá účastníkom predstavila publikáciu o Baňačke. Jej autorkou je učiteľka zo slovenskej školy Piroska Dudásová. Toto dielo je výsledkom niekoľkoročnej zberateľskej práce a môže sa používať ako doplnková učebnica národopisu. Súčasťou publikácie sú aj dve CD platne, ktoré zachytávajú zvukový materiál. Predseda CSSM Ján Fuzik spolu so zástupcami slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom sa stretli aj so starostom mesta. Informovali ho o problémoch školy, ktoré sa týkajú vysokých prevádzkových nákladov inštitúcie, hlavne na kúrenie, čo je priamym následkom zastaranej konštrukcie školy. Keďže majiteľom budovy je mesto, jeho vedenie nám prisľúbilo podporu pri riešení tohto problému.

Viera Mohayová

Zo sídla Krajanského múzea Matice slovenskej na prelome rokov 2012-13

Prichádza čas, keď mnohí obchodníci, najmä tí vo veľkých nákupných centrách, vyzdobujú svoje predajné plochy vianočnými ozdobami, aby nič nezmeškali. A my, konzumenti tohto procesu si akosi až v tomto momente uvedomujeme, že sa blíži koniec roka.

Prelom roka v nás evokuje rôzne myšlienky o budúcnosti. Myšlienky o tom, čo sa nám počas roka podarilo, o tom čo nám ušlo, ba častokrát sa zaoberáme aj plánmi do budúcnosti . Náš vynikajúci spisovateľ, J. C. Hronský raz povedal, že „myšlienka, je veľká vec, má veľkú silu, veľkú moc a vie ďaleko zaletieť...“ Aj my si želáme, aby myšlienky tohto príspevku leteli ďaleko... Ďaleko až za naše hranice - no nie k cudzím, ale k nám, k svojim, ako my hovoríme, krajanom.

Na prelome rokov 2012/2013 vás chceme informovať o chode KM MS počas roka 2012 a predstaviť Vám plány na rok 2013.

Krajanské múzeum Matice slovenskej (KM MS) prešlo v nedávnej minulosti zásadnými zmenami. Približne v polovici roku 2011 sa KM MS presťahovalo z Bratislavy do Martina a našlo svoje nové pôsobisko v dome Jozefa Cígera-Hronského.

Dom stojí na rušnej ulici, neďaleko Hviezdoslavovho parku, kúsok od pešej zóny Martina a na skok k obom budovám Matice slovenskej. V týchto časoch má Hronského dom dvoch pravidelných „návštevníkov“. Na samom prízemí, v menšej miestnosti, úraduje súčasný riaditeľ Krajanského múzea - Daniel Zemančík a na poschodí, v bývalej šatni Jozefa Cígera-Hronského sedí pracovníčka Krajanského múzea - Zuzana Pavelcová.

Pred dvoma rokmi získala Hronského dom do prenájmu od mesta Martin Matica slovenská a zrealizovala v ňom modernú expozíciu, ktorá nepredstavuje Hronského len ako spisovateľa, ale aj ako učiteľa, tajomníka a správcu Matice slovenskej, šikovného manažéra, zakladateľa Neografie a Slovenskej národnej knižnice, kultúrneho pracovníka, redaktora viacerých novín, spoluusporiadateľa prvej matičnej cesty do Ameriky a zakladateľa zahraničnej Matice slovenskej.

Expozícia v Dome Hronského uzrela svetlo sveta 4.10.2010, s výstižným názvom Život bez oddychu. Postupne sa dotvárala a dnes sa radí medzi moderné a esteticky vysoko hodnotné výstavy. V súčasnosti Hronského dom víta najmä skupiny žiakov zo základných a stredných škôl. V roku 2012 návštevnosť domu presiahla číslo 3000.

V úvode našich stretnutí žiakom zvykneme najprv púšťať kratší film o živote Hronského, ktorý bol vyrobený so zámerom obohatiť expozíciu. To, čo v „múdrych knižkách“ chýba, doplňujeme výkladom. Expozíciu tvorí najmä množstvo fotografií z Hronského osobného, ale i pracovného života. Výstavné panely sú venované aj jeho tvorbe tak pre deti a mládež, ako i pre dospelých. Najviac vie našich návštevníkov zaujať vrecúško, kde Hronský nosieval prsť zeme z hrobu svojich rodičov, či modlitebná knižka a vreckové hodinky, ktoré si vzal so sebou pri odchode do emigrácie. Okrem iného máme pre našich návštevníkov pripravené prezentácie k dielu Jozef Mak, k tvorbe Hronského pre deti a mládež a prezentáciu k dejinám MS s didaktickými úlohami. V zrkadlovej miestnosti si naši najmenší môžu pozrieť Budkáčika a Dubkáčika. Pre žiakov vydala MS pracovné listy, ktoré slúžia najmä pre deti do 10 rokov.

Exkurzie sú však len časťou aktivít, ktoré v Hronského dome prebiehajú. Od januára tohto roku sme tu, na pôde bývalého jeho pôsobiska, usporiadali či už sami, alebo v spolupráci podujatia ako prezentáciu knihy Gustava Maršalla-Petrovského, Noc Andersena, Slovesnú jar, Maľovanie kraslíc, Školu tanca, či Poetickú jeseň, privítali sme návštevníkov z Chorvátska, Srbska, Nemecka, Ameriky, Poľska, Rumunska, Španielska. Okrem iného sa v dome pravidelne schádzajú spolky menšín žijúcich na Slovensku a v Hronského spálni odznievali prednášky Univerzity tretieho veku.

Táto časť aktivít KM MS je nasmerovaná priamo k širokej verejnosti. Okrem tejto zložky našej práce neustále spracovávame fondy KM MS, ktoré tvoria nielen časopisy a knihy, ale i vzácne archívne dokumenty a audiovizuálny materiál. Počas roku 2012 sme nanovo preregistrovali takmer 17 000 archívnych komponentov a aj vďaka štedrým darcom sa náš fond rozšíril o viac ako 400 akvizícii. Všetky preregistrované fondy vypožičiavame bádateľom a poskytujeme im konzultačné služby.

Smerom k našim krajanom sa nám podarilo absolvovať niekoľko služobných ciest (Rumunsko, Chorvátsko, Poľsko), kde sme priamo komunikovali so zástupcami slovenskej menšín, vypočuli sme ich problémy, nadviazali sme spoluprácu. Podarilo sa nám pomôcť knižnými darmi chorvátskym a rumunským deťom. Prácu našich krajanov sme viackrát počas roka ocenili pamätnými medailami.

Celoročne komunikujeme s krajanskými redakciami, ktoré nám pomáhajú šíriť najdôležitejšie informácie z matičného života vďaka publikovaniu našich článkov.

Na prelome rokov 2012-2013 vám však chceme poslať najmä informácie o tom, čo v budúcom roku - v jubilejnom roku 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na slovenské územie a 150. výročia vzniku MS, pripravujeme.

Tak ako keď sa človek vo svojom živote dožije životného jubilea a má dôvod a príležitosť na jeho oslavu, tak i naša najstaršia kultúrna slovenská ustanovizeň sa dožíva krásneho výročia, vďaka čomu sa otvára priestor nielen pre oslavy, ale i bilanciu jej doterajších krokov, sebareflexiu a plány do budúcna. Už začiatkom nadchádzajúceho roka, konkrétne 26.-27. februára 2013, pripravujeme už avizovanú Medzinárodnú vedeckú konferenciu, na ktorej KM MS vyčlenilo blok pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Veď Slovensko a slovenský svet nezlučiteľne patrili, patria a budú patriť k sebe.

Naši krajania všade vo svete dokázali byť hodní svojho dobrého mena. V minulosti začali organizovať Svetový kongres Slovákov 4. augusta 1980, pod názvom Svetový festival Slovenskej mládeže. V cykle, opakujúcom sa po troch rokoch, sa festivaly konali v roku 2001 v Michalovciach, 2004 v Žiline, 2007 vo Vysokých Tatrách a v roku 2010 v Nitre. A tak v roku 2013, v roku 150. výročia vzniku MS sa Slovensko opäť otvorí slovenskému svetu. Pripravuje svetové stretnutie Slovákov začiatkom júla v meste Európskej kultúry v Košiciach, kde z úprimného srdca bude znieť: „Vitajte doma, vitajte vo svojej krásnej slovenskej domovine.“ Také isté slová budú zvučať aj druhýkrát, o mesiac neskôr v Martine, na celomatičných oslavách 150. výročia vzniku Matice slovenskej.

Oslavy budú mať prvok hodnotenia a plánovania, lebo na konci roka 2013 sa uskutoční Valné zhromaždenie MS, ktoré zhodnotí predchádzajúce obdobie a postaví program pre budúce roky.

I naďalej sa podieľame na organizácii tradičnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko..., kde dúfame, že aj tento rok budú zastúpené práce z celého slovenského sveta.

O všetkých aktualitách a podujatiach sa dočítate na našej webovej stránke www.matica.sk. Informácie ku Krajanskému múzeu sú uverejnené pod lištou Vedecké pracoviská, kde nájdete aj kontakt priamo na nás. Sme Vám celoročne k dispozícii.

Zo sídla KM MS, so srdečným pozdravom našim krajanom

Daniel Zemančík a Zuzana Pavelcová

Mikuláš a čo bolo po tom ...

Bolo to ako v rozprávke. V noci z utorka na stredu napadlo asi 10 centimetrov snehu a tak vo štvrtok 6. decembra mohol prísť Mikuláš k deťom do Nového Mesta pod Šiatrom na saniach, nie v gumákoch, ako to v posledných rokoch bývalo. Pravda, deti ho čakajú, nech príde akokoľvek, len nech príde.

A čakali ho aj žiaci slovenskej školy, chystali sa celý týždeň. Ozdobovali triedy a školu, kupovali medovníky, pripravovali darčeky a učili sa veršíky o Mikulášovi. Popritom však prváčikovia nacvičovali program už celý mesiac. Veď v našej škole sú to práve oni, čo organizujú školskú mikulášsku slávnosť a to je veru veľká zodpovednosť. Čo keď náhodou nepríde? Viete si to predstaviť? A aj napriek tomu, že sa detičky poctivo pripravovali, s Mikulášom sme tentoraz predsa len mali problémy. Také „počasovo - ľudsko-mikulášske“. Lebo ten sneh, ktorý mal Mikulášovi pomôcť, mu odpomohol. Ako tak v stredu ráno išiel autom do roboty po tom čerstvom snehu, búúúm a vrazil do stĺpa. Chudák, okrem auta si však rozbil aj nos a musel ísť na PN-ku (práceneschopný). A tak sme v posledný deň hľadali nového, čo nebola ani trochu ľahká záležitosť, veď deň pred 6. decembrom sú už všetci Mikuláši obsadení. Nakoniec sa nám podarilo vybaviť jedného Mikuláša na dôchodku, ale bez sobieho záprahu a tak k nám prišiel pešo.

A tak všetko dobre dopadlo, prváčikovia mali komu predviesť program a všetky triedy dostali balíčky. No dostali ich aj škôlkari zo slovenskej skupiny, ktorí sú každoročne našimi hosťami. Na slávnosti sa predstavil aj školský spevokol, ktorý už dlho chýbal na našich podujatiach. Po rozlúčke s Mikulášom sa jednotlivé ročníky pobrali do tried a pokračovali v zábave a samozrejme aj v jedení sladkostí. Na tohoročné oslavy Mikuláša doslova platí: koniec dobrý, všetko dobré, pretože, ako sme sa dodatočne informovali, Mikuláš sa v poriadku dostal domov a už sa chystá na budúci rok. Veľa zdravia prajeme aj nášmu „prvému“ Mikulášovi, ktorý sa podľa našich informácií zotavuje a v pondelok sa už chystá do práce (tentoraz už do civilného zamestnania).

Deň po mikulášskych oslavách sa deti zo slovenskej školy vybrali na tradičnú cestu do Košíc, kde sa pokochali v prekrásnom vianočnom osvetlení mesta, a navštívili vianočné trhy. Aj keď túto akciu organizujeme už viac rokov, stále sa teší veľkej popularite, dokonca ju už iniciujú deti, lebo už od konca novembra behali za mnou, že „kedy pôjdeme do Košíc?“ Pridáva sa k nám čoraz viac rodičov a aj naši bývalí žiaci. Takto sa nás tohto roku nazbieralo vyše tridsať účastníkov. Túto cestu zvykneme absolvovať v piatok od obeda do večera, teda až po vyučovaní. Kto sa na nej teda zúčastní, ten chce v dobrej nálade a spoločnosti stráviť pekný predvianočný deň (poldeň), plný smiechu a dobrej nálady. Deti väčšinou prečesávajú stánky s darčekmi, nakupujú sladkosti, sledujú vystúpenia na pódiu. Dospelí sa zohrievajú medovinou, jedia klobásu, haruľu (zemiakové placky) a keď nezabudnú, tiež nakúpia darčeky. No a keď je už každý poriadne premrznutý, zohrejeme sa v cukrárni pri kávičke a zákusku, kde sa potom pozabudneme a keď zistíme koľko je hodín, hybaj, behom na vlak. Ani by ste neverili, akým zážitkom je pre dnešné deti (ale aj dospelých) cesta vlakom. Konečne teplo a preto sa každý teší, nálada ešte lepšia, ako smerom tam. Ja tuším prečo a asi aj čitateľ. Deti preto, že zase pomíňali peniaze (obľúbená činnosť detí 21. storočia) na zbytočnosti a dospelí preto, lebo aspoň na pol dňa „vypli” a nezaoberali sa každodennými starosťami. No ja viem aj to, čo si nikto z nich ani nevšimol, že sa medzitým zdokonaľovali v slovenskom jazyku omnoho prirodzenejšou formou, ako to robia v škole.

Záverom už len toľko, že z obidvoch spomínaných podujatí môžeme mať dobrý pocit, lebo sa nám podarilo vylákať úsmev na tváre našich detí a to je hádam najlepšou odmenou, akú môže učiteľ za svoju prácu dostať.

Viera Mohayová

Monografia o Čanádalberťanoch v Diakovciach
Na Tibora ju slávnostne uviedli k čitateľovi

Tento rok je 65.výročím hromadného návratu Slovákov z Maďarska do vlasti svojich predkov. Väčšina týchto navrátilcov žije v mestách a v obciach juhozápadného Slovenska. Túto významnú udalosť si spomienkovými slávnosťami pripomenuli presídlení Slováci z Maďarska na viacerých miestach. Miestny odbor Matice slovenskej v Diakovciach po vydarenej oslave navyše aj tým, že na počesť výročia vydal v náklade 500 kusov knižnú monografiu s názvom Putovanie a život Alberťanov. Zostavovateľmi knižky s tvrdou väzbou, ktorá má 232 strán sú Ján Jančovic a Mária Urbanová.

Obec Čanádalbert (Slováci ju od vzniku nazývali Albert) leží na juhozápade Maďarska v blízkosti rumunsko-srbských hraníc. Ako osadu ju v roku 1843 založili Slováci, ktorí sa už skôr usadili v blízkych obciach Slovenský Komlóš, Pitvaroš a Nadlak. Neskôr sa k nim pridali Slováci prichádzajúci rovno zo slovenských hornouhorských stolíc. Podľa zemepanského nariadenia boli osadníci prvých dvadsať rokov viazaní povinným pestovaním tabaku. Keď sa tejto povinnosti zbavili, vytvorili spoločenstvo, ktoré bolo základom vzniku riadne fungujúcej obce, ktorú si slovenskí obyvatelia evanjelického vierovyznania sami dlho spravovali. Podrobné údaje o založení Albertu Slovákmi nachádzame na začiatku tejto monografie. Sú prevzaté zo zabudnutého a veľmi hodnotného prvého diela o obci, ktorého autorom je v poradí tretí albertský evanjelický farár Martin Cinkotský (1846 Sarvaš - 1907 Čanádalbert). Názov diela je Dejepis osady Čanád - Albert a opis nynejších jeji poměru, ktoré vyšlo v Budapešti roku 1884 a autor v ňom podrobne opisuje prvých štyridsať rokov obce. Diakovská knižka takto poskytuje cenné údaje o vzniku názvu obce, jeho polohe, nájomnej zmluve a podmienkach osadenia, mená prvých osadníkov, vykúpenie z poddanstva, stav a vývoj obce do roku 1884, cirkevný život, budovanie chrámu, pôsobenie a charakteristika prvých farárov, o škole a učiteľoch, o stave poľnohospodárskej výroby a mená všetkých predstaviteľov obce. Historickú časť monografie doplňujú novšie poznatky z publikácie vydavateľa J. Dovalovszkého, v ktorej bol v roku 1968 zhodnotený život Alberťanov do prvej polovice 20. storočia.

Z etnografického pohľadu je zaujímavá časť o sálašoch - obývaných samotách, čo je špecifikom života dolnozemských Slovákov. V albertskom chotári ich bolo 83 a v knižke sú nielen uvedení ich majitelia, ale nechýba v nej ani situačná mapka, kde ktorý sálaš stál. O spôsobe života v nich vypovedajú viacerí v Diakovciach žijúci Alberťania.

Obohatením monografie je , že do jej obsahu boli prebraté štúdie a materiály historikov a etnológov Ondreja Krupu a Jána Janečka, rodákov z Čanádalbertu, žijúcich v Maďarsku. So súhlasom Ondreja Krupu sa takto albertský rodák i potomok z jeho skrátenej časti štúdie Svedectvo evanjelických cirkevných matrík o prvých usadlíkoch Čanádalberta má možnosť dozvedieť, skadiaľ zo Slovenska má jeho rodina pôvod. So súhlasom Jána Janečka z jeho národopisného materiálu s názvom Slovenské ľudové zvyky v Čanádalberte (svadba, narodenie, pohreb), si čitateľ môže pripomenúť alebo zoznámiť sa s bohatými ľudovými tradíciami, ktoré tvoria bohaté kultúrne dedičstvo Alberťanov. Aj z toho dôvodu dáva táto časť dielu z hľadiska viac ako storočného života a pobytu Alberťanov na Dolnej zemi výnimočný charakter.

Podstatná časť obsahu knižky je venovaná odchodu a hlavne návratu Slovákov z Dolnej zeme na Slovensko a usídlenie sa v jednotlivých regiónoch. Na to nadväzuje menovitý zoznam presídlených rodín Alberťanov do Diakoviec a Tešedíkova. O tom ako presídlenie administratívne a technicky prebiehalo o tom píšu zainteresovaní úradníci a živí svedkovia z radov repatriantov. Popri spomienkach pamätníkov o tejto zložitej výmennej akcii obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom svedčia aj viaceré v knižke uverejnené dokumenty. Vydavatelia tejto ojedinelej monografie chceli zdôrazniť aj fakt, že kým pobyt v bývalom Čanádalberti z hľadiska národného nedával Slovákom žiadnu perspektívu tam ďalej zotrvať, po presídlení roku 1947 na Slovensko sa im dostalo plného národného života a nebývalého vzdelania v rodnej reči. Uviedli to aj konkrétnymi číslami, keď napríklad uvádzajú, že z terajších 111 rodín s potomkami a 22 rodín bez potomkov pochádzajúcich z Alberti, 235 osôb z nich dosiahlo na Slovensku stredné vzdelanie s maturitou a 187 osôb sa môže pochváliť vysokoškolským diplomom. Čanádalberťania presídlení do Diakoviec sú hrdí, že mnohí z ich radov na Slovensku patria vo svojich odboroch medzi popredných odborníkov a vo vydanej monografii uviedli aj tých, ktorí ich vo svojom povolaní a činnosti zviditeľňujú. Najstarší si v knižke spomínajú aj na prvé roky života po príchode do Diakoviec v roku 1947. Z úcty k pôvodným obyvateľom Diakoviec nechýba v obsahu knižky ani časť s názvom Z dejín obce Diakovce po príchod Čanádalberťanov v roku 1947.

Druhá časť monografie je o tom ako si menšina Slovákov v Diakovciach od roku 1947 po súčasnosť počínala v rôznych oblastiach života a práce. Čitateľ to nájde v častiach Kultúrny a spoločenský život, Z histórie evanjelického cirkevného zboru, Školstvo po roku 1947, Matica slovenská v Diakovciach, Po stopách predkov v Malohonte, Čanádalbert očami potomkov dnes. Aktuálne je tu zaradená aj časť Z osláv 65.výročia návratu do vlasti predkov, ktoré Slováci v Diakovciach oslávili len krátko pred vydaním monografie.

Knižka je doplnená množstvom fotografií a dokumentov, ktoré potvrdzujú hodnovernosť diela. Monografia Putovanie a život Alberťanov je jedinečná tým, že vypovedá o presídlení do jednej obce na Slovensku, že finančné prostriedky na jej vydanie okrem vlastných darcov rozhodujúcu časť poskytla obec, že ako autori a informujúci v nej figurujú diakovskí Slováci a vôbec, že takúto žiadanú publikáciu dokázali presídlenci z Čanádalbertu sami zostaviť a vydať. Zostavovateľmi a z väčšej časti aj autormi textov boli skúsený publicista a spisovateľ literatúry faktu Ján Jančovic, ktorý okrem toho, že sa tejto problematike dlhodobo venuje, dobre pozná aj dušu dolnozemských Slovákov, osobitne práve tých v Diakovciach a spoluautorka Mária Urbanová, dlhoročná slovenská aktivistka kultúrnospoločenského života Slovákov v Diakovciach, predsedníčka MO MS, ktorá bola nielen iniciátorkou vydania monografie o svojich rodákoch, sama okrem iného napísala a zozbierala spomienky najstarších Alberťanov. Navyše niesla aj rozhodujúcu ťarchu zodpovednosti za úspešné vydanie tejto pre presídlených Slovákov a ich potomkov veľmi potrebnej publikácie z minulosti a prítomnosti Alberťanov v Diakovciach.

Monografiu za účasti veľkého počtu Alberťanov a ich potomkov žijúcich nielen v Diakovciach, ale aj na rôznych miestach Slovenska, slávnostne uviedli do života 10. novembra 2012 v Kultúrnom dome v Diakovciach.

Ján Labát

X. Slovenský deň v Čorváši

Slovenská samospráva v Čorváši a Spolok čorvášskych Slovákov usporiadali 24. novembra X. Slovenský deň.

V piatok večer prišli citaristi z družobného slovenského mesta Sládkovičova pod vedením Alexandra Vígha. V sobotu po raňajkách hostí privítal predseda miestneho poľnohospodárskeho družstva Michal Kelemen. Návštevu previedol po obnovenom kaštieli Wenckheimovcov v Rudolfovom majeri. Informoval o súčasnom stave a každodenných starostiach družstva. Následne sme si obhliadli celý majer.

Po obede začínal pestrý kultúrny program. Primátor mesta Menyhért Szilágyi pozdravil prítomných. Vyzdvihol že zachovávanie slovenského jazyka a zvykov Slovákov je veľmi potrebné.

V programe vystúpil Slovenský spevokol z Poľného Berinčoku, žiaci miestnej hudobnej školy ktorý sa predstavili hrou na citare. Nasledovali spevácke zbory: miestny spevácky zbor Csalogány a páví krúžok Ruža z Kondorošu, do tretice spevokol z Čabačudu. Na záver zahrala citarová skupina Dió-héj zo Sládkovičova.

Po programe pozvali hostí na večeru a na posedenie pri bielom stole.

Do tanca hrala kapela Jána Ončika z Čabačudu.

Alžbeta Dimešiová Hudíková

Slovenský deň v Pesterzsébete

Slovenská samospráva Pesterzsébetu usporiadala 29. novembra v Základnej škole Lászlóa Lajthu Deň Slovákov v Pesterzsébete.

Prítomných pozdravila predsedníčka najnovšieho slovenského voleného zboru v hlavnom meste Anna Komjáthiová, ktorá pripomenula, že tento obvodný slovenský deň organizujú druhýkrát, nakoľko ich samosprávu založili pred dvoma rokmi. „Pri zrode našej samosprávy sme dostali veľkú úlohu, aby sme vytvorili slovenský život v obvode. Dôkazom vykonania stanovenej úlohy je tento večer,“ povedala. Zvlášť privítala predstaviteľov nemeckej a arménskej obvodnej samosprávy.

Po pozdravných slovách predsedníčky slovenského voleného zboru vystúpila komorná dychová kapela Pilíš Trio z Čívu pod vedením Martina Hubačeka s pilíšskymi slovenskými piesňami.

Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena, ktorý pod taktovkou Marty Pálmaiovej Pápayovej predniesol prekrásne vianočné a slovenské ľudové piesne z viacerých regiónov našej krajiny, zožal tiež veľký úspech. Obecenstvo sa nadšeným potleskom zavďačilo aj za skvelý výkon tanečníkov Folklórneho spolku Lipa, ktorý vedú predsedníčka Monika Szelényiová a umelecká vedúca Eva Szilágyiová Šubová. Tanečný súbor predviedol na profesionálnej úrovni ukážku zo svojho bohatého repertoáru. Za východoslovenský, horehronský, békešský a zemplínsky tanec právom získal uznanie od oduševneného obecenstva. Sprevádzala ho hudobná skupina Kóborzengő, ktorá aj samostatne zahrala niekoľko slovenských ľudových piesní z Novohradu.

Bol to naozaj vydarený večer a veríme, že slovenskému zboru v XX. obvode sa podarí nadlho zapustiť korene v tejto časti hlavného mesta.

(ef)

Týždeň zdravia

Jediný spôsob, ako si uchovať zdravie,
je jesť, čo nechceš,
piť ,čo nemáš rád a
robiť, čo sa ti nepáči.
(Mark Twain)

V novembri už tradične prebieha v Slovenskej základnej škole v Sarvaši týždeň správnej životosprávy so zaujímavými programami. Deti majú možnosť si vybrať, na ktorej aktivite sa zúčastnia.

Premietanie kresleného filmu o ochrane zdravia malo veľký úspech a deti podľa vlastnej fantázie kreslili perfektné obrázky.

V utorok privítala riaditeľka školy Zuzana Medvegyová pracovníkov SOTEXU z Budapešti, vedúcu marketingu Szilviu Szekeresovú a šéfkuchára Tamása Jeneiho. Z Debrecína prišli diabetičky Monika Ráczová, Erzsébet Dobraiová a z Vésztő Katalin Kaszaiová. O zdravom stravovaní si vypočuli krátku prednášku a pozreli 10 minútový film. Nasledovala ochutnávka týchto jedál: plnený karfiol s pečeňou a morčacím mäsom, žalúdky na divoký spôsob, cestoviny s rybacou náplňou, tuniakový krém s kaparami a višňový koláč s pohánkovou posýpkou. Z každej triedy niekoľko žiakov postupne ochutnávalo z každého jedla a mali možnosť vyplniť kvíz, týkajúci sa správnej životosprávy. Prváčky s prázdnymi taniermi a so zvedavými očkami sledovali a počúvali pána Tomáša, čo im ponúkne. Všetkým najviac chutili cestoviny a koláč. Šťastní výhercovia, ktorí správne vyplnili kvíz, boli odmenení darčekom.

V stredu popoludní sa v chemickom kabinete stretli vybraní žiaci, ktorí mali pripraviť ovocný a zeleninový šalát. Každý si priniesol so sebou suroviny, ktoré sám očistil a nakrájal. Malým deťom pomáhali starší žiaci a postupne s plnými taniermi prichádzali k dvom veľkým misám. Prinášali svoje ovocie a zeleninu, ktoré všetci miešali. Jedna miska sa v priebehu hodiny naplnila výborným ovocným šalátom. Zeleninový šalát pripravovali neskôr, lebo cvikla, zemiaky, uhorky, mrkva a ostatná zelenina sa na kocky ťažšie krájali. Každý dostal do pohára šalát na ochutnávku nielen pre seba, ale aj pre svojich spolužiakov, ktorí ich pochválili za prípravu zdravých a chutných šalátov. V knižnici zdravotná sestra Renáta Sárközyová umožnila žiakom, aby si pomocou fonendoskopu vypočuli tlkot svojho srdca. Bolo to zaujímavé a každý bol zvedavý na tajomný zvuk vlastného srdiečka.

Vo štvrtok si v každej triede žiaci vytvorili dve skupiny, pripravili si denník, do ktorého mali možnosť získavať body za splnenie jednotlivých úloh. V ôsmich triedach pripravili panie učiteľky nižších ročníkov jednotlivé úlohy. Vyplnenie kvízu o správnom čistení zubov pripravila učiteľka Krisztína Osztroluczká. Ako sa má pripraviť vzorový jedálny lístok predviedla učiteľka Eva Szklenárová. Pyramídu z pripravených jedál sa pokúšali žiaci pripnúť magnetkou na tabuľu na správne miesto, ktoré kontrolovala a bodovala pani učiteľka Erika Šinková. Liečivé rastliny a ich význam v našom živote zaujali všetkých, lebo niektoré deti videli mnohé rastlinky len na obrázkoch. Pani učiteľka Edita Častvanová o nich vedela deťom veľa porozprávať. Rozoznať a pomenovať jednotlivú zeleninu a ovocie nebolo tiež ľahké, no pani učiteľka Ildika Vajdová deťom pomáhala. Príslovia a porekadlá o zdraví lámalo hlavičky najmä prvákom a druhákom, no s pomocou pani učiteľky Evy Janšíkovej to hravo zvládli. Na interaktívnej tabuli fotky prípravy zdravých jedál zaskočili aj väčších žiakov. Margita Kmotriczová kládla otázky a podľa toho dostala každá skupina body do svojho denníka. Pani učiteľka Mária Molnárová zhrnula vedomosti o osobnej hygiene do 10 otázok a na správne a nesprávne odpovede.

V piatok mala hosťujúca učiteľka pani Alena Červeňanská ukážkovú hodinu v 6.A triede na tému Ochrana zdravia. Žiaci boli aktívni a pomocou interaktívnej tabule vedeli odpovedať na všetky otázky. Na záver môžeme skonštatovať, že pre všetkých žiakov je správna životospráva na prvom mieste v ich živote.

Víťazné družstvá získali za odmenu školské potreby, ceruzky, pastelky, zošity. V kresbe bola najúspešnejšia 3.C trieda.

Všetkým gratulujeme!

Zlatica Lišková

Verejné zasadnutie v Zugló

Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti 29. novembra usporiadala verejné zasadnutie, na ktorom referovala o svojej činnosti v roku 2012. Vedenie zboru spojilo zasadnutie s oslavou prichádzajúcich Vianoc a predstavením štipendistov zboru.

Na podujatí v Mládežníckom centre Zugló sa zúčastnili predstavitelia partnerských organizácií samosprávy, poslanci iných národností XIV. obvodu a slovenské obyvateľstvo Zugló.

Predseda slovenského zboru v Zugló Pavol Maulik na úvod informoval prítomných, že dvaja členovia miestnej slovenskej komunity Ružena Latorczaiová a Ondrej Tuška pred pár dňami zomreli. Po minúte ticha oboznámil publikum s činnosťou samosprávy v roku 2012.

Ako povedal, v januári prijali ročný rozpočet a vo februári sa zúčastnili na slovenskom bále Slovenskej samosprávy Budapešti. 15. marca spolu s poslancami obvodnej samosprávy oslávili maďarský štátny sviatok. S Kruhom priateľov Slovenského Komlóša usporiadali a realizovali jeho valné zhromaždenie. V Dome menšín organizovali nostalgické filmové premietanie z akcií v predošlých rokoch. Koncom apríla usporiadala Univerzita Loránda Eötvösa (ELTE) Medzinárodnú slavistickú konferenciu, kde členka slovenskej samosprávy, doktorandka Anna Ištvánová a štipendista voleného zboru Juraj Ráďanský prednášali odbornému publiku. 11. mája spolu s konzulom Českej republiky v Maďarsku Milanom Peprníkom, Českým centrom, Slovenským inštitútom, Slovenskou samosprávou Budapešti a Spolkom Bohemia položili veniec pri pamätnej tabuli Antona Straku na Americkej ceste. V júni sa traja členovia samosprávy zúčastnili na týždňovom sústredení Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena v Blatnici pri Martine. V júli si na slovenskej omši pripomenuli šieste výročie úmrtia bývalej predsedníčky Jozefíny Hontiovej a aj v tomto roku uhradili kestúckym veriacim cestovné náklady na slovenskú omšu do hlavného mesta. Začiatkom augusta odcestovali na študijnú cestu na Slovensko, kde spoznávali krásy materskej krajiny. V septembri boli častými hosťami na podujatiach Slovenského týždňa, ktoré sa konali nielen v Slovenskom inštitúte, ale aj na rôznych miestach hlavného mesta. V októbri sa so Slovákmi v Novej Pešti vybrali na Dolnú zem, kde navštívili Orošházu, Poľný Berinčok a Klobásový festival v Békešskej Čabe. V priebehu októbra vypísali aj súbeh o štipendium A. Straku, určené pre mládež vo veku od 18 do 26 rokov. Súbeh sa vzťahuje na školský rok 2012/2013. Samospráva môže udeliť dvom študentom vysokých škôl štipendium v hodnote 80 tisíc forintov rozdelených na 10 mesiacov. Tohto roku ho získali Juraj Ráďanský a Beáta Erdeiová. Zbor okrem toho podporuje cirkevný život v Budapešti, vydávanie dvojmesačníka Budapeštiansky Slovák, ples, jazykové kurzy Slovenskej samosprávy Budapešti, spoluprácu s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša. Pavol Maulik pripomenul, že v máji budúceho roka chcú usporiadať konferenciu na počesť českého diplomata Antona Straku. Naďalej budú pokračovať už v tradičnej „Záložke“ ako aj v organizovaní exkurzie na Slovensko.

Po referáte sa predstavili tanečníci Folklórneho spolku Lipa s blokom z Vágašskej Huty a s čardášmi z Pozdišoviec a Horehronia. V ďalšej časti verejného zasadnutia nasledoval už tradičný večierok s knihou pod názvom „Záložka”. Na týchto podujatiach predstavujú verejnosti dôležité publikácie, ktoré sú tematicky blízke Slovákom v Maďarsku. V tomto roku to bol zborník obsahujúci prednášky medzinárodného sympózia Nový aspekt na celoživotné dielo S. Czambela. Usporiadateľom konferencie v roku 2009 boli Katedra slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti, Slovenská samospráva XIV. obvodu Budapešti, Slovenský inštitút a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Vedúca Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa Mária Žiláková vo svojom prejave oboznámila prítomných s osobnosťou S. Czambela a zborníkom, ktorý vyšiel v roku 2010.

Verejné zasadnutie Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti sa skončilo predstavením štipendistov. Beáta Erdeiová už ako študentka Slovenského gymnázia v Budapešti bola štipendistkou samosprávy. V roku 2010 skončila na 3. mieste v celoštátnej predmetovej súťaži zo slovenského jazyka a literatúry. Teraz je poslucháčkou 3. ročníka Katedry práva Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa. Hrá na gitare a fujare a tradične vystupuje na podujatiach samosprávy. Juraj Ráďanský pochádza zo Sarvaša a je poslucháčom slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa. Je členom študijného výboru študentského zastupiteľstva a vedie zastupiteľstvo študentov slovakistiky. Kedysi hral v Sarvašskom slovenskom divadle, teraz recituje na podujatiach Slovenskej samosprávy v Zugló. Po kultúrnom programe štipendistov sa podujatie skončilo pohostením prítomných.

Andrea Szabová Mataiszová

Vážení a milí naši krajania...

V zime zas prichádza
radostná to chvíľa,
zelená jedlička,
vianočná idylka!
Vianočný pozdrav nech ďaleko letí,
nech čas Vianoc svätí,
za Vami krajania
do ďalekých zemí.
V ten vianočný deň spájajú sa srdcia,
do svojho domova sa každý rád vracia.
Spolu si sadnime k bohatému stolu
a vianočnú koledu zaspievame spolu.

Len raz za rok sú Vianoce, len raz za rok sa malý snehom zaviaty stromček premení žiarivými plamienkami sviečok na tiché ľudské šťastie. Len raz za rok zvony znejú tak krásne, ako počas vianočnej noci, keď ľudské srdcia sú tak blízko, že jedno druhé počúvajú...

Veď Vianoce nenápadne a ticho prichádzajú.

Keď zaznie slovo Vianoce, každý z nás si vybaví svoj sen. Veď sen je potravou ducha, presne tak ako je jedlo potravou tela. Tak si snívajme spolu, je na to čas. Snívajme o tom, čo krásneho sme prežili, ale aj o tom, čo pekné nás ešte len čaká. Snívajme o našich Vianociach z detstva, o Vianociach založených na kresťanských a tradičných zvykoch, ktoré, či si to uvedomujeme alebo nie, sa prenášajú z generácie na generáciu. O vianočnom stromčeku a jeho zdobení, o čistom prestretom vianočnom stole, na ktorom nechýbal chlieb, obilie, modlitebná knižka, rozkrojené jablko, vylúpnutý orech, či nejaký ten peniaz pod obrúskom... O Vianociach, ktoré možno neoplývali luxusom a bohatstvom, no o Vianociach, kde láskavé slovo, úsmev a porozumenie sme rovnako vedeli prijímať ako i rozdávať.

Boli to Vianoce, keď sme dokázali podať ruku jeden druhému, keď sme dokázali zabudnúť na seba a myslieť na druhých. Tak skúsme aj dnes, v čase príprav na najkrajšie sviatky v roku, tieto slová naplniť.

Veď každá malá pozornosť, či láskavosť, slovko venované druhému je veľký dar. Pokúsme sa, aby sme aj dnes v dobe moderného a globálneho sveta, ale aj v čase ľudskej zloby dokázali vo vianočný čas prísť domov k svojej rodine a k svojim najbližším a vrátiť sa späť, do nášho detstva, k tradíciám, kde nebude chýbať objatie a milé slovo.

Milí naši krajania,

prijmite, prosím, náš úprimný pozdrav. Pozdrav z vášho Krajanského múzea Matice slovenskej. Prajeme vám pokojné a pekné prežitie vianočných sviatkov.

Za KM MS Daniel Zemančík a Zuzana Pavelcová

Župný adventný večierok v Dorogu

Komárňansko-ostrihomská župná slovenská samospráva usporiadala 24. novembra tohto roku tradičný adventný večierok. Divadelná sála kultúrneho domu Attilu Józsefa v Dorogu sa zaplnila ľuďmi z desiatich Slovákmi obývaných osád od Gerečských cez Vertešské až po Pilíšske vrchy.

Predsedníčka samosprávy Mária Nagyová privítala predsedu Valného zhromaždenia Komárňansko-ostrihomskej župy Juraja Popovicsa, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Dr. Milana Belicu, riaditeľku Osvetového strediska Nitranskeho samosprávneho kraja Danielu Gundovú a každého prítomného, kto prijal pozvanie na tento večierok.

Po slávnostných príhovoroch dvoch predsedov ich pani predsedníčka požiadala o zapálenie prvej sviečky na adventnom venci. Potom pokračovala: „Veríme, že plamienok prvej adventnej sviečky zohrieva a na dlhý čas bude zohrievať a spájať naše duše.“

V navodenej slávnostnej atmosfére sa začal kultúrny program, v ktorom účinkovali folklórne skupiny Nitrianskeho regiónu Jelenček, Jaročan a spevácka skupina Lúč.

V bohatom folklórnom programe spracovali zvyky, povery a významné dni od jesene po Štedrý večer a Vianoce. Do jesene sa zvyčajne mladomanželia mohli nasťahovať do nového domu. Piesňou a tancom nám predstavili dupanie zeme v izbe. Oberačky a šúpanie kukurice majú taktiež bohatú tradíciu. Tradičné liatie olova malo dievkam priniesť šťastie, lebo sa dozvedeli, kto bude ich mužom. K mnohým menám sa viažu príslovia a porekadlá: „Katarína na ľade, Vianoce na blate, keď Ondreja hrnú, vtedy až do Gregora prší.“ Humor, dobrá nálada a spolupatričnosť sprevádzali našich predkov po celý život. Program sa skončil vianočnými koledami a piesňami.

Predsedníčka župného voleného zboru poďakovala účinkujúcim za pekný program a každého pozvala na priateľskú besedu pri pohári teplého čaju a pagáčikoch.

O dobrú náladu sa postarali muzikanti hosťujúcej folklórnej skupiny. Budova sa ozývala prekrásnymi slovenskými piesňami.

Anna Crnečká