Ľudové noviny č. 27 / 2008

Slovenská Čaba kedysi a dnes

30. jubilejný interdisciplinárny tábor

Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Jubilejný 30. výskumný tábor usporiadal Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku na počesť 290. výročia znovuzaloženia metropoly dolnozemskej Slovače v Békešskej Čabe.

Keďže išlo o okrúhle jubileum, organizátori pred výskumnou prácou pripravili pre účastníkov a pozvaných hostí rad zaujímavých programov, ktoré sa začali slovenskou bohoslužbou v čabianskom Veľkom evanjelickom kostole, sídle kedysi najväčšieho evanjelického cirkevného zboru v celom Uhorsku. Farár Pavol Kutej ml. vo svojej kázni zdôraznil, že základným pojmom presadenia učenia Ježiša Krista do súčasného každodenného života je milosrdenstvo... Následne účastníci tábora mohli prežiť nekaždodenný zážitok: z turne (veže) Malého chrámu mali nádhernú panorámu na celé sídlo Békešskej župy a to práve v čase, keď vyzváňali zvony.

Sympózium, venované 30. výročiu národopisných táborov, sa konalo v Áchimovej sieni Čabianskeho oblastného slovenského domu na Garaiho ulici, kde po úvodných slovách vedúceho tábora, predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda, pozdravila prítomných podľa výroku Jána Kollára „v slovenskej Palestíne“ aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. V slávnostnom kultúrnom programe vystúpil miestny slovenský spevácky zbor Ružička, ktorý pôsobí pri Čabianskej organizácii Slovákov a vedie ho Ildika Očovská. Zbor, ktorého členovia sú predovšetkým čabianski slovenskí pedagógovia, tentokrát predviedol slovenské ľudové piesne z Malej Huty, z Pilíša a z Békešskej Čaby, ako aj hymnickú pieseň Jána Gerčiho Slovenská Čaba. Spoluúčinkovala gitaristka Mária Felediová.

Prehľad doterajších výskumných táborov podali na sympóziu dvaja z iniciátorov a organizátorov Anna Divičanová a Ondrej Krupa. O. Krupa vo svojej prednáške nazvanej Kronika národopisných táborov si zaspomínal na počiatky výskumov v teréne. V roku 1974 bola v rámci Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku založená Národopisno-vlastivedná sekcia, predsedom ktorej bol prednášateľ. Po zostavení dotazníkov pri zbere zemepisných názvov sa objavila potreba výmeny skúseností a spoločného hodnotenia. Preto bol v novohradskej obci Banke usporiadaný prvý tábor, vlastne kurz, ktorý mal doškoľovací charakter a účastníkom poskytol možnosť zoznámiť sa s praktickou činnosťou v rámci zberateľskej práce. - Rok 1991 znamenal určitý prevrat v histórii táborov, vtedy totiž prevzal organizovanie výskumov Slovenský výskumný ústav (dnešný VÚSM), čo podľa neskorších skúseností tak z organizačnej, ako aj z obsahovej stránky znamenalo obrovský krok vpred, - uviedol O. Krupa. Na usporadúvaní táborov pod záštitou VÚSM treba vyzdvihnúť mimoriadne zásluhy bývalého vedeckého tajomníka inštitúcie Jána Chlebniczkého.

Národopisné tábory - špecifická metóda výskumu jazykových ostrovov bol názov prednášky Anny Divičanovej. Odborníčka vidí špecifickosť táborov hlavne v kolektívnom charaktere práce v teréne, pričom zdôrazňuje priame kontakty s menšími-väčšími skupinami obyvateľstva tej-ktorej osady. O regionálnom zastúpení našich lokalít z hľadiska dejísk táborov vyzdvihla, že v prvom desaťročí sa konali hlavne v severných župách (Novohrad, Peštianska a Komárňanská župa, Matra, Zemplín, výnimočne Malý Kereš) a až v roku 1985 sa dostali na Dolnú zem, na Sarvaš. Dôvodom toho je - ako uviedla A. Divičanová -, že Dolná zem v istom slova zmysle bola v tom čase už nielen pre etnografiu, ale aj pre širšiu verejnosť objavená. O tradičných vrstvách kultúry osád, dejísk prvých táborov, sa veľmi málo vedelo. Na potrebu odhalenia zmien slovenskej kultúry na jazykových ostrovoch v Maďarsku začali poukazovať J. Manga a M. Markuš. Znalkyňa kultúry Slovákov v Maďarsku s uznaním hodnotila prínos táborov v podobe desiatok vedeckých publikácií tak domácich odborníkov, ako aj ich kolegov zo Slovenska.

Dlhoroční účastníci táborov, vedci zo Slovenska Eva Krekovičová a Jaroslav Čukan, zdôraznili priateľskú atmosféru týchto pobytov, ktorá je pre nich popri vedeckých výsledkoch rovnako dôležitá a na ktorú sa z roka na rok tešia.

Prvý deň táborenia, po predstavení najnovšej publikácie ústavu „30 rokov vo výskumných táboroch“, ktorého sa ujala riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová, patril zoznamovaniu sa s Békešskou Čabou. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová pozvala prítomných na virtuálnu prehliadku slovenskej Čaby, pri ktorej sa mohli zoznámiť s architektonickými pamiatkami a duchovnou kultúrou miestnych Slovákov, ale aj s ich rozvrstvením podľa národnostného povedomia a používania slovenského jazyka. Po virtuálnom svete nasledoval svet reálny: účastníkov čakala jazda na kočoch. Po návšteve Pamätného domu Mihálya Munkácsyho na Gajdáčovom sálaši, kde si pozreli tradičné sedliacke prostredie, ochutnali čabajskú klobásu.

Druhý deň pobytu odborníkov v Békešskej Čabe bol venovaný sympóziu o meste. Po otváracom kultúrnom programe speváckeho zboru Orgován za sprievodu citary Michala Boťánskeho a recitácii básne Jána Gerčiho Slovenská Čaba v podaní Oľgy Fodorovej dostali slovo študenti čabianskej slovenskej školy. Siedmaci Žaneta Szószkiová a Natanael Bukran sa tohto roku úspešne predstavili na súťaži VÚSM s prácou o významnom predstaviteľovi čabianskych Slovákov Jánovi Gerčimu, ktorú teraz predniesli aj účastníkom sympózia.

Následné prednášky boli venované histórii a súčasnosti sídla Slovákov dolnozemského regiónu. Pracovník VÚSM Ján Gomboš prednášal o a dejinách Slovákov v meste. Archív evanjelickej cirkvi, v ktorej sa nachádzajú nesmierne cenné exempláre Tranoscia, ako aj doklady o prisťahovaní sa Slovákov do mesta, predstavil archivár Pavol Kovács. Po prehľade národopisných a historických zbierok Békešskej Čaby, ktorého sa ujal zástupca riaditeľa Múzea M. Munkácsyho Juraj Ando, nasledovala prednáška riaditeľky VÚSM Alžbety Hornokovej Uhrinovej. Ako lingvistka súčasnosť Slovákov v meste hodnotila predovšetkým z hľadiska používania slovenčiny. Prítomní sa dozvedeli, že v Békešskej Čabe okrem slovenského nárečia, ktorým hovoria starší Slováci a spisovnej slovenčiny, ktorá je prítomná predovšetkým v inštitúciách, existuje aj tzv. slovenský cirkevný jazyk, v ktorom popri bibličtine badať aj vplyv miestneho dialektu stredoslovenského typu.

V priestoroch Rozprávkového domu, ktorý patrí k Spoločenským domom na Békešskej ceste, privítala hostí vedúca Slovenského klubu v Békešskej Čabe Alžbeta Ančinová. Na tejto pôde poprial odborníkom plodnú výskumnú prácu aj hlavný radca Ministerstva školstva a kultúry MR András Bertalan Székely. Po programe Slovenského pávieho krúžku, ktorý vedie Žofia Hajnalová, výskumníci mohli začať efektívne pracovať, pretože členovia tohto zboru boli zároveň ich respondentmi pri mapovaní slovenskej Békešskej Čaby kedysi a dnes...

(csl)

Dôchodcovia z Veľkej Paky v Peterke

Samospráva obce Peterka a tamojší klub dôchodcov majú dlhoročné kontakty s Veľkou Pakou, obcou ležiacou v Podunajskej nížine, v strednej časti Žitného ostrova, neďaleko Šamorína. Dnešná obec vznikla r. 1941 zlúčením s obcami Čukárska a Malá Paka. Prvá písomná správa o obci je z r. 1250, keď sa spomína ako Paka. V tom čase dedinu obývali kráľovskí dvorníci. V stredoveku tu mali majetky viaceré šľachtické rodiny. Časť dediny patrila v istom období aj do Šintavského panstva. Od 18. stor. bola súčasťou eberhardského panstva. Časť dnešnej obce, známa ako Čukárska Paka, patrila viacerým zemianskym rodinám. Najvýznamnejšími pamiatkami sú kostol sv. Ladislava a kaplnka sv. Kríža. Do Veľkej Paky sa v rokoch 1946-47 presídlila veľká časť Slovákov z Peterky. Obyvatelia oboch obcí sa pravidelne stretávajú, striedavo raz v Maďarsku, raz na Slovensku. Nedávno navštívila Peterku 60-členná skupina Veľkopačanov.

Programy sa začal slávnostným privítaním hostí na dvore miestnej základnej školy, kde ich čakali starosta obce Károly Szászik, predseda klubu dôchodcov a zároveň slovenskej menšinovej samosprávy Štefan Hajdú a zástupkyňa riaditeľky základnej školy Katarína Püspöková. Po chutnom obede sa spoločne vydali do evanjelického kostola, kde položili vence vďaky svojim predkom a zaspievali slovenské evanjelické piesne. Po dojímavom zážitku hostí srdečne privítal miestny evanjelický farár Endre Ördög.

Program pokračoval kladením vencov k pomníku predkov.

- Dokumenty hovoria, - povedal starosta obce, - že 1. novembra 1742 sa sedem slovenských rodín presťahovalo z Iliáša do Peterky. V roku 1992 sme oslávili 250. výročie tejto udalosti. Snažili sme sa osláviť ho dôstojne, preto pod vedením bývalého pána farára Brúnó Foltina sme dali zhotoviť pomník na pamiatku našich predkov.

Hostia spolu s hostiteľmi navštívili novú časť Základnej školy Dénesa Pittnera a modernú telocvičňu, ktorú slávnostne odovzdajú 20. augusta, v deň štátneho sviatku Maďarskej republiky. Novú budovu im ukázala zástupkyňa riaditeľky školy Katarína Püspöková.

- Podarilo sa nám získať štátnu podporu v hodnote tristo miliónov forintov, ku ktorej miestna samospráva priložila päťdesiat miliónov forintov a z toho sme vybudovali novú časť základnej školy. Sme veľmi hrdí na to, že máme 182 žiakov, pričom 95 % našich absolventov pokračovalo v štúdiu na strednej škole. Pedagogický zbor je trinásťčlenný a okrem povinných predmetov päť pedagógov vyučuje aj ľudové tance, hudbu a kreslenie. Naša ustanovizeň nesie meno Dénesa Pittnera. Jej menodarca, bývalý kantor a učiteľ Dénes Pittner, pochádzal zo Slovenska a 52 rokov učil v obci, - povedala zástupkyňa riaditeľky.

Delegácia z Veľkej Paky navštívila aj cintorín a pozrela si tamojší pamätník obetí II. svetovej vojny. V rámci programu v kultúrnom dome prezentovala spriatelenú obec deväťčlenná folklórna skupina, ktorá predviedla rómske tance a slovenské ľudové piesne. Návšteva Veľkopačanov vyvrcholila večerou, na ktorej servírovali aj slovenské gastronomické špeciality.

(aszm)

Slnečný lúč

Materská škola vo Veňarci

Pri našej nedávnej návšteve Veňarcu, slovenskej obce v južnej časti Novohradu s približne 1400 obyvateľmi, nás miestnou materskou školou Slnečný lúč sprevádzala vedúca inštitúcie Zuzana Nagyová:

- Deťom, ktoré sú momentálne v našej škôlke zaradené do dvoch skupín, sa venujú štyri pedagogičky: Žofia Bagiová Domboróczka k nám dochádza z neďalekého Sziráku, Mária Nagyová Plevová je rodená Veňarčanka ako aj ja a Hedviga Vajdová Čelovská sa sem vydala. Zamestnania v slovenčine vediem iba ja, a to už od roku 1982, keď ma vtedajšia predsedníčka obecnej rady Anna Hudeczová požiadala, aby som sa vrátila domov, pretože dedina potrebuje moje odborné znalosti. Dovtedy, od roku 1976, som bola učiteľkou Materskej školy v Níži. Naša inštitúcia sa od roku 1976 nachádza v príjemnom prostredí v blízkosti bývalej zemianskej kúrie Dessewffyovcov. Dlhé roky v nej boli umiestnené tri vekové skupiny, avšak v poslednom čase následkom menšieho počtu detí máme už iba dve skupiny.

Zaujímavosťou škôlky je, že zo 41 detí je sedemnásť rómskeho pôvodu, ktoré síce oficiálne nie sú zapísané na slovenské zamestnania, predsa sa dobrovoľne a spontánne rady učia slovenské básne a riekanky.

- Snažíme sa v deťoch posilniť ich väzbu k rodnej obci a ich národnostnú identitu na základe nášho samostatne vypracovaného, teda nie adoptovaného, ale akreditovaného pedagogického programu. Deti doma už nemajú slovenské jazykové prostredie, o jeho vytvorenie sa snažíme my tu, v škôlke. Náš týždenný harmonogram obsahuje dve slovenské zamestnania, na ktorých sa hravou formou, prostredníctvom riekaniek a hier, snažíme v deťoch vytvoriť emocionálny vzťah k slovenčine. Tieto spoločné „hodiny“ sú skoncipované tematicky, deti sa pred nástupom do školy naučia veľa výrazov napr. z tematiky rodiny, ročných období, farieb, dopravy atď. Deti majú veľmi rady tieto zamestnania. Ja ako slovenčinárka sa usilujem aj pri praktických každodenných situáciách prihovárať sa deťom po slovensky. Náš program obsahuje aj pestovanie miestnych slovenských ľudových tradícií a bol vypracovaný už v roku 1993, hoci oficiálne sme to mali urobiť oveľa neskôr. Máme veľmi dobré kontakty s miestnou základnou školou, organizujeme spoločné slávnosti a napríklad na otváraciu slávnosť odprevadíme prvákov aj my, učiteľky materskej školy a symbolicky ich „odovzdáme“ našim kolegyniam v škole.

V materskej škole už tretí rok prebieha aj zoznamovanie sa s náboženstvom. Práve v čase našej návštevy sa deťom venoval miestny evanjelický farár, senior Ondrej Szabó.

Zvláštnosťou materskej školy vo Veňarci je, že je bázovou škôlkou, sídlom Združenia materských škôl v južnom Novohrade, ktoré je v podstate zaregistrovanou občianskou organizáciou, do ktorej patria aj niektoré okolité slovenské obce.

- Po spoločenskom prevrate sa materské školy ocitli v neblahej situácii, dovtedajšie odborné zázemie zaniklo, alebo bolo od nás veľmi ďaleko, zostali sme v podstate bez pomoci. Cítili sme potrebu mať určitý odborný orgán tu, v našom mikroregióne, preto sme na základe iniciatívy zdola vytvorili naše združenie. Jeho členmi sú napr. Bír (tamojšia škôlka je našou členskou inštitúciou), Dengeleg, alebo Kirť, kde sme vlani navštívili slovenské zamestnania, - zdôraznila Z. Nagyová, ktorá je predsedníčkou tejto nezvyčajnej organizácie.

V rámci združenia sa pravidelne konajú doškoľovania a výmeny odborných skúseností, ich hostiteľskou inštitúciou je často práve veňarecká škôlka.

- V rámci nášho združenia už štvrtý rok organizujeme tzv. Festival materských škôl, kde deti vystupujú s básňami, piesňami a rozprávkami. Je to v podstate súťaž a už dvakrát sme boli hostiteľmi finále my. Pri tejto príležitosti je inštalovaná aj výstava kresieb detí z členských materských škôl, - dodala na záver vedúca škôlky vo Veňarci Z. Nagyová.

(csl)

Predprázdninové týždne

v Slovenskej základnej škole v Sarvaši

Rozlúčkové slávnosti škôlkárov priniesli do školy trochu nostalgie, spomienok, ale hlavne radosť. Deti z troch skupín sa predstavili svojim rodičom pekným kultúrnym programom. Ukázali, čo všetko sa počas roka naučili. Deti z najstaršej skupiny sa s materskou školou aj rozlúčili. Od septembra z nich budú školáci. Nastúpia do prvej triedy našej školy.

Slovenský týždeň sa niesol v duchu zaujímavých aktivít. Všetky programy výrazne podporili používanie slovenského jazyka v našej škole. Týždeň sa začal v Slovenskom pamiatkovom dome v Sarvaši. Šiestaci z oboch tried sa tu zúčastnili na slovenskom popoludní, ktoré spestrili svojim rozprávaním ujo Ján Gyurczik a teta Zuzana Benčíková. Ujo Jano podrobne a veľmi zaujímavo priblížil deťom pestovanie a spracovanie ľanu. Krosná a kolovrat si mohol každý žiak pozrieť v múzeu. Spomienky uja z detstva, zaujímavé rozprávanie a ukážky všetkých zaujali. Počúvali ho veľmi pozorne a aktívne sa zapájali do rozhovoru. S tetou Zuzanou si žiaci v „čistej izbe” vyskúšali prípravu cestoviny brdovce. Brdovce patria medzi tradičné slávnostné cestoviny takmer v každej rodine na Dolnej zemi. Pripravovali ich na špeciálnom vrúbkovanom drievku a pomocou tenkej paličky cestovinu stáčali. Vyskúšal si to každý žiak.

Školské kolo v prednese slovenskej poézie, prózy a v speve slovenskej ľudovej piesne sa uskutočnilo v priestoroch školskej knižnice. Zúčastnilo sa ho 90 detí zo všetkých ročníkov. Boli to žiaci, ktorí postúpili z triednych kôl. S veľmi pekným prednesom a spevom sa predstavili hlavne žiaci nižších ročníkov. Ocenenie - diplom za účasť - dostal každý žiak. Víťazi boli odmenení aj peknou slovenskou knihou. Slovenský týždeň spestrili žiaci divadelného krúžku. V aule školy sa predstavili svojim spolužiakom ocenenými divadelnými predstaveniami. Skupina starších žiakov získala hlavnú cenu na divadelnej prehliadke Deti deťom s predstavením Dva roky prázdnin. Mladšia skupina bola ocenená za vtipné spracovanie rozprávky Čin Čin.

Zasadnutie metodických združení členov pedagogických zborov slovenských základných škôl v Sarvaši a v Békešskej Čabe bolo veľmi príjemné stretnutie. Hosťujúcej škole v Sarvaši sa opäť podarilo spojiť príjemné s užitočným. Odborná prednáška o využívaní nových foriem hodnotenia práce členov pedagogického zboru bola pre všetkých prínosom.

V druhej časti, venovanej priateľskému posedeniu, čakalo všetkých prekvapenie. Vlastnoručne pripravený obed, domáci chlieb a tvarožník, bol príjemným a chutným prekvapením. Pripravili to vlastnoručne zamestnanci školy v novopostavenej peci na školskom dvore. Na spoločnom zasadnutí dvoch slovenských škôl sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Svoju prítomnosť využil aj na zablahoželanie všetkým pedagógom k blížiacemu sa Dňu učiteľov.

(el)

Národnostné divadelníctvo 2008

Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia usporiadal 12. júna druhú pódiovú diskusiu na tému Národnostné divadelníctvo 2008. Odborníci si vymieňali názory na kontakty národnostnej osvety a národnostného divadelníctva, štrukturálne postavenie národnostného divadelníctva a jeho organizačnú formu. Prítomných v mene organizátorov privítala vedúca odboru národnostných kultúrnych programov MOÚ Mária Lukácsová. Potom národnostný referent MOÚ, riaditeľ Deutsches Theater Budapest András Frigyesi predstavil prednášateľov. Ako prvý sa prítomným prihovoril umelecký vedúci Verejnoprospešnej spoločnosti Regionálne divadlo Cervinus Teátrum, režišer László Gergely, ktorý sa sústredil na organizačné formy národnostného divadelníctva a možnosti založenia odborného združenia. Po jeho slovách riaditeľ divadla Thália László Megyeri hovoril o mieste národnostného divadla v divadelnom dianí v Maďarsku. Riaditeľka Rómskeho divadla Cinka Panna Judita Jónásová referovala o koncepcii sekretariátu národnostných divadiel. Spoluorganizátor festivalu národnostných divadiel Arcusfest Pero Lastić rozoberal otázky financovania národnostného divadelníctva.

Slovenské divadelníctvo v Maďarsku zastupovali riaditeľka divadla Vertigo Daniela Onodiová a riaditeľ divadla Cervinus Ondrej Častvan. Ako sme sa od organizátorov dozvedeli, pódiová diskusia sa zrodila z iniciatívy riaditeľa Deutsches Theater Budapest, národnostného referenta MOÚ Andrása Frigyesiho s cieľom založiť orgán, ktorý by zastrešoval národnostné divadlá. Na záver rokovania prítomní založili štvorčlenný orgán, členmi ktorého sú Judita Jónásová, András Frigyesi, László Gergely a Pero Lastić, ktorý mal svoje prvé zasadnutie 19. júna. Predstavitelia národnostného divadelníctva sa majú rozhodnúť, či chcú dajaký zväz alebo sekretariát národnostných divadiel. András Frigyesi to odôvodnil tým, že národnostné divadlá samé od seba nevedia presadzovať svoje záujmy, hoci sú úspešné, vykonávajú veľkú prácu a preto je potrebné za ne bojovať. Na jeseň tohto roku sa dostane na prerokovanie parlamentu nový zákon o divadle. Na túto tému usporiadajú 21. septembra v Novom Divadle (Új Színház) diskusný deň, na ktorý budú pozvaní aj národnostné divadelníci.

(aszm)

Súbeh na podporovanie účasti na Arcusfest-e

Do súbehu, ktorý vypísala Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku (VNNEMM) na podporu účasti na budúcoročnom Stretnutí národnostných divadiel Arcusfest, sa môžu prihlásiť divadlá a divadelné súbory so svojimi inscenáciami, ktoré mali premiéru po 15. marci 2008. Podporované budú predovšetkým tie profesionálne alebo amatérske divadlá, divadelné súbory, ktoré sú priebežne aktívne v národnostnom divadelnom dianí, resp. ich prevádzkovatelia. Výška udeliteľnej podpory na účasť na festivale, resp. na výdavky spojené s realizáciou inscenácie, je maximálne 900 000 Ft. Žiadosti treba podať do 1. augusta 2008. Plánovaný termín festivalu Arcusfest je druhá polovica februára 2009 v priestoroch divadla Thália v Budapešti. Z podmienok súbehu je dôležité zdôrazniť, že uchádzač môže podať žiadosť na viac produkcií, avšak dotovaná bude iba jedna, tá, s ktorou sa zúčastní na festivale. Nebudú podporované tie produkcie, ktoré získali podporu VNNEMM na tohoročné stretnutie. Žiadosť musí obsahovať o. i. vyplnené tlačivo, všeobecnú koncepciu umeleckej práce, predstavenie doterajšej činnosti divadla a jeho najväčšie úspechy, ako aj podrobne vypracované podmienky a koncepciu pripravovanej inscenácie, ktorá má mať premiéru 1. februára 2009. O udelení podpôr sa kuratórium nadácie rozhodne na svojom septembrovom zasadnutí. Ďalšie informácie nájdete na internetovej stránke nadácie www.mnekk.hu.

Vláda SR chce prilákať Slovákov z cudziny

Vláda SR chce prilákať späť do vlasti Slovákov, ktorí odišli do zahraničia za prácou. V období ekonomického rastu slovenská ekonomika pociťuje v niektorých odvetviach hospodárstva nedostatok pracovníkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny preto navrhuje v dokumente Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 vybudovať mobilitné infocentrá vo zvolených krajinách ako aj organizovať burzy práce. Infocentrá by mali informovať o našom pracovnom trhu a motivovať Slovákov, aby sa vrátili do vlasti. Medzi potenciálnych záujemcov o prácu na Slovensku by mali patriť okrem slovenských migrantov aj občania jednotlivých krajín, ktorí by na Slovensku chceli pracovať. Vláda by mala poskytnúť možnosti „presídlenia späť do SR po individuálnom začlenení sa do sociálno-ekonomických vzťahov v rámci SR.” Výrazný podiel na spolupráci sa očakáva od spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí. Naplneniu tohto zámeru by mali pomôcť pravidelné burzy práce, ponúkajúce pracovné príležitosti v krajinách, v ktorých žije najviac Slovákov. Dôvodom pre tieto návrhy je podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny aj pracovná migrácia občanov Slovenska do zahraničia. „Ústredie deklaruje citeľný nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach hospodárstva (automobilový, strojársky priemysel) a informuje o potrebe zastavenia masívneho odlevu kvalifikovaných pracovníkov zo SR do zahraničia,” píše sa v materiáli. Najviac Slovákov vycestovalo za prácou do Českej republiky. Ku koncu roku 2007 ich bolo takmer 110 tisíc. Druhou krajinou v poradí, kam mali naši občania namierené za prácou, bola Veľká Británia. Tam ich malo byť k 31. decembru 2007 takmer 79 tisíc. Nasleduje Írsko, kde počet slovenských pracujúcich migrantov dosiahol takmer 33 tisíc. V Írsku tvorili Slováci ku koncu minulého roka 6,5 percenta pracovnej sily krajiny z nových členských štátov Európskej únie. Predkladaná koncepcia sa okrem iného venuje aj pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí môžu študovať na slovenských vysokých školách v slovenskom jazyku. Ministerstvo školstva SR by malo študentov finančne podporovať štipendiami. Záujem o takéto vysokoškolské vzdelávanie je hlavne medzi uchádzačmi zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny, kde záujem o štipendium značne prevyšuje možnosti schváleného rozpisu. „Priemerný záujem prejavujú Slováci žijúci v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku. Z ostatných európskych krajín, ako je Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švajčiarsko, sa dlhodobejšie nehlásia žiadni uchádzači, preto je potrebné prehodnotiť podmienky poskytovania pomoci Slovákom žijúcim v týchto krajinách,” uvádza sa v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

Zahraniční Slováci dostávajú milióny korún

Slováci žijúci v zahraničí dostali vlani od slovenského štátu prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 36 miliónov Sk. Celková požadovaná suma v rámci 739 predložených žiadostí však dosahovala 177,3 milióna Sk. Podávanie žiadostí má pritom od roku 2002 (výnimkou je rok 2005) stúpajúcu tendenciu, už v prvom grantovom kole v roku 2008 ich bolo zaevidovaných 552 v požadovanej výške 84,2 milióna Sk. V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 sa preto navrhuje zabezpečiť v rozpočte Úradu vlády SR každoročne finančné prostriedky na tento účel vo výške 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur). Tie majú podporiť kultúrne podujatia v domovských krajinách, akcie a aktivity orientované na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií. Podľa oficiálnych údajov, odhadov zastupiteľských úradov SR a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50 krajinách sveta približne 2,2 milióna osôb, no status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú len Slováci žijúci v okolitých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a s rozvetveným systémom spolkového života. Ojedinele majú aj vlastnú štruktúru samosprávy a viac či menej rozvinutý systém slovenského národnostného školstva (Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). „Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie a rozvoj týchto národnostných menšín je v prvom rade úlohou krajín, v ktorých Slováci žijú a ktorých sú občanmi,” uvádza sa v koncepcii. Úlohou slovenskej strany a ÚSŽZ bude intenzívne sledovať politiku štátov voči svojim národnostným menšinám, menovite voči slovenskej národnostnej menšine žijúcej a pôsobiacej v týchto štátoch. Na druhej strane ÚSŽZ konštatuje, že voľný pohyb osôb vytvoril zo slovenského sveta dynamické, neustále a rýchlo sa meniace slovenské spoločenstvo, pôsobiace v netradičných prisťahovaleckých krajinách, zhromažďujúce sa do nových organizácií a etablujúce sa vo významných profesiách a funkciách. Je preto nevyhnutné, aby SR reagovala na tieto skutočnosti operatívne a pružne, v záujme obojstranne prospešnej súčinnosti. „Všetky menšiny a komunity majú niekoľko jednotiacich prvkov, ale pre každú z nich je charakteristická aj jedinečnosť, neopakovateľnosť a teda aj potreba diferencovaného prístupu.”

Budapešť

Horúčava, folklór a gastronómia

Široko-ďaleko dobre známy Folklórny súbor Šarišan sa v 30-stupňovej horúčave na Vörösmartyho námestí v srdci Budapešti snažil upútať pozornosť na týždeň slovenskej kuchyne do Pivárne Gerbaud a na jej terasu. Hudobníci, speváci a tanečníci z Prešova, ktorí sa už predstavili vo viac ako 40 krajinách 4 kontinentov, v tropickej horúčave zabávali okoloidúcich približne dve hodiny, za čo sa im postávajúci turisti a „domorodci“ zavďačili búrlivým potleskom. Práve v tom čase sa v pivárni konalo slávnostné otvorenie týždňa za účasti novinárov a zástupcov maďarských cestovných kancelárií, ktorí mohli ponúkané pochúťky aj ochutnať.

Na zorganizovaní slovenského týždňa majú zásluhu budapeštianske zastupiteľstvo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) a Piváreň Gerbaud, ktorá sa prejavila ako skvelý hostiteľ. Ako povedala na úvod vedúca kancelárie Soňa Jelínková, Slovensko okrem prírodných krás a architektonických pamiatok ponúka aj svojráznu gastronómiu, o ktorú chceli vzbudiť záujem potenciálnych maďarských návštevníkov. Riaditeľka hostiteľského podniku Katalin Pintérová vo svojom stánku privítala šéfa kuchyne Grand Hotela Praha z Tatranskej Lomnice Petra Kulhana a jeho štáb, ktorí denne od 12. do 23. hodiny pripravovali špeciality slovenskej kuchyne. Hostia mohli ochutnať medziiným bryndzové halušky, údeného pstruha a iné dobroty slovenskej kuchyne, ktoré potom mohli zapiť chýrnym pivom Steiger, ktoré sa vyrába od roku 1473.

Veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš sa síce vzhľadom na veľkú horúčavu tento krát neprejavil v maďarčine, ktorú si počas svojho pobytu v Budapešti už trošku osvojil, vyjadril však svoju radosť, že v jednej z najkrajších a najslávnejších budov Budapešti sa predstavuje Slovensko z trošku inej stránky. Citoval slovenské príslovie, podľa ktorého láska ide cez žalúdok a vyjadril pevnú vieru, že cez žalúdok sa podarí prebudiť lásku ku Slovensku. Zároveň vyslovil svoju vďaku všetkým, ktorí sa zaslúžili o usporiadanie podujatia a pozval prítomných na návštevu Slovenska. O Slovensku maďarskými očami sa prostredníctvom svojich fotografií zmienil novinár István Pálffy, ktorý nedávno vydal knihu o Slovensku. Dobrú chuť k slovenským jedlám - tentoraz už po maďarsky - zaželal J. Migaš.

Alžbeta Račková

Druhý ročník rezbárskeho plenéra v Sarvaši

Presne po roku opäť zavítali do Slovenskej základnej školy v Sarvaši zruční rezbári zo Slovenska. Po úspešnom prvom ročníku sa záujem detí o letný rezbársky tábor zvýšil. Začal sa 15. júna 2008 príchodom troch rezbárov z Oravy: Stanislava Ondríka, Jána Šeligu a mladého rezbára Ing. Mariána Hutiru. 60 detí sa v pondelok ráno oboznámilo s týždňovým programom tábora a hneď aj začali pracovať. Mladí rezbári pracovali s pravým rezbárskym dlátom. Prvé pokusy sa nezaobišli bez drobných poranení. Tie však neubrali nikomu chuť pokračovať v práci. Pod ich rukami začali vyrastať z dreva rôzne postavičky, sovy a iné výtvory. Druhá skupina detí pracovala v keramikárskej dielni pod vedením skúsenej keramikárky Elly Komárovej. Práca na hrnčiarskom kruhu išla aj začiatočníkom celkom dobre. Vyrobili misky, vázy, šperky, zvieratká a postavy. Spestrením pobytu v tábore bol aj celodňový výlet do Dévaványe - do Národného parku Köröš-Maroš. Prechádzka náučným chodníkom bola veľmi príjemná a poučná. V tomto parku je mnoho chránených zvierat, kvetov a rastlín. Žije tu aj asi 472 chránených vtákov dropov. Na území celej Európy ich je už len okolo 1200 kusov. Zaujímavosti o živote tohto vtáka si deti pozreli vo filme a v priestoroch múzea. Nasledujúci deň pršalo, ale to neodradilo vytrvalcov v práci s drevom. Pod rukami majstrov začali vznikať ďalšie dve krásne drevené sochy - postava slovenského mládenca s kyticou ruží a veľká sova - symbol múdrosti. Tá veru do školy určite patrí. Deti svoj voľný čas trávili zapájaním sa do rôznych spoločenských hier, kreslením, čítaním, výrobou pekných náhrdelníkov z plastov. Nechýbali ani rôzne obľúbené športové súťaže. Týždňový program sa blížil ku koncu. Spojil znovu užitočné s príjemným. Žiaci sa oboznámili s ľudovo-umeleckými prácami, v mnohých sa prebudila láska k drevu, aj keď práca s dlátom nie je ľahká. Slávnostné ukončenie a zhodnotenie tábora, ako aj vystavenie prác rezbárov a žiakov, sa uskutočnili 21. júna 2008 na školskom dvore. Majstri svoje sochy opäť darovali škole, ich diela spolu s detskými prácami doplnia zbierku drevených sôch v areáli školy.

Tento zaujímavý a úspešný projekt podporili Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva, Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť a Slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov v Sarvaši.

(el)

Vyhrali sme 1. cenu

Zemplínčatá na Slovensku

Dňa 16. mája 2008 sa členovia folklórneho súboru Zemplínčatá zúčastnili na VII. ročníku medzinárodného detského festivalu. Toto tradičné podujatie sa toho roku konalo v Borši na Slovensku. Na festival prišli súťažiaci z Mikóházy, Pálházy, Füzérkomlósu, Hollóházy, Stredy nad Bodrogom, Borše a maďarsko-slovenskej školy z Nového Mesta pod Šiatrom. Deti si mohli zmerať sily v troch vekových kategóriách a to v ľudovom tanci, tanci, hre na hudobnom nástroji, prednese poézie a prózy, speve a divadelnej hre.

V našej škole v súčasnosti pôsobia dve tanečné skupiny. Na festival odcestovalo 15 tanečníkov z prvej, druhej a tretej triedy. Vedie ich Eva Miskolczyová, choreografmi sú Csaba Horváth a Zsuzsanna Szebényiová. Toho roku to bolo ich tretie vystúpenie. S veľkým napätím sa chystali na svoju prvú súťaž.

Zraz sme mali na pešom hraničnom priechode, odkiaľ nás usporiadateľ previezol autobusom do Kultúrneho domu v Borši. Po registrácii každá skupina dostala vlastného sprievodcu. Ten náš nám ukázal šatňu, javisko a celý deň sa o nás staral. Na veľkú radosť detí nás na prestretom stole čakali ešte teplé tvarohové a lekvárové buchty. Po prezlečení nasledovalo otvorenie podujatia, ktoré odznelo v maďarskom a slovenskom jazyku. Po predstavení poroty sa začala súťaž. Keďže sme vystupovali až okolo obeda, mali sme ešte čas na rýchlu skúšku. Nakoniec sa nám vystúpenie podarilo natoľko dobre, že sme obsadili 1. miesto. Toto však vysvitlo až na večernom vyhlasovaní výsledkov, ktorého sme sa s deťmi, žiaľ, už nezúčastnili. Po prezlečení sme si urobili krátku prechádzku okolo Rákócziho kaštieľa a potom nasledoval chutný obed. Popoludní sme si ešte pozreli pár predstavení. Nakoniec sa deti poriadne unavili a tak sme sa o tretej hodine pobrali domov. Do školy sme sa vrátili s dobrou náladou a ešte stále s radosťou spomíname na tento pekný deň.

Viera Mohayová

Terany

Nepretržité zachovávanie tradícií

Už dvadsiaty siedmy raz usporiadali obecná samospráva na čele so starostom Dánielom Fáym a slovenský menšinový volený zbor v Teranoch národnostný deň. Podujatie sa tradične začalo evanjelickou bohoslužbou a katolíckou omšou. Popoludní sa krojovaný sprievod vystupujúcich vybral od miestnej základnej školy k amfiteátru, kde sa program začal spoločným spevom hymny Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia, potom sa konala dvojjazyčná ekumenická bohoslužba, ktorú zo strany evanjelikov slúžila putujúca farárka Hilda Guláčiová Fabuľová.

Prítomných privítal starosta obce Daniel Fáy a prihovoril sa im aj starosta spriatelenej Opatovskej Novej Vsi Ladislav Jámbor. Povedal niekoľko krásnych myšlienok, hovoril o situácii menšín v Maďarsku, na Slovensku i v Európskej únii. Národnosti žijú v každom členskom štáte únie. Majú jednu spoločnú vlastnosť - čím väčší tlak na ne vytvárali štátotvorné národy v záujme čím rýchlejšej asimilácie, a to silnejšie sa bránili. Tak si zachovali svoju identitu, kultúru a jazyk, - konštatoval L. Jámbor. Zároveň vyjadril svoju radosť z toho, že Terany majú ďalšiu spriatelenú slovenskú obec zo Slovenska, a to osadu s rovnakým názvom.

Po otváracích prejavoch sa začal pestrý kultúrny program, v ktorom vystúpili miestne mládežnícke a detské súbory, slovenský ženský spevácky zbor z Veľkej Tarče, Folklórna skupina Lipa z Budapešti, páví krúžok Koláčik z Terian, tanečná skupina Zornica z Jače, mládežnícky súbor z Opatovskej Novej Vsi, deti z Jače a gajdoši zo Sandy. Podujatie vyvrcholilo tanečnou zábavou v lone prírody.

(ef)

S čistou dušou

Pamätnica Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš

Dobu od založenia prvej miestnej slovenskej samosprávy v roku 1995 až po minulý rok opisuje Pamätnica slovenského zboru v Sarvaši pod titulom S čistou dušou.

Publikácia po pozdravných slovách predsedu Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš, jej redaktora Tibora Mótyána a krátkom prehľade histórie tohto slovenského mesta v Békešskej župe obsahuje vyznania súčasných a bývalých členov slovenského voleného zboru v spomínanom období (A. Franková, Z. Medveďová, J. Folytán, A. Nobiková, O. Častvan, J. Lovász a F. Závoda). Pamätnica, ilustrovaná snímkami z minulosti mesta a zo súčasného života miestnej slovenskej komunity, sa zmieňuje aj o spoločenských domoch, ktoré sú dejinskami slovenských kultúrnych aktivít. Niekoľko strán je venovaných tlačovému orgánu sarvašských Slovákov Novinkárovi nad Kerešom a vydavateľskej činnosti slovenského zboru vôbec. Popri stručnom prehľade činnosti Slovenskej mládežníckej organizácie v Sarvaši Kolíska, sarvašského slovenského speváckeho zboru a slovenského pamiatkového domu je pozitívne hodnotená spolupráca miestnej slovenskej samosprávy s rôznymi slovenskými orgánmi a organizáciami mesta, ako sú Kultúrny spolok sarvašských Slovákov Vernosť, slovenská základná škola, materská škola a žiacky domov, Sarvašské slovenské divadlo, Tanečný súbor S. Tešedíka, Osvetové stredisko P. Vajdu, Regionálne stredisko Slovenského osvetového centra, Vysoká škola S. Tešedíka, evanjelická cirkev a iné...

Na záver publikácie redaktor namiesto epilógu odkazuje nasledovníkom cenné rady, medzi ktorými je aj táto myšlienka:

„...Ochraňuj klenoty kultúry svojich slovenských predkov a buď vďačný, že patria aj tebe...“

(cs)

Národnostný deň v Rétšágu

Slovenská samospráva v Rétšágu za finančnej podpory Celoštátnej slovenskej samosprávy, Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny, mestskej samosprávy, mestského kultúrneho strediska a knižnice usporiadala 22. júna v poradí šiesty národnostný deň.

Účastníci prešli v krojovanom sprievode cez miesto k javisku, kde ich privítali predstavitelia mesta a slovenskej menšiny. Predsedníčka slovenského voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová vo svojom prejave informovala prítomných o činnosti ich samosprávy. Ako povedala, minulý rok boli na výlete v Kežmarku a v Oravskom Podzámku, zorganizovali stretnutie detských tanečných súborov, v katolíckom kostole si počas adventu vypočuli koncert Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozveny a oslavovali slovenských dôchodcov v Rétšágu. Medzi najnovšími plánmi figuruje študijný výlet do Komárna a chystajú sa na stretnutie detských tanečných súborov.

Pán primátor Zoltán Mezőfi vo svojom príhovore vyslovil vďaku miestnej slovenskej samospráve a jej predsedníčke za organizovanie národnostných stretnutí.

V rámci kultúrneho programu predviedli detské hry a tance deti miestnej materskej školy. Potom vystúpili folklórny súbor Panónia z Malej Tarče, miestny miešaný spevácky zbor, citarová skupina zo Sazdíc (Slovenská republika), súrodenci Sľukovci zo Šárligetu, Tanečný súbor z Netejču a detská tanečná skupina z Nagyoroszi.

(aszm)

Békešská Čaba

Stretnutie absolventov po päťdesiatich rokoch

Absolventi Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe z roku 1958 sa stretli začiatkom júna, aby si pripomenuli päťdesiate výročie maturity. Dejiskom ich stretnutia bola ich alma mater, ktorá však sídli už v inej budove, než za ich čias.

V roku 1954 na čabianskom slovenskom gymnáziu začalo študovať 32 žiakov, po štyroch rokoch maturovali 13. Tesne po maturite Juraj Macák odišiel za svojím otcom do západnej Európy, kým Mária Ružová ich už navždy opustila. Jedenásti bývali spolužiaci sa od roku 1968, keď mali desaťročné maturitné stretnutie, pravidelne schádzajú. Tohto roku sa zišli desiati - A. Divičanová, M. Kováčová, A. Bauková, Z. Maglóczka, K. Tőkéšová, A. Karšaiová, F. Klausz, M. Czvalinga, J. Hudák a M. Divičan. Gregor Papuček sa z mimoriadnych dôvodov nemohol zúčastniť na tohoročnom stretnutí.

Bývalých žiakov v budove školy na Jilemnického ulici srdečne privítala riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová a pomocou techniky im krátko predstavila život ich nasledovnikov. Zároveň im priblížila súčasnosť školy, ako aj plány do budúcnosti. Navštívili aj budovu školy na Ulici Attilu Józsefa, kde skončili 3. a 4. ročník. V tejto budove teraz sídli hudobná stredná škola, jej riaditeľka Melinda Csajányiová ich tiež srdečne pozdravila.

Pekné chvíle v nostalgickej atmosfére pokračovali aj pri obede v hoteli Fiume.

Michal Divičan

Antológia V4

Povedzme si úprimne: Kto by nemal občas chuť pošpehovať svojich susedov? Zistiť, čo im chodí po rozume? Ako o sebe zmýšľajú Česi, Maďari, Poliaci, Slováci? Ako vnímajú nás - Čechov, Maďarov, Poliakov, Slovákov? Na čo myslia, o čom sa zhovárajú, o čom píšu? Dušou literatúry je jazyk. Dušou národov je ich literatúra - a prirodzene, aj ostatné druhy umenia... - píše v úvode Literárnej antológie krajín Vyšehradskej skupiny, ktorá vyšla nedávno vo vydaní Kultúrpont Iroda, zodpovedný redaktor Pál Békés. V zbierke sa prezentuje trinásť stredoeurópskych spisovateľov v štyroch jazykoch členských štátov Visegrádskej štvorky, ako aj v angličtine. Redaktorkou slovenskej časti publikácie, ktorá obsahuje diela Karola D. Horvátha, Máriusa Kopcsayho a Uršule Kovalykovej, je Ina Martinová. Antológiu, ktorá už bola predstavená o. i. aj na pražskom medzinárodnom knižnom a literárnom festivale Svět knihy Praha, ako aj na Slávnostnom týždni knihy v Budapešti si môžete objednať bezplatne (zaplatiť treba iba poštové) na adrese: www.kulturpont.hu/v4antologia.php.

(cs)

Tanečný súbor Pilíš v Mlynkoch

Úspechy aj za hranicami

Pestrú, na vystúpenia bohatú sezónu uzavrel znovuzaložený Tanečný súbor Pilíš, ktorý pôsobí pri Národnostnom kultúrnom spolku v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Po predstavení na počesť 30. výročia založenia predchodcu súboru sa mlynskí tanečníci zúčastnili majálesu v Pilíšskej Čabe, ale svojím vystúpením spestrili aj kultúrny program osláv (znovu)osídlenia Mlynkov. V ten istý víkend boli hosťami Kaláskych dní v Budakalászi.

V júni sa súbor zúčastnil aj na dvoch medzinárodných folklórnych festivaloch na Slovensku, a to v Kolárove a v Komárne. Na obidvoch miestach zožal veľký úspech za autentický prednes tancov a ľudových piesní Slovákov v Maďarsku. Vzhľadom na pozitívne ohlasy ho pozvali aj na Komárňanské dni, ktoré sa uskutočnia v apríli budúceho roka.

V druhej polovici mesiaca skupina seniorov vystúpila na 2. ročníku folklórneho festivalu v susednej Čobánke, kde napriek veľkej horúčave spolu s mladými spevákmi predviedla takmer polhodinový repertoár.

Pre členov skupiny prázdniny prebiehajú v znamení príprav na ďalšie predstavenie maďarskej rockovej opery Kráľ Štefan, ako aj na národnostné stretnutie v mlynskej Kláštornej záhrade pod názvom Folkloriáda, ktoré sa bude konať 23. a 24. augusta v rámci série programov Letné hry v Dunajskej zákrute.

Levente Galda

Slovenské pedagogické a metodické centrum

vzniklo v roku 2003 z iniciatívy učiteliek materskej školy pôsobiacej pri slovenskej škole v Békešskej Čabe. Jeho činnosť je zameraná na výmenu skúseností medzi inštitúciami a pedagógmi, sprostredkovávanie nových metód v oblasti predškolskej jazykovej výchovy, hľadanie nových možností skvalitňovania vyučovania v materských a základných školách, výmenu skúseností s hosťujúcimi učiteľmi zo Slovenska a organizovanie ukážkových zamestnaní. Centrum pravidelne usporadúva celoštátne, resp. regionálne metodické dni pre učiteľky materských a základných škôl a upevňuje spoluprácu so slovenskými odborníkmi v oblasti dramatickej, hudobnej a výtvarnej výchovy, spolupracuje s odborníkmi pôsobiacimi na rôznych univerzitách a vysokých školách. Na pomoc učiteľom materských škôl pravidelne vydáva príručku Metodické zošity. Z iniciatívy SPMC bol vypracovaný program Celoštátnej slovenskej samosprávy pre nadané deti, známy ako Nadácia pre nadaných. SPMC ponúka svoje služby na adrese Mária Czégéňová, Békešská Čaba, Jilemnického ul. 1, tel.: 06 66 444 981, 06 20 959 34 65, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Slovenské dokumentačné centrum

Máte záujem o odbornú alebo o krásnu literatúru Slovákov v Maďarsku? Slovenské dokumentačné centrum (SDC) ponúka svoje služby prostredníctvom on-line katalógu na adrese http://sdc.slovaci.hu. Objednávky možno poslať na e-mailovú adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Zaregistrovať sa môžete na uvedenej e-mailovej adrese, alebo osobne priamo v SDC, ktoré sídli v budove CSS (1114 Budapest, Fadrusz u. 11/a). V prípade osobnej návštevy je potrebné zahlásiť sa na tel. čísle 06 30 526 5523.

Legatum

Verejnoprospešnú spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum založila CSS 12. decembra 2003. Základným cieľom spoločnosti je zabezpečiť prevádzkovanie slovenských oblastných domov, národopisných zbierok a múzeí, ktoré sú v správe miestnych slovenských samospráv. V roku 2005 CSS zakúpila nehnuteľnosť v Baňačke - Oblastný dom zemplínskych Slovákov. Prevádzkovanie budovy je úlohou spoločnosti Legatum. V roku 2008 existuje v Maďarskej republike 49 slovenských národopisných zbierok, a to v Báčsko-Kiškunskej, Békešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Čongrádskej, Hevešskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej župe. Výkonným riaditeľom spoločnosti Legatum je od roku 2004 národopisec Juraj Ando. Adresa spoločnosti: 1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel: (36-1) 466-9463, fax: (36-1) 386-4077

Kurz pre národnostných učiteľov na Slovensku

Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v termíne od 5. do 18. októbra 2008 organizuje v Modre-Harmónii kurz pre slovenských pedagógov zo zahraničia. Podrobné informácie nájdete na webovej stránke www.cdvuk.sk. Prihlášky pošlite do 11. júla na adresu Celoštátnej slovenskej samosprávy: 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A.

Jazyk tváre

Človek používa každodenne materčinu alebo cudzie jazyky. Vie, že každé slovo má jeden alebo viac významov. Pri konverzácii sa ukáže jeho charakter a spôsob myslenia. Ale tvár prezradí niekedy ešte viac ako slová.

Reč tváre hovorí tiež o tom, aký vzťah má človek k svetu alebo k ľuďom žijúcim okolo seba. Mimika je takým spôsobom vyjadrenia, ktorým každý človek sa stáva jedinečným a tajuplným. Tieto prejavy sú spontánne. Citový stav človeka a zmeny nálady sa dajú prečítať z výrazu tváre, z pohľadu. O tom svedčia viaceré názvy, ktoré používame bežne, napr. červenať sa od hanby, otvoriť ústa od prekvapenia, blednúť, vraštiť čelo, smiať sa alebo plakať od radosti, ustarostene zvraštiť obrvy a ešte mnohé iné. Vyjadrujú sa nimi predovšetkým emocionálne stavy človeka (pochybnosť, prekvapenie, sklamanie, zvedavosť, strach, úzkosť, bolesť, súcit, pesimizmus, odhodlanosť, posmech, podozrenie, radosť a nadšenie), pocity, nálady.

Sú to niekedy signály dvojzmyselné a nejasné. Človek ich môže kedy-tedy usmerniť alebo potlačiť, ale ťažko sa ovládajú vôľou.

Pohľadmi tiež vyjadrujeme naše city, preto môžeme hovoriť o reči očí. Oči sú najvýraznejšou časťou tváre. Nie nadarmo existuje porekadlo, že oči sú zrkadlom duše. Pritom oveľa lepšie sa komunikuje s človekom, ktorý sa pozerá na nás, ako s niekým, kto sa pozerá mimo a vyhýba sa nášmu pohľadu. Pohľadom sa zvyčajne usilujeme zistiť, aký je ten druhý, ako reaguje na naše názory.

Vďaka tým jazykom môžeme hlbšie spoznať a chápať ľudí žijúci okolo nás.

Ildikó Hrťanová,

Katolícka univerzita PP v Pilíšskej Čabe

Béla Osztojkán

(1948-2008)

Vo veku šesťdesiat rokov zomrela významná osobnosť rómskej pospolitosti v Maďarsku Béla Osztojkán, ktorý počas celého svojho života vytrvalo a húževnato skúmal históriu svojho etnika.

Pochádzal zo Sabolčsko-Satmárskej župy. V Budapešti sa stal robotníkom, desať rokov pracoval ako sústružník, neskôr písal básne, novely, román a prispieval do novín, pritom bojoval za samospravovanie Rómov. Keď sa takáto možnosti naskytla, založil niekoľko dôležitých a priebojných orgánov a organizácii. Stál na čele redakčných kolektívov, bol autorom mnohých prispevkov. Bol predsedom organizácie Phralipe, hovorcom Rómskeho parlamentu, predsedom Zväzu poslancov rómskych menšinových samospráv, určitý čas bol podpredsedom Celoštátnej rómskej samosprávy a bol aj zakladajúcim a zodpovedným redaktorom tlačových orgánov Phralipe, Amaro drom, Világunk... Bol ústrednou postavou spoločenského života Rómov v Maďarsku.

Popri spoločenskej práci sa venoval aj beletrii. Známy je jeho román Jožkovi Átinovi nemá kto zaplatiť. Je to dielo, ktoré zúfalo vyznáva pravdu o Rómoch v Maďarsku, o ich minulosti, mýtoch, utrpeniach, slabostiach a o tragickom procese strácania ich hodnôt.

Dlhé roky bol ťažko chorý, nepočítal s tým, že sa dožije pokojných rokov staroby. Vo februári oslávil šesťdesiatku.

Odchodom Bélu Osztojkána utrpeli Rómovia v Maďarsku nenahraditeľnú stratu.

Selenča v Báčke oslavuje v júli 250-ročné jubileum

Na území Vojvodiny, v Srbsku, je niekoľko dedín, ktoré v čase feudalizmu osídlili a viaceré aj založili Slováci. V Báčke je jednou z nich aj vyše trojtisícová Selenča, ktorú založili Slováci evanjelického vierovyznania zo stredného Slovenska. Slovenskí kolonisti podpísali kontrakt o osídlení selenčského chotára a pustatiny 2. júla 1758, čo znamená, že si Selenča v roku 2008 pripomína štvrťtisícročie svojej existencie. Keďže títo Slováci - evanjelici sa usadili na pozemku kaločského arcibiskupstva, a to ešte pred vydaním tolerančného patentu, náboženské služby mali povolené len v jurisdikcii susednej katolíckej farnosti v Báči. Prví osadníci si hneď postavili modlitebňu, ale tú im z nariadenia kaločského arcibiskupa zlikvidovali. To bolo aj jednou z príčin, pre ktoré sa roku 1770 rozhodlo 98 evanjelických rodín presťahovať do Sriemu a usadiť sa v Starej Pazove a okolí. Väčšina evanjelikov, ktorí tam zostali, prijala status želiarov. Na miesta týchto odídencov prišlo potom 120 katolíckych rodín zo západného Slovenska. Aj z tohto dôvodu zo začiatku obidve konfesie Slovákov žili vedľa seba v neustálom antagonizme. Evanjelici tam dostali náboženskú slobodu až po prijatí Tolerančného patentu Jozefom II. (1781). Početne narastali a v roku 1786 na základe žiadosti mali povolené už mať svojho prvého farára a postaviť si kostol, faru a školu. Najprv si v roku 1781 postavili faru a hneď na to aj svoju školu. Pri stavbe kostola postupovali podľa možností a ukončili ho roku 1812 výstavbou veže. Na druhej strane prvý katolícky kostol z nabíjanej hliny bol postavený v roku 1767. Kostol z tvrdého materiálu bol však postavený až v roku 1795 a slúži dodnes. Rokmi spolunažívania sa postupne trecie plochy medzi konfesiami zmenšovali, čím napríklad vzniklo mnoho zmiešaných manželstiev tunajších Slovákov. Príslušníci obidvoch vyznaní v Selenči sú takto dlho odkázaní žiť a pracovať pokojne vedľa seba a rovnako spoločne pestovať a šíriť národnú kultúru a zachovávať jej dedičstvo. Veď nakoniec je to tak v mnohých dedinách ich starej vlasti. V tomto ohľade je však Selenča v Báčke medzi slovenskými vojvodinskými dedinami a mestečkami jedinečnosťou a zasluhuje si po dlhých rokoch spoločného života na Dolnej zemi osobitnú pozornosť etnografov a sociológov. Aj v jubilejnom roku žije v tejto slovenskej dedine naviac Slovákov, zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, remeselníctvom a potravinárstvom. Na jej čele stojí „richtárka“, čiže predsedníčka Rady miestneho spoločenstva Anna Čapeľová. Selenča v ostatných rokoch patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce slovenské sídla vo Vojvodine. Svedčí o tom nielen jej vzhľad, ale aj okolie, do ktorého vhodne zapadá aj moderný súkromný podnik Slovan Progres Selenča, ktorého majiteľom a generálnym riaditeľom je miestny rodák Juraj Bocka. Tento popredný vojvodinský podnik zamestnáva takmer 400 ľudí, z ktorých je 90 % Slovákov, ktorí tam nachádzajú výhodnú prácu. Podnik sa už niekoľko rokov popri stavebnej výrobe zaoberá aj pestovaním a spracovaním zeleniny a ovocia, v čom dosahuje výsledky, ktoré spĺňajú normy Európskej únie. Tri štandardy kvality, udelené zahraničnými auditorskými spoločnosťami, rozšíril roku 2007 o ďalšie dve a na trh zaviedol nové výrobky zo skupiny biopotravín. V tejto skupine výrobkov patrí Bockovej firme vo Vojvodine prvé miesto. Nie náhodou bol tento priekopník priemyselnej výroby zdravej výživy a bioproduktov v Srbsku ocenený v roku 2007 národným titulom manažér roka. V minulom roku odovzdal Slovan Progres Selenča do užívania nový závod Zdravo-Organic s najmodernejšou technikou. Má dve prevádzky: biovýrobu a konvenčné spracovanie. Celá investícia má hodnotu päť miliónov EUR a predstavuje najmodernejšiu generáciu chladiacich a mraziacich zariadení.

Druhou zaujímavou svetovou raritou v Selenči je výroba cirokových metiel. Zaoberá sa ňou 22 súkromných výrobcov, ktorí ročne vyrobia vyše šesť miliónov týchto výrobkov. Pestovanie ciroku metlového má v Báčke dlhoročnú tradíciu. Nie náhodou bol v Báčskom Petrovci založený Výskumný ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a pracovalo tam aj výrobné družstvo Kooperatíva ako najväčší výrobca a exportér týchto produktov na svete. Keď pred ôsmimi rokmi začala jeho postupná likvidácia, výroby sa ujali súkromníci z neďalekej Selenče. Najmä kvôli odbytu si založili Združenie výrobcov metiel Unibrooms, prostredníctvom ktorého 90 % svojich výrobkov exportujú do celého sveta. Medzi ich najväčších odberateľov patrí tradične Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, a tiež aj Slovensko. Počas mojej nedávnej návštevy v Selenči som navštívil dvoch takýchto výrobcov.

Jedným z nich bol tridsaťročný Štefan Daníček, ktorý sa ochotne rozhovoril: - Pochádzam z roľníckej rodiny. Okrem iného sa naša rodina ešte nedávno zaoberala aj pestovaním ciroku. Keď som sa pred 8 rokmi oženil a videl som veľký záujem o selenčské metly, začal som sa zaoberať ich výrobou aj ja. Dnes sa v Selenči pestuje len desať percent potreby ciroku metlového a tak základnú surovinu nakupujeme od najlepších a overených pestovateľov z celej Vojvodiny. K tejto činnosti ma priviedli priatelia, ktorí sa už dlhšie zaoberali výrobou metiel. Kúpil som si stroje a postupne som zamestnal 13 ľudí, ktorí denne vyrobia 300 kusov metiel, - vysvetlil a súčasne ma pozval na prehliadku svojej prevádzky, aby som sa oboznámil s technológiou ich výroby. Snopy ciroku najprv triedia, potom nasleduje dezinfekcia sírou. Pracovník odnesie cirok k navíjaniu na drevenú rúčku. Nakrútený cirok postupuje k ďalšej pracovnej operácii - na prešívanie cirokovej metly farebnými šnúrkami v 4-5 riadkoch. V Daníčkovej dielni som si poznamenal, že pri výrobe metiel päť ľudí navíja cirok na 105 cm dlhú rúčku, dvaja šijú cirokovú metlinu a ostatní preberajú a triedia uskladnený cirok. Poslednou operáciou je balenie metiel do desaťkusového zväzku. Dielňa Štefana Daníčeka vyrobí ročne štvrťmilióna kvalitných metiel.

Druhým výrobcom, tiež tridsaťročným, ktorého som navštivil, bol Ján Trusina. Pokračuje v remesle svojho otca, ktorý sa touto prácou živil plných tridsať rokov. Jeho prevádzka vyrobí ročne štyristo tisíc metiel. Pán Trusina mi však pripomína, že najväčším výrobcom je rodina Štefana Alexyho, ktorá vyrobí ročne pol milióna týchto ešte stále nenahraditelných výrobkov. Žiada sa pripomenúť, že popri firme Juraja Bocku, ktorá v sezóne zamestnáva dovedna vo všetkých činnostiach až päťsto ľudí, aj títo remeselníci sa významne podieľajú na zamestnanosti obyvateľov Selenče, veď ponúkajú pracovnú príležitosť ďalším približne 250 obyvateľom.

O oslavách 250. výročia založenia Selenče ma informoval člen organizačného výboru osláv Jozef Gašparovský. - Ústredné oslavy vyvrcholia v dňoch 4. až 6. júla. Prvý deň bude prezentácia monografie Selenče vydanej pri príelžitosti tohto jubilea a večer bude patriť divadelnému predstaveniu ochotníkov z Padiny, po ktorom bude veselica. Počas všetkých troch dní budú koncerty v podaní mládežníckych skupín z Vojvodiny a vernisáž výstavy obrazov akademických a insitných umelcov zo Selenče. Sobotné popoludnie bude patriť detským programom a v rímsko-katolíckom kostole bude slávnostná omša venovaná sviatku Cyrila a Metoda. V rámci tejto bohoslužby vystúpi komorný zbor Zvony. Vo večerných hodinách sa uskutoční prehliadka selenčských krojov, a to od ich vývoja v minulosti až po dnešné časy. Po skončení tejto prehliadky bude defilé - sprievod krojovaných skupín a všetkých účastníkov ulicami Selenče až po nádvorie základnej školy. Tento ústredný program za účasti vzácnych hostí zo Srbska a Slovenska má názov „250-ročná žatva“ ako štvrťstoročie života Slovákov na Dolnej zemi. V ostatný deň osláv, v nedeľu, sa v dopoludňajších hodinách, v evanjelickom kostole uskutoční slávnostná bohoslužba.. Športové popoludnie vyvrcholí futbalovým zápasom medzi Kriváňom Selenča a Partizánom Belehrad. Slávnosti sa skončia v nedeľu večer vystúpením folklórnych skupín Slovákov z Vojvodiny a hudobno-literárnym pásmom s názvom „Súčasnosť v zrkadle minulosti,“ - uviedol jeden z vedúcich organizátorov jubilejných osláv Jozef Gašparovský.

Ján Jančovic

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4896

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5977

Podpory Celoštátnej slovenskej samosprávy v roku 2008

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7090

Spolupatróni Európy - Sv. Cyril a Metod

Apoštoli a učitelia všetkých Slovanov

Misia sv. Cyrila a Metoda patrí k najvýznamnejším v ranokresťanskej Európe. Vplyv svätých bratov na celú strednú a východnú Európu je viditeľný dodnes a ich liturgia sa používa v takmer nezmenenej forme v mnohých krajinách tohto regiónu. Hlaholika bola ich žiakmi upravená na cyriliku a možno ju vidieť ešte aj dnes napr. v Bulharsku, Srbsku, Rusku. Právom sa k ich odkazu hlásia všetky slovanské národy. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7136&Itemid=

Pri príležitosti 30. výročia vydania antológie Výhonky

Slovenský literárny život v Maďarsku

Ak sa v myšlienkach vrátim až do tej takmer nedozernej diale, k svojmu prameňu, príde mi na um môj podivný začiatok. Uvedomím si, že „Prišiel som na svet stigmou poznačený, / na svojej vlastnej i nevlastnej zemi./ Vyrastal som jak teliatko, čo škrečí: / odúčaný od svojej rodnej reči, / pozbavený vznešených, vzletných snov, / a Damoklov meč visel nado mnou.“ Nebol som sám, všetci sme viac-menej takto začínali svoju životnú púť. Všetci, ktorí sme sa narodili Slovákmi v Maďarsku...

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7087