Ľudové noviny č. 29 / 2008

Dušan Čaplovič s Péterom Kissom v Santove

Deň Slovákov v Maďarsku pod Pilíšom

Náš najväčší sviatok, Deň Slovákov v Maďarsku, v rámci ktorého vzdávame hold pamiatke vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda ako i svojim predkom a odovzdávame vyznamenanie Za našu národnosť sa tohto roku konal v podpilíšskom Santove. Na oslavách sa ako vzácni hostia zúčastnili minister riadiaci Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky Péter Kiss a podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku sa z vlaňajšieho dejiska, zo zemplínskej Baňačky, presťahoval do Pilíša, do obce Santov. Séria rôznych podujatí, vyvrcholením ktorých, ako zvyčajne, bol slávnostný obrad v miestnom kostole, sa začala v predpoludňajších hodinách na dvore miestnej základnej školy. Na javisku, postavenom pri tejto príležitosti, účastníkov naladil Detský folklórny súbor Lieska zo Žiliny, ktorý pricestoval do Pilíša na pozvanie Slovákov z Pilíšskej Čaby na ich obecné dni. V Santove ich na pódiu privítala vedúca Pilíšskeho regionálneho strediska Slovenského osvetového centra Annamária Szeifertová. Počas školského roku vypísala Celoštátna slovenská samospráva spolu so Slovenskou samosprávou v Santove pri príležitosti Roku biblie súťaž detských kresieb. Vyhodnotenia diel žiakov našich škôl a odovzdania cien sa ujala zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová. Na vernisáži kresieb predsedníčka Slovenskej samosprávy v Santove Katarína Kormošová, ktorá je zároveň riaditeľkou miestnej základnej školy, zdôraznila stále aktuálny odkaz Biblie pre súčasnosť, hlavne čo sa týka mravov. Katolícky farár zo susedného Verešváru Zoltán Boros vyzdvihol dôležitú rolu rodiny. Z ďalekého Slovenského Komlóša pricestovala do Santova mládežnícka dychovka, aby zabávala Slovákov z rôznych kútov Maďarska, ktorí sa pred slávnostným aktom podľa jednotlivých regiónov pripravovali na prezentáciu svojej tradičnej kultúry, gastronómie a ľudových remesiel. Pred bohoslužbou sa v priestoroch obecnej samosprávy konala tradičná recepcia CSS, na ktorej predseda Ján Fuzik privítal popredných predstaviteľov Slovákov z Maďarska, ako aj prominentných hostí, predstaviteľov spoločenského, kultúrneho a politického života z Maďarska a zo Slovenska.

O čom rokoval vicepremiér Dušan Čaplovič

s ministrom Péterom Kissom?

Slovenská strana je pripravená na oficiálnu návštevu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya v SR. Ministra riadiaceho Úrad predsedu vlády MR Pétera Kissa o tom v Santove informoval podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Na margo otázky termínu schôdzky premiérov D. Čaplovič povedal, že nepovažujú nejaké odkazovanie striktných termínov za dôležité. „Slovenská strana je ochotná sa stretnúť za 24 hodín a ja si myslím, že tieto vzťahy, ktoré budujeme, a nielen medzi nami, ale aj medzi inými ministerstvami, vytvárajú dôležité mosty pre to, aby sa stretnutie čoskoro uskutočnilo,” dodal vicepremiér. Podľa jeho slov protimaďarské prejavy predsedu koaličného partnera SNS Jána Slotu nie sú prekážkou schôdzky premiérov. Podpredseda slovenskej vlády podotkol, že o Slotovi s P. Kissom vôbec nehovorili, v rozhovoroch hľadali „to, čo SR a Maďarsko spája do budúcnosti, a nie to, čo v jednotlivostiach niekedy zbytočne rozdeľuje”.

Minister P. Kiss podčiarkol, že odborná prekážka v tom, aby slovensko-maďarské vzťahy boli pozdvihnuté na vyššiu úroveň, neexistuje. Zdôraznil, že Maďari a Slováci sú v tomto regióne odkázaní na spoločné konanie, dokonca na spoločné konanie v prospech jeden druhého. Predstavitelia vlád SR a MR na takmer hodinovom rokovaní počas Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré označili za prospešné a konkrétne, posúdili aktuálny stav plnenia 14-bodového programu spolupráce Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, ktorý bol predmetom rokovania premiérov oboch štátov v júni 2007 v Bratislave. Konštatovali, že v tomto programe nie sú žiadne problémy. D. Čaplovič a P. Kiss nerokovali len o menšinách na oboch stranách Dunaja, ale o. i. aj o vedomostnej spoločnosti v súvislosti s Lisabonskou stratégiou a o solidárnom štáte, ktorý si pre budúcnosť vyžiada veľké porozumenie politikov. Dôraz na stretnutí pritom kládli najmä na občanov, pretože „ako sa budú mať občania, tak sa budú mať aj menšiny“. Podľa P. Kissa Maďari a Slováci sú odkázaní nielen na dialóg, ale na to, aby konali spoločne. „Keď v tomto regióne budú Slovensko a Maďarsko úspešné, tak tam žijúce menšiny budú tak isto úspešné,“ dodal P. Kiss, ktorý si myslí, že maďarský systém národnostných menšín je úspešný. „Nehovorím to iba preto, že tu nablízku - v Mlynkoch - sa nám podarilo korektným spôsobom vyriešiť kauzu Slovenského domu. Ako vidíte, podpora, ktorá sa zaviedla pre tu žijúce menšiny, je úspešná a úspešne podporuje všetky menšiny, najmä slovenskú,“ uviedol P. Kiss.

Slávnostné chvíle v kostole

Deň Slovákov v Maďarsku sa oficiálne začal v miestnom rímskokatolíckom kostole ekumenickou bohoslužbou, ktorú celebrovali evanjelická farárka Hilda Guláčiová Fabuľová a katolícky farár Béla Balik. Sviatočné tóny maďarskej a slovenskej hymny a srdečné slová starostu hostiteľskej obce Miklósa Kollára otvorili popoludnie, ktorým usporiadatelia chceli potešiť všetkých, ktorí prišli osláviť najväčší sviatok našej Slovače. Cirkevné piesne v prednese santovského pávieho krúžku a krásne melódie Schuberta potešili milovníkov vážnej hudby. Na klarinete hral Santovčan, riaditeľ orchestra Maďarskej štátnej opery Štefan Malý, na organe hrala tiež miestna rodáčka, organistka Tihanského opátstva Katarína Malá. Podujatia sa zúčastnili o. i. podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, vedúci Úradu predsedu vlády Péter Kiss, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, generálny konzul SR Ján Süli, predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová a ombudsman pre národné a etnické menšiny Ernő Kállai.

Predseda CSS Ján Fuzik úvodom vyjadril svoje potešenie, že sviatok našich Slovákov, ktorý sa po Novohrade, Dolnej zemi a Zemplíne opäť vrátil do pilíšskeho regiónu, tentokrát poskytol príležitosť aj pre plodný, tvorivý dialóg popredných predstaviteľov vlád SR a MR. Ako povedal, tu zovšadiaľ hľadí na nás história, pričom poučné svedectvo nosia v sebe nielen prastaré kamenné stĺpy pripomínajúce slávu rímskych čias, ale napríklad aj zemepisné názvy. Samotné pomenovanie Pilíša (Pleš), neďalekého Vyšehradu alebo obce Kestúc (pôvodne Kostelec) svedčia o tom, že už v časoch Veľkomoravskej ríše tu žili Slovania. Pravdepodobne aj slávni vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod pobudli v tomto regióne, ktorý má rovnako bohatú históriu ako obec Santov, ktorá sa uvádza už aj na najstaršej mape Uhorska. Ján Fuzik pripomenul aj ťažký život niekdajších Santovčanov, ktorí sa živili dolovaním kameňa a pálením vápna. Napriek všetkým ťažkostiam si zachovali kultúru, zvyky a jazyk. Predseda CSS im vzdal hold a dodal, že podobne ako predkom, vďaka patrí aj všetkým našim dnešným Slovákom, ktorí v škôlkach, školách, slovenských samosprávach alebo občianskych organizáciách a kultúrnych telesách pracujú na tom, aby sme spomínané hodnoty nestratili. Podľa Jána Fuzika k posilneniu slovenskosti Pilíšanov dozaista prispeje aj nový Slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov, ktoré onedlho začnú stavať v susedných Mlynkoch vďaka pomoci vlád MR a SR.

Vicepremiér Dušan Čaplovič poukázal na to, že žijeme v multikultúrnej strednej Európe ako príslušníci dvoch hrdých národov, ktorí si vzájomne ctia svoje dejiny. Máme spoločných svätcov, patrónov Európy, sv. Cyrila a sv. Metoda, ale aj svätého Štefana, ktorý - ako to zdôraznil rečník - bol tak kráľom Slovákov ako Maďarov a iných tu žijúcich národov. „Ctime si teda navzájom sviatky našich hrdých národov a nielen spomínajme, ale aj konajme v prospech našej spoločnej Európy, spoločnej budúcnosti, v prospech každého z nás.“ Podpredseda slovenskej vlády medzi najpodstatnejšími vecami spomenul „rod, rodinu a národ“, ktoré máme rozvíjať v spolupráci a pri uplatňovaní zásady solidarity. Národnostné menšiny na oboch brehoch Dunaja majú opodstatnenie, zdieľali dobré a zlé stránky často spoločných dejín našich národov. „Ďakujem maďarskej vláde za to, že vytvára podmienky pre rozvoj slovenskej národnosti v Maďarsku,“ povedal D. Čaplovič.

Minister riadiaci Úrad predsedu vlády MR Péter Kiss vo svojom slávnostnom príhovore tiež vyzdvihol, že Slováci, Maďari, príslušníci tzv. väčšinových národov či národností môžu byť iba spoločne úspešní. Ako povedal, všetci sme bohatší, ak dokážeme prijať inakosť, čiže hodnoty iných. „My, hrdé národy, si to v treťom tisícročí musíme znovu osvojiť. Myslím si, že v národnom a národnostnom ponímaní dobre napredujeme. Želám vám všetkým, aby bolo dobré byť Slovákom v Maďarsku a aby bolo rovnako dobré byť Maďarom na Slovensku a aby bolo dobré byť Slovákom či Maďarom tu, v strednej Európe. Výzvu znamená nielen pochopenie tejto historickej špecifickosti a jej spracovanie európskym spôsobom, ale aj pochopenie celého radu iných aspektov vzťahu väčšiny a menšiny.“ Minister P. Kiss potom spomenul potrebu ďalšieho posilnenia inštitúcií našej Slovače, pôsobenie ktorých hodnotí pozitívne - podobne ako aj diferencovaný spôsob podporovania menšinových aktivít - a zmienil sa aj o šťastnom konci nešťastného prípadu Slovenského domu v Mlynkoch.

Riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej Stanislav Bajaník vyzdvihujúc prínos slávnych vierozvestcov z hľadiska nášho písomníctva odovzdal Santovčanom drevorezbu zobrazujúcu sv. Cyrila a Metoda, ktorá by mala zdobiť ich kostol. Po ďalšej hudobnej vložke santovských rodákov Š. Malého a K. Malej J. Fuzik a E. Rybová odovzdali vyznamenania CSS Za našu národnosť Tiborovi Mótyánovi, Ladislavovi Petrovi a Tanečnej skupine Brána z Oroslánu. Záverom santovský páví krúžok zaspieval prekrásnu Pilíšsku hymnu.

Vyznamenaní Za našu národnosť

Juraj Tibor Mótyán

Ako osvetár je už viac ako 30 rokov aktívnym účastníkom kultúrneho života mesta Sarvaš, Békešskej župy, ba aj celej krajiny. Dlhé roky organizuje kultúrne podujatia, regionálne a celoštátne stretnutia, sám sa ich často zúčastňuje ako moderátor a rečník. Je zakladateľom Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Vernosť a od roku 1995 predsedom Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš. V tejto funkcii pokladá za dôležité pestovanie sarvašských slovenských tradícií a zachovanie pamiatky osídlencov mesta. Spolok záhradkárov Samuela Tešedíka je pod jeho vedením aktívnym účastníkom mestských a regionálnych podujatí. Je predsedom Nadácie Juraja Meliša, ktorá sa snaží napomôcť miestne, celoštátne a zahraničné stretnutia speváckych zborov. Oduševnene zachováva slovenské ľudové hudobné tradície a pôvodnú sarvašskú liturgiu. Skúma a vo svojich prednáškach prezentuje pôvod a význam slovenských priezvisk. Usmerňuje slovenský národnostný život Békešskej župy, úzko spolupracuje s viacerými slovenskými spolkami a organizáciami. Jeho činnosť na kultúrnom a hospodárskom poli poznajú a uznávajú aj na Slovensku.

Ladislav Petro

Ako učiteľ a vychovávateľ venoval celý svoj aktívny život výučbe a výchove slovenskej mládeže v Maďarsku. V roku 1949 bol medzi prvými žiakmi slovenskej školy v Budapešti. Tu maturoval a získal diplom učiteľa. Od roku 1961 pracoval ako vychovávateľ, zástupca riaditeľa žiackeho domova, resp. školy, napokon 15 rokov ako riaditeľ školy. V tom čase slovenská škola prosperovala. Vychovával aj generácie mladých ľudí, z ktorých dnes mnohí pracujú na slovenskom národnostnom poli. V tomto období sa uskutočnila prestavba starej budovy na ulici I. Mezőa. Významne sa zasadil a neúnavne pracoval na tom, aby v Budapešti vybudovali novú slovenskú školu a internát. Ladislav Petro i dnes patrí medzi najaktívnejších Slovákov v Budapešti, venuje sa predovšetkým tunajším slovenským dôchodcom, pre ktorých organizuje zaujímavé programy. Už 47 rokov pracuje na národnostnom poli za Slovákov v Maďarsku.

Oroslánska slovenská tanečná skupina Brána

Súbor, ktorý vlani oslávil 35. výročie založenia, vykonáva významnú činnosť v oblasti slovenskej kultúry, v zachovávaní zvykov, tradícií a v oživovaní ľudových tancov Slovákov v Maďarsku. Jeho vedúcim je Šimon Ocskai mladší, ktorý od počiatkov nadšene usmerňoval skupinu oduševnených mladých ľudí. Náročná práca ochotníkov čoskoro priniesla ovocie. Výsledkom vytrvalých skúšok bolo, že tanečníkov začali čoraz častejšie pozývať na rôzne podujatia a behom krátkeho času dosiahli kvalifikáciu „vynikajúci súbor“. Na miestnych, regionálnych a celoštátnych podujatiach na vysokej úrovni reprezentujú oroslánsky folklór. Sú pravidelnými hosťami i v materskej krajine, pozývajú ich do rozličných oblastí Slovenska. Počas tridsaťpäťročného pôsobenia získali viac vyznamenaní. Popri titule „vynikajúca” tanečná skupina dostali ocenenie za zachovávanie tradičnej slovenskej kultúry a za dlhoročnú vynikajúcu prácu na poli udržiavania a zveľaďovania národnostnej kultúry.

Prehliadka slovenského folklóru

Po ústrednej slávnosti v santovskom kostole sa účastníci v krojovanom sprievode, pripomínajúcom svadobný sprievod, vrátili do dejiska prehliadky slovenského folklóru, na dvor školy. Sprevádzala ich známa a v kruhu Slovákov v Maďarsku populárna miestna dychovka Santovská nálada. Po známej pilíšskej slovenskej piesni Vitajte u nás... v podaní ďalšieho miestneho kultúrneho telesa, santovského pávieho krúžku, nositeľa vyznamenania Za našu národnosť z minulého roku, obecenstvo pozdravila riaditeľka Slovenského osvetového centra CSS Katarína Királyová, ktorá bola moderátorkou folklórneho programu s názvom Za horami, po dolinách...

Javisko po privítacích slovách patrilo tohoročnému vyznamenanému súboru. Oroslánska slovenská tanečná skupina Brána, vedená Šimonom Ocskaiom ml., tentokrát predniesla Komárňanské slovenské tance. Bakonský región zastupovala Slovenská folklórna skupina z Černe, ktorá vystúpila so slovenskými piesňami za sprievodu citary. Táto oblasť sa vo svojom stánku prezentovala okrem skvostov tradičnej kultúry aj ukážkou obuvníckeho remesla, ktorému sa vyše osemdesiatročný ujo Imrich Kátai z Černe venuje od roku 1948 až dodnes. Ďalšími hosťami Dňa Slovákov v Maďarsku z tohto regiónu boli pestovatelia slovenského folklóru z Jášču, ktorí predniesli slovenské tance a piesne z Bakoňu za sprievodu harmoniky. Z Dolnej zeme, z blízkosti Békešskej Čaby, zavítali do Santova spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu a citaristi z Čorvášu, medzi ktorými boli aj mladí, ktorí si založili svoju skupinu v tohoročnom Celoštátnom citarovom tábore Čabianskej organizácie Slovákov. Čabiansky región si do hôr priniesol o. i. aj chýrnu čabajku, pálenô, ale okoloidúcich v ich stane určite zaujali publikácie Slovákov z mesta a okolia, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, výšivky krúžku Rozmarín a jeho vedúcej Anny Illéšovej Boťánskej a zvučné hlasy mladých citaristiek z Bolerázu. Klobása nechýbala ani v stánku Komlóšanov, kde boli vystavené aj básne Juraja Dolnozemského a domáce ručné práce Pitvarošaniek. Sarvašania, ktorých v kultúrnom programe zastupoval slovenský spevácky zbor, sa tiež prezentovali výšivkami - prácami Alžbety Pestránskej. Zabodovali svojím kotlíkovým gulášom, ale ich najväčšou pýchou bol nepochybne predseda tunajšej slovenskej samosprávy, čerstvo vyznamenaný Tibor Mótyán, ktorý so svojou kapelou si v tento deň získal srdcia Slovákov z celého Maďarska. Napriek dažďu, ktorý zrazu prihrmel spoza Pilíša, vytrvalé obecenstvo spod stánkov spievalo spolu so sarvašskou kapelou raz smutnejšie, raz zase veselšie slovenské ľudové... Z novohradských kopcov zavítali na naše najväčšie oslavy folkloristi z Veňarcu. Ich súbor Rozmarín a mládežnícka tanečná skupina, ktoré majú vo svojom repertoári skoro všetky miestne kolektívne zvyky, zatancovali novohradské tance a choreografiu z povodia Galgy. Čím sa popýšili Veňarčania vo svojom stánku? Okrem bohato vyšívaných krojov, samozrejme, haluškami, veď sú každoročnými usporiadateľmi haluškového festivalu. Slovenské osady z okolia Pešti tiež horlivo pestujú slovenský folklór: na Deň Slovákov v Maďarsku zavítala najstaršia skupina súboru Panónia z Malej Tarče s miestnymi slovenskými tancami, Folklórny tanečný súbor a Slovenský ženský zbor z Kerestúru s tamojším slovenským verbunkom a čardášom, ako aj tanečníci zo Zeleného venca v Ečeri s tancami zo Spiša, Šariša a Zemplína. Obce tohto kraja sú tiež široko-ďaleko známe svojimi pestrými krojmi, ktoré boli vystavené v ich regionálnom stánku. O minulosti Slovákov a pestovaní ich tradícií v súčasnosti svedčili aj publikácie jednotlivých osád (Ečer, Kerestúr, Veľká Tarča). Čepčenie nevesty - s týmto úryvkom zo svadby v Baňačke sa prezentoval ženský spevácky zbor obce, ktorá bola hostiteľkou minuloročného Dňa Slovákov v Maďarsku. Okrem tohto programu, v ktorom nechýbal ani ľudový humor, sa Zemplín predstavil aj drotárskymi piesňami v podaní zboru Kvety hút z Pálházy. Ženy zo zboru stihli pred svojím programom upiecť v stánku Zemplína aj chutnú lepčánku (zemiakové placky)...

Pilíšsky región zastupovali okrem hostiteľov Kestúčania, ich miešaný spevácky zbor priniesol z druhej strany hôr slovenské viachlasné piesne, ako aj známe kestúcke víno, ktoré spolu s čipkovanými ozdobnými predmetmi boli k dispozícii v stánku Pilíšskeho regiónu. Slovenský folklórny tanečný súbor Večernica zo Šóškútu si získal obecenstvo svojou polkou a dobrou náladou.

Záverom Dňa Slovákov v Maďarsku, na ktorý Santovčania pozvali aj delegáciu z ich družobnej obce na Slovensku, zo Žemberoviec, na čele so starostkou Janou Staňovou, javisko patrilo ďalšiemu domácemu súboru. Folklórny súbor Studienka po úryvkoch zo Santovskej svadby za hudobného sprievodu dychovky Jozefa Széplakiho pozval obecenstvo do tanca a po dni bohatom na rôzne programy nasledovalo už iba uvoľnenie sa na tanečnom parkete.

(csl-hl)

 

http://www.slovacivosvete.sk/625/den-slovakov-v-madarsku.php?pg=2&popup=1

Sviatok Cyrila a Metoda na Devíne s Mlynčanmi

Predseda slovenskej vlády Robert Fico 5. júla počas osláv Sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda na Devíne osobitne pozdravil krajanov z Mlynkov (Pilisszentkereszt), ktorí sa tiež zúčastnili osláv. V rámci slávnostného programu usporiadaného v deň štátneho sviatku SR s veľkým úspechom vystúpil kolektív ľudových spevákov našej pilíšskej obce. Spoluzakladateľka mlynského pávieho krúžku, predsedníčka Organizácie Slovákov v Mlynkoch Gizela Molnárová poďakovala Slovensku, že na svojich rodákov nezabúda: „Na tých Slovákov, ktorí žijú v Mlynkoch, v Maďarsku a hocikde na svete, by sa malo pekne spomínať, tak ako my spomíname na túto drahú slovenskú vlasť.” Mlynčanov na oslavy pozval, ich pobyt zorganizoval a financoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Prezident Ivan Gašparovič na slávnosti pripomenul, že tak Veľká Morava, ako aj obaja vierozvestcovia sú jedným z kľúčových pojmov slovenských dejín. „Niet národa ani štátu, ktorý by nemal hlboko vo svojej pamäti a srdci zapísané kľúčové mená a činy určujúce jeho osudy, cestu dejinami,” povedal prezident SR, ktorý poznamenal, že obaja svätci vyviedli našich predkov z tmy historických náhod do sveta vedomého poznania v oblasti viery, práva, morálky, spravovania vecí verejných a kultúry. „Ich odkaz, ktorý formoval a utváral naše historické vedomie, by mal byť pre nás záväzný. Obaja muži sa stali spolupatrónmi Európy a sú okrem iného potvrdením nášho legitímneho práva hlásiť sa k širokej rodine rovnoprávnych štátov,” podčiarkla hlava slovenského štátu.

Predseda Národnej rady SR Pavol Paška poukázal na skutočnosť, že po rozpade Veľkomoravskej ríše sa Slovensko na tisícročie vytratilo z veľkej histórie. Slovenský národ podľa jeho slov dokázal prežiť a uchovať si svoje národné špecifiká napriek tisícročnej cudzej nadvláde. „Našimi patrónmi nie sú králi a dobyvatelia, ale učenci a svätí a v 9. storočí sme sa do dejín zapísali predovšetkým silou ducha, nie zbraní,” vyzdvihol predseda parlamentu.

Premiér Robert Fico zdôraznil, že úctu treba prejavovať aj slovenskej zástave, keďže symbolizuje slobodu Slovenska. „Priestor Devína ani Nitru nechápeme zúžene, ideologicky. Pre mňa je vykopaná pravda v Bojnej aj prvý kresťanský kostol západných Slovanov v Nitre vzácnym dokladom, aká hlboká je slovenská kresťanská tradícia, ktorá nesie v sebe aj posolstvo sociálnej spolupatričnosti,” vyhlásil. Upozornil však, že v súčasnosti musí Slovensko konať ako moderný národ 21. storočia, ktorý je pripravený zmerať si sily so všetkými výzvami Európy a sveta.

(t-hl)

Putovanie ku koreňom našej viery

Cyrilo-metodská púť v Blatnohrade

Slovenská samospráva Budapešti, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Maďarsku, Slovenská samospráva XI. obvodu Budapešti a Slovenský evanjelický cirkevný zbor a. v. v Budapešti usporiadali 4. júla tradičnú cyrilo-metodskú púť do Blatnohradu (Zalavár). Slávnostnú púť pod názvom Ku koreňom našej viery zorganizovali pri príležitosti sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda v Parku sôch v prírode.

Po odznení slovenskej štátnej hymny a úvodnej piesne v podaní Spievajúcej mládeže slovenskej z Mlynkov (SMS) zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti a moderátorka slávnosti Ildika Klauszová Fúziková privítala mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, primátora mesta Zalavár Istvána Berkenyésa, predsedníčku SSB Zuzanu Hollósyovú, farárku Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hildu Guláčiovú Fabuľovú, vedúceho Slovenského klubu dôchodcov v Budapešti Ladislava Petra, predstaviteľov obvodných slovenských samospráv hlavného mesta, Pilíšskej Čaby a Mlynkov, ako i slovenských dôchodcov z Budapešti.

Početných prítomných pozdravila aj predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, po ktorej sa ujal slova veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, ktorý o. i. povedal:

- Hoci sv. Cyril a Metod pochádzali z Byzantskej ríše, vtedy najkultúrnejšej krajiny, predsa sa vedeli prispôsobiť našim slovenským predkom. Zostavili pre nich písmo a do staroslovienskej reči preložili Sväté písmo a najdôležitejšie bohoslužobné knihy. Ten istý starosloviensky jazyk s dovolením pápežskej stolice zaviedli do bohoslužieb tak byzantského, ako aj rímskeho obradu. Hneď po svojom príchode k našim predkom založili školu pre prípravu domáceho kňazstva, takže sv. Metod určil za svojho nástupcu syna slovenskej krajiny sv. Gorazda. Slovom, sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva. Ich činnosť priamo alebo nepriamo zasiahla celú východnú Európu, preto ich pápež Ján Pavol II. dňa 31. decembra 1980 vyhlásil vedno so sv. Benediktom za spolupatrónov Európy.

Farárka Slovenského evanjelického cirkevného zboru a. v. v Budapešti Hilda Guláčiová Fabuľová pripomenula misijnú službu solúnskych bratov a kládla nám na srdce, aby sme si toto hodnotné kresťanské dedičstvo pestovali. Navyše tento sviatok je vhodnou príležitosťou na oživenie a aktualizovanie evanjelizačného posolstva solúnskych bratov, učiteľov Slovanov a spolupatrónov Európy a objasnenie ich významu v poslaní cirkvi.

Pekné duchovné piesne v prednese zboru SMS z obce Mlynky, ktorého vedúcim je Levente Galda, člen Slovenskej samosprávy XI. obvodu Budapešti, zvýšili slávnostný ráz cyrilo-metodskej púte a zároveň boli rukolapným dôkazom toho, že aj mládež pestuje naše cenné duchovné dedičstvo.

Záverom slávnosti pán veľvyslanec a vedúci menšinových samospráv a občianskych organizácií položili vence a kytice k základnému kameňu pamätníka, venovaného sv. Cyrilovi a Metodovi a kniežatám Pribinovi a Koceľovi, ktorý tu uložili pred rokom.

(fúziková)

V Senváclave sa stretli družobné obce

Vedenia družobných obcí Senváclav (Pilisszentlászló), Brusno a Mužla (SR) z roka na rok, takpovediac na striedačku usporadúvajú stretnutia svojich občanov, cieľom ktorých je najmä prehlbovanie vzájomnej spolupráce. Dejiskom tohoročného stretnutia bol Senváclav. Po slávnostnej svätej omši tu otvorili výstavu miestneho zberateľa, lesníka na dôchodku Tamása Raymana, ktorý sprístupnil verejnosti obrazy a iné relikvie jednak o rehoľnom ráde pavlínov, jednak o živote obyvateľov obce v uplynulom storočí. V rámci ďalšej výstavy sa v miestnom Slovenskom dome predstavili šikovné Senváclavčanky vlastnoručne zhotovenými gobelínmi. Program pokračoval zasadnutiami v dvoch sekciách - pre členov miestnych volených zborov a pre pedagógov materských a základných škôl. V rámci prehliadky obce a okolia potom delegácie navštívili kedysi prísne chránenú raketovú bázu Maďarskej ľudovej armády, zoznamovali sa s vymierajúcim remeslom pilíšskych kamenárov a pozreli si futbalový zápas Senváclav - Čobánka.

Poobedňajší program sa začal pietnym aktom, kladením vencov k pomníku senváclavských obetí svetových vojen na nádvorí základnej školy. Tu sa konal aj kultúrny program, ktorý pred početným obecenstvom uviedli školáci - recitátorky Kristina Fraňová a Bernadeta Petková a flautista Bendegúz Pornói. Nasledovali piesne a básne v podaní škôlkárov a vystúpenie Folklórneho súboru Pilíš. Tanečníci a speváci z Mlynkov predvedením v prvom rade pilíšskych čísiel zožali obrovský úspech. Obecenstvo s podobným nadšením prijalo kyticu ľudových piesní v podaní miestneho pávieho krúžku Nezábudka. Vydarené stretnutie družobných obcí sa skončilo zábavou, ktorú garantovala kapela Santovská nálada Jozefa Széplakiho.

(-hl)

Tábor Poznaj svoje korene

Odmena: nezabudnuteľné zážitky v Modre

Cieľom najúspešnejších účastníkov celoštátnej súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky bola začiatkom letných prázdnin po prvýkrát Modra, mesto nachádzajúce sa 25 km severne od Bratislavy. Účastníci tábora Poznaj svoje korene s veľkým očakávaním cestovali do malokarpatského regiónu. Skutočnosť však zatienila všetky predstavy. Krásna príroda, výborné ubytovanie a ústretovosť domácich vytvorili všetky predpoklady na krásny pobyt v tábore. A tak aj bolo. V zozname podujatí figurovali pešie túry do blízkeho a vzdialenejšieho okolia, návšteva svetoznámej dielne na výrobu modranskej keramiky, výlet na Devín, obdivovanie starobylého centra Bratislavy, slovenského Ríma Trnavy, či sledovanie programov Myjavských folklórnych slávností. K najkrajším zážitkom však patrí návšteva Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Pre pedagógov boli veľmi príjemným prekvapením záujem a očividná úcta k životu a dielu najvýznamnejšieho slovenského národného dejateľa najmä zo strany gymnazistov. Treba však dodať, že v osobe Karola Kanteka sme mali vynikajúceho sprievodcu.

Ďalším veľmi pekným prekvapením bolo, že v rámci návštevy Veľvyslanectva Maďarskej republiky nás osobne privítal a robil nám sprievodcu po celej rezidencii pán veľvyslanec Antal Heizer. Účastníkom sa páčila návšteva a výklad a chutili im čerstvo upečené pagáčiky.

Do tretice - medzi najkrajšie zážitky patril spoločný večer s členmi folklórneho súboru Trnavčan v priestoroch Vysokej školy v Trnave. Po spoločnom nácviku tancov sa predstavili aj naši študenti. Osobitným zážitkom bola recitácia Norberta Schustera a smutná vysťahovalecká pieseň v podaní dievčat z Luciny.

Všetci máme na Modru nezabudnuteľné zážitky. Domov sme sa vracali s presvedčením, že slová Ľudovíta Štúra: Ide vek, kde národy budú žiť a znášať sa spoločne, sú a budú, musia byť aktuálne.

(reb)

Obecné dni v Níži

V Níži usporiadali tradičné obecné dni s pestrou paletou kultúrnych programov, na ktoré obyvatelia tejto novohradskej obce pozvali aj svojich priateľov z Hriňovej na Slovensku. V prvý deň otvorili výstavu amatérskych umelcov. Po slávnostnej omši sa konal koncert známej maďarskej speváčky ľudových piesní Márie Mackóovej. V druhý deň osláv účastníkov, medzi ktorými bol aj parlamentný poslanec Mihály Balla, privítal starosta Ondrej Kučera, ktorý hovoril o plánoch a perspektívach obce. Nížanské ženy pripravili festival rezancov a výstavu koláčov spojenú s ochutnávkou. Deťom ponúkli organizátori rôzne športové hry. V budove bývalej Sýpky sa predstavili folklórne súbory.

Napriek tomu, že Slovákom v Níži sa v tomto volebnom cykle nepodarilo založiť si svoj zastupiteľský zbor, slovenskí aktivisti vďaka pochopeniu vedenia obce a podporám z rôznych konkurzov dbajú o to, aby na obecných podujatiach bola aj naďalej prítomná slovenčina. Tohto roku sa škôlkári prezentovali dvojjazyčným programom a vystúpili aj žiačky miestnej základnej školy, speváčky slovenských ľudových piesní známe z celoštátnej súťaže Slovenské spievanky. Cirkevný zbor svätého Jakuba, ktorý sa tiež predstavil na obecných dňoch, má vo svojom repertoári aj slovenské náboženské piesne. Nížanov prekvapili pekným programom aj členovia Folklórneho súboru z Hriňovej.

(psz-cs)

Na javisku Kerepešská svadba

VII. Medzinárodný národnostný a gastronomický festival

V poslednú júnovú sobotu bol Kerepeš, obec v blízkosti Budapešti, dejiskom folklórneho festivalu, ktorý tu usporiadali už po siedmykrát.

Predpoludňajší blok programov pozostával z vystúpení miestnych súborov. Deti sa venujú ľudovému tancu v súbore Kvietok, kým staršia generácia zachováva maďarské a slovenské ľudové piesne v zboroch Fialový agát a Zlatý dážď. Okrem týchto telies sa predpoludním prezentovala aj dychovka - alebo ako ju v tomto regióne nazývajú trubači - z Mojmíroviec a svojich priateľov prišli posilniť v predstavovaní slovenského folklóru aj ženy z Maglódu.

Popoludní pokračoval festival dvojjazyčnou bohoslužbou v miestnom katolíckom kostole sv. Anny. Farár Rudolf Galgóczi zo Želiezoviec vo svojej kázni zdôraznil, že reč, kultúra a národnosť patria medzi Božie dary. Spojivom národov v Európe je Ježiš Kristus a je dobrým pocitom pre nás všetkých prežívať radosť z inakosti…

Festival slávnostne otvoril starosta obce Tibor Franka, ktorý zdôraznil dôležitosť prejavu lásky a vzájomného odpustenia medzi jednotlivými národmi a národnosťami. Po pozdravných slovách predstaviteľov miestnych Rómov, Nemcov z novohradského Szendehelyu a kerepešských Slovákov, za ktorých sa prihovoril predseda miestnej slovenskej samosprávy Karol Kiss, sa slova ujal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

- Kerepešskí Slováci môžu byť oprávnene veľmi hrdí. Dodnes sa totiž región od Čemeru cez Kerepeš až po Albertiršu nazýva v odbornej literatúre spoločenských vied tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku Kerepešským ostrovom… Slováci v tomto regióne sa v poslednej dobe angažujú čoraz viac hlavne vďaka svojej občianskej organizácii Dolina. Zvýšeniu aktivity v kultúrnej oblasti bude slúžiť aj nové regionálne stredisko Slovenského osvetového centra, ktoré podľa uznesenia Valného zhromaždenia CSS bolo v tomto roku zriadené v neďalekom Ečeri… - vyzdvihol predseda CSS.

V popoludňajšom kultúrnom programe sa prezentovali priatelia kerepešských Slovákov zo Slovenska: z Dolných Obdokoviec už tretíkrát prišiel do Kerepešu ženský spevácky zbor a obec Čechynce zastupoval mužský spevokol. Programy súborov z Maďarska boli zamerané na svadobné zvyky. Szilvássy Gipsy Folk Band predviedol o. i. originálne rómske pytačky, kým Nemci zo Szendehelyu sa prezentovali s tradičnou švábskou svadbou. Posledné číslo bolo prekvapenie: pri príležitosti festivalu folklórna skupina, ktorú tvoria miestny páví krúžok a tanečná skupina Kvietok, naštudovala Kerepešskú svadbu, v ktorej sa popri maďarských melódiách objavili aj miestne slovenské ľudové piesne. K vytvoreniu svadobnej atmosféry vo veľkej miere prispela aj dychovka z Mojmíroviec.

- Tohoročný festival bol venovaný aj 860. výročiu založenia našej obce, kam sa prvé slovenské rodiny prisťahovali pred 300. rokmi. V živote tu žijúcich národností boli najdôležitejšie udalosti krstiny, svadba a pohreb a keďže narodenie a smrť sa zvlášť neoslavujú, vybrali sme si prezentáciu svadobných zvykov… V živote nášho slovenského voleného zboru je novinkou, že sme podpísali dohodu o spolupráci s miestnou rómskou samosprávou. Pre mládež chceme zaviesť kurz slovenského jazyka, podobne ako v susednej Malej Tarči, o vedenie ktorého chceme požiadať predsedníčku tamojšej slovenskej samosprávy Katarínu Szabóovú Tóthovú, - informoval nás Karol Kiss.

(csl)

Juraj Meliš 85-ročný

V Štátnej opere pozdravili kolegovia a predstavitelia rodného mesta Sarvaša vynikajúceho operného speváka, 85-ročného Juraja Meliša. Najväčšieho barytonistu Maďarska, medzinárodne uznávaného umelca pozdravili generálny riaditeľ Štátnej opery Lajos Vass, jeho častá partnerka Magda Kalmárová a primátor mesta Sarvaš Michal Babák. Na oslave prečítali aj list ministra školstva a kultúry Istvána Hillera, ktorý vysoko ocenil zásluhy Juraja Meliša. Laureát Kossuthovej, Lisztovej, Bartókovej-Pásztoryovej ceny sa narodil 2. júla 1923 v Sarvaši. Pochádza zo slovenskej roľníckej rodiny, po maďarsky sa naučil až keď mal päť rokov. Po absolvovaní sarvašského evanjelického gymnázia sa zapísal na technickú univerzitu. Čoskoro však pochopil, že osud mu prichystal inú dráhu. V rokoch 1945 až 1951 bol poslucháčom hudobnej akadémie. Od roku 1949 je sólistom Štátnej opery. Dodnes si spomína na svoju prvú rolu Moralesa v opere Carmen. Juraj Meliš sa preslávil nielen svojím hlasom, jeho sfarbením a technikou spevu, ale aj vynikajúcimi hereckými schopnosťami. Hlboko sa vžil do postáv, ktoré stvárňoval vášnivo a s humorom. Vynikajúci umelec svetového mena spieval počas dlhej a plodnej aktívnej dráhy snáď všetky barytónové roly v dielach Wagnera, Mozarta, Verdiho, Pucciniho, Čajkovského, Kodálya či Bartóka. Nezabudnuteľné boli jeho výkony v úlohe Falstaffa, Nabucca, Onegina, Giorgia Germonta (Traviata), Figara (Barbier zo Sevilly), Dona Alfonsa (Cosi fan tutte), markíza Posu (Don Carlos), Petura a Tiborca (Bán Bánk), Escamilla (Carmen), Scarpiu (Tosca), Amonastra (Aida) a Pizarra (Fidelio). Najväčší zahraničný úspech dosiahol v roli Dona Giovanniho, ktorého spieval po taliansky, nemecky a maďarsky. Spieval vo všetkých krajinách Európy, ale i v Austrálii, Mexiku a v Spojených štátoch amerických. Vydal osemnásť operných a dve samostatné platne. V roku 1962 získal Kossuthovu cenu, je trojnásobným laureátom Lisztovej ceny (1954, 1959, 1973) a v roku 1986 mu udelili Bartókovu-Pásztoryovu cenu. V roku 1967 získal titul Vynikajúci umelec, od roku 1989 je doživotným členom Štátnej opery. Ako jediný operný spevák sa stal r. 1973 laureátom Kazinczyho ceny. Roku 1988 založil vlastnú cenu. Pamätnú plaketu Juraja Meliša každoročne udelia spevákovi, ktorý spieva najkrajšie a najčistejšie po maďarsky.

(aszm)

Citarový tábor v Békešskej Čabe

Osemnásty raz usporiadala Čabianska organizácia Slovákov celoštátny citarový tábor, ktorý sa konal v slovenskej základnej škole. - Stretnutie je dobrou príležitosťou na to, aby sa mládež mohla zoznámiť s ľudovými piesňami, tradíciami Slovákov žijúcich v rôznych regiónoch Maďarska, ale aj za jeho hranicami a predstaviť slovenskú kultúru svojho kraja. Vo voľnom čase sa zoznamovala s ľudovým umením, ako napríklad s vyšívaním a pradením, - konštatovala hlavná organizátorka Alžbeta Ančinová. Hlavným cieľom osemdňového tábora bolo vyučovanie hry na citare. Päťdesiat účastníkov si v troch skupinách osvojovalo tajomstvá hry na citare. Do tábora prišli mladí ľudia zo Slovákmi obývaných obcí, napr. z Čorvášu, Čabasabadi, Gerendášu, Telekgerendášu, ale aj z Eleku, Budapešti, ba aj zo zahraničia. Alžbeta Ančinová vyzdvihla, že tábor finančne podporili Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, Národný kultúrny fond, Celoštátna slovenská samospráva a Zväz Slovákov v Maďarsku.

Jubileum Alžbety Ančinovej

Začiatkom júla usporiadali békeščabianski Slováci veľkolepú oslavu pri príležitosti 75. narodenín bývalej učiteľky, členky Čabianskej organizácie Slovákov Alžbety Ančinovej. V Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu sa stretli predstavitelia slovenského života mesta, aby pozdravili a oslávili v celom Maďarsku, ba i za hranicami známu slovenskú aktivistku. Pani Alžbetu Ančinovú do preplnenej siene odprevadil riaditeľ Hotela Fiume Martin Vozár. Prítomní ju privítali jej obľúbenou pesničkou Ešte si ja, ešte si ja... Po dojímavom úvode s veľkou láskou a úctou zablahoželali jubilantke generálny konzul SR Ján Süli, primátor mesta Gyula Vantara, predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová, predseda miestnej slovenskej samosprávy Juraj Ando, členovia slovenskej samosprávy mesta a delegácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku a domu mládeže. Od vedenia Domu slovenskej kultúry dostala zauzlené lano, lebo na akciách musí vždy narýchlo riešiť dajaký problém. Juraj Ando pospomínal na veselé chvíle. - Pani Alžbeta nám občas zavolá a spýta sa, kde sme, lebo by sme mali byť v klube a prednášať. - O čom? - To sa dozviete tu. Viacerí tvrdili, že ak niekde na slovenskej akcii nemajú obecenstvo, stačí zavolať pani Ančinovej a sála je hneď plná.

Alžbeta Ančinová, rodená Palyiková, sa narodila 3. júla 1933 v Békešskej Čabe. Ako pedagogička sa roku 1960 dostala do Základnej školy č. 6 v Jamine. Roku 1974 ju vymenovali za zástupkyňu riaditeľky a v rokoch 1980-1990 bola riaditeľkou Základnej školy Lajosa Padraha (dnes Základná škola na Madáchovej ulici). Do svojej práce vždy vnášala novosti, kolektív školy, ktorý viedla, navštevoval také inštitúcie, kde mohol získať nové poznatky a skúsenosti. Pod jej vedením zaviedli v škole intenzívnu výučbu slovenčiny a zachovávanie slovenských tradícií. Po transformácii zriadenia ako pedagogička na dôchodku začala iniciovať zakladanie občianskych organizácií, ktorých je aj aktívnou členkou. V Čabianskej organizácii Slovákov má na starosti styky s partnerskými spolkami na Slovensku, v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Ukrajine a Nemecku. Má veľké zásluhy na skúmaní slovenských a maďarských tradícií mesta, je organizátorkou početných slovenských akcií a programov a zostavovateľkou niekoľkých publikácií. Je motorom a dušou slovenského života v meste.

K radu gratulantov sa pripája i redakcia Ľudových novín, s ktorou pani Betka dlhé roky aktívne spolupracuje.

(aszm)

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Cyrilo-metodská slávnosť a vďakyvzdanie za dar pravej viery

„Buďte zvelebení a večne slávení, svätí Cyril, Metod, bratia svätí, skrz čnosti príkladné k radosti večitej od Boha do nebies raja vzatí! V svätej pamäti slávne vás svätí náš ľud kresťanský, vám prespevuje, česť a city svoje prejavuje“ - táto prosba odznela úvodom slovenskej slávnostnej svätej omše 6. júla 2008 v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, celebrovanej pri príležitosti veľkých apoštolov Slovanov, solúnskych vierozvestcov Cyrila a Metoda.

Slávnostná sv. omša bola obetovaná za všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku. Zúčastnili sa na nej zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy Budapešti Ildika Klauszová Fúziková, predsedníčka Slovenskej samosprávy IV. obvodu Budapešti Anna Kutňánska, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, starosta obce Níža Ondrej Kučera, riaditeľka nížanskej školy Zuzana Kučerová a veriaci z Budapešti a Níže.

Slávnostnú svätú omšu koncelebrovali vdp. Atila Kónya a farár József Gedeon z Níže, na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova a miništrovali Simeon Virág, Bíborka Szobonyová a Adrienn Csányiová z Níže.

Dôstojný pán A. Kónya vo svojej homílii zdôraznil:

- Milí bratia a sestry! Dá sa na sviatok sv. Cyrila a Metoda nehovoriť o významne slov Pána Ježiša apoštolom, o slovách, ktoré zrealizovali slovanskí vierozvestcovia sv. Cyril a Metod? „Choďte teda, učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28, 19-20) Sú to slová všemohúceho Boha. V gréckom texte slová - učte všetky národy - znamenajú viac, ako ich zvykneme prekladať v slovenčine. Hovoria, že tí, čo ohlasujú Krista, majú svet zmeniť na učeníkov. Čiže máme si navzájom sprostredkovávať Ježišové slová, vysluhovať si tajomstvá Ježišovej lásky. Ježišove slová sú jasnou výzvou k učeníctvu a k nasledovaniu. Dnes si pripomíname i vážne poslanie a úlohu bratov zo Solúna, slovanských vierozvestcov, apoštolov Slovanov a spolupatrónov Európy sv. Cyrila a Metoda.

Apoštoli Slovanov priniesli na Moravu kresťanskú vieru. Cyril (Konštantín) a Metod ovládali slovanskú reč a r. 863 boli vyslaní byzantským cisárom Michalom III. na Moravu na prosbu kniežaťa Rastislava. Zaviedli do bohoslužby slovanský jazyk. Cyril vytvoril vlastné písmo „hlaholiku“ a sám preložil do staroslovienčiny evanjeliá, misál, žaltár. V tomto diele pokračoval aj Metod, ktorý do staroslovienčiny preložil životopisy cirkevných otcov. Do Ríma doniesli pozostatky pápeža Klementa a odovzdali ich pápežovi Hadriánovi II., ktorý uznal slovanskú reč za liturgickú. Cyril vstúpil do kláštora a Metod sa stal arcibiskupom Panónie.

Myslím si, že zodpovednosť za vieru nie je a nebola jednoduchá záležitosť. Je to však vec našej cti, charakteru a lásky. Záverom vás prosím, milí bratia a sestry, aby sme v spoločnej modlitbe prosili nášho Pána, aby sme ostali verní ich odkazu a modlili sa za našu jednotu vo viere.

Slávnostný ráz sv. omše zvýraznilo vystúpenie Cirkevného speváckeho zboru sv. Jakuba z Níže a záverečná náboženská pieseň: „Duša kresťanská, zvelebuj Boha, že nám Cyrila dal i Metoda. Svätý Cyril, svätý Metod, ľud kresťanský ctí váš príchod, priniesli ste pravej viery život.“

Po slávnostnej sv. omši bolo na farnosti spoločné agapé, na ktorom veriacich privítal predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai. Cestovné a čiastočne agapé hradila Slovenská samospráva IV. obvodu Budapešti.

(fúziková)

Po výhonkoch suchá ratolesť?

Podnet k novej etape slovenskej literárnej tvorby v Maďarsku vzišiel zo skupiny autorov združených okolo redakcie Ľudových novín, ktorá sa začala literárne aktivizovať na stránkach tohto týždenníka v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Táto skupina sa napokon roku 1978 kolektívne predstavila širšej domácej verejnosti v antológii Výhonky. Svoje básne v nej publikovali A. Kormoš, J. Marik a G. Papuček, kým prozaické práce P. Kondač a M. Hrivnák, redaktor a jeden z iniciátorov publikácie.

Literárny vedec L. Sziklay, ktorý sledoval prvé kroky tunajších literátov, v úvode označil antológiu za medzník na ceste k vytvoreniu samostatného slovenského kultúrneho a literárneho života a tvorby na vyššej umeleckej úrovni a konštatoval, že spomenutá samostatnosť znamená zároveň funkciu mostu medzi slovenskou a maďarskou literatúrou, ako aj medzi literatúrami susedných štátov. Táto jeho charakteristika stručne vystihuje podstatu každej menšinovej literatúry, jej poslanie a úlohu, ktoré sa preukazujú jednak v príslušnosti k vlastnej pôde, jednak k pospolitosti materského národa a napokon ku kultúre väčšinového národa.

Antológia Výhonky podnietila tvorivé úsilia a vydávanie ďalších literárnych diel. Rozšíril sa nielen počet autorov, ale i tematický a žánrový okruh ich tvorby. Kvantitatívny rast sa postupne prejavil v zbierkach básní a poviedok, v prvých románoch a ďalších antológiách, počet ktorých do konca minulého storočia dosiahol niekoľko desiatok.

Desať rokov po vydaní Výhonkov, r. 1988, začal vychádzať literárno-spoločenský časopis Sme. O ďalšie desaťročie, r.1998, vyšlo len dodatočne a so značným oneskorením jeho posledné číslo datované rokom 1992. Ako vidno, letopočty končiace osmičkou akoby symbolicky naznačovali osudové medzníky tohto, dnes už stagnujúceho procesu. Začiatok štvrtého desaťročia od vydania prvej antológie, ak vychádzame z nedávnych diskusií na túto tému, sa definitívne nesie v znamení citeľného chradnutia tvorivosti a nápadne zredukovaného počtu autorov. Tento nedostatok či presnejšie absencia nových talentov, je príznačný už od 90. rokov, hoci krivka počtu vydaných diel v podstate ešte ostávala na dovtedajšej úrovni.

Za takýchto okolností literárna aktivita alebo skôr jej neduživosť, sa prejavovala skôr v bilancovaní a zúročovaní dosiahnutých výsledkov, prípadne vo vydávaní prekomponovaných antológií či zbierok básní. Krátkodobý kvantitatívny rast, ktorého svedkami sme boli dávnejšie, neprerástol do kvality. Pokles tvorivosti a obmedzené edičné možnosti vytvorili bludný kruh. Bolo by však zrejme iluzórne očakávať, že prostriedky na vydávanie samy osebe vyburcujú k tvorivým činom.

Keďže próza ako celok je v súčasnosti neproduktívna, možno hovoriť, aj keď so značnými výhradami, nanajvýš o určitom obmedzenom pretrvávaní poetickej tvorby na stránkach tuzemskej slovenskej tlače a v ojedinelých samostatných publikáciách. Estetická nenáročnosť, resp. poklesnutosť tejto aktivity sa spravidla prejavuje v zaužívaných klišé a strnulosti výpovede, vo vyhýbaní sa inováciám a experimentom, a nie zriedkavo v opúšťaní spisovnej normy. Pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa umeleckej úrovne, súčasný stav iba potvrdzuje niekdajšie konštatovanie L. Sziklayho. Tento stav možno pokladať za ústup od línie vytýčenej roku 1978 a návrat k obdobiu predošlému, ktoré charakterizuje tvorba tzv. ľudových autorov. A podobne ako sme uviedli v prípade prózy, nemožno potvrdiť - prirodzene, s odvolaním sa na uvedené dôvody - ani očividnú prítomnosť ďalšej organickej súčasti literárnej tvorby, totiž jej sebareflektovanie, a v neposlednom rade i prekladateľskú činnosť.

Prvoradou povinnosťou spisovateľa a umelca je písať či tvoriť. Po slovensky, po maďarsky a hoci po anglicky. Lenže takéto písanie, pokiaľ sa chce považovať za literatúru, má svoje ustálené pravidlá. Cesta do budúcnosti nevedie po dávno vyšliapaných chodníkoch a prežitými spôsobmi. Treba teda len dúfať, že tridsiate výročie vydania Výhonkov neostane iba nostalgickou výzvou bez odozvy.

O. Kníchal

Vývrtky jazykovej kultúry

Nie som zástancom nízkej jazykovej kultúry. Naopak - dráždi ma, že mnohí renomovaní spisovatelia bežne používajú väzbu „vzhľadom k“ namiesto „vzhľadom na“, desaťročia sa prihovárajú verejnosti z rozhlasu výrazom „zajímavý“ namiesto „zaujímavý“, netušia, kde sa píšu čiarky atď.

Na druhej strane som už konštatoval, že neexaktné vedy sú paródiou exaktných vied. Netýka sa to len literárnej vedy, či vied o iných umeleckých disciplínach, ale aj jazykovedy. Slovenskí lingvisti popri oprávnených normatívnych požiadavkách neraz komicky vytláčajú z našej materčiny slová, ktoré pochopiteľnou zhodnou okolností existujú aj v češtine (v rovnakej alebo podobnej forme), a uprednostňujú pred nimi írečité slová latinského pôvodu (namiesto pravítka lineár, namiesto stretu konflikt). Špecifickým prípadom je subštandardný výraz „sranda“, ktorého problém nespočíva v českom pôvode, ale vo významovom základe označujúcom fekálie. Najvhodnejším slovenským (i českým) spisovným ekvivalentom je zrejme zábava, hoci jazykovedci nám radšej ponúkajú rázovitý špás (nemeckého pôvodu) či rýdzi humor (latinského pôvodu).

V niektorých prípadoch uplatňovanie puristických tendencií vytvára veselé nedorozumenia - napríklad schodisko označuje rovnako veľký schod, ako aj súbor schodov normálnej veľkosti (schodište). Slovo pravítko by sa konzekventným poslovenčením zmenilo na pravidlo, čo by tiež mohlo byť zdrojom smiešnych nepochopení.

Úprimne povedané, človek, ktorý nemá starý šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka, ale iba aktuálny Krátky slovník slovenského jazyka či prvý diel najnovšieho Slovníka súčasného slovenského jazyka, sa nikdy nedozvie, ako sa správne nazýva detská pomôcka na chodenie, ktorá sa dozaista nachádza mimo významového rozptylu pojmu chodidlo. V praxi sa nesprávne používa termín „chodítko“, podľa spomínaného starého slovníka je korektným slovenským ekvivalentom behúľ a podľa predznamenanej latinizujúcej logiky našich lingvistov by svojráznym slovenským rovnocenným pojmom mohol byť mobilizátor, presnejšie infantilný mobilizátor.

Slovenčina - ako každý jazyk - je dosť nelogická a nedokonalá. Pojmom bielizeň označujeme textílie všetkých farieb, ktoré by sa mohli špecificky nazývať „modrizeň“ atď. Podobne mrkva je červenou zeleninou, teda „červeninou“. V slove bezpečnosť sa skrýva český základ „péče“, takže správne by sme mali mať bezstarostnosť (štátnu, verejnú, medzinárodnú i osobnú). (V tomto zmysle treba prepracovať metodiku Ústavu pamäti národa a príslušnú legislatívu.) Aj v slove osoba je český pôvod („národ sobě“) a korektná forma by teda mala byť „oseba“, lenže českú „sebevraždu“ nahrádzame slovenskou samovraždou, takže definitívne slovenským tvarom by mala byť „osama“ (mimochodom Osama bin Laden je anglická transkripcia mena Usáma bin Ládin).

Samostatnú kapitolu tvoria významové nezrovnalosti dvojíc slov: rukavice - nohavice, rukávy - nohávy, ponožky - poručky. Zaujímavým protirečením je fonetický prepis slov džem, džez, džús a dôsledne slovenská výslovnosť slov bufet, busta, debut.

Slovenským jazykovedcom sa väčšmi páčia črty ako (naostatok vraj knižné) rysy našich tvárí, ale naše postavy majú naďalej obrysy, a nie občrty, ba čo viac k našim povahovým črtám patrí veľkorysosť, nie veľkočrtosť.

Jedná sa na trhu, na vyšších spoločenských úrovniach sa koná a rokuje, ale na súdoch sa naďalej pojednáva a vedie pojednávanie. Vhodnejšie ako vyjednávať je rokovať, ale na najvyššej úrovni (napríklad o mieri) rokujú vyjednávači.

Na záver mi dovoľte už len logicky nahradiť nešťastné slovo spisovateľ. Jednou z možností je novotvar „spisbár“ (veď ide o umelca, ktorý sa zaoberá spisbou podobne ako sa rezbár zamestnáva rezbou či maliar maľbou). Do úvahy prichádza aj neologizmus „spisca“ (podľa pojmu tvorca, ktorý sa zapodieva tvorbou). Tretím riešením je „spisáč“ (podľa termínu oráč, ktorý sa venuje orbe).

Tak to by bolo na dnes vari dosť vývrtiek jazykovej kultúry.

Pavol Janík

Športové úspechy kétšopronských žiakov

O základnej škole v Kétšoproni zvyčajne píšeme v spojitosti s akciami zameranými na pestovanie slovenských tradícií a výučbu slovenského jazyka. Jej žiaci sú však úspešní aj na športovom poli. Jarné mesiace sa už šiesty raz niesli v znamení prípravy na župné majstrovstvá. O tom, že príprava bola úspešná, svedčia vynikajúce výsledky, ktoré Kétšoprončania dosiahli koncom júna v Békešskej Čabe na celoštátnom finále športovej olympiády škôl s menej ako 200 žiakmi. Vo švédskej štafete (beh na 100, 200, 300 a 400 m) na prvom mieste skončili Nora Petrovská, Monika Ančinová, Beata Szabadkaiová a Marta Petrovská. Za odmenu dostali medaily, pohár a značkové ruksaky. Hádzanárky školy v zložení Monika Ančinová, Nora Petrovská, Andrea Petrovská, Agneša Petrovská, Klaudia Vargová, Beata Szabadkaiová, Katarína Lehoczká, Katarína Tóthová, Erika Ársinťová a Marta Petrovská obsadili 4. miesto. Domov si odniesli nielen pekné zážitky a dobrý pocit z úspechu, ale aj športové potreby. Lopty, švihadlá a rôzne iné športové potreby dostali za odmenu aj futbalisti, ktorí hrali v zložení Ladislav Szabó, Matúš Martin, Pavol Križan, Ladislav Vicián, Ladislav Morva, Daniel Szenteszki, Ján Ančin, David Križan, Gellért Máté, David Szirbucz, Imrich Laurinecz a Adam Petrovský, ktorí takisto skončili na štvrtom mieste. V atletike obsadilo družstvo dievčat ôsme miesto. O pekný výsledok a diplomy sa zaslúžili Dora Dananajová, Marta Petrovská, Katarína Lehoczká, Beata Szabadkaiová, Monika Ančinová a Nora Petrovská. V celkovom hodnotení skončili športovci kétšopronskej školy na veľmi cennom 2. mieste. Tieto fantastické výsledky im však nespadli len tak do lona, vďačia za ne predovšetkým telocvikárovi Sándorovi Völgyimu, ktorý ich pripravuje na hodinách telesnej výchovy, ale aj v rámci mimoškolskej činnosti. Športovci školy sa schádzajú na tréningoch trikrát týždenne. Neleňošia ani cez prázdniny, pán učiteľ sa im bude venovať aj v najhorúcejších letných mesiacoch.

Erika Tóthová (aszm)

Podpory Verejnoprospešnej nadácie

Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=7140