Ľudové noviny č. 27 ● 2. júla 2009

Interdisciplinárny tábor VÚSM v Senváclave

Päťstranná spolupráca etnografov

V Senváclave, v jednej z najuzavretejších pilíšskych slovenských osád, sa dodnes zachovalo nárečie, ktoré sa vyznačuje tým, že na rozdiel od ostatných pilíšskych slovenských nárečí obsahuje aj prvky stredoslovenčiny - okrem ďalších cenných poznatkov to zistili vedci a amatérski bádatelia interdisciplinárneho tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktorý sa uskutočnil v tejto lokalite v tretí júnový týždeň.

Na slávnostnom otvorení tábora po kytici slovenských ľudových piesní, ktorými potešili hostí členky miestneho pávieho krúžku privítala účastníkov riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová. Zdôraznila, že výskum môžu tohto roku uskutočniť vďaka grantu Medzinárodného vyšegrádskeho fondu a do projektu okrem hostiteľského Maďarska sú zapojené ďalšie štyri štáty strednej Európy. Slovenská republika je v projekte prítomná prostredníctvom Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied, Českú republiku a Poľsko zastupujú individuálni vedci Jana Urbanová a Andrej Urban, kým Slováci vo Vojvodine sa prihlásili cez Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Účastníkov privítala aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá vyzdvihla svoj osobný vzťah k Pilíšu, kde vždy nachádza pokoj. Po minúte ticha, ktorou si uctili nedávno zosnulého pracovníka ústavu Jána Gomboša, účastníkov tábora pozdravili miestni činitelia. Starosta obce György Illés napriek tomu, že nie je miestnym rodákom, sa učí po slovensky a aj prítomným sa prihovoril po slovensky. Požiadal výskumníkov, aby pomohli odhaliť a zachovať kultúrne dedičstvo Slovákov v Senváclave. Po pozdrave predsedu miestnej slovenskej samosprávy Jozefa Černika na otázky výskumníkov o charaktere obce odpovedal miestny podnikateľ Rudolf Fraňo.

Hlavná odborná radkyňa VÚSM Anna Divičanová vo svojej úvodnej prednáške nazvanej Miesto Senváclavu v modele pilíšskych osád zdôraznila, že doteraz sa tejto osade venoval predovšetkým etnograf Ján Manga, kým Štefan Lami tu zachytil archaické slovenské ľudové balady. Zdôraznila, že okrem veľkých dolnozemských slovenských miest pilíšsky kraj predstavuje jeden z najcharakteristickejších jazykových ostrovov Slovákov v Maďarsku. Zachovalo sa tu pomerne čisté slovenské nárečie, avšak nevýhodou bola organizačná nesamostatnosť (všetko patrilo pod cirkev) a absencia slovenského písomníctva. Z etnickej uzatvorenosti, ktorá medzi pilíšskymi slovenskými osadami časovo najdlhšie charakterizovala práve Senváclav, vyplýva, že ľudová slovesnosť a jazyk sa v obci zachovali relatívne dlhšie.

Vedúca tohoročného tábora, lingvistka Mária Žiláková, v prednáške Jazyk a etnografické archaizmy pilíšskeho regiónu hovorila predovšetkým o zaujímavostiach nárečia v Senváclave a o ľudovom náboženstve v Pilíši. Ako uviedla, v Senváclave slovenské obyvateľstvo hovorí miešaným západo-stredoslovenským nárečím. O príchode osadníkov aj z územia stredného Slovenska okrem dvojhlások svedčí o. i forma koncoviek minulého času slovies -ov, -ev. Pritom výrazne sa tu zachovalo z praslovenčiny široké „e“ (ä).

Počas piatich dní prebiehala v obci výskumná práca, národopisci a jazykovedci skúmali rôzne oblasti slovenskej kultúry a jazyka v Senváclave z rôznych aspektov. Zmapovali o. i. typické javy miestneho nárečia, fond ľudových piesní, ľudové náboženstvo, priezviská Slovákov, ale aj sieť inštitúcií, ktoré majú zabezpečovať podmienky na zachovanie slovenčiny, teda súčasný samosprávny systém, školstvo, resp. všeobecný charakter dediny, vzdelanie obyvateľstva, zamestnanosť, atď... Zdrojom výskumu boli okrem informátorov, zoznam ktorých poskytli miestni organizátori, aj cintorín, matriky, obecný úrad, výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ale aj náhodné rozhovory na uliciach Senváclavu. Zaujímavé je, že v Senváclave slovenčinu bežne používa ešte aj generácia štyridsiatnikov-päťdesiatnikov, a to aj muži, o ktorých je známe, že sa skôr asimilujú, než ženy. Sú si vedomí ojedinelosti svojej slovenčiny, dokonca sú na ňu hrdí: My hovoríme najkrajšie po slovensky v Pilíši, lebo naša reč je najbližšia spisovnej slovenčine...

Ako prameň výskumu poskytol svoju bohatú knižnicu spomínaný lokálpatriot Rudolf Fraňo. V jeho dome, postavenom na mieste starobylého kláštora (hlási to aj dvojjazyčná tabuľa), mohli výskumníci preštudovať o. i. kópie všetkých matrík, ako aj zbierky miestnej histórie. Prezentácia diel pána Fraňa bola jedným z večerných fakultatívnych programov. Miestny bádateľ predstavil svoju prekladateľskú tvorbu (publikácie Milana Ferka), diela s historickým námetom a práce z oblasti miestnej histórie.

Ďalším fakultatívnym programom bola prezentácia diel vedcov z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, väčšina ktorých sa už roky zúčastňuje táborov VÚSM. - Publikácie a činnosť partnerov našej vedeckej inštitúcie z Nitry (Jaroslav Čukan, Ivana Šusteková, Peter Chrastina, Ladislav Lenovský, Boris Michalík) priniesli do výskumu Slovákov v Maďarsku zdravý a ucelený pohľad, - uviedla A. Divičanová, pritom vyzdvihla dôležitosť oboch prístupov k danej tematike, teda zvonka i zvnútra. Obohatili nás o nové metódy a prístupy, akými sú napr. výskum neroľníckych remesiel - baníci, železničiari, kamenári, resp. pohľad na okolitý kraj skúmanej lokality ako na organickú súčasť lokálnej kultúry. Pritom nitrianski vedci, ktorí svoju bádateľskú činnosť rozšírili aj na ďalšie oblasti v slovenskom zahraničí (Báčka, Bihor, Sriem...) vyzdvihli, že so svojimi publikáciami chceli prispieť miestnemu obyvateľstvu, aby prosperovalo z výsledkov výskumov, resp. chceli vkročiť do procesu asimilácie, aby ho aspoň spomalili. Tento večer nadobudol aj trošku osobný ráz, účastníci zagratulovali k okrúhlym životným jubileám znalkyni našich ľudových piesní Eve Krekovičovej, vedúcej tábora Márii Žilákovej a bývalému vedeckému tajomníkovi ústavu Jánovi Chlebniczkému.

Účastníci tábora sa mohli zoznámiť aj s Oslavami Božieho Tela v Čemeri prostredníctvom filmu Zuzany Beňuškovej, resp. osobne v Čemeri tesne pred začatím výskumného tábora. Ďalším pestrým programom bola návšteva skanzenu v neďalekom Senondreji, kde sa aj bádatelia zo Slovenska dohovorili, pretože v pokladni múzea stretli mladú Senváclavčanku...

Na záverečnom vyhodnotení, ktoré svojou prítomnosťou poctil aj predseda CSS Ján Fuzik, účastníci hodnotili tohoročný výskum pozitívne, pokladali ho za úspešný. Čo sa týka tradičnej kultúry, v Senváclave sa dodnes zachovali niektoré archaické balady. Výskumníci zistili, že slovenčina je bežným komunikačným prostriedkom v dedine, a to aj v kruhu pomerne mladšej generácie, predovšetkým v rodine, v súkromnej sfére. Pozitívne hodnotili činnosť miestneho speváckeho zboru, členky ktorého si od najstarších Senváclavčaniek horlivo zapisujú slovenské ľudové piesne. Školstvo má v obci ambivalentné postavenie, v škôlke a v miestnej Waldorfskej škole sa vyučuje slovenčina, navštevujú ju však skôr prisťahovalci, deti pôvodných obyvateľov odchádzajú do škôl v Senondreji. Počas výskumu bola opäť nastolená problematika potreby dvojjazyčných farárov, ktorá platí nielen v prípade Senváclavu, ale aj iných katolíckych slovenských dedín, - informovala nás o hodnotení tábora riaditeľka VÚSM A. Hornoková Uhrinová.

Štúdie z tohoročného interdisciplinárneho tábora VÚSM budú prístupné širšej verejnosti najneskôr na jar budúceho roku.

(csl)

Ostrihom

Výskumná skupina strednej Európy sv. Vojtecha desaťročná

V Ostrihome 18. júna v jednej z reprezentatívnych sál prekrásne obnovenej budovy Vysokej školy teologickej panovala slávnostná nálada. Účastníci jubilejnej slávnosti si tu pripomenuli desiate výročie založenia Výskumnej skupiny strednej Európy svätého Vojtecha.

Po srdečných privítacích slovách biskupa Jánosa Székelya, ktorý pozdravil prítomných v mene zakladateľa výskumnej skupiny, kardinála, prímasa, arcibiskupa Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy Pétera Erdőa, sa ujal slova riaditeľ skupiny, profesor Dr. István Käfer. Vedúci skupiny s nemalou hrdosťou hovoril o tom, že táto vedecká dielňa od svojho založenia koordinuje a riadi v Inštitúte slavistiky a strednej Európy Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity P. Pázmaňa a v Stredisku sv. Vojtecha v Ostrihome prebiehajúci výskum strednej Európy. Za tento čas organizovala viac medzinárodných a domácich vedeckých konferencií, ako napr. konferenciu o maďarsko-slovenských terminologických otázkach. Bola to jej prvá významná medzinárodná akcia, ktorá slúžila vzájomnému spoznávaniu a zbližovania sa maďarského a slovenského národa. (Taktiež úspešné bolo aj Miléniové stretnutie Trnavskej univerzity a Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v r. 2001, materiál ktorého vyšiel aj knižne.) V centre činnosti skupiny je výskum systému maďarsko-slovenských duchovných súvislostí, do ktorého zapojila aj vedeckých pracovníkov univerzít na Slovensku. V tejto oblasti sa zrodilo viacero pozoruhodných štúdií, ktoré uzreli svetlo sveta v edícii štúdií Strediska sv. Vojtecha Pons Strigoniensis (Ostrihomský most). V tejto edícii doteraz vyšlo 17 zväzkov štúdií. István Käfer zvlášť zdôraznil, že ich skupina popri výskume maďarsko-slovenských stykov zohráva dôležitú rolu aj vo výskume histórie Slovákov v Maďarsku. V edícii vyšla napríklad kniha Anny Kováčovej „Život a kultúra Slovákov v Budapešti v období dualizmu (1867-1919) a dielo Ivana Halásza „Cirkev, národ, štát. Daniel Bachát a jeho budapeštianske roky (1873-1906). Výskumná skupina - ako na to poukázal záverom I. Käfer - aj v budúcnosti mieni úzko spolupracovať so Slovenským výskumným ústavom v Békešskej Čabe.

Zástupca riaditeľa výskumnej skupiny Pál Attila Illés oboznámil prítomných s plánmi skupiny do budúcnosti. Za najdôležitejšie pokladal vydávanie podľa možnosti zvýšeného počtu štúdií hlavne z oblasti maďarsko-slovenských kultúrnych stykov. V rámci skupiny plánujú založiť „visegrádsky” alebo „akademický” klub, ktorého poslaním by bolo odborné spracovanie najaktuálnejších otázok v oblasti stykov so susednými krajinami. Zahlásil, že činnosť výskumnej skupiny bude v budúcnosti napomáhať aj Nadácia pre výskum strednej Európy

Účastníci slávnostného zasadnutia si záverom vypočuli prednášky o česko-poľských stykoch a o ikonografii Krista v Maďarsku.

(zb)

Ivan Gašparovič:

Vojvodinskí Slováci majú podporu vlády SR

Vojvodinské médiá „vyspovedali” v Kovačici prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý bol na trojdňovej pracovnej návšteve Srbska. Redaktori sa slovenského prezidenta pýtali nielen na jeho dojmy z cesty, ale napríklad aj na to, či vláda SR bude naďalej podporovať vojvodinských Slovákov. Ivan Gašparovič médiá uistil, že SR bude svojich krajanov určite podporovať. „Slovensko nechce znížiť svoju podporu pre krajanov v Srbsku. Urobí všetko preto, aby svojim krajanom pomáhalo,” zdôraznil prezident. Rovnako ocenil dolnozemských Slovákov za ich dôsledné zachovávanie tradícií, jazyka a kultúry. Vyzdvihol tiež, že srbskí Slováci zároveň zachovávajú silnú lojalitu voči krajine, kde žijú. „Potešilo ma, že aj keď majú slovenskú národnosť, vedia, že sú občanmi Srbska a reprezentujú ho,” podčiarkol. Ako dodal, jeho srbský partner Boris Tadič mu na súkromnej večeri prezentoval, že si túto ich lojalitu vysoko váži.

O Ivana Gašparoviča sa zaujímali aj srbské médiá, ktoré majú vo svojom programe národnostné vysielanie. Ich zástupcom prezident okrem iného odpovedal, že Slovensko naďalej neuznáva vyhlásenie nezávislosti Kosova. Prezident SR v Novom Sade sa zúčastnil na 16. summite stredoeurópskych prezidentov a absolvoval krátke bilaterálne stretnutia so svojimi partnermi. Počas summitu Ivan Gašparovič vyslovil podporu Slovenska krajinám západného Balkánu, ktoré sa snažia o vstup do Európskej únie.

21. júna prezident SR pokračoval návštevou slovenskej komunity, deň predtým pozdravil krajanov v Báčskom Petrovci. S krátkym príhovorom vystúpil aj v kovačickom evanjelickom kostole, v ktorom pôsobil ako kňaz Ján Čaplovič, starý otec súčasného vicepremiéra Dušana Čaploviča. Najvyšší ústavný činiteľ SR si pozrel aj priestory miestnej televízie Kovačica a Galériu naivného umenia s odborným výkladom o práci slovenských insitných maliarov.

(t-l)

Dolné Peťany

Prvá cena Za slovenské národnostné školstvo

V nedeľu 14. júna sa v novohradských Dolných Peťanoch uskutočnilo mimoriadne podujatie. Mimoriadne z viacerých dôvodov. Po prvýkrát v Novohradskej župe a v Maďarsku vôbec usporiadali deň pedagógov slovenského jazyka spojený - a to je druhá mimoriadna udalosť - s odovzdaním ceny Za slovenské národnostné školstvo. Podujatie zorganizovali Slovenská samospráva Novohradskej župy, Knižnica Bálinta Balassiho a Osvetový inštitútu v Šalgótarjáne.

V mene Dolnopetianskej slovenskej menšinovej samosprávy privítala účastníkov Dňa slovenských národnostných učiteľov predsedníčka zboru Agneša Radicsová. Podujatie otvorila predsedníčka Novohradskej župnej slovenskej samosprávy Katarína Plevová, ktorá okrem kolegov a riaditeľov škôl privítala novohradskú rodáčku, bývalú generálnu tajomníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku a podpredsedníčku maďarského parlamentu Máriu Jakabovú Šingeľovú a vedúcu novohradského regiónu, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú. Tá vo svojom príhovore vyzdvihla skutočnosť, že učiteľ slovenského jazyka je nielen pedagógom, ktorý má naučiť deti gramatiku či literatúru, ale má za úlohu vytvoriť v žiakoch úzky citový vzťah k slovenskému jazyku, k tunajšej slovenskej národnosti a k slovenskému národu. Je to úloha mimoriadne náročná, ale aj mimoriadne krásna, lebo málo ľudí sa môže hrdiť takýmto ušľachtilým poslaním. R. Egyedová Baráneková poďakovala organizátorom, že opäť vytvorili v celoštátnom meradle niečo nové a pripomenula, že v Novohrade odštartovali súťaž Slovenské spievanky a veršovačky, župné stretnutia slovenských klubov, regionálny deň národností spojený s odovzdaním vyznamenania Na pamiatku Anny Hudeczovej, ako aj župné tábory pre deti slovenskej národnosti a doškoľovania pre pedagógov. Mária Jakabová Šingeľová nadviazala na predchádzajúci príhovor a vyzdvihla najmä potrebu osobnej angažovanosti a oduševnenosti pedagógov-slovenčinárov. Popri tom dobrý pedagóg má, samozrejme, vyhovieť štyrom prívlastkom: musí byť odborne pripravený, dobrý psychológ, má mať rád deti a nebáť sa používať nové metódy. Po príhovore odovzdala prvú cenu Za slovenské národnostné školstvo riaditeľke Základnej školy v Lucine Elene Klagyivikovej. Pani riaditeľka sa nebránila dojatiu. Ako povedala, udelenie ceny pokladá za nesmiernu poctu a zároveň za zaviazanosť voči svojej škole, voči svojim žiakom. Krásnym prekvapením bola prítomnosť a gratulácia jej najbližšej rodiny. Účastníci Dňa slovenských národnostných učiteľov sa po slávnostnom obede a družnej debate rozišli v presvedčení, že sa začala písať história ďalšej krásnej tradície novohradských Slovákov.

(reb)

Dunajský karneval so SĽUKOM

Dunajský karneval je jedinečnou umeleckou prehliadkou, na ktorej sa predstavujú národy žijúce pozdĺž Dunaja so svojou kultúrou. Okrem popredných maďarských a zahraničných tanečných skupín sa na ňom zúčastňujú aj predstavitelia vážnej a svetovej hudby, alebo moderného tanca. Dunajský karneval usporadúvajú od roku 1966. Jeho najatraktívnejšou časťou je sprievod vystupujúcich súborov a skupín, keď tanečníci v ľudových krojoch zaplavia okolie Reťazového mosta, Dunajské korzo a Vörösmartyho námestie. Na tohoročnom karnevale na ôsmich dejiskách účinkovalo 42 hudobných a tanečných skupín, z toho 15 profesionálnych súborov. V rámci 14. ročníka sa 18. júna konala I. Medzinárodná súťaž ľudového tanca Lánchíd (Reťazový most), na ktorej Slovenskú republiku reprezentoval Slovenský ľudový umelecký kolektív SĽUK. Na súťaži sa zúčastnilo 10 folklórnych súborov z Mexika, Tuniska, Rumunska, Grécka, Poľska, Bulharska, Česka, Slovenska a Maďarska, z toho päť profesionálnych telies. SĽUK vystúpil s choreografiou Juraja Kubánku Tatranskí orli na hudbu Svetozára Stračinu. Medzinárodná porota vysoko ocenila profesionálny výkon, nápaditú choreografiu a excelentné prevedenie tanca v podaní 12 tanečných párov. Cenu za najlepšiu choreografiu dostali Gréci, za najlepšiu hudbu a sólistov Rumuni, za odbornú popularitu medzi skupinami Rómovia (Romafest) z Rumunska. Najväčšej popularite u publika sa tešili tiež Rómovia z Rumunska. Medzinárodná porota udelila bronzový Reťazový most Čechom, strieborný Slovákom a zlatý Grékom. - Je to veľký úspech profesionálneho telesa SĽUK v medzinárodnej konkurencii, - uviedla pre TASR manažérka SĽUK-u Monika Velšicová. Ocenenie je zvlášť významné, keďže tento rok v septembri SĽUK oslavuje 60. výročie svojho založenia.

Galaprogram XIV. Dunajského karnevalu sa uskutočnil 20. júna na Margitinom ostrove, kde okrem siedmich zahraničných súborov vystúpili aj folklórne telesá z krajín Visegrádskej štvorky.

(aszm)

So škôlkármi o domácich zvieratách

Metodický deň SPMC v Békešskej Čabe

Na poslednom metodickom dni Slovenského pedagogického metodického centra (SPMC) v tomto školskom roku sa v polovici júna zišli pedagogičky z Békešskej župy, aby si pod vedením riaditeľky inštitúcie Márie Czégényovej osvojili od prednášateliek nové teoretické i praktické vedomosti. - Dnes budeme mať „klasický“ metodický deň, - vítala účastníkov riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej a materskej školy a žiackeho domova v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, čo v prípade doškoľovaní SPMC znamená, že kurz bude pozostávať z náčuvu v miestnej materskej škole, z teoretických prednášok a z burzy nápadov.

Hostiteľkou ukážkového zamestnania bola tento krát skupina Lienky z materskej školy čabianskej slovenskej školy s učiteľkami Sabinou Szlovákovou a Viktóriou Gecseiovou. Deti ukázali hosťom, aké domáce zvieratá poznajú, ktoré žijú na dvore jedného sálaša, ktoré bývajú v maštali a ktoré v chlieve či v kuríne. Pani učiteľky využili pri tom rôzne metódy a učebné pomôcky, ako sú napr. vykladanie puzzle na danú tému, alebo precvičovanie čísiel pomocou dvoch veľkých kociek, z ktorých jedna obsahuje rôzny počet farebných bodiek, kým druhá znázorňuje rôzne druhy zvierat. Medzi jednotlivými typmi hier, cvičení a hádaniek odzneli pesničky o zvieratách. Originálnym nápadom na osvojenie si niektorých slovies bolo, keď deti podľa zvukového záznamu určovali, čo robí to - ktoré zviera. Pritom rámcom cvičenia bola spoločenská hra bingo. Ak deti červenými bodkami zakryli súvislý rad obrázkov počutých zvierat, dostali odmenu. Odmenu dostali aj pani učiteľky z radov hostí - od Lienok pekné papierové lienky.

Na metódy a formy práce s deťmi v materských školách pri učení slovenského jazyka sa vo svojej prednáške zamerala Csilla Eperjesiová Cséffaiová, vedúca pracovného kolektívu slovenčinárok v hostiteľskej škôlke. Ako uviedla, najdôležitejšou úlohou predškolskej výchovy je rozvíjanie osobnosti detí a ich schopností na vytváranie harmonických vzťahov. Pritom našim národnostným škôlkám pripadá ďalšia dôležitá funkcia, a síce jazyková príprava zo slovenčiny vo veku, keď si deti ľahšie osvojujú cudzie jazyky. Popri odstraňovaní rečových zábran učiteľky oboznamujú deti s kultúrou miestnych Slovákov. Odborníčka zdôraznila, že v procese osvojovania si slovenčiny treba dosiahnuť, aby deti na začiatku počúvali vety, ktorým rozumejú, neskôr na ne odpovedali jednoslovnou, dvojslovnou vetou, resp. frázou. Z najdôležitejších princípov vyzdvihla o. i. zásadu primeranosti, názornosti, emotívnosti, postupnosti, sústavnosti a pravidelnosti.

- Nesmieme zabudnúť, že deťom treba sprostredkovať cudzí jazyk predovšetkým hravo, nenásilne a integrovane. V tomto procese sa treba riadiť podľa činnostného princípu, totižto reč sa musí spájať s činnosťou dieťaťa. Mali by sa pritom využiť pohyb, tanec, dramatizácia, resp. výtvarné znázornenie. Z foriem osvojenia jazyka frontálna práca by sa mala využiť iba okrajovo, uprednostňuje sa činnosť v skupinách, resp. individuálna práca, pri ktorej treba stanoviť adekvátne požiadavky. Vytýčená slovná zásoba dieťaťa by mala obsahovať predovšetkým výrazy, ktoré sa viažu k jeho osobe a aktivitám, resp. k jeho blízkemu okoliu. Dôležité je, aby sme počas celého procesu boli partnerkami škôlkára a poskytovali mu možnosti na vyjadrovanie sa, - prízvukovala Cs. Eperjesiová Cséffaiová.

V následnej voľnej diskusii sa kolegyne s uznaním zmienili o aktuálnom kurze, zdôraznili hlavne prepojenosť teórie a praxe. Zároveň vyzdvihli užitočnosť metodických zošitov SPMC, z ktorých posledné číslo je venované tiež domácim zvieratám. Opäť sa nadhodila otázka jazykového kurzu, v tejto otázke sa pozitívne vyjadrili tie učiteľky, ktoré sa na jeseň zúčastnili na kurze vedenom Mgr. Evou Španovou z Univerzity Komenského v Bratislave. Vedenie hostiteľskej inštitúcie pritom ponúklo aj zoznam adries firiem na Slovensku, v ktorých sa cez internet dajú objednať učebné pomôcky.

Tretím bodom metodického dňa bola burza nápadov. Pravidelné účastníčky, členky čabianskej spoločnosti Bábika pod vedením Évy Ujjovej, sa v rámci kreatívnej dielne venovali tiež domácim zvieratám. Naučili učiteľky vyhotoviť z kukuričných šúľkov koníka, alebo z rôznych lesných plodov sliepku. Pri tejto práci možno paralelne precvičovať slovné úlohy, napr. pri zbieraní materiálu si opakovať čísla.

(csl)

Začali sa letné prázdniny

Rozlúčková slávnosť v Slovenskom Komlóši

Slnečné ráno, radosť z nastávajúcich prázdnin, rozlúčka s ôsmakmi, prvé vysvedčenie, kultúrny program na záver školského roka, odmeny za celoročnú prácu, vyhodnotenie súťaží - to všetko sprevádzalo posledný deň školského roku 2008/2009 v slovenskej základnej škole v Slovenskom Komlóši.

Poznáte školáka, ktorý by sa netešil na prázdniny? Ak áno, tak nám o ňom napíšte. Tie deti, ktoré my poznáme, sa na ne tešia celý školský rok. Ôsmaci, budúci stredoškoláci, to majú trocha komplikovanejšie, tešia sa i smútia zároveň, pretože sa lúčia so svojou školou, učiteľmi, spolužiakmi, ale zároveň sa v nich hromadí zvedavosť na novú školu a nových spolužiakov. Do septembra si však všetci budú užívať dva a pol mesiaca voľného času, bezstarostného odpočinku. V komlóšskej slovenskej škole majú najväčšiu radosť azda tí, na ktorých po celoročnej namáhavej práci čaká oddych v letných táboroch. Za najatraktívnejšie sú považované pobyty na Slovensku. Niektorí sa chystajú do Biblického tábora vo Svätom Jure, úspešní recitátori a speváci sa zídu v tábore v Hronci, na Osrblie sa tešia členovia dramatického krúžku. K obohateniu prázdninového programu detí prispejú komlóšska Nadácia pre slovenskú materskú a základnú školu, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Celoštátna slovenská samospráva, Zväz Slovákov v Maďarsku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a organizátori letných táborov na Slovensku.

Ešte predtým, ako sa deti rozbehli na prázdniny, museli ukončiť školský rok a ôsmaci sa rozlúčiť so školou, so spolužiakmi a učiteľmi. Deň D pripadol tentoraz na 14. jún. Do slávnostne vyzdobenej telocvične voviedla triedna učiteľka Anna Ištvánová 15 dojatých, slávnostne naladených ôsmakov. Všetci účastníci slávnosti si pozorne vypočuli prejav riaditeľky školy Zuzany Laukovej, ktorá vyhodnotila uplynulý školský rok a pripomenula rozhodujúce momenty, ktoré výrazne ovplyvnili život žiakov a učiteľov. Zvlášť uviedla mená 33 najlepších a najúspešnejších žiakov, ktorým odovzdala odmeny. Žiaci základnej školy sa aktívne zapájali do školských súťaží zo slovenského jazyka, ale i z iných predmetov, úspešne za zúčastňovali na mestských i regionálnych súťažiach, napr. z kreslenia, anglického jazyka, pravopisu, matematiky, alebo z rozprávania rozprávok. Veľmi pekné výsledky dosiahli na celoštátnej súťaži Slovenské spievanky a veršovačky a na súťaži Alma mater - moja škola. Ako povedala pani riaditeľka, skoro každý žiak je členom detského súboru Harmónia. Tanečníci, speváci a herci pod vedením svojich učiteľov šírili dobré meno komlóšskej slovenskej školy. Pekné výsledky dosiahli aj športovci, napr. v plávaní, v hádzanej, vo futbale a v stolnom tenise.

Ôsmaci sa v tomto roku sústredili predovšetkým na štúdium. Ich snaha priniesla očakávané výsledky - na prijímacích skúškach dobre obstáli. Z pätnástich žiakov Dora Kojnoková a Natália Čabaiová budú pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe, ostatní na gymnáziách a stredných odborných školách v meste a na okolí. Pani riaditeľka vyslovila poďakovanie aj rodičom a pedagógom, ktorí svojimi postojmi podporovali snaženia školy a tým najaktívnejším odovzdala symbolický kvet.

Po slovách Zuzany Laukovej sa žiaci ôsmej triedy rozlúčili so svojou alma mater, triednou učiteľkou, kamarátmi a pedagógmi. S dobrými želaniami ich odprevadili na novú cestu života nielen rodičia, starí rodičia, príbuzní a známi, ale i predstavitelia mesta. Školu im bude pripomínať pekná keramika v tvare knihy s ich menom na titulnej strane, ktorú dostali od riaditeľky školy Zuzany Laukovej a zástupkyne riaditeľky Márie Krčmériovej. Všetkým žiakom a zamestnancom slovenskej základnej školy v Slovenskom Komlóši prajeme krásne letné prázdniny.

(aszm)

Prázdninové aktivity v Slovenskej základnej škole v Sarvaši

Dovidenia, milá škola,

príroda nás k sebe volá.

Už nás čaká les i lúka,

osvieženie potok núka.

Na prázdniny utekajme,

s úsmevom ich privítajme.

Prázdniny, prázdniny,

budú celé hodiny.

Týmito veršami sa 18. júna lúčili žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši so svojou školou. Pekný kultúrny program, ocenenie najaktívnejších žiakov za výborný prospech, správanie a mimoriadne aktivity a príhovor pani riaditeľky Zuzany Medveďovej zabezpečili pekné a príjemné popoludnie. Z celkového počtu 344 žiakov školy bolo 230 ocenených knihou, 41 žiakov za výborný prospech s vyznamenaním a 42 žiakov za výborný prospech. Pochvalu učiteľského zboru dostalo 15 žiakov, za mimoriadne školské a mimoškolské aktivity bolo ocenených 39 žiakov, 30 žiakov bolo úspešných a ocenených za účasť v rôznych dopisovateľských súťažiach.

Aj keď školské lavice žiaci definitívne opustili už 12. júna, pre mnohých sa stretnutie so školou neskončilo. Mnohí rodičia a žiaci využili ponuky na prázdniny, ktoré škola každoročne poskytuje počas celého júla. Sú to tábory rôzneho zamerania, každý aktívny žiak si mal možnosť vybrať miesto svojho pobytu doma, alebo na Slovensku, v Poľsku či v Rumunsku. V táboroch bude 104 žiakov tráviť svoj prázdninový čas.

Od 15. júna do 19. júna prebiehal v škole národopisný tábor, ktorý zabezpečuje učiteľka, predsedníčka Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov Anna Franková. Cieľom týchto stretnutí je zachovávanie tradícií Slovákov žijúcich na Dolnej zemi a spoznávanie tradičných remesiel. Tohto roku sa deťom venovala majsterka umeleckej tvorby Ildika Urbančoková Pliešovská, ktorá sa venuje práci s prírodným materiálom. Deti pod jej vedením spoznali život a prácu na miestnej samote a pracovali so šúpolím, slamou, sušenými kvetmi a hlinou. Prekvapením bola ochota tety Margity Mézeiovej Ráczovej zo Sedmohradska, ktorá využila našu tradičnú sedliacku pec na školskom dvore a ukázala deťom, ako kedysi piekli chlieb. Voňavý chrumkavý mäkučký chlebík s husacou masťou a cibuľou chutil všetkým. V národopisnom tábore bolo spolu 72 detí a 6 pedagógov.

Do dramatického tábora na Slovensko do Osrblia odcestovalo 16. júna 12 žiakov a 2 učiteľky. Sú to členovia dramatického krúžku a pravidelne sa zúčastňujú aj detskej divadelnej prehliadky Deti deťom. Každoročne získavajú ocenenia a nebolo tomu inak ani tohto roku. Obidve školské divadelné skupiny boli ocenené za dramaturgiu a réžiu, za čistú a peknú slovenčinu a pekný umelecký prejav.

Na poznávacom tábore sa zúčastnilo 44 žiakov a štyria pedagógovia. V Tatranskej Lomnici bol pre nich pripravený veľmi pestrý a zaujímavý program. Podnikli výstup na Rysy, spojený s nocľahom na štíte. Do Tatier chodia vždy s pani riaditeľkou Zuzanou Medveďovou, oduševnenou turistkou a milovníčkou slovenských veľhôr. Pozná ich lepšie ako ktorýkoľvek Slovák. Spolu s rodenou Popradčankou Zlatkou Liškovou umožňujú našim žiakom spoznávať krásy slovenskej prírody.

Posledný júnový týždeň škola otvorila svoje brány záujemcom o citarový tábor. Pod vedením vedúceho citarového krúžku Kálmána Juhásza z Čorváša a pána Jána Galáta sa 10 detí naučilo zasa niečo nové, čím nás určite prekvapia v novom školskom roku.

(el)

Po úspešnom školskom roku zaslúžený oddych

Záverečná slávnosť v čabianskej slovenskej škole

Na slávnostnom ukončení školského roku 2008/2009 v Slovenskom gymnáziu, základnej a materskej škole a žiackom domove v Békešskej Čabe sa so školou lúčilo 14 ôsmakov. Presne polovica z nich bude pokračovať v štúdiách na tunajšom gymnáziu.

Slávnosť otvorili siedmaci, ktorí vyzvali ôsmakov, aby nezabudli na to, čo pre nich urobili ich rodičia a učitelia. Štrnásť dojatých dievčat a mládencov sa rozlúčilo s triednou profesorkou Juditou Ondrejčíkovou Zeleňánskou, vychovávateľom Zsoltom Liptákom a s celým pedagogickým zborom.

„V dnešnom zrýchlenom svete prežívame obdobie krízy hodnôt. Náš život charakterizuje neustále prispôsobovanie sa. Pevne verím, že iba zomknutím úsilia školy a rodičov, vzájomným uznávaním sa a rešpektovaním môžeme dosiahnuť naše ciele. Len spolu dokážeme vytvárať hodnoty a zodpovedne vychovávať slušnú a vzdelanú mládež...“ uviedla vo svojom slávnostnom prejave riaditeľka inštitúcie Edita Pečeňová. S radosťou konštatovala, že v posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet žiakov a pekné výsledky dosahujú aj v počte maturantov, ktorí sú prijatí na vysoké školy. Pri hodnotení uplynulého školského roku účastníci slávnosti osobitným potleskom odmenili prváčikov, ktorí sa počas jedného školského roku naučili písať a čítať po slovensky aj po maďarsky. Potlesk si zaslúžili aj čerství maturanti. Z pätnástich siedmi zložili maturitnú skúšku vyššieho stupňa, piati dosiahli výborný a dvaja dobrý prospech. Slávnosť, ktorú spestrili Katarína Spišjaková hrou na flaute, Daniela Kešjárová slovenskou rozprávkou a Matúš Kónya maďarskou básňou, pokračovala vyhodnotením celoročnej práce žiakov. Bolo o čom hovoriť, veď žiaci békeščabianskej slovenskej školy sa úspešne zúčastňovali súťaží Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, celoštátnej predmetovej súťaže zo slovenského jazyka a literatúry či súťaže Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky. Škola zorganizovala v októbri Putovnú súťaž zo slovenských dolnozemských reálií, na ktorej sa zúčastnili študenti slovenských stredných škôl z Maďarska, Rumunska a Srbska. Pekné úspechy dosiahli študenti aj z predmetov slovenská vzdelanosť, maďarčina, matematika a angličtina. Úspešne sa angažovali v súťažiach v prednese rozprávok, grafík a kresieb, kým napríklad Boglárka Kissová šikovne zastupovala čabiansku školu v Bratislave v súťaži Rozprávkové vretienko. Viacerí žiaci sa zapojili do prípravy vianočných pohľadníc a ilustrácií rozprávok, ktorú organizovali tiež na Slovensku. Čabianski gymnazisti sú aj šikovní športovci: dievčatá boli úspešné vo volejbale a basketbale, chlapci vo futbale. Najlepší medzi najlepšími dostali osobitnú pochvalu pedagogického zboru: tohto roku za výborný študijný prospech a usilovnosť Réka Kovácsová a z gymnazistov maturanti Kristína Sudová, Dušan Kunovac a Róbert Galát.

Po oficiálnom zahlásení ukončenia školského roku nasledoval záverečný akt - vyhodnotenie celoročnej práce a odovzdanie vysvedčení v jednotlivých triedach.

(csl)

Slovenský inštitút

Záverečný galaprogram budapeštianskych žiakov

Začiatkom júna v divadelnej sále Slovenského inštitútu sa uskutočnil kultúrny program žiakov budapeštianskej slovenskej školy.

V galaprograme sa predstavili žiaci všetkých tried s rôznymi umeleckými žánrami. Svojim rodičom, učiteľom a spolužiakom prišli ukázať, čo všetko sa za rok naučili. Našli sa medzi nimi dobrí tanečníci, výborní recitátori, hudobníci a divadelníci.

Prítomných privítal riaditeľ ustanovizne Milan Kurucz, ktorý zdôraznil, že deti a ich učitelia určite majú za sebou rok intenzívnej práce a zaželal im pekný kultúrny zážitok. Zároveň im zaželal, aby si oddýchli od školy, aby mali pekné prázdniny. Hostí privítala aj riaditeľka školy Anna Csörgölová, ktorá sa zvlášť poďakovala za to, že žiaci dostali možnosť vystúpiť v impozantnej budove Slovenského inštitútu. „V rámci programu vystúpia tí žiaci našej školy, ktorí v školskom roku 2008/2009 dosiahli vynikajúce výsledky v recitačnej, speváckej a divadelnej súťaži. V spolupráci s Folklórnym spolkom Lipa naši žiaci vystupovali na rôznych festivaloch, pozývali ich na kultúrne podujatia do slovenských obcí, mestských častí Budapešti,“ povedala pani riaditeľka a popriala hosťom príjemnú zábavu.

Galaprogram začali najmladší žiaci. Slovenské detské hry s nimi nacvičila Eva Szilágyiová Šubová a oni ich s radosťou predviedli. Po nich sa na javisku vystriedali všetky žánre kultúrneho života školy. Po tancoch a recitáciách nasledovali divadelníci s hrou Počmárané duše v réžii učiteliek Miroslavy Kováčovej a Marty Tuléziovej Ondrejovej. Predstavenie získalo hlavnú cenu tohoročnej prehliadky slovenských detských divadelných súborov Deti deťom v Sarvaši. Musíme uznať, že zaslúžene. Využitie divadelných a diskusných skratiek, jazyk prispôsobený súčasnému slovníku detí, dynamická hudba a využitie moderných možností projekcie upútali divákov. Budapeštianski divadelníci nám porozprávali príbeh plný aktuálnych otázok, ako sú napríklad hľadanie vinníka, podceňovanie hodnôt druhého, agresivita a klamstvo.

Zlatým klincom programu bol ľudový tanec, s ktorým vystúpili súrodenci Katarína a Zsolt Szilágyiovci. Ako nás informovala riaditeľka školy, podobné galaprogramy organizovali aj doteraz, ale v priestoroch školy.

(ef)

Malý Kereš

Škôlkári piekli pagáče

Kedysi v slovenských rodinách v sobotu rozkúrili pec, aby v nej upiekli chlieb, posúchy, pagáče alebo koláče. S touto starodávnou tradíciou sa koncom mája oboznámili škôlkári z materskej školy „Szűcsi“ v Slovenskom pamätnom ľudovom dome. Najskôr sa pozreli, ako sa rozkladá oheň v peci. Poznášali suché raždie, pozorne sledovali, ako ho treba uložiť na papier a zapáliť. Mastné pagáčiky boli kedysi obľúbeným a častým jedlom kerešských Slovákov. Do múky pridali kvások, soľ, vlažné mlieko, trochu smotany a masť, dobre zamiesili a nechali v teple kysnúť. Po vykysnutí vyvaľkali a vykrojili z cesta pagáče, ktoré poukladali na vymastený plech a natreli rozšľahaným žĺtkom, aby mali peknú farbu. Kysnuté cesto tento krát učiteľky Ildika Györková a Marta Lovászová zamiesili doma, tu ho len vyvaľkali a povykrajovali, čo už bola úloha škôlkárov. Veľmi sa tomu tešili, pretekali sa o to, kto sa dostane bližšie k doske. Jedna skupinka zodpovedala za oheň: neúnavne znášala raždie a hádzala ho do pece. Pagáče posypali deti strúhaným syrom, aby boli chutnejšie, hoci pravdepodobne aj bez toho by každému chutili. Malokerešskí škôlkári odchádzali zo slovenského domu s množstvom dojmov.

(zsb-aszm)

Tábor pre krajanov

Putovanie za poznaním 2009

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSSŽ) usporiada v dňoch od 2. do 11. júla pre slovenských stredoškolákov zo zahraničia jubilejný 20. ročník medzinárodného poznávacieho tábora Putovanie za poznaním 2009. Zúčastnia sa na ňom 40 študenti a pedagógovia z Francúzska, Libanonu, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a USA. Zámerom organizátorov je poskytnúť možnosť pobytu na Slovensku čo najširšiemu okruhu študentov z krajín, kde sú aktívne slovenské komunity. Krajania sa zoznámia s Košicami, Spišským Podhradím, Spišským hradom, Žehrou, Markušovcami, Spišskou Novou Vsou, Levočou, Kežmarkom, Vysokými Tatrami, Bratislavou a Devínom. Hlavným cieľom podujatia je poznávanie kultúry krajiny svojich predkov: knižnej tvorby, pamätných miest slovenskej histórie, galérií, múzeí a prírodných zaujímavostí Slovenska, ako aj vzájomná výmena skúseností účastníkov tábora.

Národnostný deň v Rétšágu

Slovenská menšinová samospráva v Rétšágu za finančnej podpory Celoštátnej slovenskej samosprávy, Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa, mestského kultúrneho strediska a knižnice, miestnych firiem a podnikateľov, poslaneckého zboru mestskej samosprávy a poslanca Gabriela Gála usporiadala začiatkom júna v poradí siedmy národnostný deň. Podujatie poctili svojou prítomnosťou parlamentný poslanec Mihály Balla a primátor mesta Zoltán Mezőfi.

Účastníci prešli v krojovanom sprievode po hlavnej ulici ku kultúrnemu domu, kde ich privítala predsedníčka slovenského voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová. Miešaný slovenský spevácky zbor v Rétšágu zaspieval hymnu Slovákov žijúcich v Maďarsku „Daj Boh šťastia…”. Pani predsedníčka vo svojom prejave informovala prítomných o činnosti samosprávy. Minulý rok boli na zájazdoch v Trenčíne a v Komárne a navštívili hrad Rákócziovcov v Šárospataku. Pre škôlku kúpili metodické pomôcky a získali podporu na obnovenie evanjelickej modlitebnice. So staršími Slovákmi žijúcimi v Rétšágu oslavovali Slovenské Vianoce a tešili sa z vystúpenia slovenských hercov. So slovenskými aktivistami založili Slovenský klub.

Pán primátor vo svojom príhovore vyslovil vďaku miestnej slovenskej samospráve a jej predsedníčke za usporiadanie národnostných stretnutí.

V rámci kultúrneho programu škôlkári predviedli detské hry. Miestni žiaci zatancovali moldavské a šomoďské tance. Mlynské školáčky Fanni a Réka Pénzelikové s Vanessou Glückovou zaspievali slovenské piesne, na harmonike ich sprevádzala Laura Glücková. Obrovský úspech zožali študenti Konzervatória Jána Levoslava Bellu z Banskej Bystrice. Obecenstvo ocenilo vystúpenie folklórneho súboru Börzsöny z obce Nagyoroszi. Staršiu vekovú kategóriu reprezentovala na siedmom Národnostnom dni v Rétságu tanečná skupina Kavalkáda z obce Szokolya.

(sg)

Reštaurácia Gerbaud v Budapešti

Týždeň slovenskej kuchyne

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) v Budapešti aj v tomto roku zorganizovala Týždeň slovenskej kuchyne. Návštevníci chýrnej reštaurácie Gerbaud na Vörösmartyho námestí v srdci Budapešti si mohli vyberať zo špeciálneho jedálneho lístka slovenské kulinárske špeciality. Slávnostné otvorenie podujatia sa konalo 15. júna v pivárni Gerbaud. Prítomných v mene organizátorov privítali vedúca zastúpenia SACR v Budapešti Soňa Jelínková a prvý tajomník veľvyslanectva SR v Budapešti Imrich Marton. Slávnostný obed pre 100 pozvaných hostí, medzi ktorými boli zástupcovia médií a touroperátorov, pripravil šéfkuchár hotela Lux v Banskej Bystrici Vladimír Rybár so svojím tímom. Podávali slovenskú cibuľačku, kapustovú polievku s klobásou a údeným mäsom, údeného pstruha s jablkovo-zelerovým šalátom, jelení perkelt s hríbovou knedľou, zemiakové placky s mäsom, bryndzové halušky, ale aj syry ako oštiepok, korbáčik či parenicu plnenú bryndzou. Nechýbali ani tradičné slovenské dezerty, ako zemiakové knedle plnené jahodami, alebo lievance s čučoriedkami a čapované slovenské pivo Urpíner. O kultúrny program sa postaralo bábkové divadlo z Bratislavy. Jeho členovia v uliciach Budapešti rozdávali prospekty o Slovensku a lákali okoloidúcich na dovolenku na Slovensku. Výklad reštaurácie Gerbaud zdobili okrem loga fotografie Slovenska a kulinárskych špecialít z cestopisu „Slovensko - kuchyňa, kultúra, sprievodca“ od známeho maďarského moderátora Istvána Pálffyho.

(aszm)

Deň spoločnej modlitby Slovákov a Maďarov v Mátraverebélyi - Szentkúte

Naše národy potrebujú vieru, nádej, lásku, odpustenie a duchovnú jednotu

- Ponajprv chcem vyjadriť radosť, že môžem spolu s vami v tomto - pre oba národy - významnom pútnickom mieste Mátraverebély - Szentkút sláviť Eucharistiu. Moja radosť je umocnená vedomím, že toto naše putovanie je aj v duchu deklarácie o zmierení v rámci spoločného programu maďarskej a slovenskej biskupskej konferencie. Prichádzam zo Žiliny, z najmladšej rímskokatolíckej diecézy na Slovensku, ktorá vznikla 14. februára 2008 v rámci reorganizácie katolíckych diecéz na Slovensku. Prinášam vám teda nielen svoj pozdrav, ale aj pozdravy našich veriacich, pozdrav našich biskupov, ktorí sú dnes v Katedrále sv. Jána krstiteľa v Trnave na vysviacke nového trnavského arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka, - povedal úvodom slávnostnej svätej omše, ktorá sa konala 6. júna na Národnom pútnickom mieste Mátravebrebély- Szentkút, žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Na Dni spoločnej modlitby Slovákov a Maďarov sa zúčastnili apoštolský nuncius v Maďarsku J. E. Mons. Juliusz Janusz, emeritný arcibiskup jágerskej diecézy J. E. István Seregély, pomocný vacovský biskup Mons. Lajos Varga, kňazi, františkánski rehoľní bratia, civilné autority, pútnici zo Slovenska a Maďarska.

V duchu deklarácie biskupských konferencií Maďarska a Slovenska o zmierení sa konala púť slovenských a maďarských veriacich na druhé najvýznamnejšie pútnické miesto v Maďarsku Mátraverebély- Szentkút, kde sa zišlo takmer 2 000 veriacich. Putovali sem, aby prejavili svoju túžbu žiť v kresťanskom pokoji, láske a porozumení. Na pútnickom zájazde sa zúčastnili zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Ildika Klauszová Fúziková, riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová a slovenskí rímskokatolícki veriaci z Budapešti, Čívu, Ečeru, Erdőkürtu, Malej Huty, Mlynkov, Pilíšskej Čaby, Santova, Senváclavu, Šárišápu, Tardošu a Orosláňu. Pred slávnostnou svätou omšou vystúpil spevácky zbor Spievajúca mládež slovenská z Mlynkov.

Úvodom slávnostnej svätej omše apoštolský nuncius Mons. Juliusz Janusz zdôraznil, že rodinná zodpovednosť Božích detí voči Bohu nás nielen vyzýva, aby sme ako dva národy žili pospolu ako bratia, ale aby sme aj „prosili najsvätejšiu Božiu Matku, Pannu Máriu, aby nám pomohla vážiť si navzájom hlboké kresťanské korene našich krajín.“

Hlavným celebrantom trojjazyčnej - latinsko - slovensko - maďarskej slávnostnej svätej omše bol žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý vo svojej homílii o. i. povedal:

- Po veľkonočnom čase a po Slávnosti zoslania Ducha Svätého sme sa dnes stretli, aby sme vzdávali vďaky a chvály Matke Pána, ako nás k tomu povzbudzuje aj 2. vatikánsky koncil. Mária nám prináša Ježiša, ktorý je skalou, na ktorej sa dá budovať dom - dom pre spoločný život. Dnes je potrebné pýtať sa, na čom staviame spoločný Európsky dom!? My ale môžeme tento priestor zúžiť a spýtať sa: „Na čom sa stavia dom, v ktorom sa dokážu s láskou, úctou a porozumením stretať naše dva národy? Tým, že sme prišli na toto sväté miesto, vyjadrujeme aj navonok, že tým, čo spája naše životy, je Ježiš Kristus. On je pôvodcom našej viery, nádeje a lásky, čím nás urobil schopným konať ako jeho deti. Vernosť Kristovi a láska k jeho Matke spája kresťanskú Európu. A spája aj obidva naše národy, Maďarsko aj Slovensko. História nás učí, že dôsledne žité kresťanstvo je nielen cestou k svätosti, ale aj k pozdvihnutiu a zblíženiu národov. Je potrebné, aby sme si to dnes ešte hlbšie uvedomili. Veď Boží Služobník, pápež Ján Pavol II. ocenil prínos sv. Cyrila a Metoda, evanjelizátorov Veľkej Moravy, pre celú Európu, lebo priniesli Európe dar evanjelia a r. 1980 im popri sv. Benediktovi priznal úlohu spolupatrónov Európy. Zároveň im zveril úlohu bdieť nad opätovným zjednotením Východu a Západu, keďže ich úspešné pôsobenie sa uskutočňovalo ešte pred rozkolom v jednote Cirkvi.

Bratia a sestry! Obidva naše národy majú spoločné kresťanské korene a vyrástli na rovnakých hodnotách, ktoré spájajú národy kresťanskej Európy. Viera, nádej, láska, odpustenie a duchovná jednota sú potrebné atribúty, ktoré potrebuje Európa a teda potrebujú ich aj naše národy. Tak ako sa kedysi modlili apoštoli spolu s Pánovou matkou, tak sme aj my prišli sem, aby sme sa modlili a pri eucharistickom stole vo svetle Božieho poučenia sa učinili uplatňovať prikázanie lásky medzi maďarským a slovenským národom. Zadívajme sa na Máriu, ktorá nám v túto chvíľu prináša Ježiša a prosme ju, aby nám i naďalej ukazovala správny smer a viedla nás cestou milosrdenstva k stretnutiu s Ježišom Kristom, našou nádejou. Mária, matka Pána, nás aj dnes učí prijímať Božie slovo a nasledovať ho.

Počas slávnostnej svätej omše odzneli po slovensky a maďarsky prosby veriacich o. i.: „Kráčajúc po stopách zástupov pútnikov mnohých storočí sa pred tebou skláňame, ó, Matička Mária, lebo veríme a vyznávame, že ochraňuješ naše národy, všetky radosti a starosti národov Karpatskej kotliny. Panna Mária, Veľkopani Maďarov a Matka slovenského národa, prijmi našu modlitbu a obetu, priblíž nám Krista, darcu pokoja! Amen.“

Po slávnostnej svätej omši sa veriaci zúčastnili aj litánie k Panne Márii, aby si vyprosili miernosť, zhovievavosť, vzájomnú láskavosť a každú cnosť pre seba a pre svoje rodiny.

Ildika Fúziková

Počiatky cirkevných tradícií na území veľkomoravskej ríše

Začiatkom 9. storočia boli Slovania konfrontovaní silným vplyvom bezprostredného suseda, Franskej ríše. Dôležitým dokladom v problematike kristianizácie slovenského územia je posvätenie kostola v Nitre v rozpätí rokov 828 - 829 salzburským arcibiskupom Adalrámom. Pribinov kostol v Nitre bol prvým kresťanským chrámom na území západných Slovanov. Stalo sa tak napriek tomu, že v čase posviacky kostolíka Pribina sám ešte nebol kresťanom. Pribina ako pohan umožnil hlásanie kresťanskej viery, pretože si uvedomoval politický a kultúrny význam kresťanstva na slovensko - nemeckom pohraničí.

Na území Veľkej Moravy šírili dovtedy kresťanskú náuku franskí, najmä pasovskí misionári. Popri nich pôsobili aj misionári z Byzantskej ríše a Itálie, ale kresťanstvo nedosahovalo žiaduce rozšírenie a zostávalo v porovnaní s uctievaním pohanského náboženstva vo výraznej menšine.

V polovici 9. storočia sa zhoršovali vzťahy medzi Veľkou Moravou a jej priamym susedom, Východofranskou ríšou. Politické napätie medzi oboma štátnymi útvarmi sa odrazilo aj v oblasti kristianizácie. Knieža Rastislav sa obával straty nezávislosti Veľkej Moravy. Pochopil, že suverenitu ríše neohrozuje len politický vplyv mocného suseda, ale aj nábožensko-kultúrna stránka, najmä misijná činnosť bavorských kňazov. Franskí misionári postupne strácali dôveru, čo vyvrcholilo žiadosťou kniežaťa Rastislava o vyslanie misionárov, ovládajúcich slovanskú reč, s ktorou sa obrátil na pápežskú kúriu. V jeho prosbe pápežovi z roku 861 sa odrážal zámer obklopiť sa klérom, ktorý by bol oddaný mojmírovskej dynastii a posilnil by tak nezávislosť krajiny. Pápež Mikuláš I. však nemohol jeho žiadosti vyhovieť, pretože v Ríme nemal k dispozícii kňazov, ktorí by boli zbehlí v slovanských jazykoch. Preto sa Rastislav obrátil na cisársky dvor v Konštantínopole (Carihrade, dnes Istambul), kde vládol za pomoci jeho strýka Bardasa byzantský cisár Michal III.

Vyslanie solúnskych bratov na Veľkú Moravu

Medzi byzantskou a veľkomoravskou ríšou existovali čulé kultúrne a hospodárske styky. Michal III., ktorý sám považoval Frankov za hrozbu, ochotne žiadosti vyhovel a poslal na Veľkú Moravu osvedčeného pedagóga, diplomata u Arabov a Kozárov, múdreho a cnostného človeka Konštantína, nazývaného Filozof. Konštantín si za svojich pomocníkov vybral brata Metoda, zbehlého v administratívnej činnosti a viacerých žiakov ako adeptov na kňazstvo. Pred solúnskymi bratmi Konštantínom a Metodom stála neľahká úloha a na svoju misijnú činnosť sa začali svedomito pripravovať. Išlo najmä o to, aby kristianizačnú činnosť na Veľkej Morave vykonávali v slovanskej reči. Konštantín už od roku 855 pripravoval slovanský preklad Svätého Písma a ešte v Carihrade vytvoril na základe egejsko-macedónskeho nárečia slovanský liturgický jazyk. Tento fakt vyvolal vášnivý odpor západného duchovenstva, pôsobiaceho na Veľkej Morave. Franský klérus nebol ochotný pripustiť ako “posvätný“ jazyk nijaký iný okrem latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny, teda tých jazykov, v ktorých boli nápisy na Ježišovom kríži.

Príchod byzantskej kresťanskej misie na Veľkú Moravu sa datuje na leto 863. Úspešnosť jej kristianizácie má nepochybne svoje príčiny okrem iných faktorov práve v slovanskom vedení liturgií, čím sa stali zrozumiteľnými pre domáce obyvateľstvo. Svojich neprajníkov však našli na strane bavorských kňazov, ktorí sa v Ríme domáhali svojho niekdajšieho postavenia na Veľkej Morave. Pod vplyvom informácií franských kňazov, pozval pápež Mikuláš I. solúnskych bratov do Ríma, aby sami podali správu o svojej činnosti. V sprievode Konštantína a Metoda boli aj ich veľkomoravskí žiaci. Do Ríma niesli so sebou pozostatky sv. Klementa, žiaka sv. Petra, pápeža a mučeníka, objavené Konštantínom na Chersone v roku 860. Cestou sa zastavili pri Blatenskom jazere (Balatone) u Pribinovho syna, zadunajského kniežaťa Koceľa, ktorý k sprievodu pridal ďalších žiakov. Počas zastávky v Benátkach Konštantín verejne obhajoval slovanský jazyk ako liturgický. To bola zároveň aj jedna z prosieb, ktorú chceli predostrieť pápežovi, totiž vymôcť si súhlas a povolenie k slovanskej bohoslužobnej reči.

Metod v zajatí intríg

V čase príchodu slovanskej misie do Ríma bol už zvolený nový pápež - Hadrián II. Vďaka jeho súhlasu boli Konštantínom zostavené slovanské knihy schválené pri cirkevnom obrade na Vianoce 867 položením biblických textov na oltár baziliky sv. Petra a bohoslužobných kníh na hlavný oltár baziliky Maria Maggiore. Vo februári nasledujúceho roka sa konala kňazská vysviacka Metoda a dvoch slovanských diakonov. Tým bol cieľ cesty Slovanov do Ríma úspešne zavŕšený.

Konštantín v Ríme ochorel a vstúpil do gréckeho baziliánskeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. Pred svojou smrťou, 14. februára 869, odporúčal bratovi Metodovi, aby sa so sprievodom vrátil na Veľkú Moravu a pokračoval v šírení kresťanskej náuky v slovanskej reči.

Predstaviteľom slovanských žiakov sa teda stal Metod, ktorého pápež Hadrián II. ustanovil za metropolitu panónskych a moravských Slovanov. Okrem toho vystavil pápež pre slovanské kniežatá Rastislava, Svätopluka a Koceľa list, v ktorom ich žiadal, aby prijali Metoda ako učiteľa, ktorý má právo naďalej pokračovať v diele započatom Konštantínom. V liste sa hovorilo aj o tom, že územie spomínaných slovanských kniežat spadá bezprostredne pod cirkevnú správu Svätej Stolice a že Metodovi je povolené konať bohoslužby v slovanskom jazyku. Toto povolenie bolo čiastočne obmedzené tým, že pri bohoslužbách sa sväté epištoly a evanjeliá mali najskôr prečítať v jazyku latinskom a potom v slovanskom preklade.

Franský klérus a za ním stojaca moc východofranskej ríše však nemienili ustúpiť. Za vyostrenej situácie sa udiala zmena na kniežacom dvore veľkomoravskej ríše, keď v roku 870 vydal Svätopluk svojho strýka Rastislava do rúk panovníka východofranskej ríše. Počas napätých udalostí vojská Ľudovíta Nemca obsadili územie Veľkej Moravy a zajali aj Metoda, ktorému medzitým pápež udelil hodnosť panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta. Bavorskí biskupi postavili Metoda pred synodu a prostredníctvom Ľudovíta Nemca ho zbavili arcibiskupského úradu. V bavorskom kláštore, kde bol väznený, zostal do roku 874. K vyslobodeniu mu dopomohol pápež Ján VIII., ktorý bavorských biskupov potrestal a znovu potvrdil Metoda v hodnosti arcibiskupa s právomocami nad územím Panónie a Veľkej Moravy. V snahe nerozdúchavať oheň nevraživosti a upokojiť napätú situáciu však zakázal slovanskú bohoslužbu.

Medzitým sa zmenili pomery aj na Veľkej Morave, kde sa Svätopluk po porážke Frankov ujal vlády a snažil sa viesť nezávislú politiku. V rámci nej nachádzal pole svojho pôsobenia aj prepustený Metod, ktorému však prácu naďalej sťažoval bavorský klérus. Spomedzi biskupov podkopával činnosť Metoda najmä Wiching, ktorý viedol v Nitre latinskú liturgiu. Wichinga a ďalšie franské duchovenstvo si Svätopluk zámerne držal pri dvore a sám obľuboval viac latinské obrady ako slovanské. Pozícia slovanského kléru tým bola vo veľkomoravskej ríši sťažená. Prispievala k tomu i skutočnosť, že Svätopluk pod Wichingovým vplyvom začal postupne pochybovať o práci Metoda a jeho žiakov. Keď sa Wiching obrátil na pápežskú kúriu do Ríma s osočovaním, že Metod nedodržiava cirkevný predpis a slúži bohoslužby v slovanskej reči, žiadal Svätopluk pápeža, aby celú záležitosť prešetril. Pápež Ján VIII. si v tejto súvislosti zavolal Metoda do Ríma. V sprievode v roku 879 bol prítomný aj Wiching ako prvý biskup so sídelným miestom v Nitre.

Význam Industrie tue

Najväčší význam návštevy veľkomoravských kňazov v Ríme spočíval v sprostredkovaní pápežského listu Industrie tue, ktorý poslal Ján VIII. kniežaťu Svätoplukovi. Dôležitou je najmä jeho úvodná pasáž, v ktorej pápež prijal Svätopluka a veľkomoravskú ríšu pod patronáciu Stolice sv. Petra, čím vyhovel Svätoplukovej žiadosti o vazalstvo pápežskej kúrie. Bolo to dôležité vyhlásenie najmä z toho hľadiska, že týmto aktom bola panovnícka dynastia Mojmírovcov postavená na rovnakú úroveň s okolitými dynastiami a zároveň tak formálne dokumentovala nezávislé postavenie Veľkej Moravy vo vzťahu k iným krajinám.

Ján VIII. oficiálne potvrdil Metoda v hodnosti arcibiskupa a potvrdil mu aj v roku 870 udelené privilégium funkcie pápežského legáta. Predtým však musel Metod vykonať skúšku pravovernosti, či sa skutočne pridŕža predpísaného oficiálneho symbolu viery (išlo o nikejské Credo), či slúži služby Božie podľa ustanoveného rímskeho spôsobu a či sa pridŕža uznesení šiestich cirkevných koncilov.

V rámci veľkomoravskej misie v Ríme pápež preskúšal pravovernosť aj u Wichinga a vysvätil ho za biskupa v Nitre, s povinnosťou zachovávať poslušnosť arcibiskupovi Metodovi. V Ríme sa nakoniec rozhodlo aj o vyslaní ďalších adeptov na biskupskú hodnosť z Veľkej Moravy.

Pobyt veľkomoravského sprievodu bol zavŕšený pápežským povolením, ktoré zosilňovalo úspešnosť celej misie. Ján VIII. totiž, podobne ako predtým Hadrián II. nariadil, aby sa bohoslužby konali v slovanskej reči. Opäť s podmienkou, aby sa najskôr čítalo evanjelium v latinskom a až potom v slovanskom jazyku. Pápež poslal pre Svätopluka aj zbierku dekrétov, týkajúcich sa kanonického práva, tzv. rozšírenú Dionysio-Hadrianu.

Záverečné obdobie činnosti slovanského duchovenstva na Veľkej Morave

Intrigy bavorského kléru však opäť komplikovali situáciu. Wiching vyhotovil falzifikát listu pápeža Jána VIII., podľa ktorého mal na žiadosť pápežského dvora knieža Svätopluk vyhnať Metoda z Veľkej Moravy. Wiching sa na Veľkú Moravu vracal o niečo neskôr ako Metod a jeho falošný list skutočne zamiešal názory na kniežacom dvore. Metod sa teda písomne obrátil na pápeža a žiadal vysvetlenie, aký list vystavil Ján VIII. Wichingovi. Odpoveď prišla na jar 881, v ktorej pápež uistil Metoda, že okrem Industrie tue nevyhotovil pre Svätopluka nijaký iný list a po Wichingovi neposielal žiadne posolstvo.

Po vyjasnení okolností siahol arcibiskup Metod k prísnejším sankciám. So Svätoplukovým vedomím dočasne pozbavil Wichinga vykonávania biskupskej funkcie v Nitre a určil mu oblasť pôsobenia vo Vislansku. Wiching však na novom mieste nebol spokojný a ešte pred jarou 885 odišiel do Ríma, k čomu mu Svätopluk nielen udelil svoj súhlas, ale ho aj poveril rôznymi diplomatickými úlohami. Svätopluk poverením biskupa Wichinga zároveň de facto oficiálne rehabilitoval Wichinga ako nitrianskeho biskupa.

Pred koncom svojej životnej púte vybral Metod spomedzi svojich žiakov Slovana Gorazda, ktorého určil za svojho nástupcu, hoci sa mu nepodarilo vymôcť pre neho biskupskú hodnosť. Arcibiskup Metod zomrel 6. apríla 885 po tom, čo dokončil preklad Svätého Písma.

V čase Metodovej smrti, v roku 885, nastala zmena aj na pápežskom stolci. Novým pápežom sa stal Štefan V. Počas Wichingovho pobytu v Ríme sa koncom leta 885 dostala rímskemu kléru správa o Metodovej smrti. Za týchto okolností bol Wiching bez problémov potvrdený vo funkcii nitrianskeho biskupa a dostal súhlas na správcovstvo veľkomoravskej cirkvi. Wichingovo očierňovanie Metoda prinieslo svoj výsledok v podobe pápežovho listu Svätoplukovi, v ktorom odsúdil Metodovo účinkovanie. Zároveň vydal pápež zákaz slovanskej liturgie a Gorazdovi zakázal pôsobiť v pozícii, do ktorej ho ustanovil Metod.

Zákaz používať slovanský jazyk v liturgiách nariadil pápež Štefan V. pod prísnym trestom cirkevnej kliatby. Slovanský jazyk bolo možné so súhlasom pápeža naďalej užívať iba v kázniach a pri výklade biblických textov. Zároveň pápež cirkevnú kliatbu, ktorú predtým Metod vyniesol proti Wichingovi, uvalil na Metoda. Takto sa Štefan V., na základe jednostrannej výpovede biskupa Wichinga, postavil na stranu nemeckého kléru. Vplyv Frankov vo Veľkej Morave začal vzrastať.

Svätopluk sám sa slovanských kňazov a diakonov v otázkach ich účinkovania nezastal, práve naopak, podporil vyhnanie Metodových žiakov z krajiny. Časť slovanského kléru, slúžiaceho vo veľkomoravskej ríši, odišla teda k Bulharom, kde sa slovanské obrady ešte zachovávali.

Na Veľkej Morave potom aktívne pôsobil Wiching a jeho bavorské kňazstvo. Po prepuknutí vojenského konfliktu medzi Svätoplukom a Arnulfom bol však nútený v roku 892 opustiť svoje dovtedajšie miesto. Stal sa Arnulfovým kancelárom a neskôr, v roku 899, aj pasovským arcibiskupom, až kým ho v nasledujúcom roku z tejto pozície nezosadil arcibiskup v Salzburgu.

Veľká Morava sa medzitým zmietala v politickej aj cirkevnej rozdrobenosti. Mojmír II. sa ešte snažil obnoviť cirkevnú organizáciu v krajine a vyslal k pápežovi Jánovi IX. posolstvo. Ján IX. poslal na Veľkú Moravu v roku 899 arcibiskupa Jána a dvoch biskupov, čo však opäť vyvolalo odmietavé stanovisko bavorského kléru. Ten napísal pápežovi protestný list, v ktorom uvádzal svoje zásluhy na pokresťančení Veľkej Moravy.

Ďalšie udalosti poznamenal rozpad a zánik veľkomoravskej ríše v roku 906. Jej cirkevná organizácia však úplne nezanikla. Kresťanstvo sa i naďalej šírilo z jej bývalého centra, z Nitry, kde naďalej aktívne pôsobilo tamojšie biskupstvo.

Marcela Bednárová

Autorka je internou doktorandkou

v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave

a zaoberá sa slovanskými dejinami.