Tajomstvo napredovania Jobbiku

V uplynulých dňoch sa nám podarilo rozlúštiť tajomstvo napredovania radikálnej pravicovej strany Jobbik. Pre národnostného občana tejto krajiny snáď najrelevantnejším prejavom strany bol doteraz volebný slogan Maďarsko patrí Maďarom. Toto heslo právom vyvolalo veľký rozruch a vzbudilo nedôveru v kruhu mnohých príslušníkov národností v Maďarsku.

Je už tradíciou, že Ľudové noviny pred parlamentnými voľbami oboznamujú svojich čitateľov s programom politických strán v národnostnej oblasti. Nebolo tomu inak ani tento rok. Pred niekoľkými týždňami sme sa obrátili na všetky politické strany, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky majú aspoň minimálnu šancu dostať sa do parlamentu. Ich tlačové oddelenia sme požiadali, aby v rozsahu približne 2500 znakov nám zhrnuli podstatu svojho programu vzťahujúceho sa na domáce menšiny. Položili sme im konkrétne otázky o financovaní verejnej nadácie, národnostných samospráv, inštitúcií, občianskych organizácií ako aj o parlamentnom zastúpení. Predpokladali sme, že politické subjekty s radosťou využijú príležitosť na propagovanie svojho programu v kruhu slovenských voličov. Nuž, nestalo sa celkom tak. Našej výzve vyhovela na prvé oslovenie iba jedna strana, Jobbik. Jej materiál obsahoval konkrétne odpovede na naše otázky, predstavy vzťahujúce sa na zmeny vo financovaní národnostných kultúr a samospráv, ako aj o riešení parlamentného zastúpenia menšín v rámci dvojkomorového parlamentu. Po niekoľko násobnom urgovaní sme dostali aj odpovede od Fideszu, LMP a MSZP. Strana, ktorá má najväčšiu šancu na volebné víťazstvo, nás odkázala na svoj program, v ktorom sa na takmer sto stranách zmieňuje o národnostiach vo všeobecnosti pol strany. Od tlačového oddelenia MSZP sme dostali obšírny materiál podložený aj tabuľkami a štatistikami o doterajších - inak skutočne pozitívnych - krokoch vlády v tejto oblasti. Strana LMP zostala na úrovni fráz o multikultúrnosti Európy a o regionalite, s ktorými sa síce možno stotožniť, ale neobsahujú odpoveď na naše otázky, na riešenie našich problémov.

Nadobudnuté skúsenosti ma presvedčili o tom, že tajomstvo rýchleho napredovania Jobbiku, ktorej poslanci nezostávajú bez povšimnutia ani na pôde Európskeho parlamentu, spočíva v profesionalite. K jej úspechu je však potrebné aj sklamanie radového občana z politiky uplynulých dvadsiatich rokov. Korupcia, neznesiteľné majetkové rozdiely v spoločnosti, katastrofálna hospodárska a z nej vyplývajúca sociálna situácia určitých regiónov, existenčné problémy, ktorými zápasia široké vrstvy spoločnosti a bezvýchodiskové postavenie určitých vrstiev spoločnosti. A, samozrejme, sklamanie z prístupu terajších parlamentných strán k problémom ľudí, z neschopnosti a neochoty nájsť spoločný hlas aspoň v zásadných otázkach, akými sú verejná bezpečnosť, dôchodkový systém, zdravotníctvo alebo školstvo. V tejto situácii nie je podstatné, či Jobbik dokáže vyriešiť načrtnuté problémy krajiny, podstatné je to, že tejto strane to mnohí uveria. Okrem toho, že je to hanba celého nášho politického systému, je to zároveň nesmierne nebezpečné a môže to mať nedohľadné následky na našu budúcnosť.

Alžbeta Račková

Šéfredaktorka Ľudových novín

Čo sľubujú menšinám strany pred voľbami?

Z volebných programov politických strán

Pred voľbami do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktoré sa uskutočnia 11. a 25. apríla, sme sa obrátili na politické strany s otázkou, ako je zastúpená v ich programe národnostná politika, orientovaná na menšiny žijúce v Maďarsku. Keďže parlamentné zastúpenie minorít žijúcich v MR nie je dodnes vyriešené, hoci ho predpisuje Ústava MR a zmieňuje sa o ňom aj zákon o právach národných a etnických menšín z roku 1993, práva menšín na pôde Národného zhromaždenia MR by mali presadzovať parlamentné strany. Zaujímalo nás, ako sú na túto úlohu pripravení: Zväz mladých demokratov - Maďarský občiansky zväz (Fidesz), Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), Strana Politika môže byť iná (LMP), Maďarské demokratické fórum (MDF) a Maďarská socialistická strana (MSZP). Väčšina politických strán nemá v programe osobitnú časť, ktorá by sa zaoberala s problematikou domácich menšín, výnimkou je rómska minorita. Na náš podnet však spresnili svoje predstavy o zastupovaní záujmov menšín žijúcich v MR.

Fidesz sa opiera o svoj program z roku 2007

Tlačové oddelenie najväčšej opozičnej strany Fideszu - Maďarského občianskeho zväzu nám odporúčalo preštudovať program strany spred troch rokov. Strana zostaví spoločnú volebnú listinu s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP). V decembri 2007 vyšiel Fidesz s programom Silné Maďarsko, v ktorom zhrnul žiadosti a plány ohľadne piatich národných záujmov. Sú to: ekonomika, vytvorenie pracovných miest, zdravotníctvo, sociálne otázky a verejná bezpečnosť.

V programe o rozsahu 96 strán sa s národnosťami žijúcimi v Maďarsku zaoberá polstranová časť: „Národnostná politika je národným záujmom. Pre Fidesz je kultúrna činnosť národností a podpora zachovávania ich tradícií výsostne dôležitá. Dôležitou úlohou štátu je pestovanie miestnych národnostných tradícií a pomoc pri udržiavaní stykov s materinskou krajinou a jej kultúrou, podpora medializácie činnosti minorít v miestnych a celoštátnych médiách, prezentovanie hodnôt hmotnej a nehmotnej kultúry národných a etnických menšín v celoštátnom meradle. V záujme finančného podporovania menšinovej kultúry vytvoríme špeciálny motivačný systém pre súkromné osoby a pre hospodárske spoločnosti a kultúrna činnosť národných a etnických menšín bude mať „gazdu“ na miestnej, župnej a celoštátnej úrovni.“

Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik myslí aj na menšiny

Za stranu Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik odpovedal na naše otázky predseda Národnopolitického kabinetu István Szávay, pôvodom nemeckej národnosti. „Program Jobbiku s názvom Radikálna zmena obsahuje bod o národnej politike, ktorý sa zaoberá národnosťami žijúcimi v Maďarsku a zvlášť postavením Rómov. Maximálne podporujeme domáce národnosti pri uplatňovaní ich individuálnych a kolektívnych práv a o priebežnom zabezpečovaní týchto práv budeme s nimi systematicky konzultovať. Plánujeme vytvoriť usporiadané domáce národnostné pomery, poskytnúť národnostiam náležitú pomoc v záujme zachovania ich jazyka a kultúry.

Jobbik bude oveľa rozhodnejšie a jednoznačnejšie vystupovať v záujme Maďarov žijúcich v zahraničí, ako to robia strany súčasnej politickej elity, bude podporovať ich snahy, lebo efektívnejšie zastupovanie národných záujmov je nielen potrebné, ale aj možné. K tomu je však potrebné, aby sme podobným metrom merali aj v prípade domácich menšín, čo zvlášť platí v prípade Slovákov žijúcich v Maďarsku a Maďarov na Slovensku. Strana Jobbik mieni vyriešiť protiústavný stav, existujúci od roku 1993 a zabezpečiť parlamentné zastúpenie menšín v dvojkomorovom Národnom zhromaždení.

Dôležitým cieľom nášho programu je posilnenie občianskej sféry, čo sa týka, samozrejme, aj spoločenského života národností. Je nám jasné, že budúcnosť národností závisí najmä od miestnych komunít, ktoré majú dôležitú úlohu v zachovaní materinského jazyka a kultúry. Výšku podpory verejnej nadácie plánujeme zvýšiť iba dlhodobo, ale súčasný rámec chceme využiť výlučne na podporu národnostných menšín. Aktivity Rómov by sme nepodporovali z tohto zdroja, vzhľadom na to, že existuje osobitná verejná nadácia, ktorá podporuje Rómov. Takto by sa okamžite výrazne zvýšili sumy na podporu ostatných národností, tak aj Slovákov. Na usporiadanie a vylepšenie postavenia Rómov treba zabezpečiť iné prostriedky a zdroje.

Menšinové samosprávy by sme podporovali diferencovane a zvýšili by sme podporu tých celoštátnych a miestnych menšinových samospráv, ktoré disponujú významným systémom vlastných inštitúcií. Pomer jednotnej štátnej podpory miestnych menšinových samospráv by sme zo súčasných 70 % znížili na 30-40 % a zdroje by získali tie miestne komunity, ktoré v prípade podpory na základe splnených úloh nebyrokratickým spôsobom dokážu, že potrebujú vyššie zdroje než doteraz, napr. pre prevádzku vlastných inštitúcií alebo na podporu spoločenských organizácií. Jobbik podporuje aj dobre fungujúcu výučbu menšín, ktorá prebieha (aj) v materinskom jazyku. Mienime uskutočniť zmeny v systéme národnostných školských normatív, aby sa tie nedostávali do miestnych škôl a škôlok cez obecné samosprávy, ale prostredníctvom rozpočtu miestnych menšinových samospráv, teda aby sa táto podpora objavila ako zdroj navyše na plnenie úloh navyše.“

LMP rozmýšľa v európskom kontexte

V programovom vyhlásení strany Politika môže byť iná (LMP) nefigurujú domáce menšiny. LMP chápe menšiny ako motor európskeho multikulturalizmu. Obrátili sme sa preto priamo na tlačovú referentku strany Hannu Hámoriovú, ktorá nám spresnila ciele politického zoskupenia týkajúce sa národností žijúcich v Maďarsku. „Môžeme vyhlásiť, že postavenie národností v Maďarsku, v medzinárodnom meradle, aj napriek niektorým nesplneným cieľom vyhovuje európskym normám. LMP vypracuje vlastný verejnoprávny návrh na zabezpečenie parlamentného zastúpenia národností. Našim elementárnym cieľom je zachovanie identity a podpora kultúrnej svojráznosti. Výška podpory menšinových organizácií závisí aj od stavu rozpočtu. Prerokovanie tejto otázky je súčasťou kapitoly vzťahujúcej sa na samosprávy. Prihliadajúc na naše zemepisné a historické danosti pripisujeme veľký význam princípu regionality, podpore foriem spolupráce, ktoré fungujú na regionálnom základe. V hospodárskom živote a v oblasti kultúry aj doteraz vznikali nasledovania hodné príklady. Napr. rozhodnutie samosprávy v Hollóháze, ktorým sa v miestnej základnej škole zaviedla výučba slovenského jazyka. Cezhraničná spolupráca, podpora udržiavania kontaktov s materinskou krajinou, hospodárska kooperácia sú momenty podporujúce európsku integráciu.

Cieľom LMP v súvislosti s menšinami žijúcimi v Maďarsku je, aby Maďarsko pokladali za svoj domov, aby zachovaním svojej identity, historických a kultúrnych hodnôt existovali ako samostatné entity.“

Socialisti sľubujú pokračovanie

Podľa hlavných bodov materiálu, ktorý poslali z tlačového oddelenia Maďarskej socialistickej strany (MSZP), strana mieni pokračovať v doterajšej národnostnej politike. „MSZP považuje komunity národných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku za integrovanú časť maďarskej spoločnosti, preto skoro každý bod jej programu od sociálnej politiky po regionálny rozvoj, od samosprávneho systému po školstvo obsahuje otázky týkajúce sa aj ich. Zastávame názor, že treba skoncipovať taký program, ktorý neurčuje ciele iba jednej alebo druhej časti krajiny, spoločenským skupinám, ale Maďarsku ako celku. MSZP ponúka spoluprácu v zásahu proti bezbrannosti - popri iných spoločenských dejateľoch - aj tým, ktorí bojujú za uplatňovanie menšinových práv.

V otázke parlamentného zastúpenia národností roku 2007 pri Úrade predsedu vlády začala pracovať verejnoprávna pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení národnostní experti a delegáti ministerstiev. Po ročnej prípravnej práci sa začali rysovať hlavné body možnej regulácie a dve možné koncepcie. Vláda na základe načrtnutých predstáv na jeseň 2008 vytvorila svoju koncepciu, vládne stanovisko je teda k dispozícii od konca roka 2008. Je nám ľúto, že k tejto otázke sa nepodarilo získať vládnej strane dvojtretinovú podporu národného zhromaždenia. Zo strany vlády sa popritom skoncipoval názor, že regulácia sa nemôže uskutočniť izolovane, sterilne, je potrebné brať do ohľadu aj otázky úzko súvisiace s parlamentným zastúpením národností. Podľa našich nádejí februárové rozhodnutie Národného zhromaždenia o legislatívnom procese parlamentného zastúpenia urýchli tento proces. Súhlasíme s tým, že národné a etnické menšiny majú mať v parlamente plnoprávne zastúpenie a že zákon, ktorý sa má vytvoriť, musí zabezpečiť všetkým minoritám potrebné a dostatočné výhody poskytujúce reálne šance na získanie zastúpenia v Národnom zhromaždení.

Ústredný rozpočet prispieva na prevádzku inštitúcií, samospráv a realizáciu programov domácich menšín v rôznej miere a túto dotáciu v mnohých prípadoch dopĺňajú aj podpory miestnych samospráv. Za posledné roky vidíme dynamický nárast v počte inštitúcií a programov, čo potvrdzuje aj fungovanie inštitúcií a počet podporených projektov.

Ohľadne výšky štátnej podpory v istej spojitosti môžeme hovoriť o zvýšení, napríklad pri Národnom kultúrnom fonde sa roku 2009 založilo menšinové kolégium, ktoré mohlo prerozdeliť sumu rámcovou sumou 100 miliónov forintov. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že celková štátna podpora menšinových organizácií sa neznížila ani v roku 2010. To umožnilo a umožňuje prevádzkovanie týchto inštitúcií takým spôsobom, že nedošlo k zníženiu počtu zamestnancov, ba - a to sa dá povedať o málo oblastiach - v úradoch celoštátnych menšinových samospráv mohlo dôjsť k zvýšeniu miezd a počtu pracovníkov.

Právne a finančné pozadie a prevádzka menšinových inštitúcií sú stabilné, prehľadné. Ďalším faktorom smerujúcim k transparentnosti je forma financovania menšinového školstva, ktorú charakterizuje normatívny systém. Normatív menšinového školstva je vždy vyšší ako majoritného školstva prebiehajúceho vo väčšinovom jazyku.“

Z Maďarského demokratického fóra (MDF) napriek opakovanému vyhľadaniu tlačového oddelenia sa nám nepodarilo získať informácie ohľadne zastupovania záujmov menšín žijúcich v MR.

(ef)

VI. Národnostná filmová prehliadka

Uznanie Zuzane Antalovej

Osobitnú cenu za dlhodobú dokumentaristickú činnosť prevzala na slávnostnom vyhodnotení VI. Národnostnej filmovej prehliadky vedúca slovenskej redakcie Maďarskej televízie Zuzana Antalová z rúk generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Eriky Némethovej. Sviatok národnostných filmových tvorcov usporiadala Redakcia menšinových relácií Maďarskej televízie (MTV) v prvých marcových dňoch. Dejiskom premietania a sprievodných podujatí boli tento krát reprezentatívne priestory Národného filmového divadla na Rákócziho triede v Budapešti. Premietnutých 19 súťažných filmov vybrala trojčlenná odborná porota na čele s režisérom Tamásom Almásim z úrody posledných dvoch rokov.

Do súťažného programu bol zaradený aj film slovenskej redakcie Maďarskej televízie o výmene obyvateľstva Návraty. Tvorcovia filmu pripravili rozhovory s ľuďmi, ktorí sa v roku 1947 počas výmeny obyvateľstva presídlili do okolia Galanty z Dolnej zeme, alebo s ich potomkami. Na premietanie pricestovali do Budapešti aj traja aktéri filmového dokumentu, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Anna Piláriková, Michal Hronec a Mária Chovancová. O prehliadku bol veľký záujem, o čom svedčilo, že miestnosť vyhradená na premietanie sa ukázala byť malá: nebol dostatok miest na sedenie, mnohí si zo záujmu pozreli filmy aj po stojačky, alebo sediac na schodoch.

Prvú cenu získal 29-minútový dokumentárny film autorskej dvojice Pétera Dömötöra a Évy Horváthovej Slnce a Mesiac. Dvojportrét je ľudským príbehom dobre situovanej intelektuálky z Budína a nezamestnanej Rómky z obce Bódvalenke. Druhú cenu udelila porota filmu Pétera Dömötöra a Judit Szabóovej Ábel v Debrecíne, predstavujúcemu všedné dni poľsko-maďarského manželského páru. Tretiu cenu si odniesol János Daróczi za dielo Od Tatárszentgyörgyu po Tatárszentgyörgy, ktorý spracúva obdobie a udalosti od začiatkov Maďarskej gardy v roku 2007. Osobitnú cenu ombudsmana Ernőa Kállaiho prevzal Iván Gugán za filmový dokument Janjevo v srdciach, ktorý hovorí o najstaršej chorvátskej diaspóre, ktorá sa v XIII. storočí usadila v obci Janjevo v blízkosti Prištiny v Kosove. Hlavným hosťom tohoročnej prehliadky bola rumunská komunita. Osobitnú cenu Rumunského kultúrneho inštitútu v Budapešti si odniesla Mónika Ambachová Schwäbische Kleinigkeiten / Drobné švábske veci za trojminútový „pointový film” pozostávajúci z troch humorných scénok o jazyku, hľadaní identity a zachovávaní tradícií Nemcov v Maďarsku.

Sprievodným podujatím prehliadky bol workshop v kaviarni kina Uránia o možnostiach využitia filmových dokumentov nachádzajúcich sa v archíve MTV pre účely vyučovania a vedeckého výskumu. Rozhovoru sa zúčastnili predstavitelia archívu MTV, kancelárie menšinového ombudsmana, Úradu predsedu vlády, ministerstva školstva a národnostných inštitúcií. Slovenskú národnosť okrem moderátorky Zuzany Antalovej zastupovala riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Anna Sabadošová.

Prvú národnostnú filmovú prehliadku usporiadala Redakcia menšinových relácií MTV v roku 2001. Od roku 2008 sa podujatie koná každý druhý rok.

Alžbeta Račková

Novohradskí a hevešskí slovenskí poslanci v Sudiciach

Hodnotenie, bilancovanie, plánovanie - tak sa dá stručne zhrnúť pracovné stretnutie predstaviteľov slovenských samospráv z Novohradskej a Hevešskej župy, ktoré sa konalo v Sudiciach.

Hodnotenie pracovných aktivít Novohradskej župnej slovenskej samosprávy, ktorá bola aj iniciátorom tohto stretnutia, bolo rozsiahle a podrobné a hlavne odzrkadľovalo premyslenú koncepciu a systémovosť. Sú také aktivity, v ktorých región vyniká, resp. vyvíja ojedinelú činnosť - písomne vypracúva koncepcie úloh v oblasti školstva, prevádzkuje webovú stránku župnej slovenskej samosprávy, organizuje regionálny deň detí a regionálny deň učiteľov, na ktorom odovzdáva vyznamenanie najlepšiemu pedagógovi, alebo mimoriadne úspešné sú doškoľovania slovenčinárov na Slovensku, aj v župe.

Predsedníčka Novohradskej župnej slovenskej samosprávy Katarína Plevová poďakovala všetkým za oduševnenú prácu, prítomnému starostovi obce Antalovi Markovi za slová uznania a predsedníčke Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženke Egyedovej Baránekovej za príkladnú spoluprácu a pomoc. Tá vo svojom príhovore ocenila vzornú prácu Kataríny Plevovej, ako aj celého zboru, informovala prítomných o dôležitosti blížiacich sa volieb do slovenských menšinových samospráv, ako aj o plánovaných podujatiach na tento rok.

Oficiálna časť stretnutia pokračovala neformálnou besedou. Množstvo informácií, otázok a odpovedí bolo dostačujúcim dôkazom, že podobné stretnutia sú prepotrebné a to hneď z dvoch dôvodov: z dôvodu koordinovania práce, ale najmä preto, aby sa poslanci potešili vzájomnému stretnutiu a čerpali z neho pozitívnu energiu.

(reb)

Zdravé bielkoviny pre deti

V Lucine nie sú na tom natoľko zle

Do hnutia Každé dieťa sa má najesť! je zapojená aj Základná škola v Lucine. Od konca januára každý štvrtok zavíta do tejto novohradskej osady auto alebo mikrobus s balíčkami potravín pre deti.

Nad hnutím má patronát verejnoprospešná nadácia s rovnakým názvom, ktorej vedúca je sociologička Zsuzsa Hegedűsová. Ona skoncipovala ciele hnutia: aby každé dieťa, ktoré žije v rodine, kde na jednu osobu pripadá príjem nižší ako je minimálny dôchodok (28 500 Ft mesačne), dostalo raz týždenne balíček potravín. Balíčky privážajú dobrovoľníci do takých škôl, kde obecná samospráva v plnej miere hradí obedy viac ako štyridsiatim percentám žiakov. Obsah balíčkov tvoria striedavo syry, mlieko, rybie konzervy a ovocie v hodnote 750 forintov.

Podľa Zs. Hegedűsovej pre nedostatok pracovných príležitostí a zníženie sociálnych dávok je stále viac takých rodín, kde je každodenným problémom zabezpečenie stravy pre deti. Do konca školského roka plánuje nadácia pomôcť 36 tisíc deťom v 33 najzaostalejších mikroregiónoch Maďarska. V týchto častiach krajiny sa často stáva, že deti jedia iba raz denne - na obed v škole. Nadácia nemá vlastný rozpočet, rozvoz balíčkov a základné logistické podmienky financuje potravinársky koncern, informatické a telekomunikačné pozadie hradí firma zaoberajúca sa informatikou. Dobrovoľníci nie sú nijako honorovaní za pomoc nadácii.

Čo sa týka lucinských detí, ako nám povedala predsedníčka slovenskej samosprávy Katarína Völgyesiová, nie sú na tom natoľko zle, hoci aj medzi nimi sa nájdu také rodiny, ktorým robí ťažkosti zabezpečiť si každodenné živobytie. Balíčky s potravinami sa dostávajú na dobré miesta, avšak dedina je súdržná, ľudia si pomáhajú, ako vedia.

(ef)

Po odovzdaní nového Kultúrneho domu v Santove

Majú miesto, kde sa môžu stretávať

„Naposledy som stál na tomto javisku v roku 1972. Vtedy sme tu ako ôsmaci predviedli jednu divadelnú hru,“ povedal starosta Santova Mikuláš Kollár po odovzdaní obnoveného kultúrneho domu. K slávnostnému aktu došlo v prvú marcovú sobotu za účasti mnohých obyvateľov osady, ktorí naplnili sálu do posledného miesta. Vo vzduchu bolo cítiť nedočkavosť, tlmené rozhovory občas prerušilo zhíknutie, ak si niekto všimol nejaký zaujímavý detail.

Santov má v súčasnosti 2300 obyvateľov, pôsobia tu tri spolky, ktoré zachovávajú, resp. vytvárajú slovenské tradície, niekoľko spoločenských organizácií a prebieha tu čulý kultúrny život. Jediný problém bol v tom, že tieto organizácie sa nemali kde schádzať. Budova kultúrneho domu je umeleckou pamiatkou, pôvodne bola hospodárskou budovou pri kúrii rodiny Barossovcov, kde je v súčasnosti umiestnená materská škola. Objekt bol v schátranom stave, na jeho obnovu sa obec uchádzala o grant Operatívneho programu pre stredné Maďarsko, rozvoj centier osád Peštianskej župy. Ako nás informoval starosta obce, získali grant vo výške 88 miliónov forintov, čo krylo viac ako tri štvrtiny nákladov na rekonštrukciu. Zvyšok hradila samospráva z úveru, získaného z rozvojového fondu Nové Maďarsko. Z grantu mohli obnoviť strechu, vymeniť dvere a okná, vybudovať parkoviská a sociálne zariadenia, zriadiť spoločenské priestory a vybudovať schody. So zostavením projektu do konkurzu fondu mali dosť práce, ale veľkú pomoc im poskytol notár Imre Bak. Projekt bol postavený podľa noriem Európskej únie na báze bezbariérového vstupu.

Vyše dvadsať rokov neslúžila budova v centre osady na kultúrne ciele. Po tom, ako prestal fungovať kultúrny dom, tu ešte bolo kino, potom tu zriadili stolársku dielňu, ale po čase aj tú odsťahovali. Už niekoľko rokov stála budova opustená, používali len niektoré časti, kde sa schádzal klub dôchodcov, ale chýbala veľká sála. Na usporadúvania plesov, svadieb a obecných slávností používali Santovčania aulu základnej školy, kde je iba maličké javisko. Obnovený kultúrny dom bude slúžiť aj na tieto ciele, ale budú ho využívať aj spoločenské organizácie a rôzne spolky. Práve členovia týchto spolkov „pokrstili“ nové javisko: tancovali, spievali, recitovali a hrali. Spolupatričnosť deklarovali členovia spolkov spoločným spevom pilíšskej hymny. Predtým však vzdali hold Bohu, o ktorého dobro sa uchádzal v mene Santovčanov ich duchovný Sándor Balla. Ako povedal, želá, aby kultúrny dom, o ktorom dávno snívali, naplnili životom a obsahom. Po požehnaní budovy, osady a jej obyvateľov vystúpili na javisko členovia spolkov, ktorých program zostavila vedúca skupiny Stužka (Pántlika) Irena Kotroczová. Ako prvé sa predstavili členky detskej tanečnej skupiny Stužka s dievčenským tancom z 19. storočia. Po nich vystúpili na javisko chlapci so zemplínskym kruhovým verbunkom, ktorých vystriedali dospelí tanečníci. Členovia pávieho krúžku predniesli kyticu slovenských piesní. Prítomní sa mohli kochať v kráse dievčenského tanca, ktorý mal premiéru pred 25 rokmi práve na doskách kultúrneho domu, v podaní tanečníčok Stužky. Členovia folklórneho súboru Studienka predviedli santovské veľkonočné zvyky. Program uzavreli tanečníci skupiny Stužka s novohradskými tancami. Účastníci osláv odovzdania obnoveného kultúrneho domu sa rozišli v nádeji, že tento dom bude miestom mnohých pekných spoločných vystúpení, osláv, radosti a veselosti.

Pre obec bola rekonštrukcia kultúrneho domu veľkým projektom, ktorým získali nielen členovia občianskych organizácií, ale všetci obyvatelia. Jeho cieľom je skultúrniť centrum obce, posilniť jej hospodárske, kultúrne a turistické možnosti, vytvoriť lákavé prostredie pre súkromných investorov. Jeho ukončením sa však nevytratil elán do ďalšej práce. M. Kollár prezradil Santovčanom ďalšiu radostnú novinku: vyhrali v podobnom konkurze a budú pokračovať v renovovaní centra osady. Teraz je na rade modernizovanie budovy obecného úradu, vonkajšia obnova kostola a vytvorenie ihriska podľa noriem Európskej únie. V záujme zlepšenia životných podmienok všetkých obyvateľov tejto podpilíšskej obce.

Eva Patayová Fábiánová

Metodický seminár pre učiteľov

slovenského jazyka v Sarvaši

27. februára sa na pôde Slovenskej základnej školy, žiackeho domova a materskej školy v Sarvaši konal zaujímavý metodický seminár pre učiteľov slovenského jazyka. Zúčastnilo sa na ňom 65 pedagógov z Dolnej zeme. Doškoľovanie usporiadalo Slovenské metodické a pedagogické centrum Celoštátnej slovenskej samosprávy pod vedením riaditeľky Márie Czégényovej a členky Komisie pre školstvo a vzdelávanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, riaditeľky békeščabianskej slovenskej školy Edity Pečeňovej, ktoré vykonali kus poctivej práce, aby sa táto užitočná akcia mohla uskutočniť.

Po registrácii účastníkov v aule školy seminár otvorila riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Zuzana Medveďová. Prítomných privítala autentickým citátom zo starého kalendára z roku 1911: „Susedovi sa prosievať o to, čo sami mať máme, keď si o gazdovstvo dbáme, preto teda už aj v zime všetko si dobre obzrime, aby sme, keď jar nastane, mali všetko v dobrom stave.“ Priblížila tak hosťom zo Slovenska atmosféru ťažkého dolnozemského života v minulosti a zároveň nadhodila myšlienku vyplývajúcu z odkazu našich starých otcov a materí, že keď chceme byť úspešní v živote a v práci, musíme sa vždy včas a dôkladne pripraviť. To znamená, že aj my, pedagógovia, musíme byť vždy o krok vpredu a sledovať nové moderné trendy vo výchovno-vzdelávacom procese.

Pani riaditeľka zvlášť privítala delegáciu odborníkov zo Slovenska na čele s RNDr. Robertom Povchaničom. Prítomným sa prihovorili aj účastníci seminára z Békešskej Čaby na čele s pani riaditeľkou Editou Pečeňovou, ktorá darovala hosťom zo Slovenska najnovšie číslo odborného časopisu Slovenčinár. V novom čísle časopisu sú aj príspevky autorov zo Srbska a Rumunska, čo prispieva k ďalšiemu prehlbovaniu spolupráce medzi slovenčinármi z troch krajín. Po úvodnom zoznámení sa s programom sa účastníci doškoľovania rozdelili do troch pracovných skupín podľa ich odborného zamerania.

Metodické školenie učiteľov materských škôl viedol docent Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Albín Škovira, ktorý oboznámil skupinu s problematikou rituálov v skupinovej práci učiteľa a vychovávateľa. Seminár viedol zaujímavou hravou formou a do aktivít zapojil všetkých pedagógov materskej školy.

Témou školenia učiteľov na 1. stupni ZŠ, ktoré viedla vedúca Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK profesorka Mária Kožuchová, bola problematika inovačných prístupov vo vyučovaní vied o spoločnosti. Učitelia sa na simulovanej hodine vecného učiva mohli naučiť moderným spôsobom stimulovať žiakov k samostatnej tvorivej práci. Zároveň sa pomocou týchto metód môžu žiaci utvrdiť v tom, čo už vedeli a doplniť si vedomosti o nové informácie. Učiteľ má úlohu koordinátora, povzbudzuje, chváli žiakov a dbá, aby deti samé aktívne získavali poznatky, aby si našli chyby a poučili sa z nich. Tým sa odbúra pasívne memorovanie žiakov a vyučovanie sa stáva pre deti zaujímavejším a atraktívnejším. O to náročnejšie je pre pedagóga, ktorý sa musí na takú hodinu dôkladne odborne i metodicky pripraviť. Výsledkom je to, že žiaci si trvalo osvoja nové informácie. V druhej časti svojho vystúpenia pani lektorka pútavo predstavila svoju knihu vlastivedy a priblížila našim učiteľom kapitolu: Spomíname na našich predkov. Využila dokumentárny materiál: dobové fotografie, hroby predkov, obrázky krojov a predmetov súvisiacich s ľudovými tradíciami Slovákov. V poslednej časti sa venovala rozboru historickej povesti o Trenčianskom hrade Studňa lásky, ktorú majú aj naše deti v učebniciach literatúry pre 5. ročník.

Tretiu skupinu viedla PhDr. Mária Vrábelová z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského, divízie Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov, ktorá svojou prednáškou reagovala na požiadavku našich dolnozemských učiteľov a vybrala si zaujímavú tému: Metodika výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka. Táto problematika je veľmi aktuálna a žiadaná, lebo reaguje na mnohé ťažkosti, s ktorými sa každodenne stretávajú učiteľky slovenského jazyka v Maďarsku. Je to otázka, ako učiť slovenský jazyk čo najefektívnejšie v prostredí, ktoré už tento jazyk takmer nepoužíva, alebo ak áno, tak len veľmi sporadicky. PhDr. Mária Vrábelová veľmi neformálne a o to zaujímavejšie rozobrala problematiku a nabúrala niektoré nesprávne zaužívané stereotypy pri výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vychádzala pri tom z dlhoročných praktických skúseností, ktoré získala ako lektorka slovenčiny v zahraničí a učila slovenčinu cudzincov z celého sveta, vrátane študentov z Maďarska. Dala našim pedagógom veľa cenných rád: ako pracovať s jazykovou terminológiou, ako učiť gramatiku, ako naučiť študentov robiť si systematicky a efektívne poznámky, ako tvoriť otázky, atď. Zdôraznila potrebu vytvoriť na hodinách pohodovú, ale tvorivú pracovnú atmosféru. Samozrejmosťou musí byť vzájomná úcta a tolerancia, presné pravidlá a študenti musia byť udržiavaní v neustálej pozornosti. Veľmi dôležité je žiakom povedať cieľ vyučovacej hodiny a potom k nemu neustále smerovať. Študentov treba odmeňovať, hrať sa s nimi, ale byť aj prísny a náročný. Cudzincom treba vysvetľovať aj slovenský slang a súčasné tendencie slovenského jazyka. Chyby treba opravovať, ale citlivo, aby sme žiakov nefrustrovali a neodradili od štúdia. Za chyby sa platí, ale treba vymyslieť účinnú formu trestu. Nechať deti hádať, slová a pojmy vyučovať vo frázach v kontexte, využívať mapu, počúvať slovenčinu cez hovorené texty. Účinnejšie je využívať výkladové slovníky miesto prekladových. Pri čítaní textu si deti samé majú robiť poznámky. Študenti majú v triede medzi sebou rozprávať po slovensky. Kolektív triedy sa utužuje na výletoch a odborných exkurziách, ale aj tam sa deti majú rozprávať po slovensky, spievať slovenské piesne a myslieť po slovensky. Na záver pani lektorka upozornila na vhodné a dostupné učebnice slovenského jazyka pre cudzincov, odporučila používanie učebnice profesora Dratvu, predstavila k nej pracovné listy autoriek Adely Gabríkovej a Martiny Uličnej, dala účastníkom kontaktné e-mailové adresy a rozdala cenné metodické materiály a hotové vzorové prípravy niekoľkých hodín slovenského jazyka. K dobrej atmosfére prispela pieseň od Joža Ráža s textom Jozefa Urbana Voda, čo ma drží nad vodou.

Na záver chceme poďakovať všetkým lektorom, ktorí si pripravili odborné prednášky a vo svojom voľnom čase prišli do Sarvaša, aby na vysokej profesionálnej úrovni priblížili našim učiteľom nové trendy v metodike vyučovania slovenského jazyka. V mene všetkých prítomných vyjadrujeme úprimnú vďaku generálnej riaditeľke sekcie medzinárodnej spolupráce Ministerstva školstva Slovenskej republiky Dagmar Hupkovej za ochotu zorganizovať toto odborné stretnutie, za všestrannú pomoc a podporu. Dúfame, že aj v budúcnosti bude možnosť zopakovať podobný seminár. Z praktického hľadiska by sme radi pokračovali najmä v problematike vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka, lebo tu máme najväčšie rezervy a každá praktická odborná rada je pre nás užitočná a vzácna.

Učiteľský zbor Slovenskej základnej školy v Sarvaši

Medzinárodný veľtrh Cestovanie 2010

Približne 600 vystavovateľov z 35 krajín sveta sa prezentovalo v dňoch 5. až 7. marca na 33. ročníku medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu Cestovanie (Utazás) v budapeštianskom areáli Hungexpo. Čestným zahraničným hosťom bolo tentoraz Turecko a tuzemským Päťkostolie (Pécs). Ako nádejný raj turistov sa mohla predstaviť India. V pavilóne A sa prezentovali aj dolnozemské mestá. Békešská Čaba vítala hostí sedliackym domom s podstenou a plotom z hrubej klobásy, ako aj s bohatým informačným materiálom o jarných a letných programoch a o pamätihodnostiach mesta. Slovenský Komlóš sa predstavil v stánku spoločnosti Maďarský turizmus - pracovníčky kúpaliska Ruža ponúkali rôzne publikácie o meste a informácie o letných programoch.

Na tlačovej konferencii pred slávnostným otvorením veľtrhu riaditeľka Klára Tihanyiová uviedla, že tohto roku sa tematicky zamerali na festivaly. Hlavný výstavný stánok spoločnosti Maďarský turizmus, ako aj stánky jednotlivých turistických regiónov, pripravili svoje expozície v znamení Roka festivalov 2010, ktoré dopĺňali pestré kultúrne programy. Cieľom Roku festivalov je prebudiť záujem maďarskej verejnosti, ale aj zahraničných hostí o kultúrne, turistické a festivalové programy v Maďarsku. Súčasťou veľtrhu boli odborné výstavy a konferencie. Popri expozícií šperkov sa konala výstava mikroregiónov Leader Expo, salón karavanov, golf expo, výstava lodí a bicyklov, konferencie o daňových otázkach, aktuálnych otázkach cestovného ruchu zameraného na wellnes, víkendové a relaxačné pobyty, ako aj online marketing.

Slovenská agentúra cestovného ruchu (SACR) pri príležitosti otvorenia výstavy usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a generálna riaditeľka SACR Svetlana Gavorová. Prítomných v mene organizátorov privítala zástupkyňa SACR v Budapešti Soňa Jelínková. Ako uviedla, Slovensko sa prezentovalo v pavilóne A na ploche 135 štvorcových metrov, okrem SACR sa v národnom stánku predstavilo 12 spoločností. Maďarskí turisti sú už dlhé roky na štvrtej priečke v tabuľke počtu zahraničných návštevníkov Slovenska. Vlani strávilo v slovenských hoteloch 47 000 turistov z Maďarska 118 164 nocí, čo znamená pokles o 38,3 %. Napriek tomu za prvých jedenásť mesiacov dosiahol turistický ruch na Slovensku pozitívnu bilanciu. Slovensko kladie veľký dôraz na turistické a kultúrne styky, pričom mu záleží nielen na kvantite, ale aj na vysokej kvalite poskytovaných služieb. Vďaka tomu cestovný ruch na Slovensku prispel vlani do štátneho rozpočtu príjmom 1,491 miliardy EUR. Na Slovensko prichádzajú turisti hlavne z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Maďarska. Čo sa týka cestovania Slovákov do Maďarska, v prihraničných obciach zaznamenali v minulom roku nárast o 28 %. Tlačová konferencia sa skončila premietaním krátkeho filmu o Slovenskom národnom múzeu.

O aktuálnej situácii v oblasti cestovného ruchu na Slovensku nás informovala generálna riaditeľka SACR Svetlana Gavorová.

- Po prechode SR na euro sa občanom okolitých štátov mohlo vzdať Slovensko drahšou destináciou. Hotelieri a poskytovatelia služieb však ceny nezdvihli, práve naopak, snažili sa ich znížiť a prispôsobiť poklesu národných mien pri porovnaní so silným eurom. Tento trend sa postupne vyrovnáva aj vzhľadom na to, že meny okolitých štátov sa posilňujú a Slovensko sa opäť stáva aj z cenového hľadiska atraktívnou krajinou pre turistov z Maďarska, Poľska a Českej republiky. Jednoznačne od začiatku tohto roku slovenskí poskytovatelia služieb cestovného ruchu zaznamenali zvýšený pobyt maďarských turistov na území Slovenska, preto očakávame, že ich záujem bude rásť aj počas letnej sezóny. Ponuky našich spoluvystavovateľov, ktorí pochádzajú prevažne z regiónov východného Slovenska, sú zamerané práve na atraktívnosť služieb aktuálnych pre túto letnú sezónu. Maďarským návštevníkom ponúkame hlavne jaskyne, ktoré tu majú napríklad osobitný stánok. V národnom stánku sa predstavuje aj mesto Košice, ktoré ponúka bohatý kultúrny program vzhľadom na to, že mesto bude v roku 2013 európskym hlavným mestom kultúry. Prezentuje sa tu obec Červený Kláštor, tradične atraktívna pre maďarských a poľských turistov splavom Dunajca. Tieto služby sa vylepšili, skvalitnilo sa aj poskytovanie služieb v okolí Červeného Kláštora, takže toto môže byť lákadlom pre maďarských turistov. Samozrejme, nezanedbateľná je ponuka našich akvaparkov, spojená s horskou turistikou. Toto je to, čo minulý rok lákalo najviac maďarských a poľských turistov a ja verím, že to zostane hitom aj pre túto sezónu, - povedala generálna riaditeľka SACR. Dodala, že každá takáto väčšia výstava je vhodnou príležitosťou pre osobnú prezentáciu produktov cestovného ruchu spoluvystavovateľov a SACR.

Na medzinárodnom veľtrhu Cestovanie 2010 okrem SACR boli vystavovateľmi lyžiarske strediská, cestovné kancelárie, hotely a predstavitelia veľkých miest, ako napríklad Bratislavy, Košíc, Spišskej Novej Vsi, Banskej Štiavnice a Vysokých Tatier. Menšie obce prezentovali Hokovce, Hrabušice, Červený Kláštor, Tále a Patince.

Andrea Szabová Mataiszová

Od kolísky po detskú izbu

XII. Celoštátna textilná konferencia a výstava v Békešskej Čabe

Békešská Čaba bola v prvý marcový víkend hostiteľkou XII. Celoštátnej textilnej konferencie, cieľom ktorej je poskytnúť každý druhý rok výrobcom možnosť predstaviť svoju najnovšiu tvorbu širokej odbornej a laickej verejnosti. Stretnutie, ktoré zorganizovali Spolok ľudovej umeleckej tvorby Békešskej župy v spolupráci so Strednou odbornou školou remeselníckou v Békešskej Čabe, Dom tradícií v Budapešti a Únia spolkov ľudovej umeleckej tvorby, poskytlo záujemcom aj možnosť osvojiť si nové poznatky, resp. technickú zručnosť.

Sprievodnými podujatiami konferencie boli dve výstavy. Expozícia „Farbené textílie zo Sedmohradska“ bola do polovice marca inštalovaná v nákupnom stredisku Csaba Center, kým ručné práce a výšivky, zoskupené na výstave „Od kolísky po detskú izbu“, boli verejnosti prístupné v priestoroch Múzea M. Munkácsyho. Pozoruhodné výsledky dosiahli výšivkárky z rôznych slovenských osád župy (Békešská Čaba, Poľný Berinčok), ale slovenské motívy tohto kraja sa objavili aj na prácach účastníkov z iných miest (napr. Békéš).

Rôzne ceny získali členky Výšivkárskeho krúžku Rozmarín. Z rúk predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika prevzali osobitnú cenu za zachovávanie tradičných slovenských motívov. Cenu Čabianskej organizácie Slovákov za aplikovanie starodávnych motívov na moderné textílie im odovzdal predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Juraj Ando. Vedúcej kolektívu, ktorý pôsobí v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, ľudovej umelkyni Anne Illéšovej Boťánskej udelili cenu najúspešnejšej návrhárky. Krúžok získal uznanie organizátorov aj tým, že všetky prihlásené práce (spolu 67) jeho členiek boli zaradené do výstavy, ktorá spája starodávny svet s modernou bytovou kultúrou.

(csl)

Čítanie na celý rok

O novom Čabianskom kalendári a minuloročnom ročníku Čabäna

Tradičného predstavenia, resp. hodnotenia najnovšieho čísla Čabianskeho kalendára na rok 2010 sa tentokrát ujal bývalý vedecký tajomník Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), dlhoročný riaditeľ čabianskej slovenskej školy Ján Chlebnický. Minuloročné čísla mesačníka Čabän mal pod lupou redaktor slovenskej relácie MTV Ján Benčík.

Na stretnutí, ktoré sa konalo koncom februára v priestoroch Domu slovenskej kultúry (DSK) v Békešskej Čabe, v mene redakcie riaditeľka inštitúcie Anna Ištvánová konštatovala, že ak uvažujeme o tom, čo všetko zanecháme pre budúcnosť ako národnostná menšina, práve písané slovo bude dedičstvom, ktoré bude pripomínať ďalším pokoleniam hodnoty Slovákov v Maďarsku. Zároveň sa poďakovala za dlhoročnú prácu Helene Somogyiovej, ktorá bola jedno desaťročie šéfredaktorkou obľúbeného kalendára dolnozemských Slovákov a Ondrejovi Zeleňánskemu, ktorý sa pričinil o úspech publikácie ako vedúci tlačiarne Sirályka.

Jubilejné, dvadsiate číslo Čabianskeho kalendára, ktorý opäť začal vychádzať po vyše štyridsaťročnej pauze roku 1991, stručne predstavila súčasná šéfredaktorka Tünde Tušková. Vyzdvihla, že jubileum sa odráža aj na kvalite tohto čísla, finančné podmienky tento krát dovolili použiť kvalitný papier nielen na obal, ale aj na celú publikáciu, ako aj na farebnú prílohu fotografií. O obsahu ročenky o. i. uviedla, že rôzne výročia a jubileá našej pospolitosti, pochopiteľne, dostali priestor aj v kalendári, pričom príspevky z tejto tematiky sú skôr subjektívnejšieho rázu, veď vecnejšie sa týmto témam venujú osobitné publikácie.

Zároveň sa poďakovala celému tímu, v ktorom popri redaktorkách A. Ištvánovej a Hajnalke Krajčovičovej pracovala Iveta Hruboňová ako jazyková redaktorka, kým študentské práce zo súťaže VÚSM povyberala Zuzana Gulyásová.

Prehľad a hodnotenie ročenky čabianskych Slovákov, kalendárnu časť ktorej tohto roku spestrujú fotografie rôznych slovenských publikácií v Maďarsku, tentoraz urobil Ján Chlebnický.

- Čabiansky kalendár na rok 2010 v plnej miere splnil poslanie ročeniek takéhoto typu. Obsahovo je pestrý, popri kalendárnej časti textové rubriky informujú, poučujú a zabávajú. Zaslúži si prívlastok čítanie na celý rok, jazykom a štýlom maximálne vyhovuje svojmu čitateľskému táboru, - konštatoval pán Chlebnický, ktorý zároveň pripomenul aj menšie nedostatky. Odporúčal napríklad, aby sme 16. júna nezabudli ísť do práce, Deň otcov totiž kalendárna časť označuje za štátny sviatok. Navrhol o. i. maximalizovať rozsah článkov, resp. výraznejšie členiť materiály napr. rôznym typom písmen. Zároveň v mene čitateľov požiadal redaktorov, aby podľa možností kalendár vychádzal skôr.

Čo sa týka minuloročných čísel mesačníka Čabän, podľa Jána Benčíka je potešiteľné, že podávajú správy nielen o činnosti slovenských organizácií, ale aj tých občianskych združení sídliacich v Békešskej Čabe a na okolí, ktoré si práve vďaka Čabianskej organizácii Slovákov a DSK vytvorili kontakty na Slovensku. Pozitívne sa zmienil o zhrnutiach jednotlivých článkov v maďarskom jazyku, pretože aj tí rodinné príslušníci, ktorí neovládajú slovenčinu, sú zvedaví na slovenské spoločenské aktivity. Vyzdvihol, že Čabän má nielen národnostný, ale aj národný charakter, pravidelne informuje aj o dianí na Slovensku. Osobne ho zaujali predovšetkým tzv. obrazy z minulosti, ako aj osobný tón niektorých príspevkov. S potešením konštatoval, že na stránkach mesačníka má priestor aj naša literatúra, dokonca boli predstavení niektorí z našich literátov. Navrhol pritom uverejniť aj dobové fotografie z niekdajšej Čaby a v budúcnosti by rád čítal aj články o každodennom živote slovenských rodín v župnom sídle a na okolí, resp. osobné úvahy na tému, čo v súčasnosti trápi alebo teší čabianskych Slovákov...

(csl)

Juraj Ezüst a Pavol Kondač v časopise Barátság

Titulná strana najnovšieho čísla interetnického časopisu Barátság (Priateľstvo) zobrazuje dielo maliara slovenského pôvodu Juraja Ezüsta („Striebristý“). Dvojmesačník vychádza od roku 1994 v maďarskom jazyku. Prináša zaujímavé informácie z národnostného života, nové číslo napríklad rozhovory s laureátmi ceny Za menšiny, ktorú odovzdali minulý rok v decembri pri príležitosti Dňa menšín v Parlamente. Možno si v ňom prečítať aj životopisy laureátov ceny Pro Cultura Hungariae Minoritatum za rok 2009, medzi ktorými je aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Časopis ponúka informácie o III. celoštátnom stretnutí inštitúcií predstaviteľov inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv a správu o európskom hlavnom meste kultúry na rok 2010 Päťkostolí (Pécs). V literárnej rubrike časopisu je uverejnený úryvok z románu Pavla Kondača Neskorý návrat, ktorý do maďarčiny preložil sám autor, bývalý šéfredaktor Ľudových novín. P. Kondač vo svojom románe spracoval životnú dráhu slávneho operného speváka slovenského pôvodu Juraja Meliša.

(ef)

Sulinet a národnostné E-publikácie

Celoštátna nemecká samospráva (CNS) a redakcia E-knižnice „Dedičstvo - kultúra“ usporiadali prezentáciu kultúry v Maďarsku žijúcich národných a etnických menšín v maďarskom verejnom školstve na portáli Sulinet. V sídle CNS prítomných privítali predseda CNS Otto Heinek a zodpovedný redaktor E-knižnice Gábor Barna. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo už po tretí raz, predstavili program Európskej únie, pomocou ktorého sú v elektronickej podobe sprístupňované publikácie národnostných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku. Cieľom podujatia bolo oboznámiť prítomných s doterajšími výsledkami programu, posúdenie činnosti a možnosti ďalšieho prevádzkovania E-knižnice. Ako uviedol zodpovedný redaktor Gábor Barna, na portáli Sulinet, rozšírenom o E-knižnicu, okrem obrovského množstva E-učiva, ktoré sa nepretržite rozširuje, je sprístupňované aj nehmotné kultúrne dedičstvo národných a etnických menšín v Maďarsku (publikácie, filmy, zvukové materiály). Program chce v čím širšom školskom a knižničnom prostredí dokázať, že zapojením nehmotného dedičstva menšín do krvného obehu maďarského školstva sa rozšíri celkový obraz o kultúre v Maďarsku a obohatí sa aj väčšinový národ. Redakcia E-knižnice prináša zozbierané cenné údaje v jednotnej elektronickej forme. Program „Teach Hungary 2010“ je určený predovšetkým pedagógom, výskumným pracovníkom a študujúcej mládeži, ale, samozrejme, aj všetkým užívateľom internetu.

(aszm)

Fašiangová zábava v Číve

V Kultúrnom dome Bélu Kálmánfiho v Číve sa uskutočnila fašiangová zábava, na ktorú prišlo viac ako osemdesiat záujemcov. V dielni šikovných rúk si za pomoci učiteliek materskej a základnej školy mohli deti vyrobiť nápadité masky a škrabošky. V kuchyni pod vedením členiek klubu Beseda smažili ženy množstvo šišiek a fánkov a na dvore deti stavali snehového medveďa. Spoločná práca navodila príjemnú náladu, ktorá vyústila do fašiangovej zábavy. Otvorila ju známa choreografka, učiteľka z Budapešti Eva Szilágyiová Šubová. Spolu tancovali malé a väčšie deti, starí rodičia a vnúčatá. V prestávke mohol každý ochutnať čerstvé šišky so šípkovým čajom. Tie deti, ktoré zostali na zábave do konca, si celkom slušne osvojili už aj ťažšie choreografie. Účastníci zábavy obrovským potleskom poďakovali organizátorom za príjemný večer. Dohodli sa, že onedlho usporiadajú veľkonočnú zábavu.

(kč-aszm)

Čabianski študenti oslavovali fašiangy

Kto navštívil 15. februára tretie poschodie Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, na pár minút sa mohol cítiť ako Alica v krajine zázrakov. Totiž za každými dverami sa skrýval iný svet: v deviatej triede vítala prichodiacich pestrá usmievavá dúha a retro-dievča v bodkovaných šatách. Desiataci usporiadali tradičnú zabíjačku s hlavným aktérom vyrobeným z vankúša a jedenásta trieda sa na jeden deň premenila na zborovňu: študenti si obliekli šaty svojich obľúbených učiteľov. Maturanti vyhľadali staré pracovné obleky svojich otcov a celé popoludnie chodili po chodbách s pivovou (samozrejme, prázdnou) fľašou v rukách. Všetci sa nevedeli dočkať slávnostného vyhodnotenia masiek. Prvú cenu získala partia robotníkov, po nich nasledovala „zabíjačková“ desiata trieda a tretí bol „nový učiteľský zbor”. Niektorí gymnazisti sa rozhodli vystúpiť individuálne, ich zvlášť ocenila trojčlenná porota. Za dômyselné kostýmy dostali odmenu Evelin Petrusková, Klaudia Banková, Kitti Patakiová, Réka Kovácsová a Zsanett Szószkiová.

Tešili sme sa, že sa nám podarilo splniť náš cieľ: zahnali sme zimu, spolu s ňou aj zlé počasie. Teplota sa už vyšplhala nad nulu a onedlho si budeme môcť užívať prvé sladké lúče jarného slnka.

Andrea Kissová

12. ročník gymnázia

Nové mesto pod Šiatrom

Zázraky hravej vedy fyziky

Pódiová sála Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste pod Šiatrom v dňoch sa nedávno stala dejiskom zaujímavej výstavy pod názvom Hravá veda - Zázraky fyziky. Tento názov zaujal i šiestakov novomestskej slovenskej základnej školy a internátu, ktorí sa v tretí deň výstavy vybrali so svojím triednym učiteľom si tieto zázraky fyziky overiť v praxi.

Pán učiteľ matematiky a techniky Tomáš Barna využil netradičnú formu vyučovania a školské podmienky vyučovacej hodiny techniky vymenil za sálu, plnú zábavných názorných prostriedkov. Tieto prostriedky nielen demonštrovali, ale aj vysvetľovali javy fungovania našej prírody. Lákavou a hravou formou sa teda žiaci mohli oboznámiť so šírením zvuku pomocou dvoch obyčajných jogurtových pohárikov, spojených motúzikom, pričom jeden zo šiestakov bol prijímačom a druhý vysielačom. Ďalšia atrakcia mala názov Obraz v obraze, ktorej základom boli zrkadlá. Tie však výstavu sprevádzali i na inom mieste. Veľkou výzvou pre nádejných vynálezcov boli tzv. čertovské kladky. Tie najprv malí návštevníci horko-ťažko rozobrali, aby ich potom ešte prácnejšie zložili. Dierkový labyrint spôsobil nekonečný rad obrazov, ak žiaci dosku, v ktorej bola diera vyrytá, rozhýbali. Zaujímavé obrázky návštevníci objavili v galérii očného klamu. Jednoduchými úlohami si deti mali možnosť overiť i svoje reflexy. Mnohé pokusy žiaci potom mohli demonštrovať i doma svojim rodičom či súrodencom.

Výstava bola síce venovaná mladšej generácii, no pri riešení jednotlivých zábavných úloh sa „pozabudol“ i „ujo“ Tomáš, ktorý svojou iniciatívou výstavu navštíviť sprostredkoval deťom nezabudnuteľný zážitok zábavného osvojovania si poznatkov o prírodných javoch.

(jk)

Vypísanie súťaže Slovenské spievanky a veršovačky

Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) vypisuje súťaž v speve slovenských ľudových piesní a v prednese slovenskej poézie a prózy.

Súťažné podmienky

ZSM vypisuje súťaž v štyroch vekových kategóriách:

1. žiaci základných škôl 1. - 3. trieda

2. žiaci základných škôl 4. - 6. trieda

3. žiaci základných škôl 7. a 8. trieda

4. študenti, mládež do 30 rokov

Priebeh súťaže

Školské kolá prebehnú do 22. apríla 2010

I. REGIONÁLNE KOLO

(pre Komárňansko-Ostrihomskú, Peštiansku a Báčsko-Kiškunskú župu)

Spievanky a veršovačky

Miesto konania: Čív (Piliscsév), Slovenská národnostná základná škola.

Termín: 28. mája 2010 o 10. hod.

Informácie: Monika Szabóová

II. REGIONÁLNE KOLO

(pre Boršodsko-Abovsko-Zemplínsku župu)

Miesto konania: Nové Mesto pod Šiatrom, Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát.

Termín: 13. mája 2010 o 10. hod.

Informácie: Júlia Kucziková, Katarína Krafčenková (06-47-321-060)

III. REGIONÁLNE KOLO

(pre Novohradskú, Hevešskú, a Sabolčsko-Satmársku župu)

SPIEVANKY

Miesto konania: Veňarec (Vanyarc), kultúrny dom.

Termín: 14. mája 2010 o 13. hod.

Informácie: Ruženka Egyedová Baráneková, Ružena Komjáthiová (06-32-484-063)

VERŠOVAČKY

Miesto konania: Lucina, Slovenská národnostná základná škola.

Termín: 18. mája 2010 o 10. hod.

Informácie: Ruženka Egyedová Baráneková, Elena Kladiviková (06-32-394-064)

IV. REGIONÁLNE KOLO

(pre Békešskú a Čongrádsku župu)

Spievanky a veršovačky

Miesto konania: Kondoroš, Slovenská národnostná základná škola.

Termín: 7. mája 2010 o 10. hod.

Informácie: Monika Szabóová, Ladislav Križan (06-66-380-632)

CELOŠTÁTNE KOLO

Termín: 11. júna 2010

Miesto konania: Slovenský inštitút Budapešť

Kritériá súťaže

Spievanky

Spev (sólo, duo) a spevácke skupiny (max. 6 osôb).

Výber piesní: z najbližšieho okolia s udaním mena a adresy informátora,

t. j. od koho sa súťažiaci pieseň naučil.

Časový limit: 3 minúty.

Prihlášky treba zaslať s pripojením textu piesní, zvukovou nahrávkou alebo notovým spracovaním.

Veršovačky

Výber poézie a prózy z tvorby našich autorov, t. j. po slovensky píšucich autorov v Maďarsku a autorov zo Slovenska.

Časový limit: max. 3 minúty.

Prihlášky treba zaslať na adresu Ruženka Egyedová Baráneková, Balassi Bálint Megyei Könyvtár és Közművelődési Intézet, 3100 Salgótarján, Kassai sor 2. e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Informácie o súťaži:

Ruženka Egyedová Baráneková, tel.: 06 30 928-7599

Monika Szabóová, tel.: 06 1 466 8154; 06 30 822-3878

Tešíme sa na stretnutia s vami.

Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka ZSM

Monika Szabóová, úradujúca tajomníčka ZSM

Prihláška

Na Slovenské spievanky a veršovačky 2010

Meno:

Škola:

Tel., fax: e-mail:

Trieda:

Adresa súťažiaceho:

Veršovačky - spievanky

Kategória:

Názov diela (próza, poézia):

Autor:

Názov piesní:

Meno informátora:

Meno pedagóga, ktorý súťažiaceho pripravil:

Podpis

Dátum:

Kostol svätého Jozefa v Budapešti

Svätá omša obetovaná za naše ženy a matky

„Kresťania, nariekajte od žiaľu zamdlievajte; plač, kvíľ, srdce každého, Ježišovi verného. Pokániu sa oddávaj a hriech svoj oplakávaj! Hľa, pre teba Kristus Pán vydáva sa na kríž sám“ - znela pôstna náboženská pieseň na svätej omši, ktorá sa konala 7. marca pri príležitosti 3. pôstnej nedele v Kostole sv. Jozefa v Budapešti.

Na slávnostnej svätej omši sa zúčastnili kurátorka Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Ildika Klauszová Fúziková, členka Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Veronika Árendásová, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy v Tardoši Anna Crnečká, predsedovia Slovenskej samosprávy IV. a IX. obvodu Budapešti Anna Kutňánska a Mikuláš Bogár a veriaci z Tardošu, z Budapešti a Dabašu-Šáre.

Pôstnu svätú omšu slúžil vdp. Stanislav Brtoš a na organe hrala kantorka Katarína Süvegesová zo Santova. Dôstojný pán S. Brtoš úvodom svätej omše pozdravil početných veriacich a oznámil, že svätá omša je obetovaná za naše ženy a matky. Zdôraznil, že sa začalo pôstne obdobie, ktoré je možnosťou duchovnej obnovy a pokánia. Dôstojný pán vo svojej kázni o. i. povedal:

- Dnešné čítanie Božieho slova, najmä prvé z Knihy Exodus a evanjelium, nám hovoria o tom, ako Boh vedie s človekom dialóg. A tu sa stáva, že nie vždy sme celkom úprimní či verní Bohu a jeho slovu. Toto sú stavy, ktoré sa veľmi často opakujú v našom živote. Boh k nám neustále hovorí, to, čo potrebujeme my. Musíme naplno uveriť tomu, čo nám tým chce Boh povedať. Evanjelium ide ešte ďalej. Kristus považuje každého človeka za schopného rozhovoru s ním. I spravodlivého, i hriešnika. Aj nás oslovuje Kristus - aj z kríža - z ktorého nám ponúka ten najväčší dar, dar našej spásy, skrve vodu a krv, ktorá vytiekla z jeho prebodnutého boku. Pre naše hriechy. Skúsme pouvažovať možno v takom tichom dialógu o Kristovej krvi.

Slávnostnú atmosféru svätej omše stupňovalo vystúpenie pávieho krúžku z Tardošu, ktorý zaspieval krásne náboženské piesne. Po svätej omši sa na farnosti konalo agapé, na ktorom početných veriacich pozdravili predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai, kurátorka CSS Ildika Klauszová Fúziková a Anna Crnečká. Cestovné veriacim z Tardošu a agapé hradila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti. Tardošské gazdinky priniesli chutné zákusky a všelijaké koláčiky.

(fúziková)

Kysucké múzeum v Čadci

Veľkonočné inšpirácie

„Korbáč, vodu, kraslíc moc, / nech prinesie Veľká noc.

Zdravie, šťastie, úsmev v tvári, / želáme Vám k sviatku jari!“

Kysucké múzeum v Čadci každoročne pripravuje výstavu venovanú veľkonočnej tematike. Tohtoročnou výstavou Veľkonočné inšpirácie predstavuje a ponúka kraslice zdobené rôznou technikou dekoračné predmety a doplnky týkajúce sa Veľkej noci z celého Slovenska. Návštevník tak spozná širokú paletu pestrofarebných veľkonočných kraslíc. Každá je jedinečná, vzniká dômyselnou prípravou, bohatými skúsenosťami a pod šikovnými rukami výrobcov. Očiam určite neuniknú klasické zdobené slepačie vajíčka, ale i veľké pštrosie či kačacie vajcia. Medzi techniky zdobenia vajíčok, ktoré majú na výstave zastúpenie, patrí voskovanie, vyškrabovanie, batikovanie, leptanie či oblepovanie. Záujemcovia si budú môcť niektoré druhy kraslíc zakúpiť, vyzdobiť tak do veľkonočného štýlu svoj príbytok a kochať sa krásnymi ručne zdobenými kraslicami. Oživenie a spestrenie výstavy zaručí každý utorok a štvrtok ľudový výrobca, ktorý bude predvádzať zdobenie kraslíc drôtovaním. Výstava potrvá do 5. apríla 2010.

(br)

Krížová cesta

Jedným z liturgických období v živote Cirkvi je aj pôstne obdobie, ktoré má predovšetkým kajúci charakter a pripravuje veriaceho človeka na slávenie najväčších kresťanských sviatkov - Veľkej noci. V liturgii pôstneho obdobia má nezastupiteľné miesto krížová cesta ako pamiatka na posledné udalosti Ježiša Krista pred židovskými veľkonočnými sviatkami. My ju poznáme v tej dnešnej podobe, so štrnástimi zastaveniami, ktoré začínajú odsúdením Ježiša Krista a končia uložením či pochovaním Krista do prázdneho hrobu.

Pôvod krížovej cesty, ktorú my poznáme ako liturgiu, má pôvod v neskorom stredoveku. Jej hlavnými šíriteľmi boli sv. Bernard z Clairvaux, sv. František z Assisi a sv. Bonaventúra. Takto už bola istým spôsobom usmernená. Ale prvý pôvod má iste v stopách a krokoch všetkých tých veriacich, ktorí sa snažili kráčať miestami, po ktorých sám Kristus kráčal tú svoju krížovú cestu na Kalváriu.

Takto putovali mnohí kresťania do samotného Jeruzalema. Keď prestala možnosť spontánne navštevovať Jeruzalem, začali sa v Európe budovať tzv. Kalvárie, aj s celou krížovou cestou a jej jednotlivými zastaveniami. To preto, aby nám neustále pripomínali túto dôležitú udalosť z dejín spásy.

Celý kresťanský svet pozná prenos krížovej cesty z Kolosea v Ríme, ktorú slúži samotný pápež. Vieme, že toto Koloseum bolo miestom, kde položili svoje životy mnohí kresťania v pohanskom Ríme práve pre svoju vieru v Ježiša Krista. Práve na túto pamiatku ich „krížovej cesty“ bola 27. decembra 1750 posvätená pápežom Benediktom XIV. v Koloseu krížová cesta. Po miernom úpadku tejto tradície v nasledujúcich storočiach ju obnovil roku 1964 pápež Pavol VI., ktorý ju aj sám osobne viedol ako liturgiu 14-krát. Sú iste nezabudnuteľné tie pobožnosti krížovej cesty, ktoré viedol pápež Ján Pavol II.

Aké miesto má dnes krížová cesta v našom živote, v dnešnom svete a čo mi cez ňu chce ponúknuť Cirkev?

Každý z nás kráča - povieme - svoju krížovú cestu života. Niekedy až veľmi ťažkú, bolestnú, neznesiteľnú. Toto by však bola beznádej človeka. Žiť na tomto svete a niesť kríž, kráčať po krížovej ceste.... To je pesimizmus. Ale krížová cesta Krista vedie niekam inam. Nie do beznádeje, do pesimizmu, ale do prekrásneho 15. zastavenia, ktoré trvá neustále - do víťazstva, ktoré začalo Kristovým zmŕtvychvstaním a ktoré mi Kristus ponúka ako veľkonočné ráno môjho života. V Kristovom kríži je ukrytý zmysel ľudského utrpenia. Kristus krížom vykúpil svet. Vykúpenie potreboval nie spravodlivý človek, ale hriešni ľudia. Tak aj krížová cesta, nie tá moja, ale tá liturgická, je pobožnosťou hriešneho človeka. Veď kto z nás môže povedať, že je bez hriechu... Keď sa Kristus pýtal tých, ktorí chceli ukameňovať ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil jedinú otázku - kto z vás je bez hriechu.... A vieme, že nikto sa neodvážil povedať - ja. Pustili kamene z rúk, ktorými chceli kameňovať a v tichosti odchádzajú, zahanbení.

Krížová cesta je miestom stretnutia hriešneho človeka s Božím milosrdenstvom. V nej sa môžem nájsť pri mojej každodennej ceste životom. Moje odsúdenia, moje neoprávnené súdy nad inými, ale aj opačne, nespravodlivé súdy iných voči mne; kríže, ktoré nesiem ja od iných i tie, ktoré ja robím a kladiem iným; tie nekonečné pády a zlyhania v živote, moje stretnutia s ľuďmi... moja ochota alebo neochota pomáhať iným a opačne, milosrdenstvo a služba alebo povýšeneckosť a pýcha, moje sebavedomie a napomínanie iných bez toho, aby som začínal sám od seba, kritika... morálnosť či nemorálnosť ľudského života atď.

Ak sa dokážem v kajúcnosti zastaviť a zamyslieť nad skutkami svojho života práve v spojení tejto mojej krížovej cesty s krížovou cestou Krista, uvidím v pravde obraz seba samého. A tiež pochopím, kvôli komu a kvôli čomu Kristus vlastne kráčal tú svoju krížovú cestu.

Krížová cesta ako modlitba a pobožnosť má aj význam obety. A tak ako sa Kristus obetoval za nás na vrchole tejto krížovej cesty, na Kalvárii, tak sa aj ja spojením svojej obety s obetou Kristovou na kríži spájam v jednu obeť. A to je nič iné, ako keď slávime túto obetu Krista a jeho kríža na oltári v Eucharistii ako eucharistickú obetu, kde sa Kristus znova a znova obetuje za nás a my sa spájame svojou obetou a skrze Eucharistiu spolu s ním. Stávame sa tak druhým Kristom.

Krížová cesta ma tak vedie vlastne ku samotnému Kristovi. Ako pobožnosť, ako modlitba, ako obeta.

Iba vďaka Kristovi a Kristovmu krížu dokážem pochopiť zmysel svojej krížovej cesty v živote a uvidieť z nej východisko. Vidieť aj v obeti zmysel ľudského života. Napokon Kristovo obetovanie sa na oltári - to sa deje skrze premenenie. Tak aj v obeti môžem uvidieť práve tento zmysel a túto nádej - obeta, ktorá ma vedie k premene môjho života, toho s krížom, na nový, radostnejší. Život s Kristom, život v Bohu a život večný.

Stanislav Brtoš

Zomrel Svetloslav Veigl

- rímskokatolícky kňaz, básnik a príslušník katolíckej moderny

Vo veku 94 rokov zomrel rímskokatolícky kňaz, básnik a príslušník katolíckej moderny Svetloslav Veigl. Pôvodným menom Ferdinand Veigl sa narodil 24. decembra 1915 v Horňanoch, gymnáziá navštevoval v Ružomberku, v Levoči a v Malackách, kde zmaturoval. Ako sedemnásťročný vstúpil v Trnave do rehole sv. Františka Assiského, kde prijal meno Clárus, ktoré používal v poslovenčenej forme Svetloslav. Bohosloveckú fakultu navštevoval v Salzburgu v rokoch 1936 - 1937 a v Bratislave v rokoch 1937 - 1940, slovenčinu a filozofiu študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, kde získal doktorát z filozofie. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1940. Po ukončení štúdií vyučoval na gymnáziu v Malackách (1944 - 1946) a v Bardejove (1947 - 1949). Po nastúpení totalitného režimu musel zanechať vyučovanie a prišiel do františkánskeho kláštora v Trnave. Keď v roku 1950 po barbarskej noci zrušili kláštory a rehoľníkov internovali, stal sa správcom fary v Trnave na Tulipáne, kde pôsobil do roku 1959, následne bol až do roku 1977 kňazom v Abraháme. Od roku 1978 až do svojej smrti pôsobil na rímskokatolíckej fare v Kráľovej pri Senci.

Prvá básnická zbierka mu vyšla v roku 1938 pod názvom Cestami vetrov. Medzi poslednými to bola v roku 1997 zbierka pod názvom Doma pod oknami, v roku 2000 Plnosť času. V tom istom roku mu vyšiel aj výber z celoživotného básnického diela Nerušte túto ružu. Svojimi básňami rovnako prispieval do rôznych časopisov a novín, ako napríklad do Slovenských pohľadov, Elánu, Kultúry, Pera, Verbumu a iných.

Ako básnik katolíckej moderny získal Svetloslav Veigl za svoju tvorbu niekoľko ocenení: v roku 2002 Cenu J. C. Hronského za celoživotné básnické dielo v rámci katolíckej moderny (udelená Nadáciou Matice slovenskej) a rovnako aj Cenu Spolku slovenských spisovateľov za zbierku Nebo na zemi.

Zomrel Štefan Petrovský

Dňa 20. februára nás navždy opustil pedagóg, významný činiteľ verejného a kultúrneho života budapeštianskych Slovákov Dr. Štefan Petrovský.

Štefan Petrovský sa narodil 6. novembra 1932 v Kaszaperi v Békešskej župe. Jeho osud bol úzko spätý s napredovaním príslušníkov generácie „Blýskavé vetry“ (Fényes szelek). Základnú školu absolvoval v Slovenskom Komlóši, v štúdiách pokračoval v Orošháze. Už od začiatku vynikal nadaním a usilovnosťou, preto mu učitelia venovali zvýšenú pozornosť pri prekonávaní ťažkostí žiaka zo sedliackej rodiny. Vysokoškolské štúdiá začal v Segedíne, po získaní diplomu v Budapešti začal pôsobiť ako dedinský učiteľ neďaleko svojho rodiska, v Mezőhegyesi. Angažoval sa aj v mimoškolskej osvetovej činnosti v kruhu mládeže, vďaka čomu sa pred ním čoskoro otvorili brány mládežníckeho hnutia. Až do odchodu do dôchodku bol aktívnym účastníkom verejného života Békešskej župy a aktivistom na celoštátnej úrovni. Vždy venoval osobitnú pozornosť výchove mládeže, napomáhal nadaných, snažil sa vytvárať im podmienky pre ich napredovanie. Vďaka nemu veľa mladých ľudí mohlo študovať na vysokých školách a získať diplom. Bol aktívny aj ako dôchodca, prejavoval záujem o spoločné záležitosti, bol členom početných organizácií, zastával v nich rôzne funkcie, vždy neúnavne a nezištne pracoval v prospech kolektívu. Bol pyšný na svoj slovenský pôvod, s úctou spomínal na svojich predkov, na ich kultúrne dedičstvo. Bol zakladajúcim členom a dlhé roky poslancom Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti. Aktívne pôsobil v budapeštianskom Klube slovenských chodcov. Štefan Petrovský nikdy nezabudol na svoj rodný kraj, Békešská župa, jej sídlo Békešská Čaba boli vždy blízke jeho srdcu. Prejavom tohto vzťahu bola aj skutočnosť, že dlhé roky zastával post vedúceho Klubu priateľov Békešskej Čaby v Budapešti a tejto funkcie sa zriekol až keď sa zhoršil jeho zdravotný stav. Vzhľadom na jeho zásluhy ho kolektív vymenoval za čestného predsedu organizácie. Štefan Petrovský bol vzorným manželom a otcom; v predošlom roku oslávil s manželkou v kruhu ich detí a vnúčat 50. výročie uzavretia manželstva. Jeho život a činnosť v prospech kolektívu neboli márne.

Posledná rozlúčka so Štefanom Petrovským sa konala 16. marca na cintoríne Farkasrét. Česť jeho pamiatke!

Z najnovšej tvorby Zoltána B. Valkána - Delírium (poviedka)

Jozef Lazar, zastupujúci vychovávateľ v základnej škole, si napochytro ani neuvedomuje, či vskutku zomiera, alebo sa mu to iba sníva. Po chvíľke mu však čoraz silnejšie bolesti prezradia, že je už hore. Hlavu mu ide roztrhnúť, dusí ho, škriabe mu v hrdle, chcel by preglgnúť sliny, no nemôže, v ústach má prenáramné sucho. (Čítaj ďalej - Klik na link...)

http://www.luno.hu/content/view/9637/1