Ani zlomený konár neprekazil výbornú náladu

Na festivale národností v XIII. obvode

Národnostné samosprávy XIII. obvodu Budapešti usporiadali 5. júna v parku pred kostolom na Vavrínovej ulici (Babér utca) festival národností. Úvodným aktérom slávnosti sa stal nečakane strom medzi javiskom a do polkruhu postavenými stánkami, presnejšie jeden jeho hrubý konár, ktorý sa s rachotom zvalil našťastie na prázdne priestranstvo. Hlavné slovo dostali hasiči a ochotní diváci, ktorí im pomáhali poodnášať rozpílené drevo. Potom už nič nebránilo tomu, aby sa začal starostlivo pripravený kultúrny program. Uviedol ho krojovaný sprievod a príhovor viceprimátora XIII. obvodu Gyulu Borszékiho.

 „73 rokov uplynulo odvtedy, ako sa táto mestská časť stala samostatným administratívnym celkom a od roku 1995 vždy 1. júna oslavujeme narodeniny nášho obvodu. Viac ako desať rokov je súčasťou série slávnostných programov Festival národností, ktorý organizujú menšinové samosprávy pôsobiace v našom obvode,“ začal svoj privítací prejav viceprimátor Gy. Borszéki, ktorý pripomenul, že v tento deň by sa mali zamyslieť nad osudom jednotlivých minorít, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou obvodu. „Ďalšou skúsenosťou je, že keď spojíme svoje sily, tak rýchlejšie vyriešime spoločné problémy. Ale dnešný deň nech je o pekných melódiách a tancoch, o chutných jedlách a možno aj nápojoch. V živote máme menej slávnostných chvíľ ako všedných, preto by sme si ich mali vážiť,“ dokončil svoj prejav viceprimátor. Po ňom pozdravili prítomných vo svojej materčine predsedovia obvodných menšinových samospráv. Predsedníčka Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Zuzana Hollósyová zaželala všetkým prítomným príjemnú zábavu a pozvala ich na ochutnávku tradičného slovenského jedla - bryndzových halušiek a na pohár dobrého slovenského piva.

Na javisku pred kostolom vystúpili slovenské, arménske, bulharské, grécke, nemecké, poľské, rumunské, rusínske a srbské tanečné skupiny. Slovákov zastupoval Folklórny súbor Stužka (Pántlika) zo Santova a kapela Kóborzengő. Santovčania o rok oslávia tridsatiny súboru. Na jubileum sa pripravujú už teraz, do Budapešti tiež prišli s novou choreografiou ich vedúcej Ireny Kotroczovej - s Tancami z Pršian. Santovskí tanečníci zožali obrovský úspech aj s novohradskými a tirpáckymi tancami, ktoré s nimi nacvičila takisto I. Kotroczová. Festival národností ukončil dom tanca s tromi ľudovými hudbami, jednou bola kapela Kóborzengő.

Podujatie sa stalo dôležitou súčasťou celoročného programu slovenskej samosprávy obvodu, lebo na ňom majú možnosť stretnúť sa a prezentovať slovenskú kultúru a gastronómiu nielen svojim voličom, ale aj širokej verejnosti.

(ef)

Deň otcov má korene v USA

Deň otcov, ktorý v tomto roku pripadá na nedeľu 19. júna, nie je oveľa mladší ako sviatok matiek. O jeho "zavedenie" do kalendárov sa postarala Sonora Smartová Doddová zo Spokane v americkom štáte Washington v roku 1910. Reagovala tak na Deň matiek, ktorý sa slávi z iniciatívy Anny Marie Jarvisovej. Smartová Doddová bola presvedčená, že má mimoriadneho otca. Henry Jackson Smart bol veteránom občianskej vojny a keď jeho žena po pôrode zomrela, sám vychoval šesť detí. Podľa Doddovej bol jej otec odvážny, obetavý a milujúci muž.

Otec Smartovej Doddovej sa narodil v júni, preto voľba na oslavy prvého Dňa otcov v meste Spokane pripadla na 19. júna 1910. Jednotlivé štáty USA a organizácie začali robiť nátlak na Kongres, aby oficiálne vyhlásil Deň otcov so zámerom sláviť ho každý rok. V roku 1924 americký prezident Calvin Coolidge z tejto myšlienky urobil celonárodnú záležitosť, aby vznikli užšie vzťahy medzi otcami a ich deťmi a upozornil otcov na plnenie si záväzkov voči ratolestiam. Oficiálnym sa tento sviatok stal až za vlády prezidenta Lyndona B. Johnsona. Ten v roku 1966 podpísal prezidentský výnos, ktorým sa zaviedli oslavy každú tretiu nedeľu v júni. Odvtedy sa vyjadruje úcta otcom od ich rodín v USA aj v európskych štátoch vždy tretiu nedeľu v júni.

(t-ef)

Deň Slovákov v Maďarsku bude vo Veľkom Bánhedeši

Tohoročný Deň Slovákov v Maďarsku usporiada Celoštátna slovenská samospráva 2. júla vo Veľkom Bánhedeši. Programy najväčšieho sviatku našej Slovače sa budú niesť v znamení rozprávky a známej rodáčky obce Žofie Farkašovej Dragošovej, inak ňaňičky Žofky, ktorej rozprávky pozbieral a spracoval Ondrej Krupa.

Sériu programov odštartuje o 10.30 hod. kladenie vencov pri náhrobnom pomníku ňaňičky Žofky. O 11. hod. otvoria vo Výstavnej sieni (Erzsébet királyné u. 36) výstavu s názvom Čepce v slovenskom kroji. O 11.15 hod. bude dedikovať O. Krupa knihu Rozprávky ňaňičky Žofky. O 12.30 hod. si návštevníci môžu vypočuť Dychový orchester zo susedného Slovenského Komlóša, ktorý bude hrať z veže. Ekumenická pobožnosť, po ktorej odovzdajú vyznamenanie CSS Za našu národnosť, sa začne o 13. hod. v miestnom evanjelickom kostole. O 15. hod. sa od kostola pohne slávnostný sprievod k prírodnému javisku. V tematickom galaprograme Kde bolo tam bolo vystúpia folklórne skupiny zo všetkých Slovákmi obývaných regiónov Maďarska.

Tohoročný Deň Slovákov bude bohatý aj na sprievodné podujatia. Záujemci si môžu pozrieť v pamiatkovej budove evanjelickej modlitebne (Erzsébet királyné u. 16) výstavu Cirkevné pamiatky evanjelických Slovákov vo Veľkom Bánhedeši, v kalvínskej modlitebni (Petőfi u. 42) expozíciu o dejinách kalvinizmu v tejto dolnozemskej obci, alebo Kostol svätej Trojice. Výstava Svadobné zvyky v Karpatskej kotline bude inštalovaná v aule základnej školy (Kossuth u. 66).

Ak by si niekto chcel kúpiť miestne výrobky, bude mať aj na to možnosť: v Bánhedešskom dvore na Festivalovom námestí, kde bude aj ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych kultúrnych stredísk Slovenského osvetového centra, kde sa predstavia aj inštitúcie CSS. Okrem toho účastníci osláv môžu navštíviť aj rodný dom ňaňičky Žofky.

Program nášho najväčšieho sviatku vo Veľkom Bánhedeši ukončí o 17. hod. promenádny koncert komlóšskej dychovky.

Vstup na programy Dňa Slovákov v Maďarsku je voľný!

Zo spolkovej do samosprávnej sféry

Na slovíčko so zástupcom predsedu CSS Františkom Zelmanom

Zástupca predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy František Zelman patrí medzi tých aktivistov našej občianskej sféry, ktorí nie sú slovenskými učiteľmi. Zhovárali sme sa s ním po jednom z podujatí v jeho rodnom meste Slovenskom Komlóši.

- Ako si sa ako poľnohospodársky inžinier dostal do kontaktu so slovenským dianím?

- Pracujem vo firme, ktorá vyrába poľnohospodárske stroje, a to na úseku zahraničného obchodu. Ako som sa dostal k slovenskému dianiu? Vždy som sa cítil byť Slovákom. Keď som bol malý chlapec, s mojím starým otcom sme v Čanádalberti, v tom čase slovenskej dedine, chodili na slovenské bohoslužby. Moji rodičia bývali v Slovenskom Komlóši. Potom prišli časy, keď som začal chodiť do školy a kde sa na to všetko zabudlo, do kostola sa v tom čase nechodilo. Ale zato som v rodine dostal slovenské cítenie, veď aj moji predkovia boli Slováci. Môj starý otec Zelman tu po výmene obyvateľstva zostal sám, všetci jeho súrodenci sa presťahovali na Slovensko, s ktorými sme však udržiavali kontakty. V Slovenskom Komlóši bol veľmi čulý slovenský kultúrny život a ja som sa do neho zapojil prostredníctvom manželov Laukovcov, ktorých som poznal. Veľmi sa mi páčilo, že sa môžeme po slovensky zhovárať, že nás spája niečo, čo je spoločné, čo sa netýka politiky. Rád som chodil to tohto prostredia. Aj moja manželka, ktorá nie je ani Maďarka, ani Slovenka, si našla medzi nami miesto. Potom sme organizovali zájazdy na Slovensko, navštevovali sme slovenské osady v Maďarsku, čo sa mi veľmi páčilo. Neskôr, keď som už bol straší a už som mal aj určité skúsenosti, Anka Ištvánová z Békešskej Čaby, inak tiež Komlóšanka, iniciovala, aby sme si založili súdne zaregistrovaný slovenský spolok. Zo začiatku sa našli aj takí ľudia, ktorým sa to nepáčilo, lebo nerozumeli, o čo ide. Ja som pochopil, že v tomto kroku sú veľké možnosti a zaregistrovali sme Organizáciu komlóšskych Slovákov. Odvtedy som aj ja členom vedenia a moja úloha je to, čomu sa rozumiem: sledovať výpisy a písať projekty. Bol taký rok, keď sme mali rozpočet vo výške 4-5 miliónov forintov. Som rád, že tieto peniaze idú na dobrý účel. Vďaka pánovi učiteľovi Laukovi sa nám podarilo oživiť slovenské divadelníctvo a teraz v jeho práci pokračuje jeho manželka Erna Lauková. K divadlu sa pridali ľudia z mojej generácie a dúfam, že k nim pribudnú aj mladší. Tento čulý kultúrny život ma teší, cítim, že týchto ľudí spája ich slovenskosť. Chcú, aby slovenčina v našich končinách ďalej žila, aby sa komlóšske slovenské tradície zachovali.

- Popri práci, ktorú vykonávaš v spolku a na čele Slovenského regionálneho kultúrneho strediska, ti pribudli ďalšie úlohy. Keďže prichádzaš zo spolkového života, nie je ti cudzie, že na novom poste zástupcu predsedu CSS máš na starosti slovenské samosprávy a organizácie. Aké sú tvoje predstavy na tomto poli?

- Som toho názoru, že základom našich slovenských samospráv musí byť nejaká slovenská občianska organizácia, ktorá funguje, do ktorej chodia ľudia, ktorí majú niečo spoločné s tými obyvateľmi, ktorí sú tiež Slováci, ale nevenujú sa spoločenskému životu. Najdôležitejšie je, aby v tých osadách, kde ešte žijú Slováci, sa založili spolky, a aby boli čím silnejšie. Treba ich podporovať, aby si našli miesto v spoločenskom živote mesta, v ktorom fungujú. Kde ešte nie sú, tam, ak je to možné, treba založiť slovenské spolky. Tam, kde to nie je možné, sa slovenská komunita môže pripojiť k väčšej organizácii. Môžem uviesť náš príklad. Keď sme v našom meste založili spolok, vtedy ešte vo Veľkom Bánhedeši neboli na to podmienky. Boli našimi členmi a máme členov aj z Pitvaroša. Teraz už aj v Bánhedeši majú silnú organizáciu, našiel sa človek, ktorý sa podujal postaviť sa na jej čelo a myslím si, že také výsledky sa môžu dosiahnuť všade. Dôležité je, aby boli samostatní, veď majú svoju úlohu, organizujú svoje podujatia, a v tom im musia samosprávy pomáhať.

- To znamená, že i keď v súčasnosti financovanie národnostnej kultúry prebieha v prvom rade cez samosprávny systém, si toho názoru, že základom nášho slovenského života sú občianske organizácie?

- Áno, lebo štyria ľudia, ktorí pracujú v samospráve a teraz majú rozpočet okolo 200 tisíc forintov, nič nemôžu dokázať bez občianskych organizácií. Inak to nejde.

- Máš skúsenosti so získavaním peňazí pre spolky. Čo by si im v dnešnej situácii odporúčal?

- Treba sledovať všetky súbehy a využiť každú možnosť, písať žiadosti. Tak sa dá prežiť. Ťažko, ale dá sa, a potom čakáme, že prídu aj lepšie časy. V tomto im musia slovenské samosprávy pomáhať, ako aj v tom, aby maďarská politika nesmerovala k tomu, že nám zoberie všetky peniaze, ale aby bola povinná poskytnúť nám tú sumu, ktorú potrebujeme na prevádzkovanie našich štruktúr.

- Ako k tomu môžu prispieť regionálne strediská?

- Regionálne strediská disponujú určitým nie veľmi vysokým rozpočtom. Treba ho využívať tak, aby pomáhal spolkom, myslím si totiž, že CSS môže podporovať kultúru v prvom rade cez tieto regionálne strediská.

Za rozhovor ďakuje Alžbeta Račková

Klobásový festival v Gerendáši

Obecná samospráva v Gerendáši, miestna slovenská samospráva a Spolok gerendášskych Slovákov usporiadali v poradí jedenásty klobásový festival, ktorý okrem súťaže v robení klobás pozostával aj z rôznych kultúrnych a zábavných programov.

V predposlednú májovú sobotu predpoludním sa pustilo do práce 12 skupín z rôznych osád župy, ale i zo Slovenska, aby presvedčili porotu, že nielen poznajú tajomstvo prípravy gastronomickej špeciality tohto kraja, ale aj dokážu vyrobiť tú najchutnejšiu klobásu. Do Gerendášu zavítali v tento deň aj priatelia zo Sládkovičova a z Malej Mače (SR). S mestom Sládkovičovo susedný Čorváš už desať rokov spolupracuje v oblasti kultúry, športu aj poľovníctva. Pravidelne sa stretávajú aj s Gerendášanmi, navzájom sa zúčastňujú na rôznych podujatiach. Popoludňajšie hodiny patrili kultúrnemu programu, na ktorom vystúpili miestne a pozvané folklórne skupiny zo župy. Po vyhlásení výsledkov, keď vysvitlo, že najlepšiu klobásu tohto roku urobila skupina z Orošházy, druhí boli Sládkovičovčania a tretí Gerendášania, sa účastníci festivalu veselo zabávali až do rána.

Andrea Szabová Mataiszová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka

Šašoviny

Šašovskú revolúciu vyhlásili rozhnevaní policajti-vojaci-pohraničiari-hasiči-väzenskí strážcovia. Nepôjdu za štátnym tajomníkom „pre šašovské záležitosti“, ako im odporučil premiér V. Orbán, ale pred parlament, kde je predsa hlavný národný cirkus. A odkiaľ sa robí aj medzinárodný! Viď rozhovor predsedu parlamentu L. Kövéra pre český denník Hospodářské noviny, načasovaný akurát na výročie Trianonu (Deň národnej súdržnosti). Podpichol predovšetkým slovenskú scénu. Vraj v každom slovenskom politikovi sa skrýva kúsok Jána Slotu, rozumej: protimaďarskosti. Čo však jeho (Kövéra) neruší v tom, aby sa cítil doma aj v Komárne či Kluži, lebo „v duchovnom, kultúrnom či historickom zmysle je to aj moja vlasť“. A jej hranice sa nemenili iba v Trianone, ale aj po prehradení Dunaja (1992) a odvedením vody z hlavného koryta do derivačného kanála (Gabčíkovo), na čo sa mohlo reagovať hoci aj vojensky, ale maďarská strana to neurobila. Rovnako nevyskakovala, keď sa delilo Česko-Slovensko a vzniklo také samostatné Slovensko, ktoré predsa nefigurovalo na žiadnej trianonskej mape. No, ako sa dalo čakať, prišla ostrá reakcia z Bratislavy, kde už dve opozičné strany interpretovali slová jedného z hlavných maďarských činovníkov ako vyhrážku vojenským zásahom! Vždy sa v takýchto prípadoch nadhadzuje otázka, či chceli maďarskí politici toto (zúrivú reakciu svojich „proťajškov“ a koniec koncov sťaženie situácie tamojších menšinových Maďarov), alebo nedomysleli dôsledky svojich slov? Jedno i druhé je tragické. Amatérske? Šašovské? Netriezve?

Ozaj, maďarské víno má väčšie úspechy v Európe ako politici. Veď aj Poliaci si vybrali samé maďarské vína, ktorými budú častovať svojich hostí, keď v druhom polroku budú predsedať Európskej rade oni. Je to dôkaz tisícročného maďarsko-poľského priateľstva! Tisícročné maďarsko-rumunské (-slovenské) priateľstvo však nejestvuje, teda ho netreba ani dokazovať, nie?! Vicepremiér zodpovedný za národnú politiku Zs. Semjén určite nemal takéto úmysly, keď v Bruseli osobne otváral zastupiteľskú kanceláriu Sikulska (Székelyföld). A čudoval sa, že sa Rumuni čudujú, že vedúci maďarský politik z Maďarska celebruje uvedenie maďarského regiónu v Rumunsku na európsku scénu. Takže pokračuje „rúbanie dreva“ (maďarský terminus technicus: favágás).

Apropó! Dvaja sikulskí drevorubači kráčajú v lese. Zrazu jeden zatne druhému do chrbta sekeru. Ten sa po chvíli opýta: - Ty, počuj, bol to vtip? - Veru nie! – odpovedá druhý. Na čo ten so sekerou v chrbte: - Veď preto, lebo ako vtip by to bolo drsné!

Kultúra, klobásy, kvasienky

IX. ročník súťaže suchých klobás v Slovenskom Komlóši

Tá pravá komlóšska je najchutnejšia – tvrdí to každý lokálpatriot v Slovenskom Komlóši. O tom, či má pravdu, sa musíte presvedčiť osobne. Isté je, že IX. ročník súťaže suchých klobás v Slovenskom Komlóši sa oplatilo navštíviť už aj kvôli vôňam, ktoré sa šírili doďaleka. Vo dvore slovenskej školy sa šikovné ženy už od rána chystali na privítanie hostí. Priniesli klobásy na pečenie a miesili obrovské množstvo cesta. Čo z neho varili? Samozrejme, tradičné kvasienky (parené buchty), makové, orechové a kakaové, ktoré potom predávali za lístky účastníkom podujatia.

Veľkolepú akciu Organizácie komlóšskych Slovákov, Slovenského regionálneho kultúrneho strediska, Nadácie za komlóšskych Slovákov a Slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši navštívili nielen miestni obyvatelia, ale aj gurmáni z okolitých obcí, ba prišli aj hostia zo Slovenska. V tento horúci deň ich veselo naladili melódie chýrnej Mládežníckej dychovky pod vedením Jána Krčmériho. Prítomných v mene organizátorov pozdravila predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Marianna Bajczerová Melegová. Zvlášť privítala generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefana Daňa, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, podpredsedu CSS Františka Zelmana, primátorku mesta Ritu Garayovú, predsedníčku Spolku Slovákov z Maďarska Annu Pilárikovú, starostu obce Igram Štefana Kováľa, delegáciu zo Šintavy, riaditeľku Domu Matice slovenskej v Galante Zlaticu Lehotskú, a predstaviteľov slovenských organizácií z okolitých osád a miest. Po privítacích slovách predstavila trojčlennú porotu, na čele ktorej bol Ján Fuzik a členmi Rita Garayová a bývalý hosťujúci učiteľ zo Slovenska Miroslav Brna.

- Pred dvadsiatimi, ale ešte aj pred desiatimi rokmi bola v Slovenskom Komlóši najdôležitejšou udalosťou roka zabíjačka. Takmer nebolo domu, kde by nerobili pravú komlóšsku klobásu, najdôležitejšie jedlo tunajších ľudí. Zabíjačka bola veľká práca. Vyžadovala si precíznosť, kvalitné čerstvé suroviny a pálené. Veď to nebola len robota, ale aj udalosť, na ktorej sa zišla celá rodina, ba aj susedia, a ktorá sa končila veselou zábavou. Žiaľ, tento zvyk sa pomaličky stráca z nášho života. Ako je v Komlóši menej zabíjačiek, tak je aj menej klobás. Preto patrí veľká vďaka tým, ktorí aj v tomto roku priniesli tento chutný výrobok a ktorí sa zúčastnili na našej súťaži. Každý vie, že na Dolnej zemi sa vyrába vynikajúca klobása. Netreba sa hádať, ktorá je najlepšia, veď je to tá naša, - povedala v otváracom prejave predsedníčka OKS a odovzdala javisko Mládežníckemu ľudovému orchestru Igrici z Igramu (SR). V podaní mladých talentov pod vedením Miroslava Brnu si účastníci podujatia mohli vypočuť slovenské ľudové piesne, tie známe s najväčšou samozrejmosťou spievali spolu so speváčkami. Dvanásťčlenný súbor začal aktívne pôsobiť pred dvoma rokmi. Za tento krátky čas sa z neho stalo známe a takmer profesionálne hudobné teleso. Názov dostal po stredovekých potulných hudobníkoch, prvých obyvateľoch obce Igram. Okrem miestnych vystúpení dobré meno svojej obce šíri aj za hranicami, napr. v Čechách, Rakúsku a Maďarsku. Po igramských stredoškolákoch nasledoval program maďarskej základnej školy. Žiaci nižšieho stupňa pod vedením Barbory Sztojoffovej predviedli tanečnú choreografiu. Detičky preoblečené za modrých trpaslíkov Šmolkov tancovali na disko hudbu. Na javisku ich vystriedal trojročný mužský spevácky zbor Rozmarín zo Šintavy (SR) pod vedením Ľudmily Hercegovej, kostru ktorého tvoria seniori. Sedemnásťčlenný zbor predniesol kyticu slovenských ľudových piesní z okolia Galanty. Program ukončilo vystúpenie žiakov slovenskej základnej školy. Chlapci z nižších ročníkov zatancovali palicový tanec, potom páry predviedli zemplínske tance.

Po kultúrnom programe porota oznámila výsledky súťaže. Za najlepšiu vyhlásila klobásu Michala Račka zo Slovenského Komlóša. Druhú cenu získal bývalý viceprimátor mesta István Szűcs. Tretiu, cenu CSS, udelila porota bývalému žiakovi slovenskej školy Gáborovi Pipíšovi z Makova. Osobitné ceny dostali Ján Ištván, Ondrej Farkaš, Tünde Samuová, Zuzana Pipíšová Bohušová a Zuzana Škrabáková. Cenami okrem slovenskej samosprávy a Organizácie komlóšskych Slovákov prispeli aj miestni podnikatelia. V súťaži žiakov vo varení tradičných komlóšskych jedál boli najúspešnejšie tarhoňa a zemiakový paprikáš – samozrejme, obe s klobásou.

Komlóšania okrem súťaže suchých klobás už tradične usporadúvajú aj stretnutie dolnozemských Slovákov. Robia to preto, aby sa v tomto kraji zachoval slovenský jazyk, tradície, zvyky a kultúra predkov. Tvrdia, že praotcovia a pramatky tunajších Slovákov sem priniesli svojráznu slovenskú kultúru, hodnoty, ktoré sú povinní zachovať a odovzdávať ďalším generáciám. Keď hľadali, čo je pre Komlóš najcharakteristickejšie, zistili, že okrem prekrásnych slovenských tancov a piesní je tu ešte aj dnes žijúca, hoci mierne zmenená, tradičná slovenská gastronómia. V roku 2001 zorganizovali Deň chleba a cestovín, ktorý v roku 2002 vystriedala súťaž suchej klobásy, akú vyrábajú aj v Békešskej Čabe, Sarvaši, Pitvaroši, Veľkom Bánhedeši, v rumunskom Nadlaku, ba aj v Novom Sade v Srbsku. Pre Komlóšanov je ale najchutnejšia tá pravá komlóšska. Podľa nadlackého historika Jána Kukučku prvý záznam o klobáse je vo vatikánskom archíve z roku 1373. Klobása bola vtedy jedlom Turkov, vyrobená z mletej baraniny, plnená do čreva a pečená na ohnisku. Bola ochutená soľou a čiernym korením. Druhý záznam o klobáse našli historici v Nadlaku v roku 1861 a jeho autorom je Ján Ambruš. Vtedy už zhotovovali klobásu z bravčového mäsa a pridávali do nej papriku, cesnak, soľ, rascu. Takúto klobásu pripravovali Slováci v okolí Nového Sadu, Nadlaku, Slovenského Komlóša a Békešskej Čaby. Od nich sa naučili tento spôsob prípravy iné, na Dolnej zeme žijúce národnosti. Prvý závod na výrobu klobás vznikol začiatkom 20. storočia v Slovenskom Komlóši, ktorý, žiaľ, pôsobil len krátky čas. Prevádzkovala ho rodina Mitňanovcov. Produkty majstrov dolnozemskej klobásy môžeme ochutnať aj dnes, svedčí o tom aj súťaž o najlepšiu suchú klobásu, na ktorej sa zúčastňujú nielen obyvatelia zo Slovenského Komlóša, ale aj z okolitých osád, ba aj z Rumunska. Dúfame, že táto vynikajúca údenina nebude chýbať ani na stoloch vnukov dnešných majstrov.

Andrea Szabová Mataiszová

Župné stretnutie materských škôl v Šárišápe

V stredobode zachovávanie slovenských tradícií

Slovenská samospráva Komárňansko-Ostrihomskej župy sa pred piatimi rokmi rozhodla usporiadať stretnutie materských škôl s cieľom predviesť, ako u nich prebieha výučba slovenčiny a osvojovanie si slovenských tradícií. Z iniciatívy sa zrodila tradícia a v tomto roku sa už po štvrtý raz stretli najmenší obyvatelia župy, tentoraz v Šárišápe. Vlastne prišli iba z troch osád, lebo usporiadanie takejto veľkolepej akcie je finančne náročné a pre deti je únavné pozrieť si 8-10 vystúpení.

Šárišáp má výhodnú geografickú polohu na usporiadanie takéhoto podujatia, do obce vedú cesty z viacerých strán. Takto sem zo severozápadu prišli škôlkári z Moďoróšu a z východu z Kestúca, aby spolu s miestnymi deťmi predviedli to najnovšie a najkrajšie zo svojho repertoáru učiteľkám z takmer všetkých materských škôl župy, kde vedú slovenské zamestnania, ba aj mimo nej, nakoľko medzi nich zavítala vedúca santovskej škôlky Magdaléna Papučková so svojou kolegyňou. Tieto župné stretnutia sú pre učiteľky vhodnou príležitosťou na to, aby sa mohli podeliť so svojimi kolegyňami o svoje každodenné skúsenosti, radosti a starosti.

Program v kultúrnom dome otvoril starosta Šárišápu Károly Kollár, ktorý s uznaním hovoril o šárišápskych deťoch, ktoré reprezentovali miestnu kultúru na župnom stretnutí detských súborov v Síleši. Ako povedal, všetky deti sú odchovancami miestnej škôlky, ktorá zohráva významnú úlohu v živote osady. Prítomných v mene organizátorov pozdravila vedúca miestnej škôlky Katarína Lakičová. Menovite privítala školskú referentkou CSS Eriku Lázárovú, predsedníčku Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Máriu Nagyovú a vedúcu spoločnej výchovno-vzdelávacej inštitúcie z Csolnoku Gyöngyi Saxovú. Zároveň pripomenula, že pri príprave tohto dňa im pomáhala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Šárišápe Katarína Huberová Kisgyőriová. Po pozdravných slovách predstavila hostiteľskú inštitúciu, ktorú obnovili pred dvomi rokmi z európskych fondov. Premietaním fotografií a ich komentovaním v slovenskom a maďarskom jazyku predstavili účastníkom stretnutia túto bývalú banícku osadu nachádzajúcu sa blízko Dorogu, 50 km severozápadne od Budapešti a 20 km od Ostrihomu. Rozprestiera sa na ploche 19 štvorcových kilometrov. Má 3 842 obyvateľov s materinským jazykom slovenským a maďarským. Okolie Šárišápu je obývané od najstarších čias. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1181, ale archeologické nálezy svedčia o obývaní tohto územia už v staroveku. Veľká časť obyvateľstva zahynula alebo utiekla počas tatárskych a tureckých nájazdov. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia tu Sándor Menyhért usadil hlavne slovenských želiarov z Trenčianskej a Nitrianskej stolice. Od roku 1700 sa osada posilňovala hospodársky, počas panovania Jozefa II. tu už bola samostatná fara. V roku 1809 obyvateľov dediny zdecimovala cholera. Gróf Sándor Vince sem lákal Slovákov, ale aj Čechov a Moravanov, v malom počte sa tu usadili aj Nemci. Dedina sa úplne zmenila v 19. storočí, keď sa v jej chotári rad-radom otvárali uhoľné bane. Baníctvo v rozhodujúcej miere ovplyvnilo život obce, vďaka nemu rástol počet obyvateľov. V súčasnosti je trend práve opačný.

V kultúrnom programe obsadili javisko najmenší: kestúcke, moďoróšske a šárišápske deti predviedli miestne zvyky a detské hry. Musíme uznať, že učiteľky veľmi dobre pripravili deti.

V budove materskej školy sa pod vedením učiteliek tanca z Budapešti Moniky Szelényiovej a Evy Szilágyiovej Šubovej uskutočnil nácvik nových choreografií pre učiteľky. Tie pedagogičky, ktoré sa neučili nové tance, sa rozprávali so svojimi kolegyňami o svojej práci. Okrem iného hovorili aj o užitočnej publikácii Slovenského pedagogického metodického centra CSS Slovenský jazyk v školách a škôlkach v Maďarsku, o slovenských zamestnaniach. Pre deti zatiaľ miestne učiteľky pripravili remeselnícke dielne a veselé chvíle na ihrisku. Účastníci župného stretnutia materských škôl so slovenskými zamestnaniami sa dohodli, že o rok sa zídu v Moďoróši.

(ef)

Deň detí v budapeštianskej slovenskej škole

Medzinárodný deň detí sa vo väčšine krajín sveta oslavuje 1. júna, v Maďarsku je to v posledný májový víkend, čo je praktické, veď deti chcú oslavovať predovšetkým v rodinách. Deň detí je však sviatok, ktorí si pripomínajú aj v školách. Nebolo tomu inak ani v budapeštianskej slovenskej škole, kde pre ne 2. júna pripravili veselé popoludnie. Aj keď v západoeurópskych krajinách sa na MDD v školách neskúša, tunajšie deti nemali také šťastie, predpoludním sa ešte učili, ale v poobedňajších hodinách vďaka učiteľkám Anne Hatvaniovej a Marcele Somogyiovej sa začala kavalkáda programov. V telocvični pod vedením pani Hatvaniovej prebiehali športové súťaže a zápolenia v šikovnosti, na prvom poschodí pod vedením Agneše Herédiovej súťaž v kreslení a maľovaní. Na dvore deti čakali rôzne hry na rozvoj kondície, ale aj futbalový zápas, imitácia snowboardu, floorball atď. Deti mali radosť z množstva zaujímavých programov. Splnenie úloh vylúdilo úsmev na ich tvárach. Pri pohybe poriadne vyhladli a tak im veľmi chutil chlieb s masťou a citrónový čaj. MDD v budapeštianskej slovenskej škole sa skončil vyhodnotením súťaží, po ktorom každý účastník dostal od učiteliek kopu sladkostí.

Andrea Szabová Mataiszová

Fotografická súťaž - Menšiny včera a dnes

Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia (MOÚLVU) po štvrtý raz vypisujú súťaž fotografií pod názvom Minulosť a súčasnosť našich národností. Usporiadatelia chcú touto súťažou zdôrazniť, že Maďarsko je krajina s pestrou a bohatou kultúrou. Ich cieľom je dokumentovať hmotnú a nehmotnú kultúru národností žijúcich v Maďarsku a zvečniť ju prostredníctvom vizuálneho zážitku.

Súťaž, na ktorej sa môže zúčastniť ktokoľvek, nezávisle od veku, povolania a miesta bydliska, sa uskutoční v troch kategóriách: 1. dokumentárne fotografie, 2. umelecké fotografie, 3. reportážne fotografie. Jeden súťažiaci môže zaslať maximálne 15 výlučne digitálnych, resp. digitalizovaných snímok, ktoré môžu patriť do hociktorej z troch kategórií. Fotografie musia byť vo formáte jpg, v tlačenej forme majú mať rozmery 13 x 18 cm a max. veľkosť 1 Mb. Meno každého súboru musí obsahovať priezvisko a krstné meno (písané spolu bez dĺžňov a mäkčeňov) súťažiaceho a stručný názov fotografie. Súťažiaci musia vyplniť nominačnú listinu, ktorú si môžu stiahnuť z webovej stránky www.mmikl.hu, kde sa dozvedia ďalšie podrobnosti. Termín zaslania súťažných prác: 30. decembra 2011.

Súťažné práce posúdia odborné poroty pozostávajúce z pracovníkov MOÚLVU a predstaviteľov danej národnosti do 30. januára 2012, výsledky vyhlási vypisovateľ súťaže do 28. februára 2012. Najlepšie práce budú exponátmi výstavy, ktorej vernisáž sa uskutoční pravdepodobne v marci 2012. Ďalšie informácie poskytnú Mária Lukácsová a Katalin Halászová, Maďarský osvetový ústav a lektorát výtvarného umenia, 1011 Budapest, Corvin tér 8; tel.: (1) 2256043, fax (1) 2256041; e-mail: lukacsm@mmikl a Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

(VZS)

Slovenský národnostný deň v Novej Hute

V poslednú sobotu najkrajšieho mesiaca roka, v máji, sa v Novej Hute (Bükkszentkereszt) konal Slovenský národnostný deň. Bol to v poradí štrnásty veľkolepý deň, ktorý usporiadala miestna slovenská samospráva v amfiteátri, na školskom dvore a ktorý sa stal skutočným sviatkom slovenského folklóru.

Počasie bolo krásne, slniečko priam žiarilo, keď sme privítali pozvaných hostí z Drnavy, obce neďaleko Rožňavy, zo susednej Répašskej Huty a zo Starej Huty (Bükkszentlászló).

Predpoludním sme sa všetci spoločne zúčastnili na svätej omši, ktorú po maďarsky a po slovensky celebroval páter Zsolt Kalna z Miškovca a ktorá bola venovaná našim predkom. Popoludní sme oslavovali 50. výročie našej základnej školy, v ktorej sa vyučuje slovenčina ako predmet. Pri tejto príležitosti sme odhalili pamätnú tabuľu bývalého riaditeľa Imricha Rapajka, ktorý 30 rokov stál na jej čele.

Kultúrny program sa začal popoludní, moderátorkami boli učiteľka Judita Somogyiová a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Novej Hute Alžbeta Telekešová. Podujatie slávnostne otvorili starosta obce Flórián Jámbor a predsedníčka slovenského voleného zboru. Po spoločnom speve hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia“ sa predstavili najmladší obyvatelia Novej Huty detskými hrami a tancami. Citaristi a spevácky zbor základnej školy predniesli prekrásne slovenské ľudové piesne a tance, ktoré s nimi nacvičili učiteľky Judita Mátraiová a Judita Somogyiová. Potom sa na javisku striedali členovia folklórneho súboru z Drnavy, speváci a tanečníci Veľkej Bukovinky z Répašskej Huty, a, samozrejme, nechýbali sme ani my, miestni ľudoví speváci. Keďže sme tento rok oslavovali 30. výročie založenia nášho klubu, piati členovia dostali pamätný diplom za pestovanie slovenskej kultúry. Po bohatom kultúrnom programe nasledovalo pohostenie a zábava.

Cieľom slovenského dňa bolo, aby jeho účastníci vzdali hold našim predkom, na ktorých spomíname s úctou a láskou. Boli by sme radi, keby si aj mladšia generácia osvojovala tradície svojich rodičov a starých rodičov.

Lujza Ladányiová - aszm

Odovzdali ceny Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže

V polovici mája odovzdali ceny tohoročnej Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže (OKTV). Ocenení prevzali uznanie za najlepšie výkony v stredoškolskej olympiáde z rúk štátnej tajomníčky Ministerstva národných zdrojov MR Rózse Hoffmannovej.

V tomto školskom roku si zmeralo vedomosti z 27 predmetov 26 542 študentov. Najúspešnejší v súťaži zo slovenského jazyka a literatúry boli Gábor Laczko zo Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe (I. miesto, 12. ročník, pripravujúci pedagóg Anna Petrovičová) a Noémi Juhászová zo Slovenského gymnázia v Budapešti (II. miesto, 11. ročník, pripravujúci pedagóg Katarína Kollárová).

Na súťaži sa môžu zúčastňovať študenti denného štúdia posledných dvoch ročníkov stredných škôl. V prijímacom procese na vysoké školy za 1. až 10. miesto z predmetu, z ktorého absolvuje účastník olympiády aj maturitnú skúšku, mu prináleží maximálnych 80 bodov navyše. Súťaž vypisuje Školský úrad. Do tohoročnej olympiády zo slovenského jazyka sa prihlásili traja študenti z dvoch našich gymnázií, do ústneho kola postúpili dvaja. Predsedníčkou poroty bola vedúca Ústavu národností a Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity Katarína Maruzsová Šebová. Členmi poroty boli vedúci Katedry slovanskej filológie Univerzity Loránda Eötvösa Róbert Kiss Szemán a vedúca Katedry cudzích jazykov a národností Fakulty Jánosa Vitéza Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa Eva Horváthová Farkašová. Vo všetkých troch spomínaných inštitúciách prebieha príprava slovenských pedagógov pre rôzne stupne základných škôl a gymnázií.

Z čabianskeho gymnázia sa prihlásili do súťaže dvaja študenti, ale iba jeden sa dostal do ústneho kola. Z Budapešti súťažila iba Noémi Juhászová. K. Kollárová pripravila žiakov na túto súťaž už piaty raz, tri žiačky sa umiestnili medzi tromi najlepšími. „Prípravu začneme hneď v septembri, nemáme na ňu vyhradené hodiny, využívame každú voľnú chvíľu. Niekedy pred hodinami, inokedy popoludní. Týždenne sa stretávame aspoň na dve hodiny, ale niekedy sú to aj štyri. Za rok si takto Noémi osvojila učivo dvoch ročníkov, čo nie je malá vec,“ povedala K. Kollárová. Noémi musela veľa čítať a pripravovať sa individuálne.

A. Petrovičová pôsobí na čabianskom slovenskom gymnáziu druhý rok a pripravila dvoch študentov. Gábor pochádza z Békešskej Čaby, študuje na slovenskej škole od prvého ročníka základnej školy. Chcel by byť architektom, ale podal si prihlášku aj na Stavebnú fakultu UK do Bratislavy, kde ho aj prijali. Dvakrát sa zúčastnil na súťaži Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. „Ak chce niekto ovládať slovenský jazyk a literatúru, musí veľa cvičiť. S Gáborom je veľmi dobrá komunikácia, lebo je jazykovo vyspelý. Nielen zo slovenského jazyka, ale aj z ostatných predmetov. Je trpezlivý a pokojný, nikdy nie je nervózny, ako jeho rovesníci,“ povedala s uznaním A. Petrovičová.

„Dejiny stredoškolskej olympiády zo slovenského jazyka a literatúry sa datujú od školského roku 1993/1994, keď sa budapeštianske aj čabianske slovenské gymnázium pripojili už k dávnejšie fungujúcemu celoštátnemu hnutiu predmetových súťaží (OKTV), vypísaných Ministerstvom školstva Maďarskej republiky. V priebehu uplynulých 17 rokov z dvoch spomínaných gymnázií sa do prvého miestneho kola prihlásilo približne 200 gymnazistov, z ktorých sa na základe výsledkov písomnej úlohy asi polovica dostala do celoštátneho ústneho kola. Tieto údaje svedčia o tom, že predmetová súťaž aktivizovala školy a stala sa rozhodujúcim inšpiračným činiteľom pri výučbe slovenčiny. Tento pozitívny postoj zo strany vedenia škôl a učiteľov slovenčiny sa od samého začiatku stretol so snahou odborného tímu pre prípravu stredoškolských olympiád zapojiť slovenčinu (jej dve zložky: jazyk a literatúru) do širšieho priestoru súťažných predmetov a týmto zvýšiť jej prestíž. Vedúca tímu, pracovníčka Školského úradu Miloslava Némethová, profesionálne fundovane, súčasne však aj ľudsky a kolegiálne korektne viedla a vedie dialóg s učiteľmi, pripravujúcimi žiakov na súťaž. Vďaka tomu ako výsledok tejto vyváženej spolupráce sa postupne formovala akási dielňa pre modernizáciu literárneho myslenia a s ňou súvisiaceho prístupu k literárnemu textu a k textu vôbec. Vzájomná výmena skúseností týkajúca sa požiadaviek, obsahu a štruktúry úloh, ako aj stratégií pri práci s rôznymi druhmi textov bola a je príležitosťou na to, aby obidve strany prehodnocovali svoje názory a prax a z tradičného chápania predmetu slovenský jazyk a literatúra postupne prechádzali k dnes aktuálnym, kompetenčným formám rozvoja myslenia študentov,“ konštatovala K. Maruzsová Šebová.

R. Hoffmannová vo svojom prejave vyzdvihla dôležitosť celoštátnej súťaže, výhercovia ktorej sa uplatnili okrem iného aj vo vedeckej sfére. Podľa nej je vrcholom dráhy stredoškolského profesora, ak ho jeho zverenci v istom slova zmysle prekonajú. Po príhovore, v ktorom sa poďakovala súťažiacim a pripravujúcim profesorom, osobne odovzdala diplomy výhercom celoštátnej súťaže.

V rámci slávnostného aktu odovzdali aj diplomy najlepším pripravujúcim pedagógom, ceny firmy Graphisoft, ktorá podporuje výučbu výpočtovej techniky, ako aj ocenenie Mladý geograf. Od tohto školského roku sa účastníci celoštátnej súťaže môžu stať členmi Klubu OKTV.

(ef)

Rétšág

IX. Národnostný deň v tieni mračien

Slovenská samospráva mesta Rétšág pozývala hostí na IX. Národnostný deň, ktorý sa mal pôvodne uskutočniť na veľkom parkovisku a mal sa začať krojovaným sprievodom účastníkov. Kvôli „množiacim sa mračnám“ sa však organizátori rozhodli prispôsobiť program okolnostiam a uskutočniť ho v kultúrnom dome. O týchto mračnách sa zmienil vo svojom pozdravom príhovore aj primátor mesta Zoltán Mezőfi, ktorý vyjadril svoje poľutovanie, že akcia prebehla tento krát bez sprievodu a pri príležitosti Dňa národnej spolupatričnosti pripomenul tisícročné spolužitie Maďarov a predstaviteľov iných národností. Predsedníčka miestneho voleného zboru Silvia Glücková Šalgaiová tiež vyzdvihla skutočnosť, že vedenie a obyvatelia mesta podporujú a uznávajú ich činnosť, v ktorej zohrávajú dôležitú úlohu výlety na Slovensko a po Maďarsku, kurz slovenského jazyka pre deti a Vianoce so seniormi. Medzi tradičné podujatia samosprávy patrí stretnutie detských tanečníkov a národnostný deň, ktorý hymnickou piesňou Daj boh šťastia v sprievode harmoniky otvorili sestry Laura a Vanesa Glückové. Speváčky z Mlynkov potešili obecenstvo aj kyticou slovenských ľudových piesní z Pilíša. Po nich obsadili javisko miestni škôlkári, ktorí zatancovali maďarské ľudové tance. Zo susednej dediny Banky okrem tanečníkov prišiel aj starosta András Ivanics. Banský ženský tanečný súbor, ktorý pôsobí pod vedením Márie Hugyeczovej Ivanicsovej, vznikol pred štyrmi rokmi. Umeleckou vedúcou súboru je Eva Szilágyiová Šubová a nedávno sa k nim pridali aj niekoľkí „chlapci”. Do Rétšágu pricestovali so slovenskými tancami. Potom nasledovali opäť maďarské tance, ktoré predviedli deti zo základnej školy, ktoré sú zoskupené v tanečnej skupine Rapkáč pôsobiacej pod vedením Katalin Kozákovej. Blok hostí z obce Novohrad otvoril sólový spev Anity Jóniovej, po ktorej nasledovali dievčatá s tancom na slovenské ľudové piesne, ktoré začali nacvičovať v marci tohto roka. Hosťom podujatia bol aj jeden z najlepších súborov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, Folklórny súbor z Levíc. Súbor bol založený v roku 1952 a vo svojom repertoári má tance zo všetkých Maďarmi obývaných regiónov Karpatskej kotliny. V súčasnosti má tri skupiny a pôsobí pod vedením Júliusa Halásza. Do Rétšágu priniesol o. i. gemerské tance a tance zo Zadunajska, ale národnostné stretnutie obohatili aj kyticou slovenských ľudových piesní. Pred záverečným blokom, ktorý patril hosťom zo Slovenska, sa na javisko vrátili tanečníci z Novohradu pod vedením Tünde Debreczeniovej Králikovej, ktorí zatancovali slovenský dievčenský tanec. Predsedníčka slovenskej samosprávy Silvia Glücková Šalgaiová na otázku Ľudových novín opätovne ocenila ústretový prístup vedenia mesta, ktorý si „v týchto neľahkých časoch veľmi cenia“. Spomedzi plánov samosprávy vyzdvihla zatiaľ bezvýslednú snahu o opätovné zavedenie výučby slovenčiny v miestnej škole, veď ako povedala, v čase keď študovala slovenčinu na vysokej škole pedagogickej, chodila na prax práve do školy v Rétšágu.

A.     Račková

Senváclavom sa nieslo: Pijú chlapci, pijú, v kamennej pivnici...

Slovenský večer s ľudovou hudbou Nebantuj

Pred pár týždňami sa v Senváclave a okolí objavili dvojjazyčné pozvánky, ktoré začínali slovami: „Rudo Fraňo a Jožo Schwarz Vás pozývajú na Slovenský večer“ a končili: „srdečne Vás pozývame na večer plný hudby a dobrej nálady“. V sobotu 4. júna 2011 popoludní nad Pilíšom poriadne zahrmelo a Senváclav prečistili riadne prúdy dažďa. Okolo šiestej podvečer však prestalo pršať a do kultúrnej sály hotela Pilíš sa začali trúsiť ľudia, pre ktorých je slovenské slovo a najmä dobrá slovenská hudba potešenie.

Dlhoroční čitatelia Ľudových novín poznajú Ruda Fraňa zo Senváclavu. Pokiaľ nie, dajte si jeho meno do vyhľadávača na stránke www.luno.hu. Preto len stručne: staviteľ a podnikateľ v cestovnom ruchu, viacnásobný starosta svojej rodnej obce, v súčasnosti predseda miestnej slovenskej samosprávy. Ale predovšetkým človek zapálený pre poznanie histórie Slovákov v Pilíši (a Pilíšanov vôbec). Ich život v minulosti nielen spoznáva, ale aj sprístupňuje v podobe knižných publikácii, ktoré sám píše. Napísal 15 kníh, ktoré aj sám vydal. Preložil do maďarčiny, a tiež sám vydal, aj štyri romány slovenského spisovateľa Milana Ferka, ktoré sa časťou deja viažu na Pilíš. Tohto roku mu vyšiel preklad románu Jána Domastu: Veľké skúšky, ktorý sa odohráva na Pilíši v čase príchodu starých Maďarov na Veľkú Moravu. Ako sám hovorí, píše o slávnej minulosti pilíšskych Slovákov a sprístupňuje im slovenské diela v maďarčine preto, aby sa o nej, pri súčasnej už pomerne slabej znalosti slovenčiny, čo najviac dozvedeli.

Už šesť rokov mám česť poznať Ruda Fraňa. Ako milovníkovi turistických potuliek sa mi podarilo prechodiť celý Pilíš aj s Vyšehradskými vrchmi. Ďakujúc základnému táboru, ktorý som rozložil u Ruda. A postupne ma Rudo zatiahol aj do svojich spisovateľských sietí. Spolu sme napísali a vydali dva zväzky Sprievodcu slovenským Pilíšom.

Vráťme sa však k sobotnému Slovenskému večeru. Čo si máte pod týmto názvom predstaviť? Večer plný slovenských (a nielen slovenských) piesní a živú ľudovú hudbu. Keďže aj ja pestujem rodinkárstvo, podarilo sa mi dotiahnuť ľudovú hudbu, v ktorej hrá môj svat. Ľudová hudba „Nebantuj“ (všetci tvrdili, že názvu kapely dobre rozumejú aj Maďari) vznikla v roku 1995. V Senváclave hrali v tomto obsadení: Milan Bihari - primáš ľudovej hudby, Vojtech Fajta - husle, Ján Kizek - husle, spev, Peter Paulovič - husle, spev, Vladimír Baláž - viola, Anton Hesek - cimbal, spev, František Pohorelec - kontrabas, spev. A hrali veľmi dobre! Napriek tomu, že do obce zavítali dve hodiny pred začiatkom, s miestnymi nadšencami sa veľmi rýchlo a úspešne „zohrali“. Najmä so speváčkami združenými v miestnom spevokole, slovenskom pávom krúžku, si rozumeli. Ich spevy sa stali plnohodnotnou súčasťou večera. Ľudová hudba sa špeciálne nepripravovala. Až na jednu výnimku, nacvičila si Pilíšsku hymnu. Preto jej „spustenie“ za spolupráce domácich speváčok potešilo všetkých prítomných. A to nehovorím o potešení z tanca, ktoré mali tí, čo mu holdujú. Skromne podotknem: slovenský večer sa vydaril.

Nás, organizátorov, potešila aj prítomnosť starostu obce, ale aj niekoľkých priateľov z Mlynkov a Kestúca. A na záver organizačná informácia. Podujatie sa podarilo usporiadať predovšetkým zásluhou Ruda Fraňa. Jeho nadšenie, čas, priestory a finančné krytie boli rozhodujúce. Moja manželka spolu so mnou sme veľmi radi pri tom pomáhali.

Jozef Schwarz

Pilíšan voľbou

Dni slovenského cestovného ruchu vo Veľkej tržnici

Kúsok Slovenska v srdci Budapešti

Slovensko sa opäť na tri dni presťahovalo do Budapešti. Slovenský inštitút Budapešť a Slovenská agentúra pre cestovný ruch usporiadali v dňoch 26. až 28. mája tradičné Slovenské dni vo Veľkej tržnici na Námestí Fővám. Pozornosť zákazníkov pútali chýrne slovenské výrobky, ako napríklad syry, sladkosti, víno a pivo.

Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) otvorila svoje budapeštianske zastupiteľstvo v roku 2007 a čoskoro sa pripojila k ostatným národným turistickým organizáciám, ktoré robia na trhovisku podujatia takéhoto rázu. Slovenské dni si rýchlo obľúbili návštevníci tržnice, kde sa za tri dni vystriedajú tisícky návštevníkov nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia, veď tržnica v srdci hlavného mesta je aj vyhľadávaným cieľom turistov. Ako vo svojom otváracom prejave povedala vedúca budapeštianskeho zastupiteľstva SACR Soňa Jelínková, prezentácie slovenského cestovného ruchu a gastronómie pripravujú dvakrát ročne: na jar a na jeseň. Ako uviedla, netajeným cieľom podujatia je, aby maďarskí turisti znovu objavili Slovensko, čo sa – aspoň tak sa zdá, aj podarilo, nakoľko z roka na rok viac Maďarov navštevuje slovenské zariadenia. V rámci podujatia sa tradične predstavili aj cestovné kancelárie, ktoré ponúkajú dovolenky na Slovensku. Slovenské dni otvoril zástupca riaditeľky SI Peter Tomčík, ktorý pripomenul, že teraz ponúkajú iba ochutnávku, na Slovensku je oveľa viac vynikajúcich výrobkov, takže nabádal prítomných, aby navštívili našu materskú krajinu.

O náraste počtu maďarských turistov na Slovensku hovorila S. Jelínková aj pre náš týždenník. „Mám pocit, že ich bude oveľa viac, ba už aj v zime ich bolo viacej. 1. mája začala sezóna, všetky hrady a zámky sú otvorené, majú tzv. dlhé otváracie doby. Od 15. mája sú otvorené aj všetky jaskyne. Ceny vstupeniek sa nezvýšili oproti minulému roku a dúfame, že vieme podať všetky informácie, ktoré turisti potrebujú,“ dodala vedúca budapeštianskeho zastupiteľstva SACR, ktorá pripomenula, že pozitívom zastupiteľstva je, že jeho pracovníci poznajú trh aj jazyk. „Ľudia sa k nám vedia dovolať, keď potrebujú informácie, prospekty, mapy, vieme im pomôcť. Vieme pomôcť aj vtedy, keď nás o to požiada klient, ktorý je už na Slovensku. Zo dňa na deň rastie záujem o informácie o Slovensku,“ povedala S. Jelínková.

Spoločnosť I.D.C. Holding, a. s., je najvýznamnejším producentom cukroviniek a trvanlivého pečiva na Slovensku. Do Maďarska priviezla perníky Bombík, trubičky, cukríky Verbena s príchuťou rôznych liečivých byliniek a napolitánky Horalky. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľa spoločnosti Róberta Hadnagya, tri roky po uvedení Horaliek na maďarský trh sa pomaly napĺňajú očakávania. Novinkou na tohoročných Slovenských dňoch boli gumené cukríky Verbena, ktoré obsahujú výťažky z liečivých rastlín. Vo forme gumených cukríkov sú absolútnou novinkou aj na slovenskom trhu a stretli sa s veľkou obľubou zákazníkov. Po ochutnávke R. Hadnagy hovoril o pozitívnych skúsenostiach. Medzi oplátkami vedú rebríček popularity diabetické výrobky, ktoré sú nielen chutné, ale aj cenovo prístupné. „Veľmi ťažké je dostať sa na maďarský trh, ale nielen slovenským výrobkom,“ povedal riaditeľ a dodal, že ozajstnými konkurentmi pre ich firmu sú domáce obľúbené výrobky. Minulý rok promovali Horalky na festivale Sziget a v tomto roku ich plánujú predstaviť návštevníkov Festivalu Volt v Šoproni. Od predstaviteľky spoločnosti Katalin Gyeneseovej sme sa dozvedeli, že o slovenské cukrovinky je veľký záujem, avšak hlavným cieľom je, aby maďarskí návštevníci mali možnosť spoznať a ochutnať aj ich ostatné výrobky. Pripomenula, že sú aj takí návštevníci, ktorí sa vrátili k stánku I.D.C. Holding ako k dobrému známemu, ktorý im ponúka to najlepšie, čo majú aj oni radi.

Žiaľ, tradičné syrové špeciality si nemohli návštevníci kúpiť, lebo dodávateľskej firme Szami 2003, s. r. o., ktorá ponúka výrobky Agrofarmy, s. r. o., sa pokazilo chladiarenské auto a tak poslala iba syry na ochutnávku. O tie však prejavili návštevníci naozaj veľký záujem: misy s korbáčikmi a inými syrovými špecialitami sa raz-dva vyprázdnili.

Na Slovenských dňoch sme sa s vedúcim cestovnej kancelárie Boci Travel Istvánom Takácsom porozprávali o nových trendoch v cestovnom ruchu. Ako nás informoval, v súčasnosti je populárnejšie vybavovať cesty na internete, kde je možnosť viacej sa zahĺbiť do ponuky jednotlivých krajín. O slovenské cesty je podľa neho veľký záujem tak cez leto, ako aj v zime.

V tomto roku si mohli návštevníci Veľkej tržnice pochutnať aj na slovenskom pive. Regionálny manažér a poradca manažéra pre export Roland Bajtek nám prezradil, že pivo Steiger sa predáva na maďarskom trhu štvrtý rok vo svetlej aj tmavej verzii, fľaškové i v sudoch. „Nebolo jednoduché sa uchytiť na maďarskom trhu, lebo sú tu tradičné české a slovenské značky a my sme v porovnaní s gigantmi ako Heineken stále malým pivovarom. Naše tradičné čierne pivo je veľmi obľúbené na maďarskom trhu, hlavne svojou sladkosťou, ale aj tým, že varíme pivo klasickým spôsobom, ako jediný pivovar na Slovensku. Necháme dozrievať pivo v spilkách 40 alebo 45 dní, v závislosti od stupňovitosti. Europivá, ktoré varia medzinárodné giganty, sú hotové za tri dni. Pivo varíme vo Vyhniach neďaleko Banskej Štiavnice nepretržite od roku 1473 z tej istej vody. Jedna odluka - dva-tri týždne - bola počas druhej svetovej vojny. Pivo vyvážame do niekoľkých krajín, spomeniem len Litvu, Francúzsko, Srbsko a najnovšie Vietnam. Tam ho prepravujeme morskou cestou,“ povedal regionálny manažér. Dobre uvarené pivo vydrží v sude180 dní.

Názov Steiger vyjadroval spätosť s regionálnou tradíciou baníctva, takto bola pomenovaná (prevzaté z nemčiny) jedna z najvýznamnejších funkcií v bani, banský majster. Na slovenskom trhu je Steiger tretím najlepším pivom, točia z neho do 200 hektolitrov ročne, čo je vrcholná kapacita pivovaru. Nuž, isté je, že Steiger chutí vynikajúco, má sýtu chuť a stojí za pokus ochutnať ho hoci aj priamo na Slovensku.

(ef)

Valné zhromaždenie Spolku segedínskych Slovákov a Deň slovenskej kultúry

Voľby nového Kontrolného výboru, prerokovanie príprav intenzívneho letného jazykového tábora na Slovensku a odovzdanie ceny „Za segedínskych Slovákov“, založenej Slovenskou samosprávou v Segedíne, stáli v centre pozornosti Valného zhromaždenia Spolku segedínskych Slovákov, ktoré sa uskutočnilo 5. júna v Klube Pick. Prítomných v mene organizátorov privítal predseda spolku Ján Benčík. – Prvýkrát sme zorganizovali Valné zhromaždenie v takejto forme v roku 2006. Vtedy sme sa rozhodli usporiadať rokovanie začiatkom júna preto, lebo naša organizácia bola súdne zaregistrovaná 19. júna 1996. V tomto roku si teda pripomenieme 15. výročie založenia. Predchodca spolku je však starší – bol to Slovenský klub, ktorý vznikol pri Slovenskej katedre v Segedíne. Na čele klubu stáli nebohý Pavol Komoly z Pitvaroša, Márton Szaszák z Békešskej Čaby a profesor katedry, nebohý Pavol Bacsa. Oni teda položili základy nášho spolku. Veľakrát som si položil otázku, čo by bolo, keby sme neboli súdne zaregistrovaní. Možno, že táto naša málopočetná komunita by sa už rozpadla. Veď spolková forma si vyžaduje systematickú prácu. Vedenie musí pravidelne zasadať, organizovať valné zhromaždenia, pripravovať ročný pracovný plán, schvaľovať správu o hospodárení a ročnej činnosti. Z toho vyplýva, že sa snažíme organizovať pre členov také programy, aké pre nich v našom meste nikto iný nezorganizuje. Sú to napríklad Nedeľná škola, tábory na Slovensku, slovenské kultúrne programy - literárne stretnutia, divadelné predstavenia, alebo premietania filmov. Pravda, k tomu všetkému by len vedenie spolku nestačilo, potrebujeme podporu členov Slovenskej samosprávy v Segedíne a našich partnerských organizácií tak v meste, ako aj v regióne, - dokončil svoj príhovor Ján Benčík. Zasadnutie VZ Spolku segedínskych Slovákov sa po konštatovaní uznášaniaschopnosti začalo voľbami nového Kontrolného výboru. Predsedom sa stal Tomáš Račko, členmi Mária Mataiszová a Juraj Čirik. Nasledujúcim bodom rokovania bolo prediskutovanie príprav intenzívneho letného jazykového tábora na Slovensku, ktorý sa uskutoční od 10. do 16. júla v Banskej Štiavnici. Na Valnom zhromaždení odovzdali cenu „Za segedínskych Slovákov“, ktorú Slovenská samospráva v Segedíne udelila tohto roku in memoriam profesorovi Katedry slovenského jazyka v Segedíne Pavlovi Bacsovi. Ocenenie odovzdal predseda voleného zboru Tomáš Račko rodine pána profesora.

Po Valnom zhromaždení spolku nasledoval kultúrny program, v ktorom sa predstavili žiaci Nedeľnej školy so slovenským literárno-hudobným pásmom. Báseň Ľudmily Podjavorinskej Hostina zarecitovala Éden Vargová, slovenskú ľudovú pieseň zahrala na gitare Laura Benčíková a s ľudovou baladou z Poľného Berinčoka vystúpil Martin Csepregi. Báseň Márie Rázusovej Martákovej Ranená breza zarecitovala Anna Račková a vlastnú baladu pod názvom Doba zelená predniesol predseda Slovenskej samosprávy v Segedíne Tomáš Račko.

Kultúrny program skončil vystúpením mandolínového orchestra Tremolo pod vedením Pavla Karasza a Márie Krčmériovej, ktorý očaril publikum dolnozemskými ľudovými piesňami.

Andrea Szabová Mataiszová

Súbeh na miesto šéfredaktora Ľudových novín

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta šéfredaktora Ľudových novín so sídlom v Budapešti.

Nástup: od 1. októbra 2011. Poverenie bude platiť 4 roky.

Podmienky:

- ovládanie slovenského jazyka,

- vysokoškolské a odborné vzdelanie novinárskeho smeru,

- znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku,

- dobré organizačné a komunikatívne schopnosti,

- ovládanie výpočtovej techniky,

- prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Konkurzné práce treba zaslať do 1. augusta 2011 na adresu:

Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/a.

Obálku označte heslom: Súbeh na miesto šéfredaktora.

Konkurzné práce majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie diplomu (diplomov), v prípade znalosti iných jazykov príslušné potvrdenie,

- výpis z registra trestov,

- plánovanú koncepciu týždenníka v rozsahu 4-6 strán.

Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok súbehu bude vyhlásený 28. septembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na miesto riaditeľa Slovenského dokumentačného centra

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Slovenského dokumentačného centra (SDC) so sídlom v Budapešti.

Nástup: od 1. októbra 2011. Poverenie bude platné 4 roky.

Podmienky:

- vysokoškolské vzdelanie z odboru knihovníctvo alebo archívnictvo,

- dobré organizačné schopnosti,

- znalosť slovenského jazyka,

- znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku,

- ovládanie výpočtovej techniky,

- prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Termín zaslania prihlášok: do 1. augusta 2011 na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A). Obálku označte heslom: Súbeh na miesto riaditeľa SDC.

Konkurzné práce majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o získanom vzdelaní,

- výpis z registra trestov,

- koncepciu činnosti a organizovania práce SDC v rozsahu 3-4 strán.

Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok bude vyhlásený 28. septembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na miesto riaditeľa Slovenského osvetového centra

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Slovenského osvetového centra (SOC) so sídlom v Budapešti.

Nástup: od 1. októbra 2011. Poverenie bude platné 4 roky.

Podmienky:

- vysokoškolské vzdelanie z odboru slovenčina alebo osveta,

- dobré organizačné a komunikatívne schopnosti,

- znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku,

- znalosť slovenského jazyka,

- prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Termín zaslania prihlášok: do 1. augusta 2011 na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A). Obálku označte heslom: Súbeh na miesto riaditeľa SOC.

Konkurzné práce majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o získanom vzdelaní,

- výpis z registra trestov,

- koncepciu činnosti a organizovania práce SOC v rozsahu 3-4 strán.

Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok bude vyhlásený 28. septembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na miesto riaditeľa Slovenského pedagogického metodického centra

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Slovenského pedagogického metodického centra CSS so sídlom v Békešskej Čabe.

Nástup: od 1. januára 2012. Poverenie platí na štyri roky.

Podmienky:

- vysokoškolské vzdelanie,

- znalosť slovenského jazyka,

- organizačné a manažérske schopnosti,

- 5 ročná pedagogická prax v školstve,

- prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Termín doručenia prihlášok na úrad CSS: do 22. augusta 2011

Adresa: Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapesť, Fadrusz u. 11/A.

Prihlášky majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o získanom vzdelaní,

- koncepciu činnosti a organizácie práce SPMC v max. rozsahu 3-4 strán,

- výpis z registra trestov.

Výsledok bude vyhlásený 28. septembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na miesto riaditeľa Slovenského divadla Vertigo

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta riaditeľa Slovenského divadla Vertigo so sídlom v Budapešti.

Nástup: od 1. januára 2012. Poverenie bude platné 4 roky.

Podmienky:

- vysokoškolské vzdelanie humanitného smeru,

- znalosť slovenského jazyka,

- dobré organizačné a komunikatívne schopnosti,

- rozhľad v oblasti divadelného umenia,

- znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku, prispôsobenie dramaturgického plánu divadla ich záujmom a nárokom,

- prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Termín zaslania prihlášok: do 1. augusta 2011 na adresu CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A). Obálku označte heslom: Súbeh na miesto riaditeľa Slovenského divadla Vertigo.

Konkurzné práce majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o získanom vzdelaní,

- výpis z registra trestov,

- koncepciu činnosti a organizovania práce Slovenského divadla Vertigo v rozsahu 3-4 strán.

Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok bude vyhlásený 30. novembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Súbeh na miesto výkonného riaditeľa Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na obsadenie miesta výkonného riaditeľa Neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. Legatum so sídlom v Budapešti.

Nástup: od 1. októbra 2011. Poverenie bude platné štyri roky.

Podmienky:

- ovládanie slovenského jazyka,

- vysokoškolské vzdelanie z odboru národopis,

- znalosť súčasného stavu Slovákov v Maďarsku,

- dobré organizačné a komunikatívne schopnosti,

- skúsenosť v oblasti vydavateľskej činnosti.

Uprednostňovať sa budú uchádzači, ktorí majú prax vo vedúcej funkcii.

Plat: podľa dohody.

Konkurzné práce treba zaslať do 1. augusta 2011 na adresu:

Celoštátna slovenská samospráva, 1114 Budapest, Fadrusz u. 11/a.

Obálku označte heslom: Súbeh na miesto výkonného riaditeľa.

Konkurzné práce majú obsahovať:

- odborný životopis,

- kópie diplomu (diplomov), v prípade znalosti iných jazykov príslušné potvrdenie,

- výpis z registra trestov,

- koncepciu činnosti a organizovania práce hospodárskej spoločnosti Legatum v rozsahu 3-4 strán.

Zaslané práce posúdi odborný výbor CSS. Výsledok súbehu bude vyhlásený 28. septembra 2011 po zasadnutí Valného zhromaždenia CSS.

Medzinárodná konferencia venovaná menšinám

V dňoch 20. až 22. mája sa uskutočnila v Moravskej Třebovej medzinárodná konferencia Visegrad – Terra Interculturalis. Podujatie usporadúvajú od roku 2006 a je venované národnostiam žijúcim v krajinách strednej Európy. Konferencia sa začala slávnostnou recepciou a koncertom, pracovná časť sa konala v sobotu, po prehliadke mesta a okolia a skončila sa nedeľným obedom.

Konferencia je hlavným podujatím projektu „Visegrad – Terra Interculturalis“ v roku 2011. Projekt s podporou Medzinárodného visegrádskeho fondu realizuje Slovensko-český klub so sídlom v Prahe spolu s partnermi – organizáciami národností žijúcimi v krajinách Visegrádskej štvorky, vo Vojvodine a na Ukrajine. Projekt bol uvedený do života 22. mája 2006 na tlačovej konferencii na Úrade vlády ČR a v minulosti sa konal najčastejšie na zámku Budmerice v Slovenskej republike, vlani v pražskom Nostickom paláci.

Slovensko-český klub je občianske združenie, ktoré vzniklo v lete roku 1996 a jeho cieľom je udržiavať a zvyšovať úroveň česko-slovenských vzťahov. Členmi Slovensko-českého klubu sú predovšetkým osobnosti spoločenského a kultúrneho života v ČR i SR, ako aj z radov slovenskej komunity v Česku.

Z konferencie vyjde rovnako ako v minulých rokoch zborník, ktorý sa podľa názoru organizátorov stane významným dokumentom, porovnávajúcim prax menšinovej a krajanskej politiky krajín V4, históriu, aktuálnu situáciu a perspektívy jednotlivých minorít i príklady dobrej praxe, využiteľné v ďalších krajinách. Obsahom projektu v roku 2011 bola aj výmena skúseností v oblasti hudby, ktorá nadviazala na divadelnú, literárnu a výtvarnú z minulých rokov.

Slovákov z Maďarska zastupovali predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. „Na konferencii sa prerokúvali dve hlavné témy: jednak starostlivosť materských krajín o krajanov v zahraničí, ale aj starostlivosť jednotlivých krajín o národnosti. Od poslednej podobnej konferencie prešli dva roky, odvtedy prebehli parlamentné voľby u nás aj na Slovensku, čo ovplyvnilo aj národnostnú politiku. Ja som hovoril o legislatívnych zmenách: informoval som účastníkov konferencie o procese tvorby novej ústavy v Maďarsku a o tom, aké fundamentálne zákony sa budú novelizovať v blízkej budúcnosti,“ povedal Ján Fuzik. K. Királyová informovala účastníkov konferencie o národnostnej kultúrnej stratégii Maďarského osvetového ústavu, ktorú vypracovali na jar tohto roku.

Záštitu nad podujatím mal hejtman Pardubického kraja Radko Martínek a starosta Moravskej Třebovej Miloš Izák.

(ef)

Národnosti v tieni (národnej) politiky

Tí, ktorí si pred rokom, keď na riaditeľku Domu slovenskej kultúry kvôli návšteve skupiny Slovákov z Békešskej Čaby vo Versailles zaútočili predstavitelia Jobbiku a Svetového zväzu Maďarov mysleli, že ide o ojedinelý prípad, sa mýlili. Druhý Deň národnej spolupatričnosti, ktorým sa stal deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920, nás o tom všetkých presvedčil.

Vieme, že začiatok leta je sezónou (aj) slovenských kultúrnych podujatí po celom Maďarsku. Ten, kto má prax v organizovaní kultúrnych podujatí vie, že máj a prvá polovica júna sú z tohto hľadiska ideálne. Vonku je už pekne, škola sa ešte neskončila a možno mobilizovať deti aj rodičov a - nie v poslednom rade – podporovatelia už rozhodli o poskytnutí dotácií pre uchádzačov. Aj čitatelia Ľudových novín si určite všimli, že v prvý júnový víkend sa už tradične koná niekoľko slovenských kultúrnych podujatí. Medzi ne patrí aj Národnostný deň v Rétšágu v prvú júnovú sobotu, ktorú usporiadala tamojšia slovenská samospráva už deviaty krát. Tohto roku tento deň pripadol na 4. jún. Miestna organizácia Jobbiku už začiatkom marca, po zverejnení programu kultúrneho strediska, protestovala proti tomu, aby sa podujatie uskutočnilo v tento deň. Predseda miestnej organizácie strany Zsolt Dukony v prehlásení doručenom spravodajskej agentúre MTI o. i. napísal: „4. jún je kvôli trianonskému diktátu tragédiou maďarského národa. Ako Maďari pokladáme za hanebné a urážajúce takéto pohanenie nášho dňa národného smútku“. Autori vyhlásenia sa v prípade ak sa podujatie napriek ich protestu uskutoční, vyhrážali usporiadaním demonštrácie. Ďalšie slovenské podujatie sa konalo v Síleši. Informáciu o Tradičnej slovenskej svadbe na internetovej stránke obce si „s pohoršením prečítal“ parlamentný poslanec Jobbiku Sebestyén Vágó a reagoval naň otvoreným listom adresovaným starostovi obce Dr. Sándorovi Nagyovi, ktorý zverejnili na stránke barikad.hu. „Nemám problém so sebaurčením menšín, teda s činnosťou menšinovej samosprávy, resp. nie to mi vadí, že usporiadajú pravdepodobne kvalitné podujatie zamerané na zachovávanie tradícií. Ja mám problém skôr s termínom podujatia“ – píše politik. Po popise historického pozadia Dňa národnej spolupatričnosti svoj otvorený list končí nasledovne: „Verím, že voľba termínu podujatia nie je vedomou provokáciou, ale obyčajnou nepozornosťou... prosím vás, aby ste v budúcnosti rozvážnejšie vyberali termíny“.

Ako sa o tom dočítate na stránkach našich novín, spomínané podujatia sa napriek všetkému uskutočnili, tak isto, ako celý rad ďalších kultúrnych akcií a festivalov po celom Maďarsku. Za takýchto okolností sa mi chtiac-nechtiac tlačí na jazyk otázka: keď sa kultúrne podujatie zamerané na zachovávanie tradícií niektorej národnosti pokladá za provokáciu, ako nazvať rozmiestňovanie názvov obcí a miest s rúnovým písmom v našich mnohonárodnostných lokalitách.

Alžbeta Račková