Boli sme na plese budapeštianskych Slovákov

Ples budapeštianskych Slovákov sa uskutočnil v druhú februárovú sobotu v budove sídla Slovenskej samosprávy Budapešti. Stalo sa už peknou tradíciou, že budapeštianski Slováci sa spolu zabávajú aj v čase fašiangov. Takmer sto účastníkov budapeštianskeho slovenského plesu privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová, ktorá pozdravila okrem iných aj člena obecného zastupiteľstva v Mojmírovciach Martina Palka. Po úvodných slovách obsadili parket členovia Folklórneho spolku Lipa, s ktorými toto vystúpenie nacvičila umelecká vedúca spolku Eva Szilágyiová Šubová. Po otváracom čísle vyzvali mladí do tanca hostí a tak odovzdali parket účastníkom plesu, ktorým hrala do tanca kapela Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. Slovenské ľudové tance predviedli mladí budapeštianski tanečníci, ktorých vtipný klobúkový tanec všetkých rozveselil. Veľký potlesk zožala aj žiačka budapeštianskeho slovenského gymnázia Antonella Morongová, ktorá zaspievala populárne slovenské piesne. Medzi účastníkmi plesu bolo veľa mladých, ale aj tých skôr narodených, lebo sa tu uskutočnilo prvé stretnutie bývalých žiakov Slovenskej školy v Budapešti, ktorí maturovali v rokoch 1965 a 1966.

Ruch na tanečnom parkete utíchol iba počas losovania tomboly. Medzi cenami boli dary od drevorezbára Michala Zsolnaiho, maľby Evy Koncošovej, krásna torta od cukrára Emila Valenčiča z Verešváru, darčekové koše od obvodných samospráv, elektronický obraz od firmy Kurens Print, knihy a ozdobné predmety a dve hlavné ceny: víkendový pobyt v Kaštieli v Mojmírovciach, s ktorým má SSB dlhoročné dobré kontakty a 5-dňový pobyt pre 2 osoby do Piešťan od sponzora plesu ing. Mariána Hromádku zo Slovenska.

Zábava trvala až do rána a účastníci budapeštianskeho slovenského plesu sa rozlúčili s nádejou, že sa na fašiangy stretnú aj o rok.

(ef)

Čabianska perla otvorila brány

V Békešskej Čabe otvorili 23. januára nové kultúrne centrum. Budovu postavili na mieste rodinného domu Adolfa Štarka. Tento bardejovský rodák si roku 1859 otvoril obchod v Békešskej Čabe a o štyri roky sa aj oženil a usadil v rozvíjajúcom sa mestečku. Začal sa zaoberať vinohradníctvom. Vyšľachtil tristo odrôd, z ktorých je najznámejšia čabianska perla. Nový kultúrny dom pomenovali práve po tomto Štarkovom viniči Čabianska perla. V parku pred impozantnou budovou postavili na počesť novátora pamätnú tabuľu.

„Čabianska perla je aj názov futbalového mužstva vo filme spred štyridsiatich rokov Futbal starých čias. Dušou Športového klubu Čabianska perla (Csabagyöngye SC) bol Ede Minarik, ktorý všetko obetoval pre svoje družstvo. Jeho motto Treba jedno mužstvo!, sa stalo okrídleným výrokom,“ povedal Tibor Kiss na otváracej slávnosti. „Tak je to aj v prípade nového osvetového centra,” dodal viceprimátor. Na slávnosti požehnali budovu vedúci troch čabianskych cirkví: katolícky kňaz Antal Szigeti, evanjelický duchovný Pavol Kutej a kalvínsky duchovný Miklós Marti. Stužku prestrihli primátor mesta Gyula Vantara a zástupca štátneho tajomníka Ministerstva národného zveľaďovania Nándor Csepreghy. Na slávnosti sa zúčastnili aj predstavitelia čabianskych Slovákov: Juraj Ando, Dr. Helena Čičeľová a Alžbeta Ančinová. Ženy klubu gazdiniek Judita Bartoláková, Helena Čijakiová a Helena Štírová v čabianskom kroji ponúkali hosťom pampúške, herouke, makové a bryndzové halušky. Na slávnosti odovzdali vyznamenanie za kultúru Békešskej Čaby, ktoré poslanecké zhromaždenie mesta v tomto roku udelilo choreografovi a pedagógovi Národnostného tanečného súboru Čaba Tiborovi Pintérovi.

Budova má 6154 m2 úžitkovej plochy. V multifunkčnom verejnovzdelávacom inštitúte sú koncertné sály, miestnosti na cvičenie, šatne, kancelárie a ďalšie priestory, ktoré umožňujú komplexné pôsobenie kultúrneho objektu.

Séria programov otváracieho týždňa pokračovala „Spoločenským gala predstavením“, v rámci ktorého vystúpili spevokoly a dychový orchester mesta.

Záverečným podujatím týždňa bolo gala súťažných tancov, ktoré usporiadali Spolky tanečných skupín Lajosa Nyíriho a Sziluett. Na javisko vystúpilo takmer 120 tanečníkov, medzi ktorými boli samozrejme aj miestni Slováci. Valčík predviedli manželia Králikovci (Ján Králik a Judita Fabuľová), členovia čabianskeho slovenského klubu, ktorí sa naposledy pred 35. rokmi zúčastnili na tanečnej súťaži. Potomkovia Slovákov sa našli aj medzi mladšími tanečníkmi. Zoltán Zahorán, Virág Vozár a Tamás Kraszkó boli na súťaži spoločenských tancov usporiadanej v Čabianskej perle prvý raz. Tamás Kraszkó so svojou partnerkou získali druhé miesto v súťaži štandardných tancov. V porote sedela aj Zuzana Žiláková, dolnozemská Slovenka zo Segedína. Estera Očovská so svojím partnerom Zsoltom Fáskertim predviedla choreografiu, s ktorou na celoštátnej súťaži vyhrala prvé miesto a na svetovej súťaži v Pekingu im medzinárodná porota udelila 13. miesto. Čabianska tanečná skupina vystúpila s choreografiami tanečníka Ladislava Ďurka. Jeho partnerka, Katalin Kovácsová stvárnila postavu Júlie v záverečnej tanečnej kreácii galaprogramu.

Nová monumentálna budova ponúka veľa možností pre kultúru, umenie a občianske združenia, ktorú bude hádam aktívne využívať aj slovenská komunita mesta.

Ildika Očovská

Slovenský čajový večierok v Kétšoproni

Slováci v Kétšoproni sa v prvú februárovú nedeľu zišli na tradičnom čajovom večierku.

Početných prítomných v kultúrnom dome pozdravili predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik. Na čajovom večierku sa zúčastnila aj riaditeľka Osvetového centra CSSM Katarína Királyová a starosta obce Sándor Völgyi. Na podujatí sa vo veľkom počte zúčastňujú Slováci zo širšieho okolia. Predstavitelia slovenských volených zborov a občianskych organizácií prišli tentoraz z Békešskej Čaby, Čabasabadi, Čorvášu, Gerendášu, Poľného Berinčoku a Telekgerendášu. V kultúrnom programe vystúpili žiaci miestnej základnej školy. Najprv Viktória Czirbulyová predniesla prózu Ako šiel rožok do Afriky, potom členky ľudového tanečného súboru zaspievali slovenské svadobné piesne. Členovia krúžku ľudového tanca predviedli slovenské detské hry a novohradské karičky. V programe citarovej skupiny Rosička si prítomní vypočuli ľudové piesne zo Slovenska. Citarová skupinu Páv zahrala sarvašské slovenské svadobné piesne. Spevácky súbor Horenka, ktorý založili pred jedenástimi rokmi, úspešne pokračuje v tradícii zachovávať a odovzdávať ľudové piesne mladšej generácii. V kultúrnom programe predniesli moravské ľudové piesne. Žiaci druhej a tretej triedy potom zahrali a zaspievali pieseň Veselá abeceda. Nasledoval vymyslený príbeh s názvom Pripravovať sa na jazykovú skúšku je samá rozkoš.

Do kultúrneho programu organizátori tradične pozývajú aj nejaký súbor z inej obce. Tohto roku to bol tanečný súbor Folklórneho spolku Zelený veniec z Ečeru, ktorý predviedol aj úryvok z chýrnej Ečerskej svadby a Békešské tance.

Andrea Szabová Mataiszová

Fašiangové predpoludnie v budapeštianskej slovenskej škole

Každý stupeň zvlášť a predsa spolu - takto by sme mohli charakterizovať fašiangy v budapeštianskej slovenskej škole. Prvý februárový týždeň sa niesol v znamení karnevalu, v piatok oslavovali zverenci materskej školy a žiaci nižšieho stupňa - tentoraz netradičnou, predpoludňajšou formou.

Fašiangovú zábavu pre nižšie ročníky, ako už tradične, organizovali štvrtáci. Spolu so svojou triednou učiteľkou Monikou Szelényiovou s nadšením zdobili triedu a chodby, pripravovali dary do tomboly, predávali lístky na tombolu a chystali sa na maškarný ples. Keď prišiel netrpezlivo očakávaný deň, žiaci prichádzali do školy s plnými rukami, lebo si niesli nielen kostýmy, ale aj rôzne dobroty do bufetu. Štvrtáci upravili jednu zadnú triedu, kde neskoršie prebiehali súťaže zručnosti. Do prichystanej miestnosti prichádzali žiaci jednotlivých tried pod vedením svojich triednych učiteliek, ktorých hostitelia srdečne privítali. V maskách sa potom deti po jednom po slovensky a po maďarsky predstavili publiku. Porotu tentoraz tvorili žiaci nižších ročníkov. Mali za úlohu vybrať z každej triedy troch najlepších, ktorí potom na záver zábavy dostali symbolické darčeky. V triede pobehovali rytieri, policajti, Harry Potter, anjeli, žralok, princezné, upír, tanečnica z Havaja, čertica, mačka, ale aj, čuduj sa svete, bublinkový kúpeľ s bábätkom. Po prehliadke masiek šesťčlenné skupiny pretekali v rôznych súťažiach zručnosti, v kvíze o fašiangových zvykoch, vykladaní puzzle. Na záver nasledovalo vyhlásenie výsledkov a losovanie tomboly.

Podľa „odbornej“ poroty z prvej triedy na prvom mieste skončil semafor, druhé miesto patrilo španielskej tanečnici a tretie nindži. Z druhej triedy za najlepšiu masku vyhlásila porota ľadovú kráľovnú, druhí boli pračlovek a zajačik a tretí Harry Potter. Z tretiakov na prvom mieste skončil bublinkový kúpeľ s bábätkom, druhé miesto patrilo včielke a tretie vojakovi. Z organizátorskej triedy sa na prvom mieste umiestnil policajný robot, na druhom tanečnica z Havaja a tretie miesto patrilo mačke vo vreci.

V ten istý deň sa konala fašiangová zábava aj v materskej škole. Škôlkari sa taktiež predvádzali v maskách, tancovali na slovenské detské pesničky a vyberali si z rôznych dobrôt, ktoré im pripravili rodičia.

Andrea Szabová Mataiszová

Peštiansky perkelt Gregora Martina Papucseka
Sikulská kapusta

Som Sikul! V tom zmysle, ako povedal americký prezident Kennedy „Ich bin ein Berliner“, alebo ako sa hovorieva, keď ubližujú menšinám: „Som Žid“, „Som Cigán“... Čiže solidarizujem s každým, kto je vydaný napospas svojvôli väčšiny.

Ale: ubližujú Sikulom v Sedmohradsku/Rumunsku?

Rumunský národný štát nedovolí, aby si vyvesili na budovy obecných úradov či inde, svoju sikulskú zástavu. Rumunský národný štát sa bojí, že pod týmito zástavami by sa Sikuli mohli osamostatniť, odtrhnúť. Neviem, kam, keď sú obklení samými Rumunmi. To je jedno, majú strach, že sikulský ujko ich okabáti. A veru, každý tomuto ujkovi aj uveril, že tá zástava, o ktorú teraz všetci tak vehementne bojujú, je tá pravá sikulská. Ale nie je. Vznikla iba roku 2004 z rôznych elementov skorších sikulských zástav. Zato symbolizuje jednoznačne autonómiu Sikulov, územnú, etnickú, a tú už každý, len trocha národne cítiaci Maďar musí podporovať. Čo podporovať: žiadať, vynucovať proti vôli väčšinových Rumunov.

Tak toto určite nepôjde. A tu je zodpovednosť maďarských politikov z Maďarska, ktorí huckajú Sikulov, rozohňujú nálady, vyvesujú a kážu vyvesovať túto sikulskú zástavu všade po Maďarsku, aj na Parlament. A čítal som aj o zhromaždení, na ktorom pod sikulskou zástavou zvolávali „Všetko späť!“ Tak toto už bolo groteskné, najmä, keď si zvážime, že Základný zákon Maďarska krajinu tiež stotožňuje s národom. Ako počas Uhorska. Ajaj! Nechcem vyťahovať staré i novšie hriechy, ale rozhodne mám pocit, že tu v Maďarsku vyvesovanie a vztyčovanie sikulskej zástavy a spievanie sikulskej hymny na záver každej, aj štátnej slávnosti, znamená niečo viac ako solidaritu s etnickou skupinou žijúcou v srdci (?) Rumunska.

Mal by som kacírsky návrh: navarme si všetci v Karpatskej kotline radšej sikulskú kapustu v kotlíku, dajme do nej slovenskú slaninu, maďarskú klobásu a rumunskú smotanu. Kapusta by mala byť zo Sikulska, ak tam vôbec robia kyslú kapustu. To by bola solidarita!

Jáj, že jedlo s názvom sikulská kapusta neexistuje? Je to vlastne v maďarčine Székelyova kapusta, odvodená od mena Mihálya Székelya, ktorý sa pôvodne volal Spagatner. A že v slovenčine sa to nazýva, nevedno prečo, segedínsky guláš alebo segedin (s malým s)? Nevadí, je to hriešne dobrá žranica. Najmä teraz, v čase pôstu a zdržanlivosti...

Pápež rezignoval

Hlava katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI. 11. februára oznámil, že sa 28. februára dobrovoľne vzdá svojho pontifikátu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením, že v dôsledku pokročilého veku už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie svojho úradu. 85-ročný pápež podľa vlastných slov v posledných mesiacoch zoslabol natoľko, že by už naďalej nemohol adekvátne vykonávať zverenú službu.

Posledným pápežom, ktorý sa dobrovoľne vzdal úradu, bol v roku 1415 Gregor XII. v snahe vyriešiť spor medzi dvoma uchádzačmi o pápežstvo. „Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra,” uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnil Vatikán. K oznámeniu tohto kroku sa pápež podľa vlastných slov odhodlal pre dobro cirkvi po tom, ako „opakovane skúmal svoje svedomie pred Bohom”. Podľa agentúry AP sa Benedikt XVI. stane prvým pápežom po takmer 600 rokoch, ktorý sa vzdá úradu. Jeho rezignácia nadobudne platnosť 28. februára o 20.00 h.

Joseph Ratzinger oznámil svoje prekvapivé rozhodnutie počas verejného kardinálskeho konzistória v Ríme v latinskom jazyku. Nového pápeža by malo zvoliť zhromaždenie kardinálov do konca marca.

Pápež Benedikt XVI., občianskym menom Joseph Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927. Kolégium kardinálov ho 19. apríla 2005 zvolilo za 265. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005. Kardinál Ratzinger prijal pápežské meno Benedikt XVI. Niektoré maďarské noviny špekulovali o tom, že následníkom J. Ratzingera by sa mohol stať aj arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej diecézy, primás a predseda Konferencie biskupov Maďarska Péter Erdő, avšak oveľa väčšie šance sa dávajú africkým či latinskoamerickým kandidátom.

(ef)

Biskupská omša v Pilíšskej Čabe

Slovenská samospráva v Pilíšskej Čabe a Slovenský kultúrny spolok usporiadali 10. februára biskupskú slovenskú svätú omšu vo veľkom kostole. Svätú omšu celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák, na organe hral Zoltán Geszler a v rámci omše vystúpili aj členovia Dychovej hudby Lapášanka z Veľkého Lapášu a členovia speváckeho zboru Jozefa Makláriho z Perbaje pod vedením Lászlóa Lisztesa.

Táto nedeľa bola slávnostná nielen pre Slovákov v Pilíšskej Čabe, veď v Božom chráme sa zišli aj veriaci zo Santova, Mlynkov, Senváclavu, Tárnoku, ba i zo Slovenska. Po zazvonení sa pohol liturgický sprievod na čele s miništrantmi. K obetnému stolu pristúpili titulárny nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák, miestny kňaz László Száraz a farár János Karaffa, ktorý slúži slovenské omše v tejto obci. Vzácneho hosťa a delegáciu zo Slovenska vrúcnymi slovami privítal predseda Slovenskej samosprávy v Pilíšskej Čabe Július Kučera.

Mons. V. Judák vo svojej homílii sa zameriaval na dôležitosť zachovania viery a národnej identity. Biskup Judák vo svojej kázni poukázal na potrebu nasledovania príkladu apoštolov a vierozvestcov Sv. Cyrila a Metoda. Povzbudil prítomných, aby boli aktívnymi spolupracovníkmi pri hlásaní radostnej zvesti vo svete aj napriek tomu, že v našej spoločnosti pribúda stále viac útokov proti kresťanským hodnotám. Pripomenul, že tento rok je Rokom viery a zároveň Rokom svätého Cyrila a sv. Metoda, ktorí pred 1150 rokmi prišli na naše územie, aby hlásali Slovo Božie v materinskom jazyku tu žijúcich veriacich. Práve sv. Cyril a Metod sú aj na kartičke, ktorú pri východe z kostola dali veriacim v mene pána biskupa. Na konci svätej omše sa v mene Mons. Antala Spányiho, biskupa diecézy Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), kam patrí aj farnosť Pilíšska Čaba, poďakoval za jeho povzbudivé slová biskupský referent J. Karaffa, ktorý je poverený aj duchovnou správou slovenskej katolíckej komunity v Pilíšskej Čabe. Biskupi oboch diecéz udržiavajú dobré priateľské vzťahy, už niekoľkokrát spoločne slávili sväté omše tak v Nitre ako aj v Stoličnom Belehrade na pamiatku významného biskupa Otakara Procházku, rodáka z Nitry.

Po svätej omši sa účastníci presunuli k budove starostovského úradu, kde najprv Mons. V. Judák posvätil pamätnú tabuľu, ktorú dali zhotoviť pri príležitosti podpísania družobnej zmluvy Veľkého Lapáša a Pilíšskej Čaby a potom sa zúčastnili na agapé, kde ich privítal miestny starosta Csaba Gáspár spolu so starostom Veľkého Lapášu Andrejom Zurbolom. Ako Cs. Gáspár povedal, Pilíščabania môžu ďakovať slovenskej samospráve a jej vedeniu, ktoré neustále pracuje na prehlbovaní družobných kontaktov s materskou krajinou, čoho príkladom bola aj biskupská svätá omša a podpísanie zmluvy o družobnej spolupráci pred deviatimi rokmi. Po príhovoroch odovzdal Mons. V. Judák svoj dar: biskupský chlieb, ktorý sa jedáva v čase fašiangov.

Účastníkov slávnostného aktu pohostili miestni organizátori a nasledovala debata za bielym stolom.

(ef)

Zabíjačka v Pitvaroši

Zabíjačky patrili a patria u dolnozemských Slovákov medzi významné rodinné udalosti. Na Dolnej zemi sa pestovala kukurica, preto sa mohlo chovať veľa ošípaných pre vlastné potreby i na predaj. Strední gazdovia zabíjali ročne 6-10, veľkí gazdovia aj 20-30 ošípaných. Pre seba ich chovali v chlieve pri dome, na predaj na sálašoch. Mäso sa na Dolnej zemi konzumovalo často, preto si ľudia vytvárali väčšie zásoby. Mäso a najmä slanina slúžili aj ako naturálna odmena pre bírešov a na stravovanie sezónnych robotníkov. Zabíjačky na niektorých miestach nazývajú zabíjanka alebo zabíjačková hostina (večera). V Pitvaroši v poslednú januárovú sobotu obnovili tradíciu zabíjačiek. Slovenskí a maďarskí majstri-mäsiari zaklali a rozporciovali brava, spracovali mäso, narobili hurky (jaternice) a klobásy, ženy pripravili sarmu (plnenú kapustu) v peci a pritom sa veľmi dobre zabávali. Poobede si mohli oddýchnuť pri kultúrnom programe a večer sa zabaviť na plese mäsiarov. Do organizovania podujatia sa zapojila aj miestna slovenská samospráva a v kultúrnom programe predniesli slovenský program žiaci miestnej základnej školy.

(ef)

Recenzovali čabianske periodiká

Čabiansky kalendár na rok 2013 vyšiel na 186 stranách, v náklade 500 kusov. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová a šéfredaktorka Čabianskeho kalendára Alžbeta Hollerová Račková usporiadali 6. februára jeho prezentáciu. „Čabiansky kalendár vyšiel v tomto roku 51. raz a od jeho znovuvydávania je to už 23. ročník. Aj mesačník Čabän sa dožil 16 rokov a keď listujem v jeho starších číslach, môžem v nich skúmať svoju mladosť“ - povedal vo svojom prejave Michal Lásik, predseda Čabianskej organizácie Slovákov zodpovedný za vydanie obidvoch publikácií.

Generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo prejavil radosť nad tým, že Slováci na Dolnej zemi aj publikujú a čítajú v slovenskom jazyku. Zablahoželal a poďakoval redaktorom za ich prácu.

Ročníky od 1991 po 2012 redigovali Helena Somogyiová, Anna Istvánová a Tünde Tušková. Publikácia má v tomto roku novú šéfredaktorku Alžbetu Hollerovú Račkovú, ktorá sa pozerá na budúcnosť Slovákov na Dolnej zemi s nádejou, čo aj vyjadrila v úvode slovami Pavla Országha Hviezdoslava: „Sme tu, a Boh dá, že i strváme.“

„Tradičná ilustrácia obálky kalendára znázorňuje nemenné istoty slovenských Dolnozemcov,“ povedala Mária Katarína Hrkľová, predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti na dôchodku a pozdravila všetkých prítomných, ktorí sa zišli, aby poslali na púť za čitateľmi Čabiansky kalendár na rok 2013. Následne analyzovala kalendár z formálnej i obsahovej stránky.

Kalendárna časť obsahuje tradične mesiace, týždne a dni s uvádzaním východu a západu slnka, v tomto ročníku ilustrovaná modernými dielami súčasných slovenských výtvarných umelcov. Sme v období digitálnej svetovej siete. Nezabudli na to ani tvorcovia Čabianskeho kalendára a tak uvádzajú pre čitateľov webovú stránku, kde si môžu pozrieť celú virtuálnu galériu 55 diel, ktoré roku 1993 darovala mestu Békešská Čaba Umelecká beseda Slovenska.

Textová časť Zo súčasnosti je najbohatšia. Nájdu sa v nej medzi inými rozhovory s významnými osobnosťami, spomienky na zosnulých aktívnych Slovákov z Békešskej Čaby a okolia, na 90. výročie Divadelného súboru J. Chalupku z Brezna, príspevky o víle Štefánii a o začiatkoch slovenskej diplomatickej misie v Budapešti.

Pani Hrkľová odporúčala čitateľom do pozornosti kvalitné práce dvoch mladých bádateliek Kamilly Zolvánovej a Réky Kovácsovej. S radosťou konštatovala, že mladá generácia je už medzi nami a je schopná príspevkami obohatiť naše časopisy. Milovníci histórie nájdu zaujímavosti v rubrike Z minulosti. V príspevkoch profesora Mateja Šipického môžu objaviť čitatelia vedecké zaujímavosti. Kalendár uzatvára Kronika udalostí od januára po december 2012. Je to vynikajúci dokument pripomínajúci desiatky podujatí, doplnený kvalitnými fotografiami.

Na záver svojho vystúpenia pracovníčka verejnej osvety vyjadrila nádej, že čitatelia moderného 21. storočia budú Čabiansky kalendár otvárať s rovnakým očakávaním, ako v ňom v minulom storočí listovali pri petrolejkách v mestách, na sálašoch, v slovenských osadách na celej Dolnej zemi.

Pod lupu sa dostal, ako vždy, aj mesačník Čabän. Dvanásť čísel roku 2012 zhodnotil vedúci Spolku Ivana Krasku Ivan Miroslav Ambruš a konštatoval, že Čabän je vlastne informačný mesačník. Jeho úlohou je informovať o udalostiach, či o bohatej činnosti Slovákov v Čabe. Z hľadiska obsahu je Čabän spoločensko-kultúrnym časopisom, zameriava sa nielen na podujatia v Čabe a jej okolí, ale aj v Srbsku a v Rumunsku. Píše o školstve, čo je najdôležitejším faktorom zachovania slovenského jazyka, kultúry a identity. Prináša správy o cirkevných sviatkoch, o činnosti slovenskej samosprávy, o letných odborných táboroch, uverejňuje recepty i horoskop.

Ohromnú dokumentárnu prácu vykonávajú Anna Istvánová a Hajnalka Krajčovičová, pracovníčky Domu slovenskej kultúry. I. M. Ambruš zdôraznil, že Čabän je vlastne so svojimi krátkymi článkami a fotografiami obrazom života čabianskych Slovákov a má veľkú hodnotu pre budúce generácie. Veď aj latinský výrok tvrdí, že „Verba volant, scripta manent”, čiže povedané uletí, napísané pretrvá. Čabän je pamätník, ktorý zostane pre potomkov dolnozemských Slovákov. V záujme naplnenia jeho dokumentárnej funkcie je dôležité zvýšiť počet prispievateľov.

Na záver podujatia predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik oznámil, že Vydavateľstvo kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Výskumný ústav v blízkej budúcnosti spoločne vydajú bibliografické spracovanie Čabianskeho kalendára, ktoré pripravila Tünde Tušková. Vedecká pracovníčka Výskumného ústavu celoštátnej slovenskej samosprávy venuje svoju prácu čitateľom nie na čítanie, ale na používanie.

Ildika Očovská

Šiškový festival v Mlynkoch

Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala 9. februára VI. Pilíšsku kavalkádu a šiškový festival. Veľkolepé podujatie - napriek minuloročnej nútenej prestávke - je z roka na rok obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a našlo si stále miesto v kalendári celoštátnych podujatí podobného druhu. Cieľom hostiteľov akcie, o ktorú aj tentoraz prejavili záujem tisícky návštevníkov, je oživovanie fašiangových tradícií regiónu, ako aj to, aby sa na podujatí každý dobre cítil, bez ohľadu na vek, pohlavie či národnostnú príslušnosť. V tomto roku sústredili celý program do nového Strediska pilíšskych Slovákov: na dvore postavili vykurovaný stan a v priestoroch domu sa uskutočnili detské programy a súťaž v pečení šišiek.

Ako sme sa od organizátorov dozvedeli, miestna pekárska rodina Gőgöšovcov pripravila návštevníkom festivalu vyše 5000 kusov šišiek. Tie potom predávali za symbolickú cenu, ale táto fašiangová špecialita sa zišla aj počas popoludňajšej súťaže v jedení šišiek.

Bohatý program sa začal v miestom rímskokatolíckom kostole slávnostnou svätou omšou na počesť sv. Cyrila a Metoda, ktorú slúžil miestny farár Zoltán Szalay. Po pouličnom fašiangovom sprievode, v ktorom boli zastúpené pilíšske národnostné obce, sa začalo celodňové podujatie. Už tradične viedol sprievod konský záprah, na ktorý pripevnili figuríny Šimona a Júdu - „predtanečníkov“ fašiangovej veselice.

Prítomným sa najprv prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, ktorá v skratke informovala o programe a zaželala každému príjemné zážitky. Rad kultúrnych podujatí otvoril folklórny program Pilíšanov, v rámci ktorého vystúpili folklórne skupiny miestnych Slovákov, ale aj z okolitých osád. Slovenský páví krúžok v Mlynkoch má bohatý repertoár miestnych slovenských ľudových piesní, spomedzi ktorých predniesli niekoľko aj publiku šiškového festivalu. Po nich prišli na javisko žiaci miestnej základnej školy, s ktorými nacvičila Marta Papučková detské hry. S prekrásnymi ľudovými piesňami zaujali divákov aj sestry Vanesa a Laura Glückové, ako aj členovia folklórnej skupiny Pilíš. Zo susedného Santova prišli žiaci miestnej základnej školy, dorast folklórnej skupiny Stužka, ktorí predviedli pekné ľudové tance. Veľký úspech zožali aj dospelí „Stužkári“, ktorí zatancovali zemplínske slovenské ľudové tance. Vo folklórnom programe vystupujú už tradične aj zástupcovia iných národností. Nebolo to inak ani v tomto roku. Mlynskému publiku sa predstavili členovia skupiny z Földeáku blízko Segedína a veľký úspech zožali aj srbskí tanečníci z neďalekého Pomázu. Po programe vyhlásili výsledky súťaže v pečení šišiek, do ktorej sa zapojilo 11 gazdiniek nielen z Mlynkov, ale aj Földeáku, zo Zvolena a z Detvy. Pre nás boli najzaujímavejšie detvianske, ktoré podávali s brusnicovou penou. Ako sme sa dozvedeli, presná receptúra je síce rodinným tajomstvom, ale isté je, že do vyšľahaných bielkov sa pridáva brusnicový kompót. „Zaujímalo nás, kto ako upiekol šišky, či sú viacej upečené, alebo menej a hodnotili sme aj to, či sú dobre vykysnuté. Asi dvom-trom súťažiacim sa to vydarilo veľmi dobre“ - zhodnotil súťaž v pečení šišiek predseda odbornej poroty, inak majiteľ cukrárne vo Verešvári (pôvodom zo Santova) Emil Valenčič. Napokon najlepšie šišky upiekli žiačky 8. triedy miestnej základnej školy, druhé miesto obsadila skupina pracovníkov konferenčného strediska Ministerstva vnútra a na tretiu priečku sa dostala Róza Glücková.

Druhý blok kultúrneho programu sa začal predstavením tanečnej skupiny Kolibrík, ktorú na javisku vystriedali členovia tanečnej skupiny Partia z Bratislavy. Pred losovaním tomboly ochotníci z hostiteľskej obce a okolia predviedli úryvok z muzikálu Niekde v Európe.

Zo sprievodných programov početných návštevníkov zaujala ukážka taek-won-do, no a na svoje si vo veľkej sále Strediska pilíšskych Slovákov prišli aj deti pri nacvičovaní tancov, vrátane tých najmladších účastníkov festivalu, ktorí v dome hier si zhotovovali masky, kreslili, maľovali, zúčastnili sa na rôznych veselých kvízoch a súťažiach. Nechýbala ani možnosť odviezť sa na pravom dedinskom koči, malým aj veľkým bola k dispozícii aj veštkyňa, bufet a tradičný jarmok, samozrejme, aj s predajom šišiek.

Obecenstvo vo vykurovanom stane na nádvorí Strediska pilíšskych Slovákov naladilo na koncert obľúbeného maďarského rockového speváka Charlieho vystúpenie Niki Hoffnerovej a tanečníkov z Produkcie Netz. Na tradičnom národnostnom fašiangovom bále hrala do tanca - prekvapujúco veľa slovenských piesní - vynikajúca dychovka z Verešváru (Pilisvörösvár) Schwabenkraft von Werischwar. Veselicu ukončila tradičná retrodiskotéka Dj. Verbanitsa pre skôr narodených, resp. pre milovníkov „staršej“ populárnej hudby. Konferencierom - moderátorom - šoumenom celodňového podujatia, ktoré v priamom prenose vysielala BIA TV (Káblová televízia Biatorbágy) bol László Verbanits.

(ef)

Výchovno-vzdelávacie aktivity CSSM v roku 2012

Aktivity pre slovenských národnostných pedagógov a žiakov v Maďarsku v roku 2012 sa uskutočnili v súlade s harmonogramom aktivít Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a pracovným plánom Pedagogického metodického centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Programy v materskej krajine prebiehali od februára do augusta 2012. Výjazdový kurz pre pedagógov v Maďarsku sa uskutočnil 9. a 10. novembra 2012.

Do týchto aktivít sa mohli zapojiť účastníci všetkých stupňov školského systému: žiaci nižšieho a vyššieho stupňa základných, stredných a vysokých škôl vo veku od 8 do 25 rokov. V materskej krajine sa realizovalo 11 programov na 7 miestach. Do aktivít pre žiakov sa vlani zapojilo z Maďarska 150 žiakov a 15 pedagógov z 25 škôl. Na jednotlivých kurzoch pre pedagógov v materskej krajine sa zúčastnilo 14 učiteľov. Zo strany CSSM tieto aktivity vyžadovali organizačnú činnosť, národnostné školy sme informovali o možnostiach na webovej stránke PMC CSSM a e-mailom. Pri organizovaní účastníkov sme dbali na to, aby sme zapojili každú školu aspoň do jednej aktivity. Vďaka dobrej spolupráce s realizátormi programu sa nám podarilo akcie s nižšími kvótami časovo zosúladiť a ušetriť tak na cestovaní. Cestovanie účastníkov zabezpečilo Ministerstvo ľudských zdrojov v Maďarsku a PMC CSSM s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

S programami odborných garantov športových a voľno časových aktivít Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici boli ich účastníci aj v tomto roku spokojní. Podmienky aktivít, ubytovanie, stravovanie i program vyvolali pozitívne ohlasy. Lokality, kde sa programy uskutočnili, boli pre účastníkov lákavé. Do športových programov: škola tenisu, lyžiarska škola a športová olympiáda sa zapojilo spolu 22 žiakov z dvojjazyčných škôl z Békešskej Čaby, z Nového Mesta pod Šiatrom a zo Slovenského Komlóša a z Pitvaroša, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet. V škole v prírode v Liptovskom Jáne boli vlani zo škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, tí žiaci, ktorí sa zapojili do Programu pre nadaných, a to žiaci z Čívu, Kestúca, Dabaša a Pitvaroša. Spolu s nimi sa na aktivite zúčastnili aj žiaci dvojjazyčných škôl zo Sarvaša, Békešskej Čaby, Nového Mesta pod Šiatrom, Slovenského Komlóša a Budapešti. Do letného rekreačného tábora v Tatranských Matliaroch za odmenu za celoročnú prácu odcestovalo v júli 50 najusilovnejších žiakov z 24 slovenských národnostných škôl v Maďarsku. Populárne boli letné programy v Banskej Bystrici Letná škola ľudového tanca a Letná škola ľudových remesiel, ktoré vlani rozšírili o Letnú školu mladých muzikantov. Na týchto aktivitách sa zúčastnilo 26 žiakov s tromi pedagógmi. V prekrásnom prostredí pri Hriňovej absolvovalo program desať členov tanečného súboru zo Šápova. Výlet do Detvy, nacvičenie novej choreografie a spoločný galaprogram boli pre nich nezabudnuteľným zážitkom. So starými remeslami sa oboznámili žiaci zo Sarvaša. Obsahovo sa program rozšíril o ľudovú hudbu a hru na hudobné nástroje. Do tejto aktivity sa s veľkou radosťou zapojili citaristi z Békešskej Čaby. V programe pre stredoškolákov Detská univerzita sa zúčastnili žiaci, ktorí sa zapojili do Programu pre nadaných. Osem ôsmakov z Budapešti a z Békešskej Čaby absolvovalo pestrý program v Banskej Bystrici, Donovaloch - Habakukoch a Banskej Štiavnici. Popri dopoludňajších prednáškach sa tešili voľno časovým aktivitám v meste, na kúpalisku ako aj v prírode. Didaktický kurz pre pedagógov dvojjazyčných škôl v Tatranských Matliaroch realizovalo MC UMB prvýkrát. Z Maďarska sa na kurze zúčastnilo 6 učiteľov z každého stupňa národnostného školstva. Veľmi sme sa tešili tejto novej možnosti. Podľa účastníkov podmienky, tematika kurzu ako aj letný termín boli pre nich vyhovujúce. Vďaka dlhodobej spolupráci s MC UMB a odborníkmi, ktorí dobre poznajú situáciu v našom národnostnom školstve, kurz bol k spokojnosti účastníkov na vysokej úrovni.

Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave realizovalo pre našich pedagógov od 16. do 21. apríla 2012 doškoľovanie pre pedagógov materských a základných škôl. Z Maďarska sa prihlásilo 8 pedagógov. Dve učiteľky materských škôl, tri učiteľky 1. stupňa a dvaja pedagógovia vyššieho stupňa ZŠ boli s realizovaným programom veľmi spokojní.

Aktivita pre stredoškolskú mládež Slovenčina na každý deň a slovenské reálie opäť splnila svoj cieľ. Vynikajúca odborná práca garantov, zábavné formy práce, bohatý program spestrený exkurziami a hlavne pobyt v slovenskom jazykovom prostredí prispeli k obohateniu slovnej zásoby a k zvýšeniu jazykovej úrovne stredoškolákov. Na programe sa zúčastnilo 5 gymnazistov z Békešskej Čaby a 4 z Budapešti.

Na kurz slovenského jazyka a odborných predmetov pre krajanov maturantov sa vlani prihlásila len jedna študentka z Békešskej Čaby a na trojtýždňovom jazykovom kurze pre krajanov sa zúčastnil jeden pedagóg z Dabaša.

Na odborno-metodickom seminári slovenského jazyka v Bratislave sa zúčastnilo 6 pedagógov z Maďarska. Naši učitelia boli spokojní s profesionálnou prácou odborníkov.

Za vynikajúce podmienky pobytu v materskej krajine, za vysokú úroveň programov sme veľmi vďační MŠVVaŠ SR a odborným garantom jednotlivých programov. Dúfame, že osvedčené formy aktivít pre krajanských pedagógov sa zachovajú a v dobrej spolupráci s odbornými garantmi na Slovensku budeme spolupracovať aj v roku 2013.

Erika Lázárová
školská referentka CSSM

Celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov národnostných občianskych organizácií

Čabianska organizácia Slovákov, Slovenská samospráva v Békešskej Čabe a Kultúrny dom železničiarov 22. raz usporiadali Celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov národnostných občianskych organizácií, ktoré sa začalo 8. februára poradou pod názvom Malé komunity. Organizátori pripravili pre účastníkov konferencie malú výstavu, na ktorej predstavili práce viacerých generácií. Výstavu kresieb rumunských, slovenských, ukrajinských a domácich detí, i výstavu zaváranín, kompótov a koláčov starých materí otvorila členka zastupiteľstva a slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, predsedníčka slovenskej samosprávy Békešskej župy Dr. Helena Čičeľová.

Prítomných pozdravil generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a zároveň poďakoval organizátorom a inštitútu, v ktorom sa každý rok uskutočňuje toto veľkolepé národnostné stretnutie.

Sériu odborných prednášok otvoril radca a zástupca riaditeľa Kultúrneho centra Čabianska perla Tamás Herzeg. Hovoril o činiteľoch, ktoré majú vplyv na národnostnú identitu obyvateľov. Vyzdvihol rodinu, v ktorej zaniklo rodinné hospodárenie, výchovu detí prevzali rôzne pedagogické inštitúty. Vzrástol vplyv vrstovníkov na jedinca, ale vrstovníci nie sú schopní postarať sa o vytvorenie jazykovej národnostnej identity. Život mládeže a vôbec dnešného človeka vo veľkej miere ovplyvňuje masová komunikácia, ktorá zohráva v rozvoji národnostnej identity minimálnu úlohu, globalizuje ľudstvo celej planéty. Ďalej konštatoval, že v zachovaní národnostných jazykov v 21. storočí môžu zohrať najvýznamnejšiu úlohu malé komunity: Národnostné kluby, spevácke zbory, výšivkárske krúžky, gastronomické spolky, atď. V súvislosti s tým spomenul malé spoločenstvo v rámci nového kultúrneho centra: Čabiansky pálenkový klub, v mene ktorého ponúkol organizátorom národnostného podujatia účinkovanie na gastronomickej výstave na budúcoročnom národnostnom stretnutí.

Predseda CSSM Ján Fuzik hovoril o tom, čo všetko sa stalo v živote malých spoločenstiev za posledných 22 rokov. Začal rokom premeny spoločenského zriadenia 1989, v ktorom prijal parlament nový zákon o spolčovaní a začali sa zakladať miestne organizácie, medzi nimi Čabianska organizácia Slovákov. Odvtedy sa píše aj história stretnutia národnostných vedúcich predstaviteľov. Vznikli nové inštitúcie: Redakcia Ľudových novín a Dom slovenskej kultúry. Po voľbách vznikli národnostné samosprávy, ktoré prevzali prevádzkovanie národnostných škôl a vytvorili svoje inštitúty ako Slovenské dokumentačné centrum, Slovenské kultúrne centrum, Slovenské divadlo Vertigo, Legatum s.r.o, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Slovenské pedagogické metodické centrum. Vznikli tradične sa opakujúce národnostné podujatia, ako aj toto stretnutie. Objavili sa nové témy: otázka volieb, modifikácia menšinových zákonov, spoločenské organizácie v úlohe nominačných organizácií, rozkol na dva tábory, prepolitizovanie národnostných problémov. Predseda CSS upozornil prítomných, že v priebehu nasledujúcich volieb môžu registrovaní národnostní voliči voliť predsedu celoštátnej samosprávy priamo. Spomenul aj sčítanie obyvateľstva, od výsledkov ktorého závisia možnosti zvolenia miestnych samospráv. Na záver svojho prejavu sa predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku poďakoval Alžbete Ančinovej za jej 22-ročnú organizačnú prácu v Čabianskej organizácii Slovákov a odovzdal jej kvety.

O prípravách na voľby hovorila moderátorka konferencie Dr. Helena Čičeľová. Oboznámila obecenstvo s iniciatívou sarvašskej slovenskej samosprávy, ktorá v záujme vytvorenia možnosti zvoliť národnostných kandidátov v každom voličskom okrese, požiadala CSSM, aby iniciovala modifikáciu volebného zákona. Dodala, že k tejto akcii sa môžu pripojiť aj ďalšie národnostné samosprávy. Obecenstvo prijalo iniciatívu veľkým potleskom.

Katarína Királyová, riaditeľka Slovenského osvetového centra vyzdvihla úlohu miestnych kultúrnych domov, ktoré poskytujú miesto malým komunitám. Kluby výšiviek, ľudové spevokoly a iné krúžky sa schádzajú v týchto domoch ako sa stretávali voľakedy v roľníckej kultúre dedinčania na priadkach alebo večierkach. Osvetové inštitúcie vlastne prevzali roľu týchto dedinských podujatí. Osvetárka vyzdvihla, že v posledných 60-ich rokoch sa Slováci v Maďarsku poučili z vlastných chýb, a zistili, že hlavným činiteľom vo vytvorení národnostného povedomia je nárečie jednotlivých obcí a nie spisovná slovenčina, ktorá je neznáma v malých komunitách. Menšinové spoločnosti sa totiž rozvíjajú na základe spoločných zážitkov. V týchto tradičných spoločenstvách hrajú hlavnú úlohu emócie ku kultúre predkov, spomienky jednotlivcov z detstva a z mladosti. Dospelí okolo svojich 30. rokoch sa začínajú zaoberať svojou identitou. Mnohí z nich v tomto veku začínajú študovať menšinový jazyk, alebo svoje vedomosti obnovujú.

Po rokovaní diskutéri hovorili o konkrétnych zážitkoch, úspechoch a ťažkostiach pri upevňovaní národnostnej identity vo svojich lokalitách. Pani Tószegiová hovorila o národnostných zbierkach v Pitvaroši. Pavol Hévizi, pedagóg na dôchodku spomínal malé spoločenstvá v Moďoróšbáne: školu, dychovku a spevokol. Ján Minczér porozprával históriu vyučovania slovenčiny v 725-ročnej dedine Huť (Pilisszentlélek) v Komárňansko-ostrihomskej župe.

Pani Györkiová hovorila o zachovaní tradícií v Malom Kereši (Závinový festivál, Jablkový bál, večierky, Bál na Zuzanu).

V súvislosti so školami čabianska advokátka Dr. Helena Čičeľová vyjadrila obavy v súvislosti s novým systémom prevádzkovania škôl. Bojí sa totiž, že Klebelsbergov inštitút ako nový prevádzkovateľ vynechá zo zakladajúcich listín škôl vyučovanie národnostného jazyka.

- Byť Slovákom je vynikajúce! - začal svoj referát Ondrej Kiszely, vedúci Organizácie Slovenskej mládeže v Maďarsku. Na rokovaní padlo veľa slov o budúcnosti a o mládeži, preto mladí Čaban referoval účastníkom stretnutia o 70-člennej organizácii, ktorá so svojimi programami pracuje na revitalizácii slovenskej mládeže v Maďarsku.

V sobotu predpoludním účastníci boli na prehliadke mesta a zúčastnili sa na veselej zabíjačke pred novým kultúrnym centrom. Večer sa uskutočnila fašiangová zábava, v rámci ktorej usporiadali aj výstavu vinárskych produktov. Víno a práce vinárov hodnotil Martin Vozár, rytier vinárskeho rádu. V kultúrnom programe sa predstavili slovenské spevokoly a sólisti z Malého Kereša, Kétšoproňu, Piliša, Kestúca, zo Santova a z Békešskej Čaby.

Ildika Očovská

Zo súdnej siene

Súdna stolica hlavného mesta Budapešti ako druhostupňový súd, v súdnom spore Jána Fuzika ako žalobcu a Imricha Fuhla ako žalovaného, vo veci porušenia osobnostných práv v plnej platnosti potvrdila prvostupňový rozsudok Súdneho dvora okolia Budapešti, vyneseného dňa 12. marca 2012. Súd aj na druhom stupni konštatoval, že Imrich Fuhl porušil osobnostné práva Jána Fuzika na zachovanie cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik dňa 14. januára 2011 poskytol spravodajcovi Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) o voľbách poslancov Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktoré sa konali 9. januára rozhovor o volebnom víťazstve Únie slovenských organizácií v Maďarsku, ako aj o výsledkoch a plánoch celoštátnej samosprávy.

Na rozšírenú správu TASR reagoval Imrich Fuhl na internetovom portáli www.pilis-slovak.hu v článku s titulkom: „Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik klame“. Imrich Fuhl svoj písomný materiál rozširoval elektronickou poštou a svoje hrubo urážlivé tvrdenia zopakoval aj v informáciách poskytnutých pre TASR.

Podľa rozsudku súdu Imrich Fuhl nepravdivo tvrdil, že Ján Fuzik „klame“ v súvislosti s výsledkami celoštátnych volieb, čím porušil osobnostné právo žalobcu na zachovanie dobrého mena. Formulácia žalovaného je hrubo urážlivá, hanlivá a ponižujúca, preto žalovaný porušil aj osobnostné práva žalobcu na zachovanie osobnej cti a ľudskej dôstojnosti.

Nezhoda názorov, vyplývajúca z politického rozporu, nesplnomocňuje ku koncipovaniu nepravdivých tvrdení, porušujúcich česť a dobré meno iných ľudí, konštatuje odôvodnenie rozsudku.

Súdna stolica hlavného mesta Budapešti zakázala Imrichovi Fuhlovi ďalšie porušovanie práva, zaviazala ho k uverejneniu výrokovej časti rozsudku s uvedením mien súdiacich sa strán na portáli www.pilis-slovak.hu a prikázala obžalovanému uhradiť súdne poplatky. Rozsudok je právoplatný.

Zasadali výbory Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

V polovici februára, pred riadnym zasadaním Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (VZ CSSM) sa v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru uskutočnili rokovania jednotlivých výborov. Ich úlohou bolo zaujať stanovisko k aktuálnym otázkam, aby ich mohli predložiť VZ, ktoré sa uskutoční 27. februára.

Ako prvý zasadal Finančno-kontrolný výbor (FKV) na čele s predsedníčkou Zuzanou Szabovou, ktorý schválil rozpočet CSSM a jej inštitúcií v hodnote 1 002 554 miliónov forintov. Prevažnú väčšinu tejto sumy tvoria prevádzkové náklady troch škôl a piatich ďalších inštitúcií. Výbor ďalej prerokoval a schválil rozpočet spoločnosti Legatum a Nadácie za Slovákov v Maďarsku na tento rok a trojmesačnú doplnkovú a ročnú odmenu predsedovi CSSM Jánovi Fuzikovi. Členovia FKV prerokovali a schválili referáty spoločnosti Legatum, Nadácie za Slovákov v Maďarsku a FKV o ich minuloročnej činnosti. Predposledným bodom zasadnutia bola žiadosť Nadácie za Slovákov v Maďarsku o zálohu na tento rok. O stave majetkových priznaní poslancov Valného zhromaždenia CSSM informoval prítomných vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth.

Na zasadnutí odborného výboru sa zúčastnila aj nová ekonomická šéfka Úradu CSSM Marta Sebestyénová Kozáková a audítorka Jolán Pintérová Csermáková.

(aszm)

Náboženský výbor o jubileách

Zasadnutie Náboženského výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku sa uskutočnilo 12. februára v sídle CSSM.

Ako nás informoval predseda výboru Tibor Mótyán, na programe mali správu o činnosti Náboženského výboru v roku 2012, ďalej referáty o činnosti slovenskej evanjelickej a katolíckej služby v roku 2012, plán náboženských podujatí v roku 2013, návrh na modifikáciu národnostného zákona, schválenie rozpočtu CSSM a jej inštitúcií na rok 2013. Na zasadnutí sa zúčastnili predseda CSSM Ján Fuzik a vedúci úradu CSSM Ondrej Horváth, ako aj ekonomická šéfka úradu Marta Sebestyénová.

Správu o činnosti za minulý rok členovia výboru prijali. V rámci tohtoročnej činnosti sa rozhodli usporiadať tradičný ekumenický biblický tábor a zájazd pútnikov na Slovensko. Ako T. Mótyán povedal, ešte nevedia, kde sa v tomto roku uskutoční Deň Slovákov v Maďarsku, ale je isté, že šancu má katolícka obec. V rámci najväčšieho sviatku by usporiadali gréckokatolícku bohoslužbu pri príležitosti 1150. výročia sv. Cyrila a Metoda. „Okrem toho odzneli aj návrhy na miesto usporiadania stretnutia cirkevných speváckych zborov. Hovorili sme o troch osadách, o Kestúci, Blatnohrade alebo Devíne, ale rozhodneme sa na jednom z ďalších zasadnutí výboru,“ povedal T. Mótyán.

Členovia Náboženského výboru CSSM prijali správu evanjelickej farárky Hildy Gulácsiovej Fabuľovej a vypočuli si referát predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimíra Kápolnaiho, ktorý hovoril o pravidelných katolíckych omšiach v Budapešti. O živote gréckokatolíkov referovala členka výboru Anna Bačkaiová.

Slovenské samosprávy v Békešskej župe spolu so župným voleným zborom sa rozhodli podať návrh na modifikáciu národnostného zákona. Slovenskí poslanci by chceli, aby v každom volebnom okrsku bolo možné hlasovať aj na národnostné listiny. Pri predošlých voľbách do národnostných samospráv totiž vo viacerých osadách nešla hlasovať skoro polovica zaregistrovaných voličov len preto, lebo uprednostňovali stranícke listiny.

V bode iné prerokovali členovia výboru list, v ktorom sa obrátila H. Gulácsiová Fabuľová na VZ so žiadosťou o poskytnutie 450 tisíc forintov na pokrytie nákladov publikácie, ktorú vydali v decembri minulého roka. „Celú sumu nemôžeme poskytnúť, ale navrhli sme jej, aby požiadala o podporu cez súbeh,“ povedal predseda výboru.

(ef)

Zasadal aj Výchovno-vzdelávací výbor CSSM

V znamení príprav riadneho zasadnutia Valného zhromaždenia sa 13. februára v budove CSSM zišli aj členovia Výchovno-vzdelávacieho výboru (VVV CSSM). Za prítomnosti predsedu CSSM Jána Fuzika na čele s predsedom Michalom Lásikom členovia výboru najprv schválili uznesenia o zámere prevzatia prevádzkovania slovenskej školy a materskej školy na Orechovej ulici v Slovenskom Komlóši a pripomienkovali konkurznú prácu na post riaditeľa v sarvašskej slovenskej škole. Členovia VVV prerokovali a schválili správy výboru, správu o činnosti delegátky poradného orgánu ministerstva ľudských zdrojov, o činnosti Pedagogického metodického centra CSSM, verejnoprospešnej nadácie Za Slovákov v Maďarsku a úradu CSSM v minulom roku. Delegáti ďalej pripomienkovali rámcové učebné osnovy pre národnostné školy, návrh rozhodnutia týkajúceho sa počtu skupín a tried v školskom roku 2013/2014 v školách prevádzkovaných CSSM, termín zápisu do škôl prevádzkovaných CSSM a rozpočet CSSM a jej inštitúcií. Zbor prerokoval zabezpečenie finančného preddavku pre nadáciu na fungovanie Programu pre nadaných v roku 2013 v sume 6,3 miliónov forintov, pripravil návrh plánu hodín v slovenských jazykových a dvojjazyčných národnostných školách. Členovia VVV si na záver rokovania vypočuli správy riaditeľky budapeštianskej slovenskej školy Júlie Marlokovej o zmene prevádzkovateľa a školskej referentky CSSM Eriky Lázárovej o aktivitách pre žiakov a pedagógov v tomto roku, i riaditeľky békeščabianskej slovenskej školy Edity Pečeňovej o realizovaní projektu TÁMOP 3.4.1 a vypočuli si témy konferencie Naše národnostné školstvo v roku 2013.

(aszm)

Vysvätili kaplnku v Slovenskom Komlóši

Predsedníctvo Južného dištriktu evanjelickej cirkvi v Maďarsku v posledný deň ekumenického týždňa modlitieb navštívilo dolnozemské mesto Slovenský Komlóš. Biskup Péter Gáncs a dozorkyňa Anna Radosová Lengyelová sa stretli s presbytermi zboru, ktorí ich informovali o živote zboru a cirkevných inštitúcií (materskej školy, klubu dôchodcov atď.). Po rokovaní sa uskutočnila ekumenická bohoslužba, v rámci ktorej biskup vysvätil evanjelickú kaplnku, ktorá bola kedysi baptistickou modlitebňou. Roky nečinnú modlitebňu odkúpila vlani evanjelická cirkev.

V preplnenej kaplnke spoločne slúžili duchovní pastieri bratských cirkví. Slovo Božie kázali predseda Kerešského dištriktu baptistickej cirkvi Tibor Péter Kiss, dekan rímskokatolíckej cirkvi Ferenc Nagy, kalvínska duchovná Zsuzsanna Lapisová, senior Západobékešského seniorátu evanjelickej cirkvi Zsolt Lázár, evanjelická farárka Anikó Unyiová a domáci evanjelický duchovný Atila Spišák, ktorý viedol liturgiu čiastočne v slovenskom jazyku.

Biskup Južného dištriktu evanjelickej cirkvi Péter Gáncs vo svojej kázni zdôraznil, že posledným dňom ekumenického týždňa modlitieb sa nekončí spoločná modlitba a spoločná práca. V novej vysvätenej kaplnke bude pokračovať budovanie spoločnosti s Bohom a medzi sebou navzájom.

Oslavy skončili pohostením v klubovej miestnosti evanjelickej cirkvi.

Andrea Szabová Mataiszová

Pracovné zasadnutie slovenskej národnostnej samosprávy

Po veľkolepom plese sa zišiel 30. januára poslanecký zbor oroslánskej slovenskej národnostnej samosprávy na prvé tohtoročné pracovné stretnutie. Na rokovaní bola prítomná zástupkyňa prednostu mesta Katalin Kormosová Kovácsová a zapisovateľka, ktorú zabezpečuje mestský úrad. Na zasadnutie poslanci voleného zboru pozvali správkyňu slovenského pamiatkového domu Ibolyu Lovászovú a podpredsedníčku Slovenského klubu Magdu Molnárovú. Predsedníčka voleného zboru Alžbeta Szabóová privítala prítomných a informovala ich o činnosti a aktivitách samosprávy od jej predchádzajúceho rokovania a referovala aj o hospodárení zboru v roku 2012, po čom členovia zboru schváli rozpočet na rok 2013. Nasledujúcimi bodmi rokovania boli kontrola spolupráce mestskej samosprávy so slovenskou samosprávou, vyhodnotenie slovenského fašiangového plesu, zadanie súbehov na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovanie národnostných skupín na rok 2013, referát o návštevnosti, údržba, verejnoprospešná činnosť slovenského pamiatkového domu v uplynulom roku a vyhodnotenie kultúrnych akcií v roku 2012. Koncom zasadnutia sa správkyňa slovenského pamiatkového domu Ibolya Lovászová a podpredsedníčka Slovenského klubu Magda Molnárová poďakovali tímu slovenskej samosprávy za ich obetavú prácu, pomoc, ochranu a zachovávanie pamiatok našich predkov na prospech miestnych Slovákov. Poďakovali sa aj za sprostredkovanie kontaktov a podpísanie spolupráce oroslánskeho slovenského klubu s klubom Seniorov č.1 v Šali a za finančnú pomoc všetkým občianskym organizáciám (slovenský klub, pamiatkový dom, dychovka Krídlovka, detská tanečná skupina Bránička). V neposlednom rade sa poďakovali aj za pomoc chorým seniorom dedinskej časti mesta Orosláň a veriacim za sprostredkovanie slovenských hodín Slova Božieho v evanjelickom kostole.

Alžbeta Szabóová - aszm