1 otázka 1 odpoveď
odpovedá líder Slovenskej listiny Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik

- Túto nedeľu sa uskutočnia historicky prvé voľby do maďarského parlamentu, keď si Slováci môžu zvoliť vlastného parlamentného hovorcu. Ako hodnotíte proces registrácie na slovenskú volebnú listinu a čo očakávate vo voľbách?

- Výsledky sú v podstate známe, veď 21. marca sa ukončila registrácia, teraz ešte pribúdajú nejaké počty, teraz je 1323 prihlásených, registrovaných. Pôvodne som očakával - priznám sa - trošku vyššie číslo, dá sa povedať, že lepší výsledok, ale počas registrácie a kampane sme zistili, že popritom, že je to prvá takáto príležitosť a možnosť tak pre voličov, ako aj pre Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku, vyskytli sa isté okolnosti, ktoré sťažovali našu prácu. Podrobná analýza na nás ešte čaká, ale podľa nás bol termín volieb vypísaný trocha neskoro, len 18. januára, pričom prvé informácie prišli aspoň dva a pol týždňa skôr k ľuďom. Boli absolútne neinformovaní. K tomu sa viaže, že ústredné maďarské médiá zďaleka domácich národnostných voličov neinformovali v takej miere ako napríklad maďarských voličov zo zahraničia. Vo verejnoprávnych médiách táto informovanosť nebola vyrovnaná. Vo všeličom sme boli odkázaní na seba. Preto sme vydali informatívny zošit, urobili sme si televízny a rozhlasový spot. Samozrejme, sme už mali k dispozícii určité prostriedky na kampaň, ale aj o tých sa rozhodovalo len začiatkom marca a potom boli aj poukázané.

Snažili sme sa vyvinúť pestrú kampaň, lebo popri volebných fórach, ktorých bolo vyše dvadsať, v rôznych kútoch krajiny, sme usporiadali aj sprievodné akcie: športové, kultúrne, rodinné a podobne.

Celkovo najväčší problém sme videli v systéme, že ľudia museli rozhodovať a voliť už počas registrácie. Boli už vystavení konkrétnej voľbe, že sa zriekli možnosti hlasovať na celoštátnu listinu niektorej politickej strany, tým, že sa registrovali na volebnú listinu na parlamentné voľby a automaticky získali možnosť hlasovať len na listinu národnostnej celoštátnej samosprávy, v našom prípade na slovenskú listinu. Toto som sám skôr nepovažoval až za taký veľký problém, ako sa to prejavilo v praxi. Určite však rozmýšľam inak o tejto veci. Pre mňa bolo samozrejmé, že keď si mám vybrať medzi celoštátnou listinou politickej strany a národnostnou listinou, či už som na tej listine alebo nie, pre mňa to bolo samozrejmé, že takáto voľba mi nerobí problém a zrieknem sa straníckeho hlasu. Hlavne keď takýto hlas mám pri individuálnych poslancoch.

Vidíme, že to bol závažný problém a menej ako polovica všetkých registrovaných sa registrovala aj na parlamentné voľby. Zaregistrovalo sa vyše tritisíc slovenských voličov, ale menej ako polovica na parlamentné voľby.

Celkovo si myslím, že finiš bol dobrý. Môžeme ďakovať aj za veľmi úspešnú akciu v Békešskej Čabe, za rodinnú nedeľu, aj televíznym a rozhlasovým spotom, ktoré sa intenzívne vysielali. My sme to tak žiadali, aby to išlo týždeň pred skončením registrácie, vtedy sme využili všetky možnosti. Tešilo ma, že sme prekročili tisícku a dokonca aj 1300. V polovici kampane som sa obával aj o to, či sa nám to podarí a najmä, keď som sa pozeral aj na výsledky ostatných a teraz už na definitívny výsledok. Pravdepodobne ani jedna z 13 národností nebude mať plnoprávneho poslanca v maďarskom parlamente. Nad týmto sa musí zamyslieť aj politika. Voľačo v tom musí byť, keď sme aj my sami povedali, že tieto súčasné právne predpisy nezabezpečujú reálnu možnosť na parlamentné zastúpenie. Myslím si, že toto bude jedna z prvoradých úloh národnostných hovorcov v parlamente, aby tieto právne predpisy navrhovali pozmeniť v prospech národností.

Predpokladám, že účasť národností vo voľbách túto nedeľu bude vyššia, ako celoštátny priemer, veď my sme už vynaložili isté sily, aby sme mohli dať hlas na našu slovenskú národnostnú listinu, takže predpokladám, že aj toto môže byť motivácia, aby sa naši registrovaní voliči zúčastnili na voľbách. Ani to nebude jedno, koľko bude efektívne odovzdaných hlasov našim národnostným slovenským hovorcom napriek tomu, že mandát slovenského hovorcu v národnom zhromaždení budeme mať. Nie je jedno, koľko slovenských voličov sa zúčastní na voľbách spomedzi našich!

(ef)

Čabianska nemocnica 150-ročná

Čabianska nemocnica v tomto roku oslavuje 150. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti primár a generálny riaditeľ inštitúcie Dr. László Becsei usporiadal tlačovú konferenciu, ktorú začal prehľadom histórie čabianskej nemocnice.

Nadšení podporovatelia zriadenia nemocnice pod vedením Pavla Réthyho pred poldruha storočím pretvorili dom dozorcu vo vinici na miesto zdravotníckej starostlivosti.

Zakladateľ dnešnej nemocnice Dr. Pavol Réthy sa narodil 17. januára 1809 v Sarvaši ešte ako Pavol Schlotterbeck, zomrel 20. apríla 1896 v Békešskej Čabe. Jeho predkovia žili v XVI. storočí v Badensko-württemberskom kniežatstve. Jeho otec Kristof Schlotterbeck sa presídlil z mesta Stetten na Sarvaš, kde r. 1805 otvoril obchod so železiarskym tovarom. So svojou manželkou poľského pôvodu Rozáliou Scarscou mali päť detí. Synovia Pavol, Leopold a Viliam zohrali výnimočnú úlohu v histórii Békešskej župy. R. 1844 na návrh básnika a učiteľa Petra Vajdu si všetci traja zmenili svoje priezvisko na Réthy. Pavol Réthy začal študovať na Sarvaši a pokračoval na gymnáziu v Poľnom Berinčoku, kde vzhľadom na veľký počet slovenských obyvateľov južnej časti Dolnej zeme prebiehalo vyučovanie aj v slovenskom jazyku. Po skončení gymnázia sa stal poslucháčom filozofie a vychovávateľom v Prešporku (dnes Bratislava). Lekárske štúdium absolvoval na univerzite v Pešti, kde v roku 1836 aj získal diplom. Bol výnimočným študentom. Jeho nadanie si okolie všimlo, čoskoro sa stal asistentom svetoznámeho očného lekára profesora Jána Theophila Fabiniho, neskôr prijal miesto hlavného lekára v Békešskej Čabe. Na slovenskej Čabe si ho rýchlo obľúbili, veď bol prvým lekárom v meste, ktorý ovládal slovenčinu. V období založenia čabianskej nemocnice Pavol Réthy zriadil chudobinec. V rokoch jeho pôsobenia decimovali obyvateľstvo epidémie, na ich zastavení mal práve on veľké zásluhy. Prispel aj k poklesu úmrtnosti novorodencov, zorganizoval doškoľovanie pôrodných báb, zaoberal sa lekárskymi omylmi a reformou celoštátnej zdravotníckej starostlivosti. V r. 1899, po smrti Pavla Réthyho, inštitúciu zmenili na verejnú nemocnicu, ktorá je od r. 1989 pomenovaná podľa neho.

Rodina Réthyovcov zohrala aj neskôr dôležitú úlohu v oblasti zdravotníctva v meste. Viliamov syn Béla ako magister farmácie pracoval v čabianskej lekárni, ktorú aj kúpil a rozšíril o laboratórium. Béla Réthy tu vyrábal rôzne esencie a cukríky. On zhotovil aj dobre známy cukrík proti kašľu z jablčníka obyčajného. Rodina Réthyovcov vlastnila a prevádzkovala lekáreň do jej zoštátnenia v päťdesiatych rokoch XX. storočia. 202-ročná lekáreň „Sas” na námestí sv. Štefana existuje dodnes.

Dr. László Becsei na konferencii pripomenul, že v čabianskej nemocnici pôsobili okrem Pavla Réthyho aj početní výnimoční lekári, napríklad Dr. Elek Remenár, ktorý bol 37 rokov riaditeľom inštitúcie. Neúnavne sa snažil založiť modernú nemocnicu. Kládol veľký dôraz na školenie lekárov a sestier na vysokej úrovni. Popri odbornej práci bol aktívny aj v kultúrnom a verejnom živote.

Vzhľadom na epidémie v tomto období Dr. Oszkár Becsey inicioval výstavbu infekčného pavilónu, do konca svojho života držal krok s modernou lekárskou vedou. Pacienti ho mali veľmi radi, svojich kolegov lekárov učil láske k lekárskemu odboru.

Dr. Ignác Feldmann, v celej Európe známy vedec, vedúci lekár v roku 1933 bezplatne ponúkol svoje laboratórium spolu so svojimi službami. Takto získala Čabianska verejná nemocnica laboratórium a oddelenie patológie. Roku 1944 ho odvliekli v zmysle protižidovského zákona.

Riaditeľ nemocnice Dr. L. Becsei hovoril aj o úspechoch v posledných rokoch. V roku 2008 obnovili blok interného oddelenia a oddelenie ošetrovateľskej starostlivosti v rehabilitačnom bloku, v nasledujúcom roku vybudovali pristávaciu plochu pre vrtuľníky. V roku 2010 rozšírili oddelenie urgentnej medicíny, v súčasnosti rozvíjajú infraštruktúru a prebieha obstarávanie nových prístrojov, chcú postaviť rehabilitačnú budovu.

V roku osláv 150. výročia nemocnice plánujú usporiadať sériu vedeckých podujatí.

Ildika Očovská

Myšlienky Svätého Otca na vašu e-mailovú adresu

Projekt „Pôst so Svätým Otcom Františkom“, ktorý spustila Konferencia biskupov Slovenska, má ďalšiu novinku. Myšlienky Svätého Otca možno nájsť na stránke post.kbs.sk nielen v slovenskom, ale aj v maďarskom jazyku. Sú určené pre všetkých záujemcov, pre slovensky i maďarsky hovoriacich, na Slovensku i vo svete bezplatne. Cieľom projektu je pomôcť duchovne sa pripraviť na vzkriesenie Krista. Záujemcovia sa môžu on-line prihlásiť na stránke post.kbs.sk.

Projekt je určený pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí majú prístup k internetu. Od 4. marca do 21. apríla 2014, kedy slávime Veľkonočný pondelok, budú môcť záujemcovia získať každý deň na e-mail myšlienku od Svätého Otca. Myšlienky sú na rozličné duchovné témy, pochádzajú z oficiálnych zdrojov - z internetových stránok Arcidiecézy Buenos Aires a Svätej stolice. Svätý Otec ich povedal v čase, keď pôsobil ako arcibiskup v argentínskom hlavnom meste. Druhú časť tvoria zamyslenia po jeho zvolení za pápeža.

Okrem e-mailov a oficiálneho webu sa budú myšlienky šíriť i na oficiálnych kontách na sociálnych sieťach Facebook a Twitter. Všetci fanúšikovia projektu na sociálnych sieťach môžu jednoducho šíriť informácie o projekte medzi svojimi priateľmi zverejnením informácií na svojich profiloch a povzbudzovať ich, aby sa zúčastnili na tomto projekte. Projekt nadväzuje na interaktívne putovanie relikvie vierozvestcu Konštantína - Cyrila po viacerých slovenských komunitách v USA a Kanade, ktoré bolo možné on-line podporiť, a na projekt zamyslení biskupov na vianočnú a adventnú tému.

TK KBS

Furmička vyznamenaná

Folklórnemu súboru Furmička sa dostalo tej cti, že ho uznali vo vlastnej obci. Jeho vedúca Alžbeta Szabová prevzala 15. marca z rúk starostu obce Istvána Fábriho pamätnú medailu Za obec Čemer.

Staré slovenské príslovie hovorí: nikto nie je doma prorokom, no neplatí to v obci blízko hlavného mesta, kde uznali prácu slovenských folkloristov v deň maďarského národného sviatku.

Vo februári 2006 z iniciatívy predsedníčky Slovenskej samosprávy v Čemeri Alžbety Szabovej vznikol tanečný spolok Furmička. Keďže v obci v posledných desaťročiach nebola tanečná skupina dospelých, správa sa rýchlo šírila a vzbudila záujem obyvateľov. S veľkým elánom začali zbierať ľudové kroje a nacvičovať prvé choreografie. Spolok súdne zaregistrovali, názov dostal po stužke, ktorá zdobí miestny ľudový kroj. Pri prvých krokoch stáli aj bývalí funkcionári samosprávy, ktorí aj finančne pomohli pri zrode skupiny. Dnes už majú nacvičených 32 choreografií a tancov, v čom im pomáhali Katarína Király, Melinda Oláhová, Eva Szilágyiová Šubová, Alžbeta Szabová, Attila Onodi, Gábor Farkas, Gábor Simonyi a Zsolt Szilágyi, ktorí s nimi nacvičili tance, a dirigent László Takács, ktorý s nimi skúšal piesne. Okrem skúmania miestneho nárečia zhromažďujú miestny ľudový kroj, aby ho zachovali pre ďalšie generácie.

Po prvých úspechoch dospelých tanečníkov vzrástol záujem o slovenský tanec v obci blízko hlavného mesta. Onedlho založili detskú skupinu Malá Furmička a prednedávnom aj Maličkú Furmičku pre deti v predškolskom veku.

(ef)

Pavol Kutyej vyznamenaný Maďarským strieborným radom za zásluhy

Pri príležitosti maďarského národného sviatku odovzdali najvyššie štátne vyznamenania v budapeštianskom Paláci umení. Minister ľudských zdrojov Zoltán Balog, z poverenia prezidenta Jánosa Ádera, odovzdal Maďarský strieborný rad za zásluhy emeritnému evanjelickému farárovi Pavlovi Kutyejovi, ktorý vykonával duchovnú službu takmer polstoročie. 76-ročný emeritný evanjelický farár dodnes príležitostne slúži Bohu a ľuďom.

P. Kutyej sa narodil a detské roky strávil v Slovenskom Komlóši. Bol výborným žiakom, ale kvôli nepriaznivej politickej situácii ho neprijali na štátne gymnázium. Stredoškolské štúdium preto začal na protestantskom gymnáziu v Debrecíne. „Vyrástol som v pobožnej rodine, kde sa prehĺbilo moje náboženské cítenie. Museli sme chodiť každodenne do kostola, každé ráno pred vyučovaním bola krátka bohoslužba, potom sme mali hodiny náboženstva,“ spomínal na študentské roky. Po skončení gymnaziálneho štúdia si podal prihlášku na Vysokú školu veterinárneho lekárstva, kde ho dva roky po sebe neprijali pravdepodobne z politických dôvodov. „Vtedy som prišiel na to, že Boh uzavrel predo mnou všetky ostatné cesty a nechal mi len tú jedinú, aby som nasledoval Krista a šíril jeho učenie,“ hovoril o svojom osvietení emeritný farár. V roku 1964 dokončil štúdium na Evanjelickej teologickej akadémii, potom slúžil ako pomocný farár v Orošházi. Po piatich mesiacoch bol vyslaný do Ambrózu, a odvtedy vykonával náboženské obrady aj v slovenskom jazyku. Slovenčina mu nerobila problémy, keďže mal slovenských starých rodičov i rodičov. „Ako materinský jazyk mám označený slovenský, no priznám sa, veľakrát sa zdržím, keď mám prehovoriť v spisovnom jazyku, ten neovládam až tak dobre. No keďže som slúžil v takých zboroch, ako ambrózsky a neskôr čabiansky, kde sa hovorí slovenským nárečím, nikdy som s tým nemal ťažkosti.“

Do Békešskej Čaby sa dostal v roku 1973, kde každodenne slúžil Bohu a ľudom 37 rokov v slovenskom i v maďarskom jazyku. Medzitým ho vymenovali za riaditeľa čabianskej evanjelickej diakonie, a šestnásť rokov bol poslancom Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba. Do dôchodku odišiel prvého septembra 2008, odkedy príležitostne slúži v obciach Ambróz, Pitvaroš, Čanádalberti a Nadlak.

„Keď človek vstúpi na nejakú dráhu, a považuje ju za svoje povolanie, postupne sa v ňom zosilňuje pravý zmysel povolania. Napríklad oddaný lekár časom čoraz intenzívnejšie preciťuje ťažkosti a problémy svojich pacientov, takisto je to aj u duchovných. Ľudia sa nám zveria s takými vecami, ktoré nepovedia nikomu inému. Ako sa hovorí, vylejú si nám dušu, ale to človek spraví len pred tým, koho má rád, alebo komu dôveruje. Bral som to vždy ako vážnu povinnosť, aby som ich tajomstvá zachoval. Keby som mohol vrátiť čas, nevybral by som si žiadnu inú dráhu, lebo táto je krásna, aj ľudia si vždy moju prácu vážili,“ zhodnotil svoje poslanie a takmer päťdesiatročnú dráhu Pavol Kutyej.

(kan)

Lyžiarsky výcvik na Donovaloch

V dňoch 24. 2. - 2. 3. sa uskutočnil lyžiarsky výcvik pre slovenské deti z Maďarska, Poľska, Srbska a Ukrajiny na Donovaloch. Z Maďarska v tomto roku vycestovalo 7 detí zo Slovenskej základnej školy, materskej školy a internátu v Sarvaši. Spolu 38 detí sa naučilo a zdokonalilo v tomto zimnom športe.

Hoci počasie už bolo teplejšie, na svahu - v Záhradišti na Donovaloch - bol dostatok snehu.

Prvý večer sa deti zoznámili s ostatnými deťmi a s inštruktormi, učiteľmi banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Po úvodnom zoznámení sa vysvitlo, koľkí sa už vedia lyžovať a koľkí sú začiatočníci. Podľa toho bol výcvik rozdelený do 4 skupín.

Každý deň sa lyžovalo (predpoludním i popoludní). Po večeroch boli pripravené rôzne športové aktivity. Penzión Limba, kde sme boli ubytovaní, mal k dispozícii na tieto aktivity vhodné miestnosti. Deti si mohli oddýchnuť v bazéne, alebo si vyskúšať streľbu zo vzduchovky, zahrať šípky, či stolný tenis. V týchto športoch usporiadali aj malú súťaž, ktorú na záver tábora vyhodnotili. Predposledný deň bolo počasie také blahosklonné, že nám napadal čerstvý sneh. Hoci sme boli mokrí, deti si večer urobili veľkú guľovačku.

Posledný deň na Donovaloch sme strávili poznávaním okolia. Pozreli sme zvonka Habakuky - rozprávkovú dedinku podľa rozprávok Pavla Dobšinského. Videli sme sochu Dina - psa z pretekov v psích záprahoch. Prvú súťaž takéhoto typu usporiadali práve na Donovaloch v roku 1992. Keďže v tejto oblasti je viac lyžiarskych stredísk, pozreli sme sa aj na svah opačným smerom - na Novú Hoľu. Podvečer si každá krajina pripravila kultúrny program. Posledný večer po vyhodnotení týždňa a športových aktivít si deti spoločne zatancovali na záverečnej diskotéke.

V streľbe: 1. miesto získala Nelli Sztrehovszká, z chlapcov 2. miesto Áron Németh, 1. miesto Pál Komár; v šípkach: z dievčat 2. miesto získala Alexandra Pappová, z chlapcov 2. miesto Áron Németh, 1. miesto Ákos Törteli; v stolnom tenise pekné prvé miesto získal Ákos Törteli. Každý účastník kurzu dostal diplom a šiltovku s logom UMB.

Touto cestou sa chceme poďakovať referentke vzdelávacieho výboru pri CSSM Erike Lázárovej a organizátorke Zuzane Drugovej, že nám umožnili zúčastniť sa na tejto akcii a že nám zabezpečili cestu na Donovaly.

Veríme, že sa toto podujatie uskutoční aj v budúcich rokoch.

Anikó Podani

Cena maďarského dedičstva riaditeľke Pamätného múzea S. Petőfiho

Helene Kispálovej Luczovej odovzdali 22. marca v budapeštianskej Redute Cenu maďarského dedičstva. H. Kispálová Luczová je riaditeľkou Pamätného múzea Sándora Petőfiho, pri ktorom pôsobí aj slovenský oblastný dom v Malom Kereši.

Laudáciu Heleny Kispálovej Luczovej prečítala kunsthistorička Irena Kovácsová. Ako povedala, múzeum a rodný dom maďarského básnika je možné navštevovať od roku 1880, pamätným múzeom je od roku 1953 a od roku 1985 funguje pri ňom aj historický park sôch prekladateľov a od roku 1990 ho rozšírili aj o Petőfiho obrazáreň. Od roku 1890 ho spravuje mesto, hoci viackrát ho prevádzkovali župné alebo celoštátne inštitúcie. H. Kispálová Luczová stojí na čele múzea od 1. januára 1998. „Ako Malokerešanka vyrastala v láske k básnikovi, ale vedela, že nestačí ho milovať, treba dokázať, že jeho poslanie má aj v súčasnej spoločnosti svoje miesto. Za jej riaditeľovania sa múzeum dvakrát stalo najlepším v celej krajine a tu usporiadané výstavy predstavili Petőfiho nielen ako človeka, ale aj ako básnika. Bola iniciátorkou stretnutia základných škôl pomenovaných po S. Petőfim a je vedúcou umeleckej nadácie. Úspešne sa zapája do mestských podujatí, spomedzi ktorých je najzaujímavejšie silvestrovské stretnutie detí, ktoré sa narodili pred rokom. K prvým narodeninám deti zo všetkých kútov Maďarska dostanú očíslovanú zbierku básní v koženej väzbe a môžu sa zúčastniť na mestských silvestrovských podujatiach.“

Keďže v Malom Kereši žije aj početné slovenské obyvateľstvo, po odovzdaní ceny sme sa spýtali čerstvej laureátky, čo ponúkajú slovenským návštevníkom. „K múzeu patrí aj Slovenský oblastný dom, takže všetky služby, ktoré ponúka múzeum, môžu využiť aj slovenskí návštevníci a naopak. Rozmýšľame v jednote a slovenský oblastný dom patrí k nám tak isto, ako rodný dom. V slovenskom oblastnom dome prevládajú podujatia, ktoré sa viažu k Slovači, zachovávaniu tradícií, ľudového kroja a ľudovej gastronómii a v rodnom dome zas skôr literárne alebo umelecké podujatia. Každoročne v marci usporiadajú národnostné samosprávy recitačnú súťaž, keď v múzeu recitujú žiaci po slovensky, nemecky a rómsky Petőfiho básne,“ povedala na okraj pôsobenia múzea v Malom Kereši jeho riaditeľka.

Cenu maďarského dedičstva odovzdávajú ročne štyrikrát od roku 1995, vždy siedmim osobám alebo spoločnostiam. Ocenených nominujú občania, vyberá kuratórium, ktorého prvým predsedom bol až do zvolenia za prezidenta Ferenc Mádl. Ceny sa odovzdávajú aj post humus, ba v prvých rokoch existencie ceny prevládali historické osobnosti maďarských dejín. Cena sa skladá z pamätnej listiny a zlatého odznaku a ocenení sa dostanú do takzvanej Zlatej knihy, kde ich organizátori zapíšu do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

(ef)

Oslavy MDŽ v Slovenskej základnej škole v Sarvaši

Medzinárodný deň žien má svoje korene v začiatkoch 20. storočia v USA. V roku 1908 demonštrovali v New Yorku tisíce krajčírok proti diskriminácii žien v práci, zlým pracovným podmienkam a za volebné právo. Nemecká ľavicová politička a bojovníčka za práva žien Klára Zetkinová navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani dodať tomuto sviatku medzinárodný rozmer. V roku 1910 sa dohodli, že MDŽ bude 8. marca. Tieto základné údaje vedia všetci žiaci.

10. marca v pondelok bolo krásne slnečné počasie. Pri pohľade na vyzdobenú aulu školy každý cítil vo vzduchu príchod jari. K prestretým stolom, na ktorých nechýbalo občerstvenie, si zasadli nielen učiteľky, pracovníčky školy, ale aj členky Slovenského kultúrneho spolku Vernosť. Žiak 7.A triedy Zalán Laurinyecz predniesol sviatočnú báseň. Potom sa prihovoril prítomným ženám učiteľ Gábor Urbán, ktorý vyzdvihol dôležitosť žien v dnešnej spoločnosti. Zdôraznil, že bez žien by iste mali muži ťažký život, možno by bez nich ani nevedeli žiť. Po prívetivých slovách sa začal pestrý program. Žiaci 1.B triedy nielen básničkami, ale aj pesničkami rozosmiali prítomných. Pripravila ich učiteľka Eva Tóthová - Szklenárová. Žiaci zo 4.B triedy svojimi peknými textami prítomné ženy dojali. Pri príprave im pomáhala učiteľka Eva Labišáková. Nasledovali citaristi pod vedením Jána Galáta, sprevádzal ich školský spevácky zbor, ktorý dirigovala Csilla Sindelová. Zaspievali zmes slovenských piesní.

Prekvapením programu bol chlapčenský spevokol, ktorý sprevádzali učitelia Zoltán Fonád a Tomáš Szklenár. Mali veľký úspech, ich vystúpenie bolo milé, pripravili si výber známych hitov.

Žiaci priniesli v košíku ruže - brošne, z ktorých si každá zúčastnená žena mohla vybrať podľa svojho vkusu, a aby jej ladila s oblečením. Samozrejme, nechýbali ani pestré, farebné kvety. Pagáče, ale aj výborné višňové a tvarohové záviny chutili každému. Bolo príjemné porozprávať sa s bývalými učiteľkami školy, ktoré sú už na dôchodku, ako aj s aktívnymi členkami kultúrneho spolku Vernosť. Predsedníčka slovenského kultúrneho spolku Anna Franková sa poďakovala za príhovory a kvalitný program žiakov školy. Popriala všetkým príjemné a radostné posedenie.

Celé popoludnie prebiehalo v príjemnej atmosfére.

Zlatica Lišková

Slovenská rodinná nedeľa v Békešskej Čabe

V polovici marca sa v Békešskej Čabe uskutočnila predvolebná akcia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku za registráciu na slovenskú listinu v parlamentných voľbách. Tým sa ukončila predvolebná kampaň, pretože 21. marca vypršal termín registrácie na menšinové voličské zoznamy. Dejiskom rodinného programu bolo Kultúrne centrum Čabianska perla.

Na pozvanie CSSM prišli stovky záujemcov, do dolnozemského mesta zavítali okrem miestnych aj hostia zo Sarvaša, zo Slovenského Komlóša, z Mlynkov, z Budapešti a z ďalších Slovákmi obývaných miest a dedín. Pozdravili ich Karola Klausová a Levente Galda, ktorí boli moderátormi celodenného spoločného kultúrneho a zábavného programu. Na predvolebnej akcii sa zúčastnila aj väčšina kandidátov na post slovenského parlamentného poslanca: Ján Fuzik, František Zelman, Juraj Ando a Levente Galda. (Piaty kandidát na slovenskej listine, podpredseda CSSM Ondrej Csaba Aszódi kvôli účasti na cirkevnom podujatí nemohol byť prítomný.) Na podujatie prišiel aj generálny konzul SR Štefan Daňo. V priebehu dňa sa naskytla príležitosť zoznámiť sa aj osobne s kandidátmi, prípadne im položiť otázky týkajúce sa volieb.

Na stretnutí po prvý raz predstavili širšiemu publiku reklamný spot slovenskej listiny, ktorý odvysielali osemkrát na televíznych kanáloch M1 a Duna TV, aj na rozhlasovom okruhu Kossuth Rádió.

Organizátori pripravili pestrý program. Na javisku vystúpili tanečné a spevácke skupiny, v ďalších priestoroch a na označených miestach sa konali rôzne sprievodné akcie: astronomická poradňa, líčenie, tvorivá dielňa. Kultúrna časť sa začala vystúpením žiakov troch dolnozemských slovenských škôl, čabianskej, sarvašskej a komlóšskej, po nich zaspievali známe ľudové melódie sestry Glückové z Mlynkov. O dobrú náladu sa popoludní postarali tanečný súbor Komlóš a členovia Kultúrneho spolku pre Mlynky, v podaní ktorých zazneli večne zelené operetné melódie. Pred obedom čakala kandidátov jedna z najťažších skúšok, a to súťaž v ochutnávaní pravej čabianskej, komlóšskej a sarvašskej klobásy. Dolnozemská slovenská kulinárska špecialita preslávila tento regiónu, takže zástupca Slovákov v Maďarskom parlamente musí mať široké znalosti aj o nej. Medzi chuťami ich sprevádzal riaditeľ hotela Fiume Martin Vozár dobrými radami a trikmi. Súťaž bola napokon vyrovnaná, museli vyhlásiť tri prvé miesta. Vzápätí M. Vozár pozval každého prítomného k pravému čabianskemu obedu, ktorý zabezpečila ním vedená inštitúcia.

Mimo javiska, v ďalších priestoroch kultúrneho strediska sa konali sprievodné programy. Kým sa deti venovali ručným prácam v tvorivej dielni, alebo čakali na svoj balónik u klauna, ich staršie sestry a matky mohli navštíviť astrologickú poradňu či podvoliť sa profesionálnym kozmetičkám. Celodenná dobrá nálada vyvrcholila koncertom skupiny Dolly Roll.

Andrea Kiss

Stretnutie Slovákov v Tardoši

V duchu Jeden pre druhého, spolu za Tardoš usporiadala 8. marca obecná a slovenská národnostná samospráva v Tardoši stretnutie Slovákov.

Tardošania sa na podujatie pripravovali veľmi svedomite, veď na stretnutie pozvali asi dvesto hostí - priateľov. V piatok 7. marca, v skorých ranných hodinách bolo na dvore miestneho kultúrneho domu rušno. Zabili 180-kilového brava, mäso a vnútornosti spracovali hneď na mieste. Urobili chutné jaternice a klobásy. Zo sadla v sále kultúrneho domu, ktorá sa premenila na cukráreň, šikovné ruky gazdiniek miesili a vaľkali cesto, z ktorého upiekli chutné sadlové (po tardošsky sallové) koláče.

V sobotu navečer sa tardošský kultúrny dom Červený mramor zaplnil známymi tvárami.

Riaditeľka kultúrneho domu Judita Lóckiová privítala v našom kruhu prítomných hostí: predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, štátneho tajomníka Pála Völnera, predsedníčku miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Veroniku Árendášovú, starostu Bélu Csabána a prednostku miestneho úradu v Tardoši Anikó Szakmáry, predsedov a hostí slovenských samospráv z Orosláňu, Síleša, a Tatabáne-Bánhidy, delegáciu občianskeho združenia Živé tradície z družobnej obce Tvrdošovce.

Prítomných privítala predsedníčka slovenskej národnostnej samosprávy Veronika Árendášová. Poďakovala sa všetkým, ktorí pomáhali slovenskej samospráve v jej práci „v prospech Slovače.” Dôležitou úlohou každého voliča tohto roka sú voľby. Požiadala nás, aby sme sa hlásili k svojej národnosti na listinu slovenských národnostných voličov.

Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom príhovore zdôraznila, že Slováci, ktorí tu žijú 300 rokov, aj napriek ťažkostiam si dokázali zachovať jazyk, kultúru, preto si národnosť zaslúži úctu a vďaku. Musíme spolu pracovať jeden pre druhého! Človek za človeka!

Spevácky zbor Vértes-Gerecse pod vedením Vilmosa Urbanicsa zaspieval pieseň Daj boh šťastia a niekoľko slovenských ľudových piesní.

Chutná zabíjačková večera, mäsová polievka, pečené mäso, klobásy a jaternice každému chutili.

Desaťčlenná kapela Kesanka z Bánova sa postarala o dobrú náladu. Časom muzikanti na parkete spolu v polkruhu spievali a sprevádzali na harmonike zabávajúcich sa, čo mi pripomenulo dávne tardošské svadby a zábavy.

Toto stretnutie dokázalo, že len spolu môžeme dosiahnuť vytýčené ciele.

Anna Crnečká

Týždeň zdravia v budapeštianskej škole

V polovici marca usporiadali v budapeštianskej slovenskej škole sériu akcií pod názvom Týždeň zdravia. Na žiakov všetkých ročníkov čakalo množstvo rozličných aktivít.

Počas veľkej prestávky mali žiaci ochutnávku zdravých jedál, ktorú pripravili rodičia v učebni biológie. Na prestretých stoloch čakali na maškrtníkov čerstvé ovocné šťavy, obložené chlebíčky z celozrnného pečiva, olejnaté semienka, zeleninové a ovocné šaláty, syry, ale aj ovocné koláče. Každý deň iná trieda pohostila žiakov, ktorí mali takto postarané o zdravé jedlo. Ba, triedna učiteľka prvákov Monika Szelényiová pripravila pre nich aj zdravú obdobu slovenskej gastronomickej pochúťky: bryndzové halušky z celozrnnej múky, ktorá chutila každému účastníkovi.

K zdravej životospráve patrí aj šport, preto stálou akciou týchto podujatí sú prezentácie rôznych športov. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď na žiakov budapeštianskej slovenskej školy čakal tréning v vzpieraní a v zumbe, do ktorej sa zapojili aj učiteľky.

V zdravom tele zdravý duch, takže organizátori pripravili pre žiakov aj sériu prednášok s tematikou zdravej výživy, ale mali možnosť si vypočuť aj prednášku o bezpečnej premávke.

Bol to dobrý týždeň, žiaci večer bez problémov zaspávali a veríme, že si všetci uvedomelejšie pripravovali aj spoločné obedy.

(ef)

Výstava na počesť Bohumila Hrabala

Začiatkom marca otvorili v Budapešti výstavu v priestoroch Starobudínskej besedy na počesť svetoznámeho českého spisovateľa Bohumila Hrabala, ktorý by mal práve sto rokov. Vystavené obrazy pochádzajú z českej osobitnej zbierky. Okrem Hrabalových diel sú tu aj práce výtvarníkov Vladimíra Boudníka, Zdeňka Boušeho a Oldřicha Hamera. Výstavu otvoril maďarský spisovateľ Péter Esterházy.

Po slávnostnom otvorení sa konal okrúhly stôl pod názvom Hrabal a výtvarné umenie. Diskutovali výtvarník Oldřich Hamera, historici umenia Gabriel Hushegyi a Gábor Pataki i majiteľ galérie a antikvariátu Ján Placák, moderátorom bol kurátor výstavy Attila Lukács. Všetci sa zhodli v tom, že ani jeden z umelcov nebol dostatočne uznaný vo svojej dobe, dokonca sú aj dnes viac uctievaní mimo českých hraníc.

Účastníci besedy sa dozvedeli podrobnejšie informácie o živote českých umelcov, napríklad o tom, ako sa zoznámili Hrabal a Boudník. Obidvaja pracovali v oceliarni ako robotníci, kam ich vozil služobný autobus. Počas cesty do práce sa začali medzi sebou rozprávať. Obidvaja boli v tom čase ignorovaní zo strany umeleckého sveta: V. Boudník sa vtedy zameriaval na pouličné umenie a šírenie manifestov, Hrabal prejavoval záujem taktiež o výtvarné umenie, chcel sa zaoberať maliarstvom alebo tvoriť grafiky. Stretnutie s Vladimírom Boudníkom bolo pre neho osudové, lebo práve on ho nasmeroval na spisovateľskú dráhu. V. Boudník vtedy ešte nemal k dispozícii vlastnú tvorivú dielňu, Hrabal mu preto poskytol izbu vo svojom byte - takto sa začalo ich dlhodobé priateľstvo. Okolo nich sa zhromaždila skupina ďalších tvorcov, medzi nimi aj Zdeněk Bouše. Najmladším členom zoskupenia bol Oldřich Hamera, ktorý sa tam dostal ako posledný. Po smrti Boudníka bol považovaný za jeho nasledovníka.

V. Boudník vytvoril novú ideu a umelecký pojem explozionalizmu, ktorý na verejnosti realizoval vo forme pouličných happeningov a kresbami na stenách. Z. Bouše, ktorý bol jeho spolužiakom a zároveň kamarátom, bol pravidelným účastníkom na týchto akciách. Jeho grafiky ilustrujú viacero Hrabalových knižiek. Hamera od svojho detstva zbieral minerály, fosílie a ich odtlačky, tieto sa stali hlavnými motívmi jeho grafík. Pražské výstavy z jeho tvorby často otváral Hrabal. Hrabal ako výtvarný umelec bol doteraz známy v Maďarsku len v užšom kruhu, nie je všeobecne známe, že v 50. a 60. rokoch tvoril koláže. Podľa Gabriela Hushegyiho viacero literátov a výtvarných umelcov žilo dvojakým životom v rámci umení, tvorili literárne, aj výtvarne. V Hrabalovom umení je jednoznačný vzťah medzi literárnou a výtvarnou tvorbou, metódu koláže využíval rovnako pri výtvarnej tvorbe, ako aj pri písaní textov.

Na výstave je šesť originálnych koláží od Hrabala, ktoré v Maďarsku zatiaľ neboli nikde vystavené, niektoré Boudníkove grafiky, drevoryty od Z. Boušeho, ktoré zobrazujú Hrabala a grafiky Oldřicha Hamera inšpirované fosíliami.

Výstava je sprístupnená do 13. apríla, denne okrem pondelka od 15. hod. do 19. hod. Otvorenie výstavy bolo súčasťou série programov, ktorými chcú organizátori vyjadriť úctu svetoznámemu spisovateľovi. Ďalšou akciou v Starobudínskej besede bude čítanie z románu Ostro sledované vlaky, v Celoštátnej cudzojazyčnej knižnici otvoria ďalšiu výstavu pod názvom Momentky z Hrabalovej galaxie, 12. apríla sa na lodi A38 koná literárna narodeninová zábava.

(kan)

Zasadalo VZ Čabianskej organizácie Slovákov

Vedenie Čabianskej organizácie Slovákov usporiadalo 21. marca v priestoroch hotela Fiume Valné zhromaždenie, na ktorom si zvolilo nové predsedníctvo na nasledujúce päťročné obdobie.

Dátum tohto VZ najpočetnejšej organizácie Békešskej Čaby sa zhodoval s konečným termínom podania registračných formulárov na aprílové parlamentné voľby, na ktoré mohli po prvýkrát v histórii Maďarska zostaviť svoju listinu aj národnosti. Niektorí členovia ČOS prišli na VZ práve z radnice, kde pred vypršaním lehoty odovzdali posledné zoznamy ľudí žijúcich v predmestských častiach dolnozemského mesta. Pred začiatkom rokovania si členovia ČOS vypočuli populárne čabianske ľudové piesne v podaní zmiešaného zboru Čabianskej ružičky.

Čabianska organizácia Slovákov má vyše dvesto členov, z ktorých boli prítomní skoro všetci, takže predsedajúci Michal Tóth mohol na začiatku konštatovať, že VZ je uznášaniaschopné. Vedením zápisnice VZ poverilo Annu Vargovú Korcsokovú.

Prvým bodom rokovacieho programu bolo vyhodnotenie činnosti skupín, ktoré spadajú pod ČOS. O ročnej aktivite referovali Čabiansky slovenský klub, Krúžok gazdiniek a záhradkárov, výšivkársky krúžok Fijalka, krúžok Rozmarín, zmiešaný zbor Čabianska ružička a ľudový spevácky zbor Orgován.

Ďalším rokovacím bodom bolo schválenie správy o činnosti organizácie, o čom informovala Hajnalka Krajcsovicsová.

V treťom, poslednom bode členovia hlasovali o zložení nového predsedníctva a o predsedovi ČOS. Z nominovaných osem kandidátov zvolili sedemčlenné predsedníctvo na najbližších päť rokov. Nové vedenie tvoria: Ján Tadai, Ján Csiernyik, Hajnalka Krajcsovicsová, J. Somogyiová, Michal Tóth, Martin Vozár a Judita Pribojszká Molnárová. Na funkciu predsedu bola len jedna nominácia, takže doterajší predseda Michal Lászik bol znovuzvolený na nasledujúce obdobie. Nové vedenie hlasovalo o obsadení postu výkonnej podpredsedníčky, ktorou sa stala Hajnalka Krajcsovicsová.

Po zvolení predsedníctva rozhodli aj o zložení Kontrolného výboru, jeho členmi sa stali Mátyás Králik, Piroska Vargová a Zsolt Lipták. Predsednícku funkciu prevzal Mátyás Králik.

Po znovuzvolení M. Lászik zhrnul krátkodobé a dlhodobé ciele organizácie. Povedal, že ako predseda sa bude snažiť viesť ČOS v novom duchu, perspektívne, uprednostňujúc kreativitu. Podľa neho je dôležité naďalej udržiavať spoluprácu s mládežou a v budúcnosti postupne obnoviť a zlepšiť kontakty s vedením mesta a naplánovať s ním spoločné projekty. Vyzdvihol, že v roku 2018 oslavuje Békešská Čaba 300. výročie od svojho opätovného osídlenia evanjelickými slovenskými rodinami. Na túto príležitosť sa bude organizácia chystať veľkolepými programami a uvítali by, keby sa v tom roku Deň Slovákov v Maďarsku konal v znamení tristoročného jubilea v Békešskej Čabe.

Po VZ bola slávnostná večera, po ktorej nasledovali do noci trvajúce debaty a spoločné spievanie ľudových piesní.

(kan)

Bicentenárium Miklósa Ybla
Károlyiho palác

Významnou pamiatkou klasicistickej architektúry Budapešti je Károlyiho palác na ulici Mihálya Károlyiho. Vo svojej prvej podobe tu stál už od roku 1698, odvtedy vystriedal viacerých majiteľov a prešiel viacerými prestavbami. Miklós Ybl sa zúčastnil na poslednej väčšej prestavbe, počas ktorej nadobudol svoju súčasnú podobu. V salónoch budovy sa zrodilo nejedno dôležité politické rozhodnutie či významná myšlienka obdobia reformácie. V paláci sa často zdržiavali významné osobnosti svojej doby, napríklad Pál Szemere, Ferenc Toldy, Mihály Vörösmarty, Ferenc Kölcsey, Miklós Wesselényi či Lajos Batthyány. Palác bol známy svojimi pompéznymi večierkami, na ktorých hrával na klavíri aj Franz Liszt. Sochy zdobiace budovu sú dielom sochára Károlya Schaffera. Palác v roku 1945 vyhorel, jeho vonkajšiu rekonštrukciu ukončili v roku 1972. V súčasnosti v ňom už vyše päťdesiat rokov sídli Petőfiho literárne múzeum.

Sprac. zp