6. apríla 2000 ● Zo slovenskej tlače

Situácia na maďarskom úseku Bodrogu a Tisy naďalej vážna

(6. apríla)

Na celom maďarskom úseku Bodrogu platí tretí stupeň pohotovosti. To isté možno povedať aj o úsekoch Tisy medzi Tiszakeszi a Sajószögedom, ako aj medzi Inérhátom a Tokajom. Podľa informácií Severomaďarského vodohospodárskeho riaditeľstva hladina Tisy ďalej stúpa. Pri Tokaji stúpa každú hodinu o centimeter a od nameraného maxima ju delí len 60 cm. Bodrog pri Felsöberecke by mal kulminovať onedlho, a to pri predpokladanom vodnom stave 770 cm. V súčasnosti výška vodnej hladiny dosahuje o desať centimetrov menej, čo je iba o 35 cm pod maximálnou hodnotou nameranou v 20. storočí. Aj keď hrádze odolávajú vodnému živlu, vo viacerých lokalitách registrujú presakovanie vody. Najkritickejšia je situácia na pravom brehu Bodrogu v oblasti Sárospataku, na ľavom brehu tejto rieky v okolí obce Halászhomok, ako aj v niektorých lokalitách na pravom brehu Tisy. Na posilnení hrádzí pozdĺž vodných tokov, ďalších preventívnych opatreniach a na záchranných prácach sa podieľajú stovky občanov. Pre niekoľko desiatok evakuovaných občanov uvoľnila včera Maďarská ekumenická služba prostriedky z krízového fondu vo výške milióna forintov. Povodňovú situáciu na maďarskom úseku Bodrogu a Tisy si včera z paluby vrtuľníka pozrel predseda vlády Viktor Orbán, minister vnútra Sándor Pintér a minister poverený riadením úradu vlády István Stumpf. Na tlačovej konferencii v Tokaji maďarský premiér upozornil, že aj keď prognózy nepredpokladajú prekonanie vlaňajších vodných stavov, starosti expertom robí odolnosť hrádzí pri predpokladanom pomalšom poklese vodnej hladiny.

Stav ohrozenia aj na východe Slovenska trvá

(SÁROSPATAK, KOŠICE – 6. apríla)

Intervaly medzi nebezpečnými prívalmi veľkých jarných vôd na západnej Ukrajine, na severovýchode Maďarska i na východe Slovenska sa povážlivo skracujú. Už rok po veľkých povodniach sa vodné stavy veľkých nížinných riek opäť blížia k vlani nameraným historickým maximám. V povodí Bodrogu a Tisy už niekoľko dní trvá tretí stupeň povodňovej aktivity – stav ohrozenia. Predstavitelia civilnej ochrany i vodohospodári zo župy Borsód-Abaúj-Zemplén označujú situáciu za kritickú. Najväčšie nebezpečenstvo hrozilo v stredu mestu Sárospatak a jeho okoliu, stav ohrozenia je však v Maďarsku vyhlásený na celom toku Bodrogu, na rieke Tisa v úseku Tokaj-Tiszakeszi a na toku časti ďalšej zo SR pritekajúcej rieky – Slanej. „Od utorka sme zo Sárospataku museli vysťahovať osem rodín a z neďalekej obce ďalších jedenásť. Horšie je, že u nás stále vytrvalo prší. Ak voda v uliciach mesta stúpne čo len o centimeter, povodeň vážne ohrozí desiatky ďalších domov. Ľudí sťahujeme do priestorov tunajšieho kolégia. Slovenská strana nám v predchádzajúcich dňoch pomohla opatreniami na svojom území, keď v nádržiach u vás sa podarilo zachytiť veľké množstvá vody. Považujem za prínos, že vlani bola podpísaná aj dvojstranná dohoda medzi našou župou a Košickým krajom,“ povedal náčelník civilnej ochrany v Sárospataku – pplk. István Kiss. „S kolegami v Miškolci sme v kontakte trikrát denne a pravidelne sa informujeme o vývoji situácie. Ak by bolo treba, sme pripravení susedom pomôcť,“ povedal SME vedúci odboru civilnej ochrany na Krajskom úrade v Košiciach Andrej Salanci. Včera hladinu Bodrogu na území Slovenskej republiky i v Maďarsku od historických maxím delilo iba niekoľko desiatok centimetrov. V Strede nad Bodrogom hladina dosiahla 918 cm – vlaňajšie historické maximum bolo 954 cm. „Hladina Bodrogu našťastie už tretí deň nestúpa. Nevieme však, ako sa prejavia intenzívne dažde, ktoré východné Slovensko a západnú Ukrajinu zasiahli v stredu ráno. Na Bodrogu a Latorici ostáva v platnosti III. stupeň povodňovej aktivity – stav ohrozenia, ktorý je vyhlásený aj pre vodnú nádrž Zemplínska šírava. Tretí stupeň platí aj pre riečku Trnávka pri Trebišove. Na Tise trvá II. stupeň povodňovej aktivity – jej hladina včera mierne klesla a II. stupeň platí i pre vodnú nádrž Domaša a prečerpávacie stanice vnútorných vôd Východoslovenskej nížiny,“ povedal vedúci havarijného a povodňového dispečingu Povodia Bodrogu a Hornádu v Košiciach Viliam Vološ.

O ekologickej katastrofe na Tise

Dôsledky a rozsah škôd po ekologickej havárii na rieke Tisa zmapovali ministri životného prostredia Maďarska, Slovenska, Rumunska a Ukrajiny 3. apríla v Budapešti. Šéfovia rezortov sa zaoberali medzinárodnými právnymi normami na prevenciu znečistenia hraničných vôd a základnými záväzkami štátu v prípade spôsobenia havárií. Na programe stretnutia boli tiež návrhy týkajúce sa bilaterálnych dohôd a nových iniciatív v rámci multilaterálnych dohôd - Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, ako aj Dohovoru o vplyvoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice. Šéfovia ekologických rezortov rokovali aj o spoločných projektoch, na realizáciu ktorých bude potrebná pomoc medzinárodných organizácií.

Akt podpisu spoločného vyhlásenia ministrov sa uskutočnil s viac ako dvojhodinovým meškaním. Slovenskú vládu reprezentoval na rokovaniach minister László Miklós, Rumunsko Romica Tomescu, Ukrajinu Ivan Zajec a hostiteľom bol maďarský šéf rezortu Pál Pepó. Integrovaný prístup je podstatou spoločného vystúpenia a prístupu a ochrany spoločných záujmov. V tejto oblasti existuje množstvo projektov. Prejavom skutočnej spolupráce bude ekologický zelený koridor, komplexná ochrana prírody a prostredia. Minister L. Miklós vyjadril svoje rozčarovanie, že sa súčasťou podpísaného dokumentu nestal integrovaný manažment. „Oneskorene sme dostali do rúk návrh deklarácie, ktorá mala byť prijatá a podpísaná v Budapešti,” povedal šéf rumunského rezortu. „Preto som musel povedať, že principiálne síce súhlasím, ale k podpísaniu tejto časti dokumentu musím pristúpiť až po konzultácii s ministrom zahraničných vecí,” vysvetlil svoje stanovisko R. Tomescu. Ukrajinský minister I. Zajec hodnotil podujatie ako novú šancu v úspešnej medzinárodnej spolupráci. „Následky havárií pokladám za katastrofálne najmä preto, lebo neboli odstránené jej príčiny. Preto som navrhol vniesť do deklarácie bod, ktorý by zaväzoval zúčastnené strany k čo najrýchlejšiemu riešeniu tohto problému,” povedal I. Zajec. Rumunský minister však tento návrh zamietol, preto sa nestal súčasťou dokumentu. Hoci katastrofa, ktorej konečné škody sa ešte nedajú určiť, ba aj ich odstránenie je iba vo hviezdach, v Zakarpatsku silnejú aj politické nálady.

Pomoc zo Slovenska

Slovensko poskytne Maďarsku odbornú pomoc v hodnote pol milióna korún pri odstraňovaní následkov po havárii na Tise spôsobenej únikom škodlivín z rumunskej bane Baia Mare. Uviedol to minister životného prostredia SR L. Miklós. V Maďarsku zamorenie prostredia znamenalo 1240 ton mŕtvych rýb, pričom ostatné následky sa ešte skúmajú. Odborníci sa vyslovili, že v súčasnosti ešte nie je možné urobiť jednoznačné závery. Škody sa totiž budú prejavovať aj neskôr, najmä v potravinovom reťazci živočíchov.

Výzva CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenania „Za našu národnosť“ (maximum 5) osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.

Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:

- členovia CSS,

- odborné výbory CSS,

- miestne slovenské menšinové samosprávy,

- slovenské organizácie, spolky v Maďarsku.

Návrh musí obsahovať:

- presné údaje osoby alebo kolektívu,

- podrobný opis a hodnotenie činnosti, ktoré je predpokladom na

 udelenie vyznamenania.

Návrh treba zaslať na úrad Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11!A) do 30. apríla 2000.

Návrh vyhodnotí Predsedníctvo CSS, vyznamenanie udelí Valné zhromaždenie CSS. Vyznamenanie odovzdá predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Sarvaši, 1. júla 2000.

Výstava Čabana M. Aradského v DSK

V Dome slovenskej kultúry (DSK) v Békéšskej Čabe v týchto dňoch vystavuje svoje obrazy čabiansky rodák Michal Aradský. Základy maliarskeho remesla si osvojil vo výtvarnom krúžku Vojtecha Mladonického. Od roku 1981 sa zúčastnil viacerých výstav, o. i. v Debrecíne, Segedíne, Kiskunhalasi a Hajdúszoboszló. Jeho terajšia samostatná výstava pozostáva z malieb s motívmi sveta dolnozemských sálašov, okolia rieky Kereš, resp. Sedmohradska. Účastníkom vernisáže, na ktorej tvorbu M. Aradského priblížil riaditeľ čabianskeho Vydavateľstva Tevan Zsolt Kántor, sa najviac páčili obrazy Kostol, Sálaše na nábreží a Rybárska loď.

XXX

Voľby by vyhrala strana V. Mečiara. Ak by sa na Slovensku parlamentné voľby konali v marci t. r., ich víťazom by sa stala strana expremiéra Vladimíra Mečiara. Hnutie za demokratické Slovensko by volilo 27,9 percenta voličov. Na druhom mieste by skončil nový politický subjekt Róberta Fica Smer so ziskom 19 percent a na treťom Slovenská demokratická a kresťanská únia, ktorá by získala 11,6 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus na vzorke 1083 respondentov. Pri súčasnej 5-percentnej hranici by sa do parlamentu ešte dostali Strana maďarskej koalície (8,8 percenta), Slovenská národná strana (8,2 percenta), Strana demokratickej ľavice (6,4 percenta) a Strana občianskeho porozumenia (5,3 percenta).

Veľkolepý plán. Maďarsko chce v nasledujúcom roku investovať 1 mil. USD na financovanie programov zahrnutých do Széchenyiho plánu, ktorý ráta s rozvojom diaľnic, bytovej výstavby, ale aj s podporou výskumu v krajine. Do roku 2002 by sa hodnota investícií mala vyšplhať na 434 mld. forintov.

Medzinárodný projekt. Poprad a Košice ako jediné dve mestá na Slovensku sa stanú účastníkmi projektu Mestá zmeny, ktorý rozbieha Bertelsmanova nadácia a Svetová banka. Chcú vytvoriť kooperujúcu skupinu desiatich miest z Maďarska, Slovenska, Poľska, Bulharska a Lotyšska, ktoré budú tvoriť fórum na výmenu myšlienok a skúseností získaných v podmienkach transformácie. V týchto dňoch podpíšu v nemeckom Güterslohu Memorandum porozumenia a stanovia aj kritériá, podľa ktorých sa výsledky projektu budú vyhodnocovať.

Výstava 18 miest - 18 umelcov v Bratislave. Výstavu pod názvom 18 miest - 18 umelcov pripravilo Mestské múzeum v Bratislave spolu s rakúskym veľvyslanectvom a Rakúskym kultúrnym centrom v hlavnom meste SR. Verejnosti ju sprístupnili v priestoroch Mestského múzea. Zámerom bolo predstaviť rozličné spôsoby, ale aj paralely práce a pohľadu umelcov rôznych miest Európy. Osemnásť tvorcov vystavuje celkovo 58 malieb, grafík, inštalácií a plastík. Putovná výstava je výsledkom projektu organizácie Cultural City Network, ktorá vznikla v roku 1990 s cieľom zintenzívniť kultúrnu výmenu v strednej Európe.

XXX

O slovensko-maďarskej učebnici histórie

„Slovenský a maďarský národ v Karpatskej kotline spája viac než tisícročná spoločná minulosť. Učebnice histórie spoločnej minulosti oboch národov, spoločných hodnôt a ich vzájomného pôsobenia, sa v poslednom období nevydali. Ba naopak, na školy sa dostalo množstvo prekoncepčne zaujatých učebníc zameraných na šírenie nacionalizmu” - tvrdia autori pripravovanej slovensko-maďarskej učebnici histórie. Ich snaha je zameraná na vydanie takej kompromisnej učebnice, ktorá berie príklad z nemecko-francúzskeho vyrovnania v päťdesiatych rokov. Spolupracujú pritom s tou vrstvou mladých historikov a pedagógov, ktorí sa k bádaniu histórie stavajú bez zaujatosti a pokúšajú sa o triezve hodnotenie pozitív i negatív s cieľom dosiahnutia zmiernenia a tolerancie. S výučbou objektívnej histórie sa počíta na základných a stredných školách.

Prípravné práce tohto jedinečného projektu sa začali vytvorením osemčlenného miešaného výboru s pomerným zastúpením slovenských a maďarských historikov a pedagógov (2 x 4 členovia), ktorí boli poverení vypracovaním metodiky a rukopisu učebnice. Obe výbory sa sformovali pomerne rýchlo, čo dokazuje, že aj v odborných kruhoch je citeľný záujem na takúto publikáciu. Súbor učebníc pre vyšší stupeň základných škôl by sa vydal v slovenskom aj maďarskom jazyku, a v závislosti od výšky finančnej podpory by bol ponúknutý žiakom, resp. školám, za čo najnižšiu cenu. Podľa plánov učebnica sa dostane aj zainteresovaním záujemcom v Maďarsku, a to ako alternatívna učebnica k vyučovaniu histórie. Tvorcovia učebnice pre zdôraznenie dôležitosti projektu plánujú aj vydanie jej anglickej verzie, ktorá by prezentovala medzinárodnej verejnosti, že existuje nárok a vôľa nezaujato a tolerantne interpretovať spoločnú minulosť Slovákov a Maďarov.

Marihuana zo Slovenska

Drogoví díleri, ktorých zadržali začiatkom apríla v Szolnoku a ktorí na každom grame predanej marihuany zarobili 1300 forintov, si túto omamnú látku zháňali zo Slovenska. S odvolaním sa na hovorcu príslušného župného veliteľstva polície Györgya Lengyela o tom informovala agentúra MTI. Maďarské orgány sa následne cez istého 23-ročného občana MR zo Szolnoku, v ktorého byte našli 31 dávok spomínanej drogy pripravených na predaj, a cez istú kaviareň v prihraničnej obci Szőny neďaleko Komáromu, dostali na stopu pôvodu marihuany. Práve 25-ročný majiteľ a prevádzkovateľ spomínanej kaviarne je dôvodne podozrivý, že pravidelne zásoboval odberateľov marihuanou zo Slovenska.

VSŽ proti likvidácii DAM Diósgyőr

Predstavenstvo železiarenskej spoločnosti DAM Diósgyőr sa odvolalo voči rozhodnutiu Župného súdu v Miškovci, ktorý nariadil likvidáciu spoločnosti. Ako uviedol predseda predstavenstva DAM a člen predstavenstva najväčšieho akcionára DAM-u Východoslovenských železiarní (VSŽ) Attila Tóth, vyhovenie tejto žiadosti by predstavenstvu DAM umožnilo pokračovať v stabilizačnom programe a dosiahnuť dohodu s veriteľmi. „Je to jediná korektná cesta pre veriteľov a zamestnancov, ako zachrániť DAM. Pre niektoré lobistické skupiny však môže byť málo lukratívna,” dodal A. Tóth. Podľa hovorcu VSŽ Jozefa Marka ekonomické vyhodnotenie prvého mesiaca realizácie stabilizačného programu ukázalo, že konzorčný systém zabezpečenia financovania výroby v podniku bol úspešný. „Za tri týždne sa podarilo vyrobiť 18 300 ton materiálu a podarilo sa aj znížiť prevádzkovú stratu z 384 miliónov Ft z decembra 1999 na 98 miliónov,” uviedol J. Marko. Ako dodal, zamestnancom DAM-u vyplatili mzdy za január a február a 408 prepusteným načas vyplatili odstupné. Hoci VSŽ v súčasnom právnom stave stratili majetkové práva v maďarskej oceliarni, ako majoritný akcionár chcú podľa J. Marka aj naďalej robiť maximum pre udržanie výroby.

MOL vstúpi do Slovnaftu

Do slovenskej akciovej spoločnosti Slovnaft by mala vstúpiť jedna z najväčších stredoeurópskych rafinérií - maďarská spoločnosť MOL, ktorá podpísala dohodu o strategickom investorstve v Slovnafte. Podpisom dohody najskôr získa MOL v Slovnafte podiel 36,2 %, čo bude maďarskú spoločnosť stáť približne 262 mil. USD. Po ukončení transakcie by mala byť spoločnosť MOL najväčším individuálnym akcionárom a spoločne s manažérsko-zamestnaneckými spoločnosťami SLOVINTEGRA a SLOVVENA bude vlastniť viac ako 50 % akcií Slovnaftu. Po dvoch rokoch bude mať pritom MOL právo na odkúpenie ďalších akcií a získa tak úplnú kontrolu nad spoločnosťou Slovnaft. Predstavitelia oboch firiem veria, že transakcia zlepší kapitálovú štruktúru Slovnaftu, ktorá vyústi do nižšej zadlženosti firmy a v konečnom dôsledku zvýši aj jej finančnú flexibilitu. Táto akvizícia podlieha konaniu na protimonopolných úradoch ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku, pričom ich súhlas sa očakáva v treťom štvrťroku tohto roka. Prezident Slovnaftu Slavomír Hatina priznal, že pri výbere strategického investora, medzi ktorými boli aj rakúska ÖMV či poľský KPN, rozhodla cena. „Nebol to však jediný argument v prospech MOL,“ dodal. Maďarská spoločnosť, ktorá je podľa výšky tržieb najväčšou v krajine, podľa neho predstavila aj víziu, ktorá je Slovnaftu najbližšia. Aj po vstupe do Slovnaftu sa MOL bude obzerať po možných spôsoboch expanzie na trhoch strednej a východnej Európy, ktoré majú podľa odborníkov najväčší potenciál pre budúci rast. V budúcnosti pravdepodobne dôjde aj k prepojeniu skupiny MOL-Slovnaft a poľského KPN. V rafinérsko-plynárenskom koncerne MOL má maďarský štát 25-percentný podiel a kvôli strategickému významu podniku má tzv. zlatú akciu, ktorá mu zaručuje pri rozhodovaní právo veta. Viac ako 50 percent vlastnia americké a britské podielové a penzijné fondy. Hrubý zisk MOL-u v minulom roku vzrástol o 35 %. Objem úverov dosahuje 30 % vlastného imania spoločnosti. Po kúpe Slovnaftu vzrastie na takmer 40 %, pretože na túto transakciu si MOL požičal 300 mil. USD. Terajšia maďarsko-slovenská transakcia je inak prvou veľkou cezhraničnou akciou tohto druhu v strednej a východnej Európe. Vytvorí regionálneho energetického „šampióna” s vedúcou pozíciou na európskych rafinérskych trhoch, ktoré rastú najrýchlejšie. Po získaní majority bude môcť MOL navrhovať väčšinu členov predstavenstva Slovnaftu, informoval predseda predstavenstva MOL-u János Csák. „Slovnaft a MOL sú v súčasnosti hodnotené ako dve najkomplexnejšie rafinérie v strednej Európe. Spojením ich síl sa zvyšuje úspešnosť na trhu,“ zdôraznil J. Csák. Dodal, že krása celej transakcie spočíva o. i. v tom, že sa Slovnaft group dostane k strategickým investorom v USA a vo Veľkej Británii; a keď už inštitucionálni investori na Slovensko prídu, určite prejavia záujem aj o investovanie v iných oblastiach. Kapacita oboch rafinérskych podnikov po uzavretí strategického partnerstva dosiahne 330 tisíc barelov na deň. MOL a Slovnaft budú mať pod kontrolou 36 percent maloobchodného trhu v Maďarsku a 38 percent na Slovensku. Vzhľadom na to, že pred dvoma rokmi ešte činil zisk Slovnaftu 76 miliónov korún, bratislavský denník Slovenská REPUBLIKA nastolil otázku, či „stojí dočasný nepriaznivý vývoj za to, aby sme sa vzdali do budúcnosti rozhodovacieho práva o tomto petrochemickom gigante? Alebo ide o ďalší z „koncepčných” krokov súčasnej verchušky, ktorý má za cieľ zbaviť Slovensko za každú cenu zlatonosných sliepok...?" Podobné interpretácie na slovenskej strane minulý týždeň vyvolali búrlivé politické reakcie, ďaleko presahujúce rámec vecnej diskusie o v prvom rade predsa len hospodárskom probléme.

Zasadalo Predsedníctvo CSS

Dňa 30. marca v budapeštianskom sídle Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa konalo zasadnutie Predsedníctva najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku. Prvým bodom programu bolo prerokovanie správy o prípravách osláv Dňa Slovákov v Maďarsku 1. júla 2000 v Sarvaši, a to za účasti iniciátorov novátorského projektu a hlavných organizátorov podujatia Kataríny Királyovej a Ondreja Častvana. Valné zhromaždenie CSS na svojom v poradí poslednom zasadnutí prijalo projekt tematicky zameraný na svadobné zvyky našich Slovákov s tým, že v Sarvaši sa bude konať autentický cirkevný sobáš na základe scenára tradičných svadieb, čiže s mladými pármi, svadobnými kapelami, cirkevnými zbormi, resp. pávími krúžkami, starejšími a kuchármi. Napriek tomu, že na výzvu do oblastných, resp. celoštátnych výberových kôl (ktorú sme uverejnili v 8. čísle) sa prihlásilo prekvapujúco málo záujemcov, usporiadatelia osláv a členovia Predsedníctva CSS veria, že tohoročný netradičný Deň Slovákov v Maďarsku bude napokon vydarený a úspešný.

Predsedníctvo po vypočutí referátov regionálnych radcov prerokovalo tohoročný konkurz na udelenie vyznamenaní CSS Za našu národnosť, ktorý bude v krátkom čase vypísaný. Správu o aktuálnom stave prípravy novely národnostného zákona, vrátane problematiky riešenia priameho zastúpenia národností v Národnom zhromaždení MR, podal predseda CSS Ján Fuzik a právnik celoštátnej samosprávy Dénes Nemes. Obaja zdôraznili, že zo strany maďarskej politiky sa zatiaľ prejavuje vôľa skôr na čiastočné ako na komplexné riešenie tzv. menšinových záležitostí, čo v praxi môže znamenať, že parlamentné zastúpenie sa nejakým spôsobom síce snáď ešte v tomto volebnom cykle vyrieši, na obsiahlu, generálnu obnovu menšinového zákona, resp. na nový národnostný zákon zrejme budeme musieť ešte dlhé roky čakať.

Záverečná časť zasadnutia Predsedníctva pozostávala z prerokovania rôznych aktuálnych otázok, vrátane pokonávky s brókerskou firmou LaSalle, ktorá po súdnom pojednávaní v týchto dňoch vráti CSS polovicu majetku samosprávy v hodnote takmer 45 miliónov forintov. Členovia Predsedníctva odsúhlasili uzavretie zmlúv o. i. so Zväzom Slovákov v Maďarsku, Maďarskou televíziou, vydavateľským podnikom Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft. a so Samosprávou obce Lucina (Lucfalva).

Zo spomienok na rodný Veňarec

Prostredníctvom predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženky Egyedovej-Baránekovej sa dostal do našej redakcie viac než zaujímavý list rodáčky novohradskej obce Veňarec (Vanyarc) žijúcej v Želiezovciach na Slovensku. Mária Weissová, rodená Feríková v ňom oslovuje svojich milých rodákov a všetkých Slovákov v Maďarsku po prečítaní si tohoročného Nášho kalendára. „Až sa mi srdce roztápalo od blaha, keď som v ňom čítala o svojom milovanom Veňarci i ostatných našich dedinách,” - píše pani Mária, ktorá sa na Slovensko presídlila so svojimi rodičmi ako dvanásťročná. V jej pamäti a srdci sa uchovalo mnoho spomienok na rodnú obec. Na naše šťastie, spomienky si nechce nechať iba pre seba, časť z nich sa teda rozhodla zapísať a poslať nám na ukážku. V oboch skutočných príbehoch, ktoré s radosťou uverejňujeme, sú vraj mená zmenené, napriek tomu, že spomedzi účinkujúcich osôb žije už, žiaľ, len pani Mária. Aj touto cestou jej želáme veľa zdravia a čakáme od nej ďalšie príspevky!

(Red.)

Raňajky v tráve

Nie, nemyslím teraz na známy Manetov obraz, boli to iné raňajky, i keď bolo okolo nich trávy neúrekom. Piati kosci kosili od rána od štvrtej. Okolo nich obsmŕdal známy dedinský povaľač Paľo Pačka. Bol tam akože bude roztriasať pokosené riadky, donášať vodu. Chlapi ho poznali a strpeli ho pri sebe, aspoň si mali z koho utiahnuť, zašpásovať. Pačkovi robota smrdela, no zato mal dobrý nos na chutný kúsok, nepredstaviteľne ľahko sa vedel priživiť aj uživiť.

Ráno, okolo ôsmej, keď prišla gazdiná s „fruštikom”, mali už kosci vyťatých po deväť riadkov. „Fruštik” pozostával z mrváňa, z čerstvého masla a bielej kávy. Kávy bolo za plnú päťlitrovú kandľu. Gazdiná to všetko uložila do chládku pod liesku a išla volať koscov. Pačka sa priplichtil ku kríku, navrátil kandľu na hlavu a na dúšok vypil kávu do kvapky. Keď kosci išli raňajkovať, Pačka si s blaženým úsmevom hladkal brucho a konštatoval: „A veru sýtno jedlo je tá káva!”

Anča-parádnica

Anča Borguľova bola moja bezprostredná susedka, vrstovníčka a v prvej triede i spolužiačka. B poškrabok rodiny - mala oveľa starších súrodencov. Boli sme prváčky, keď sa jej brat Jano ženil. Ukrutne som jej závidela svadbu v dome, všetky tie prípravy. Anča sa veru aj tvárila dôležito. Bola stredobodom pozornosti nás detí. No naozaj jej bolo čo závidieť až dva, tri mesiace po svadbe. Ančina nová švagriná, u nás zvaná „anďika” bola veľká parádnica z bohatej rodiny až hen z piatej dediny. Jej kroj bol samá nádherná výšivka. Skoro sa jej štýl prejavil aj na Ančinom oblečení. Začala chodiť v krásnych vyšitých prusliakoch, opleckách, zásterách. Chvastala sa tým a pýšila pred nami ostatnými až hrôza. Čoraz častejšie som chodila za mamou s nárekom, prečo ja nemám také krásne veci ako Anča. Mama bola nevesta u majetných gazdov, drela od tmy do tmy na poli. Večer šúpanie kukurice, v zime pradenie, tkanie, páranie peria. Proste o takom luxuse ako vyšívanie nemohlo byť ani reči. Prišila sa kvetovaná stuha, čipka a hotovo. No ja som neprestávala gňavčať a dožierať, že ako sa mne Anča vysmieva. Mimochodom Anča nevynikala tým, že by mala mnoho fištrónu v hlave, celú základnú školu ukončila v tretej triede. No o čo má niekto menej rozumu, o to má viac pýchy. A tak výsmechy trvali a ja som stále otravovala. Mamu to napokon dožralo a povedala mi: „Keď sa ti bude ešte Anča pretŕčať a posmievať, povedz jej, nech ide s materou na Sirák k mäsiarovi Dukesovi a nech tam kúpia pre Anču desať deka rozumu.” Anča nepochopila význam sarkazmu a teraz pre zmenu začala ona doma otravovať mater: „Mama; kody pojdeme na Sirák?” Na matkinu otázku, načo by ta mali ísť, Anča zopakovala, čo mne povedala mama. Nakoľko presne to reprodukovala neviem, no podstatu iste povedala, lebo tetka Borguľová za dva roky nepozrela ani v tú stranu, kde bol náš plot.

Až raz v zime veľmi ochorela, opuchol jej krk i plecia, dala si zavolať moju mamu, všeobecne známu masérku. Tetka vyzdravela a ja som už vedela slušne vyšívať. Ančina švagriná mi iba vzor nakreslila a už mi vyrastali spod prstov ruže i tulipány. Ach, boli to krásne časy.

Mária Weissová- Feríková