9. apríla 2000 ● Zo slovenskej tlače

O asimilácii Slovákov v Maďarsku

Dielňa Maďarskej akadémie vied (MTA) pre menšinové výskumy v budapeštianskom sídle Historickovedného ústavu MTA 5. apríla usporiadala diskusné predpoludnie. O etnickej identite príslušníkov našej národnosti - so zvláštnym zreteľom na proces asimilácie - z aspektu sociologického výskumu hovorila vedecká tajomníčka Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach PhDr. Mária Homišinová. Prednášateľka referovala o výsledkoch výskumu, ktorý bádatelia zo Slovenska vykonali medzi našimi Slovákmi v rámci spolupráce s békéščabianskym Slovenským výskumným ústavom. Osobitne skúmali postavenie slovenskej inteligencie v Maďarsku a konkretizovali faktory zachovania a reprodukcie etnickej identity príslušníkov našej národnosti.

Spolupráca Hevešskej župy a okresu Rimavská Sobota

Dvoma medzinárodnými konferenciami o cezhraničnej spolupráci medzi Hevešskou župou a okresom Rimavská Sobota v Maďarsku sa začali v týchto dňoch prípravy na užšiu kooperáciu týchto susediacich regiónov. Prvé stretnutie zástupcov samospráv, štátnej správy, podnikateľskej sféry a tretieho sektora sa uskutočnilo v Rimavskej Sobote a druhé v meste Eger. Ako informoval riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry (RRA) v Rimavskej Sobote Ján Novotný, počas nich sa prerokovali možnosti spolupráce v oblasti rozvoja infraštruktúry, vzdelávania, kultúry, športu, výmeny informácií, zamestnanosti, podnikania, cestovného ruchu a životného prostredia. Ako vyplynulo z porovnávacej analýzy oboch oblastí, medzi dôležité spoločné projekty patrí otvorenie nového hraničného priechodu Cered-Tachty, ktorý do roku 1920 tvoril priamu spojnicu medzi regiónmi. Ďalej sú to vytvorenie spoločnej internetovej stránky, vydávanie turistických propagačných materiálov a analýza nezamestnanosti. Za nie menej aktuálnu považujú predstavitelia Gemera i vytvorenie osobitnej hospodárskej zóny na území okresov Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava so zvýhodneniami pre podnikateľov, pretože podobnú formu podpory regionálneho rozvoja a prílevu investícií využívajú od začiatku roku 1999 severné častí maďarských prihraničných žúp. Na úseku ochrany prírody zasa prichádza do úvahy spolupráca na vytvorení nadregionálneho chráneného územia a z hľadiska rozvoja cestovného ruchu najmä medzinárodné využívanie kúpeľov Číž. Cezhraničná spolupráca okresu Rimavská Sobota a Hevešskej župy sa uskutočňuje s podporou programu Európskej únie PHARE-Credo.

Stretnutie dvanástich prezidentov v Maďarsku

Siedme stretnutie prezidentov stredoeurópskych krajín, na ktorom sa podľa predbežných plánov zúčastnia hlavy dvanástich štátov, sa uskutoční v dňoch 28. a 29. apríla v Maďarsku. Na podujatí pod mottom Základy nášho spolunažívania v treťom tisícročí by sa popri najvyššom predstaviteľovi našej krajiny Árpádovi Gönczovi a prezidentovi Slovenskej republiky Rudolfovi Schusterovi mali zúčastniť aj prezidenti Rakúska, Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska, Českej republiky, Poľska, Slovinska, Bulharska, Nemecka a Talianska - Johannes Rau, Emil Constantinescu, Leonid Kučma, Stipe Mesič, Václav Havel, Aleksander Kwaśniewski, Milan Kučan, Petar Stojanov, Thomas Klestil a Carlo Azeglio Ciampi. Dejiskom stretnutia prezidentov a následnej tlačovej konferencie by 28. apríla mala byť radnica mesta Székesfehérvár. Po slávnostnom obede odcestujú účastníci summitu do Balatonöszödu, kde sa v druhý deň stretnutia uskutočnia očakávané bilaterálne stretnutia hláv stredoeurópskych štátov, po ktorých bude nasledovať spoločná plavba prezidentov do Balatonfüredu. Poslednou zastávkou v programe prezidentov bude Veszprém, kde účastníci stretnutia zasadia stromy pripomínajúce summit v centre mesta, v lokalite, ktorá ponesie následne názov Park prezidentov.

Pred návštevou rakúskeho kancelára

Predseda vlády MR Viktor Orbán začiatkom apríla oznámil, že pozval rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela na návštevu do Budapešti, ktorá sa má uskutočniť v týždni po Veľkej noci. Premiér označil návštevu za „povinnú diplomatickú rozcvičku” a toto oznámenie spojil aj s istou sebakritikou: „Z maďarského hľadiska má Rakúsko naozaj veľký význam a návšteva spolkového kancelára sa vlastne mala uskutočniť už omnoho skôr.” V. Orbán ďalej uviedol, že „cesta je výsledkom vzájomnej dohody”.

Podľa rakúskeho denníka Die Presse zmena postoja maďarského premiéra nastala pri jeho nedávnej návšteve Bavorska. „Nová rakúska vláda musí byť posudzovaná podľa činov,” vyhlásil vtedy predseda vlády MR a podľa pozorovateľov sa bavorský premiér Edmund Stoiber prihovoril za rakúske záujmy. Maďarská opozícia i tlač V. Orbána kritizujú a pripomínajú, že krajina porušila politickú blokádu Rakúska už aj vtedy, keď prijala ministerku zahraničných vecí Benitu Ferrerovú-Waldnerovú. Podľa kritikov „nie je tento krok múdry v situácii, keď sú rokovania o pristúpení k Európskej únii (EÚ) v kritickom stave”.

Podľa predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP), bývalého Schüsselovho rezortného kolegu Lászlóa Kovácsa pozvanie rakúskeho kancelára sa dokonca rovná provokácii voči EÚ. „Maďarská vláda urobila pozvaním kancelára - po oneskorených, neskôr protichodných a od postoja EÚ odlišných vyhláseniach premiéra po vstupe Slobodnej strany Rakúska do vlády a prijatí rakúskej ministerky zahraničných vecí - ďalší krok, ktorý v Bruseli nebude veľmi možné vysvetliť,” formuloval exminister zahraničných vecí MR. „Demonštratívne” pozvanie W. Schüssela považuje L. Kovács za nepochopiteľné a škodlivé, za krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť medzinárodné hodnotenie Maďarska a spôsobiť tak viac škody, ako by predstavovala dočasná „prestávka” v bilaterálnych kontaktoch na vysokej politickej úrovni.

Záujemcom o medzinárodný letný tábor MS

Matica slovenská (MS) je organizátorom Medzinárodného letného tábora (MLTMS) v Škole v prírode „Detský raj” v Tatranskej Lesnej vo Vysokých Tatrách, ktorý sa bude konať v termíne od 1. do 15. júla 2000. Realizátorom tábora je Dom MS, Masarykova 42, 071 01 Michalovce - tel/fax: (00-421-946/644 10 99). Deti vo veku od 9 do 15 rokov do MLTMS možno prihlásiť na uvedenej adrese písomne, alebo telefonicky do 20. mája, pričom za pobyt v tábore treba zaplatiť 3 710 Slovenských korún. Tábora sa deti môžu zúčastniť aj v skrátenom termíne, a to buď od 1. do 7. júla alebo od 8. do 15. júla za poplatok 1 860 Sk. V prípade záujmu je potrebné uhradiť poplatky do 20. mája na účet: Dom MS v Michalovciach, VÚB Michalovce, číslo účtu: 35-6134552/0200. V cene za pobyt v MLTMS nie je zahrnutá preprava na historické miesta Vysokých Tatier, Spiša, Zamaguria, prehliadka jaskýň, skanzenu, kúpanie v bazéne a pod., ktoré, ak o to deti prejavia záujem, si bude hradiť každý účastník individuálne, priamo v tábore. Preprava detí do a z miesta organizovania MLTMS je individuálna. Obsahovým zameraním tábora je hlbšie zoznámenie sa detí s malebnými krásami Vysokých Tatier, Pienin, spoznávanie pamiatkových hodnôt Spiša, Levoče, Kežmarku, absolvovanie turistických, športových, záujmovo-umeleckých aktivít, besied s predstaviteľmi kultúrno-spoločenského a matičného života, aktívna účasť a zapájanie sa do zábavných, kvízových súťaží a spoločenských večerov ako aj ďalšieho bohatého táborového života.

Plytká orba – Aláaknázott területen

Rovatunkban lehetőséget biztosítunk a hazai nemzetiségek képviselőinek arra, hogy anyanyelvükön szóljanak közösségük tagjaihoz. Értékelések, további tervek vázolásának helye ez, amellyel a Kisebbségek melléklet a maga lehetőségeihez mérten segíteni igyekezett a nemzetiségek szervezeteinek munkáját. Ezúttal Imrich Fuhl, a szlovák nyelven megjelenő Ľudové noviny című lap újságírója fejti ki véleményét arról, milyen munkára van szükség az „aláaknázott nemzetiségi területen” a kisebbségi onkormányzati rendszer lényegi javulása érdekében.

XXX

Článok Imricha Fuhla, ktorý vyšiel 13. apríla v budapeštianskom denníku Magyar Nemzet po slovensky:

Orba na podmínovanom národnostnom poli

Z hľadiska presadzovania práv národností žijúcich v našej krajine do každodennej praxe snáď najväčším prínosom spoločensko-politických zmien uplynulého zhruba desaťročného obdobia a demokratizácie spoločnosti (vrátane tzv. menšinovej) je skutočnosť, že už nie iba “niekoľko radikálov“ odmieta dvojtvárne a formálne riešenia. “Plytká orba“ na národnostnom poli bije do očí čoraz širším vrstvám - pochopiteľne, v prvom rade národnostného - obyvateľstva. Dokonca už aj politika si začína uvedomovať, že ak chceme zachrániť to, čo sa ešte vôbec dá, bez ráznych a veľmi konkrétnych opatrení to nepôjde. Bez vytvorenia ozajstných národnostných škôl a ďalších základných inštitúcií menšín totiž naďalej sa bude nanajvýš hovoriť o kultúrnej autonómii. Rozvinutie plnohodnotného národnostného života u nás vraj už nemá žiadne politické prekážky. Napriek častým prejavom politickej neochoty by sme chceli veriť, že je tomu naozaj tak. Čo si ale počať so slobodou bez peňazí? Veď prekážky finančného charakteru môžu byť závažnejšie, než tie údajne prekonané politické.

Márne sú aj tie najúprimnejšie snahy zamerané na skvalitnenie zďaleka nie dokonalého systému národnostných samospráv, na riešenie priameho parlamentného zastúpenia národností a ďalších akútnych menšinových problémov; ak naďalej chýba politická vôľa a najmä nijako sa nenachádzajú zdroje na zabezpečenie finančných garancií. V takomto prípade škoda reči... - aj pokiaľ ide o vylepšovanie právnych noriem, v ktorých a najmä od ktorých sa odráža život národností. K rozvinutiu národnostného verejného života a činnosti menšinových volených zborov chýba v prvom rade stabilný finančný základ, bez ktorého ani tie najzákladnejšie podmienky fungovania sa nedajú zabezpečiť na žiadúcej úrovni. Navyše prácu na - zlými právnymi predpismi a aj rôznymi inými spôsobmi - podmínovanom národnostnom poli neraz a na nejednom mieste strpčuje odmietavý postoj “mocipánov - malých kráľov“, ktorých nedokáže dojať ani najnovší súpis právomocí menšinových samospráv či neustále odvolávanie sa na menšinový zákon, v súčasnom znení ktorého si bez najmenšej námahy nájdu svoje brán(k)y či zadné dvierka.

Písomné hlásenie menšinového ombudsmana

Od prijatia národnostného zákona uplynulo sedem rokov, a dodnes sa nepodarilo realizovať dva závažné sľuby zákonodarcov: neuskutočnila sa kultúrna autonómia ani parlamentné zastúpenie našich menšín – zdôraznil na tlačovej konferencii parlamentný ombudsman pre menšinové práva Jenő Kaltenbach. Menšinový splnomocnenec sa 10. apríla t. r. stretol s predstaviteľmi masmédií pri príležitosti knižného vydania ročného hlásenia, ktoré zostavil úrad ombudsmana pre Národné zhromaždenie.

J. Kaltenbach poukázal na to, že novela národnostného zákona je nevyhnutná. Dôkazom toho, že sa môže vypracovať zmeneným podmienkam lepšie sa prispôsobujúci právny predpis, je aj ním zostavený návrh novely zákona. Týmto návrhom mieni demonštrovať, že existuje vhodné ústavné riešenie na uplatnenie menšinových práv i na predchádzanie ich zneužívaniu.

Kritickými slovami sa zmienil o nedostatkoch systému menšinových samospráv. Uviedol, že menšinové samosprávy sa v súčasnosti takmer ničím neodlišujú od civilných organizácií. Ich práva sú iba formálne, veď ignorovanie ich uznesení nemá žiadne právne následky.

J. Kaltenbach na tlačovej konferencii hovoril o tom, že aj vlani prišlo na ich úrad najviac sťažností - takmer 60 percent - od Rómov. Vyšetrovanie menšinového ombudsmana sa týkalo prevažne škôl, do ktorých chodia mentálne postihnuté rómske deti. Konštatoval, že takmer po celej krajine nútia rómske deti chodiť do týchto škôl, čím v podstate strácajú nádej dostať sa do tzv. normálnych základných škôl, čiže sa hrubo narušuje princíp poskytovania rovnakých možností.

V spojitosti s parlamentným zastúpením menšinový ombudsman poukázal na to, že v každej stredoeurópskej krajine- okrem Maďarska - sa v nejakej forme vyriešilo parlamentné zastúpenie menšín. Hlásenie o ročnej činnosti menšinového ombudsmana obsahuje okrem návrhu novely národnostného zákona aj návrh na vyriešenie tohto dlhoročného protiústavného stavu.

Výzva CSS

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) aj v tomto roku plánuje udeliť vyznamenania „Za našu národnosť“ (maximum 5) osobám a kolektívom, ktoré vykonávali alebo vykonávajú významnú činnosť v prospech Slovákov v Maďarsku, prípadne vytvorili trvalé hodnoty v oblasti slovenskej kultúry, literatúry, výtvarného umenia, vedy alebo spoločenského diania.

Návrh na udelenie vyznamenania môžu predložiť:

- členovia CSS,

- odborné výbory CSS,

- miestne slovenské menšinové samosprávy,

- slovenské organizácie, spolky v Maďarsku.

Návrh musí obsahovať:

- presné údaje osoby alebo kolektívu,

- podrobný opis a hodnotenie činnosti, ktorá je predpokladom na

udelenie vyznamenania.

Návrh treba zaslať na úrad Celoštátnej slovenskej samosprávy (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A) do 30. apríla 2000.

Návrh vyhodnotí Predsedníctvo CSS, vyznamenanie udelí Valné zhromaždenie CSS. Vyznamenanie odovzdá predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v rámci Dňa Slovákov v Maďarsku v Sarvaši, 1. júla 2000.

Pracovná ponuka

·      Firma Techfloor^® Slovakia so sídlom v Trenčíne a s pobočkou v Komárome zaoberajúca sa výrobou liatych priemyselných podláh vypisuje konkurz na obsadenie funkcie obchodného managera pre maďarský trh. Základné požiadavky: trvalý pobyt v Maďarskej republike,

·      orientácia na maďarskom trhu,

·      znalosť slovenského jazyka,

·      vzdelanie stavebného smeru,

·      ovládanie PC (Word, Excel)

a komunikatívnosť.

Bližšie informácie možno získať od obchodného riaditeľa firmy Ing. Petra Štefaneca na telefóne: 00 421 (0)905 457 442.

O výskume národností Békéšskej župy

Na nedávnom zasadnutí výboru pre národné a etnické menšiny Samosprávy Békéšskej župy referoval riaditeľ župnej organizácie múzeí dr. Igor Grin o financovaní výskumov, publikácií, štúdií a výstav, zameraných na menšiny žijúce v župe. Referát Igora Grina doplnili predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Békéšskej Čabe, muzeológ Juraj Ando a muzeologička L. Csobaiová. Zasadnutia sa zúčastnili aj členka Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy, regionálna radkyňa dr. Elena Csicselyová a starosta mesta Sarvaš Michal Babák.

Rekapitulovanie úloh múzeí bolo aktuálne preto, lebo Valné zhromaždenie župy uvažuje o reorganizácii štruktúry siete múzeí, a to z hospodárskych a finančných dôvodov. Igor Grin zdôraznil, že národnostno-národopisné oddelenie Múzea M. Munkácsyho patrí medzi významné domáce národnostné bázové inštitúcie. Rumunské a slovenské bázové múzeum je rovnako staré ako nemecké v Tate a chorvátske v Mohácsi. Tieto inštitúcie boli založené na základe uznesenia Ministerstva kultúry MR z r. 1974. Riaditeľ vyslovil nádej, že pozitívne zmeny prinesie aj zákon č. CLX z r. 1997 o ochrane kultúrnych hodnôt.

V rámci čulej diskusie prítomní vyjadrili obavy, že ak úlohy múzeí a výskum prevezmú na svoje plecia osady, tieto ich pre nedostatok finančných zdrojov môžu zrušiť. Účastníci zasadania sa preto zhodli v tom, že v záujme zabezpečenia realizácie štátnych, župných, regionálnych a miestnych úloh treba zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, a to aj po transformácii štruktúry siete múzeí.

Marihuana zo Slovenska

Drogoví díleri, ktorých zadržali začiatkom apríla v Szolnoku a ktorí na každom grame predanej marihuany zarobili 1300 forintov, si túto omamnú látku zháňali zo Slovenska. S odvolaním sa na hovorcu príslušného župného veliteľstva polície Györgya Lengyela o tom informovala agentúra MTI. Maďarské orgány sa následne cez istého 23-ročného občana MR zo Szolnoku, v ktorého byte našli 31 dávok spomínanej drogy pripravených na predaj, a cez istú kaviareň v prihraničnej obci Szőny neďaleko Komáromu, dostali na stopu pôvodu marihuany. Práve 25-ročný majiteľ a prevádzkovateľ spomínanej kaviarne je dôvodne podozrivý, že pravidelne zásoboval odberateľov marihuanou zo Slovenska.

Obmedzená diskriminácia proti Maďarom na Slovensku?

Správa Ministerstva zahraničných vecí (MZV) USA o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku za rok 1999 sa zaoberá aj situáciou maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na území Slovenska. V úvodnej časti uvádza, že na Slovensku ešte stále pretrváva obmedzená spoločenská diskriminácia proti maďarskej menšine. Správa zároveň doplňuje, že táto diskriminácia má údajne prebiehať v tých oblastiach, ktoré sú obývané nízkym počtom príslušníkov maďarskej menšiny. O ktoré oblasti na území Slovenska ide, však podľa bratislavského denníka Slovenská REPUBLIKA ministerstvo neuvádza.

Vo svojich správach spred niekoľkých rokov, teda z obdobia vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, MZV USA písalo o existencii otvorenej diskriminácie slovenskej vlády voči predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny. Otvorená diskriminácia sa teda v dôsledku zmeny vládnej garnitúry podľa najnovšej správy pretransformovala na diskrimináciu obmedzenú. V sekcii najnovšej správy nazvanej Národné, rasové a etnické menšiny sa ďalej dozvedáme, že väčšina Maďarov na etnicky zmiešaných územiach Slovenska nažíva so Slovákmi v mieri a pokoji. Aj napriek tomu však, uvádza sa ďalej v správe, sa za posledné roky vyskytli na Slovensku prípady podnecovania protimaďarských sentimentov, vyprovokované slovenskými nacionalistami.

Géza Csáth v slovenčine

V bratislavskom vydavateľstve Kalligram v týchto dňoch vyšla zbierka poviedok maďarského autora Gézu Csátha Matkovražda, ktorú preložil Karol Wlachovský. G. Csáth patril k silnej generácii maďarských umelcov, ktorá uzrela svetlo sveta v osemdesiatych rokoch minulého storočia, okrem literatúry sa zaoberal aj hudbou a výtvarným umením. Nevraviac o tom, že civilným povolaním bol lekár. Vo svojich poviedkach cez pozlátku každodenného života zostupoval až na dno duševného sveta človeka a vynášal na povrch skryté, „hrozné, divoké a bolestivé obrazy“, pričom záhady duše odhaľoval v rámci prirodzených ľudských vzťahov. Inštinktívne ho priťahujú hraničné zóny, aj keď vedú k sebadeštrukcii. Nejedna Csáthova poviedka patrí medzi s obdivuhodnou zdržanlivosťou napísané „diabolské“ diela svetovej literatúry, zanechal však po sebe len torzovité dielo, keď sa jeho život tragicky uzavrel v tridsiatich dvoch rokoch.

Podpora na vydanie národnostných kníh

Odbor pre národné a etnické menšiny Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR vypisuje súbeh na podporovanie vydania literárnych publikácií národnostných menšín v Maďarsku v materinskom jazyku v roku 2000 v celkovej hodnote 15 miliónov forintov.

Cieľom súbehu je podporiť vydávanie literárnych, resp. populárno-vedeckých a odborných diel v Maďarsku žijúcich národností v ich materinskom jazyku (prípadne dvojjazyčne).

Súbehu sa môžu zúčastniť celoštátne samosprávy menšín, civilné organizácie (spolky, združenia), ako i cirkvi (s odporúčaním danej celoštátnej menšinovej samosprávy) a vydavateľstvá, resp. inštitúcie s vydavateľským právom.

Súťažné práce majú obsahovať vyplnený formulár v dvoch exemplároch (s patričným prehlásením žiadateľa), jeden exemplár rukopisu, prehlásenie vydavateľstva o tom, že danú publikáciu mieni vydať, rozpočet vydavateľstva a tlačiarne s uvedením požadovanej sumy, ako aj odporúčanie lektora.

Termín zaslania súťažných prác: do 5. mája 2000. Súbehy budú vyhodnotené do 5. júna 2000.

Súbehu sa nemôže zúčastniť taký uchádzač, ktorý nevyúčtoval podporu udelenú z fondu ministerstva. Bližšie informácie možno získať na telefónnom čísle: (06-1) 484-7393 al. 484-7100 kl. 6840. Formuláre si možno zaobstarať v stránkovej kancelárii ministerstva (Nemzeti Kulturális Örökség Minisztériuma Ügyfélszolgálati Iroda, 1077 Budapest, Wesselényi u. 20-22.) alebo na národnostnom odbore ministerstva (NKÖM Nemzeti és Etnikai Kisebbségek Főosztálya, 1077 Budapest, Nagydiófa u. 11).

Výzva Slovenskej školy v Budapešti

Vedenie Slovenskej základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Budapešti oznamuje, že oslavy 50. výročia založenia inštitúcie sa budú konať dňa 3. júna 2000. Na stretnutie pozývame bývalých učiteľov a študentov, ako i sympatizantov našej školy. Po oficiálnej časti osláv bude nasledovať posedenie a občerstvenie s hudbou. Stravovanie a ubytovanie zabezpečíme na základe objednávky. Strava na jeden deň: obed 500.- Ft a večera 347.- Ft. Ubytovanie v trojposteľových izbách na jednu noc pre jednu osobu 1 200 Ft. Záujemci sa môžu prihlásiť osobne, písomne alebo telefonicky na adrese: Slovenská základná škola, gymnázium a žiacky domov, 1139 Budapešti, ul. Lomb č. 1-7, telefón: (06-1) 3500-401, 3500-402, resp. fax: 3500-485. Tešíme sa na stretnutie!

O slovensko-maďarských hraniciach

Novú budovu Hraničného oddelenia Policajného zboru (HO PZ) v Chľabe v okrese Nové Zámky otvoril 10. apríla minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner. Ako uviedol, Slovensko si musí plniť povinnosti voči susedným štátom už aj preto, lebo „tie, ktoré sú členmi schengenskej dohody, majú úzkostlivý záujem na tom, aby sa do ich krajín nedostávali migranti. Nová budova HO PZ bude plniť práve túto úlohu ochrany hraníc”. Dodal, že úlohou príslušníkov HO PZ bude aj filtrovanie prieniku ľudí, ktorí by sa podieľali na organizovanom zločine. Maďarsko-slovenské hranice sú podľa L. Pittnera v niektorých obdobiach kritickejšie ako ukrajinsko-slovenské, a to preto, lebo do Maďarska prichádzajú migranti používajúci Slovensko ako tranzitnú krajinu do západoeurópskych krajín.

Dvojpodlažnú budovu HO PZ v Chľabe začali stavať v roku 1997, jej finančné náklady dosiahli 25 miliónov korún. Novostavba bude slúžiť 11 príslušníkom PZ a 14 vojakom zabezpečovacej hraničnej služby. HO PZ v Chľabe stráži 16,4-kilometrový úsek hraníc, z toho osem kilometrov je na Dunaji a 8,5 kilometra na rieke Ipeľ. Podľa informácie riaditeľa HO PZ Ladislava Violu vlani mali päť prípadov, keď neoprávnene opustili územie Slovenska Rumuni, Juhoslovania a Maďari. V roku 1998 mali 21 prípadov, keď zadržali 79 osôb, medzi nimi aj dve prevádzačské skupiny s migrantmi najmä z Afganistanu.