4. marca 2001 ● Zo slovenskej tlače

Súbeh na vedeckých pracovníkov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku

Celoštátna slovenská samospráva (CSS) vypisuje súbeh na dvoch vedeckých spolupracovníkov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békéšskej Čabe na nasledujúce pracovné úseky:

1. Vedecký pracovník pre výskum dejín a kultúrnych dejín Slovákov v Maďarsku.

Úlohou spolupracovníka bude okrem výskumu aj usmerňovanie a organizovanie historického bádania (projektov) ústavu.

Podmienky prijatia:

- univerzitný diplom z odboru história-slovenčina,

- vedecký titul PhD,

- bádateľská prax v oblasti dejín Slovákov v Maďarsku.

2. CSS, s finančnou podporou Dolnozemského výskumného ústavu Maďarskej akadémie vied (MTA) a Výskumného ústavu menšín MTA vypisuje súbeh na vedeckého pracovníka pre súčasný spoločenskovedný, resp. sociologický výskum slovenskej národnosti v Maďarsku. Jeho úlohou bude aj menšinový výskum v spolupráci s menovanými akademickými ústavmi, predovšetkým v južno-dolnozemskom regióne.

Podmienky prijatia:

- spoločenskovedný univerzitný, resp. vysokoškolský diplom z niektorých vymenovaných disciplín: sociológia, politológia, ekonómia, hospodársky zemepis atď...,

- znalosť slovenského jazyka,

- určitá prax vo výskume.

K obidvom súbehom treba pripojiť:

- odborný životopis,

- kópie dokumentov o vzdelaní, vedeckom titule, o znalosti slovenského jazyka,

- bibliografiu vedeckých publikácií, ktorá môže obsahovať aj práce v rukopise.

Prihlášky treba podať do 23. marca 2001 na adresu CSS (1114 Budapest, Fadrusz u. 11/A). Konkurzné práce posúdi predsedom CSS menovaná porota 28. marca 2001. Nástup do práce vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku (Békéscsaba, Szabó D. u. 40-42.) od 2. apríla 2001, mzdy podľa platných predpisov a dohody. Záujemcovia sa môžu podrobnejšie informovať na telefónnom čísle CSS: 06-1-386-8759.

Menšiny v Maďarsku na prelome tisícročia

- pod týmto názvom usporiadala nadácia Maďarská kultúra v spolupráci s multikultúrnym a interetnickým časopisom Barátság v druhej polovici februára jednodňovú konferenciu. Dejiskom podujatia, ku ktorému došlo pod hlavným patronátom ministerky spravodlivosti Ibolyi Dávidovej, bola slávnostná sála v sídle nadácie na Námestí Sv. Trojice v areáli Budínskeho hradu. Konferencie sa zúčastnil o. i. podpredseda menšinového výboru parlamentu Miklós Csapody, predstavitelia verejného a kultúrneho života v Maďarsku žijúcich minorít, ako aj zástupcovia štátnych orgánov, vrátane Úradu pre národné a etnické menšiny a viacerých rezortov. Konferenciu viedol predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik a s úvodnými príhovormi vystúpili menšinový ombudsman Národného zhromaždenia MR Jenő Kaltenbach a štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti MR Csaba Hende. Obaja poukázali na výsledky ničivého pôsobenia diktatúr 20. storočia z hľadiska straty identity, kultúry a jazyka menšinových občanov. Potrianonske hľadanie vinníkov, horthyovský tvrdý režim, kádárovský proletársky internacionalizmus s obrazom spievajúcich a tancujúcich menšín - čiže takmer celé uplynulé storočie ohrozovalo naše národnosti vo svojej existencii. V poslednom desaťročí “vláskovité korienky”, ktoré napriek všetkému prežili, podľa rečníkov dostali historickú šancu zosilnieť, vzápätí však začali hroziť nové nebezpečenstvá, napríklad globalizácia alebo tzv. ideologická kríza. Spomedzi expertov z kruhu Slovákov v Maďarsku vystúpila s príspevkom profesorka Univerzity L. Eötvösa v Budapešti, renomovaná etnografka a vedúca békéščabianskeho Slovenského výskumného ústavu Anna Divičanová. Hovorila o. i. o úlohách menšinovej výskumnej činnosti hodnotiac doterajšie úspechy v tomto smere a naznačila alternatívu naplnenia pojmu kultúrna autonómia adekvátnym obsahom, k čomu je nevyhnutne potrebné riešiť vyhovujúce financovania národnostných aktivít, prípadne zapojením podnikateľskej sféry.

(fuhl)

Pojem európskej dimenzie

v ponímaní novomestskej slovenskej školy

Štyria pedagógovia Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v druhej polovici februára absolvovali študijnú cestu po Veľkej Británii. Ako to prezrádzajú i fotografie zo zahraničného pobytu, učiteľský zbor našej inštitúcie reprezentovali: riaditeľka školy Júlia Kucziková, jej zástupkyňa Zuzana Pandáková, angličtinárka a slovenčinárka Katarína Krafčenková; ako aj informatik Ladislav Kapi.

Čo bolo okolnosťou tejto návštevy? Ako jedna z účastníkov môžem hodnoverne prehlásiť, že podnetom našej cesty “pôvab” anglického februárového počasia určite nebol. Išlo o spoločné naplánovanie druhého roka švédsko-maďarsko-anglického projektu, nazvaného Vzdialení na míle, a predsa tak blízko alebo noví európski priatelia. Prvý rok úspešného projektu detí troch škôl finančne podporila verejná nadácia Tempus čiastkou 3600 euro.

Vďaka projektu si dnes desaťroční žiaci v anglickom Abingdone precvičujú maďarské i slovenské počítanie do desať a novomestskí najnadanejší z vyšších tried sa chystajú osvojiť si “Dobrý deň” a podobné výrazy po švédsky. Takýmto spôsobom sa pedagogický program školy obohacuje o nový fenomén - o európsku dimenziu. Je to mimoriadna príležitosť, iniciovaná Európskou úniou. Stredobod pozornosti projektu - žiačik - dokonca podľa nových možností Národnej kancelárie Socrates na budúci rok tiež dostane šancu vycestovať k spriateleným známym. Štyria najaktívnejší si budú môcť podať ruky a presvedčiť sa, či obsah videozáznamov, listov i e-mailov odrazil skutočnosť, či lokalita, ktorú opisovali, záľuby, zvyky a tradície školy i rodín sú skutočne tie, o ktorých sa zmienili tak v písomnej, ako i obrazovej forme.

Technicky i elektronicky zabezpečuje e-mailový kontakt v dostačujúcej miere stále sa rozrastajúce počítačové laboratórium novomestskej slovenskej školy. Vďaka podpore rodičov z dobročinných večierkov, ako aj slovenskej s. r. o. BSH Pumps and Drives a maďarskej Dunaferr Voest Alpine, ktoré školu vybavili počítačmi, dnes nie je pre deti problém dostať sa k textovým editorom, zaskenovať fotografie, alebo dostať sa na internetovú stránku vlastnej alma mater a cez ňu na link abingdonskej školy. Z nazbieraných materiálov prvého roka projektu sa žiaci chystajú zhotoviť výstavu, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta pri príležitosti Týždňa otvorených dverí slovenskej školy v dňoch 2. až 6. apríla, keď s veľkou radosťou očakávame všetkých záujemcov o dianie v našej škole.

(jk)

Podnetný prihraničný dialóg vo Svodíne

Aj o minulosti a súčasnom stave našej národnosti

Helsinské občianske združenie v Slovenskej republike, Spoločnosť slovensko-maďarského priateľstva v Štúrove a Obecný úrad vo Svodíne (v okrese Nové Zámky) dňa 24. februára vo svodínskom kultúrnom dome usporiadali priateľské stretnutie Slovákov z prihraničných Slovákmi obývaných obcí Maďarska s občanmi tohto regiónu. Na výborne pripravené a podnetné stretnutie prišli početní Slováci spod Pilíša - najmä z Kestúca (Kesztölc), Mlynkov (Pilisszentkereszt), Šárišápu, Hute (Pilisszentlélek) a Čívu (Piliscsév). Domácich zastupovali nielen občania národnostne zmiešaného Svodína, ale aj Štúrova, Nových Zámkov, Brutov, Veľkých Ludiniec, Mužle, Iže, Gbeliec, Imeľa a ďalších osád. O tomto regióne našej materskej krajiny treba vedieť, že v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom repatrianti z okolia Pilíša sa práve tu usadili v najväčšom počte. Účastníkov stretnutia úvodom privítali a pozdravili starosta hostiteľskej obce Dezider Nágel a predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka. Do Svodína prišli viacerí starostovia a mnohí predstavitelia obecných a slovenských samospráv našich pilíšskych lokalít, ako aj regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Mária Nagyová.

Na vydarenom podujatí úvodné slovo do diskusie predniesol archeológ a podpredseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Dr. Dušan Čaplovič, ktorý hovoril o najstaršom osídlení Karpatskej kotliny - pôvodnej vlasti našich predkov a ich domoviny - zdôrazňujúc v prvom rade odkaz multikultúrnosti a interetnickosti histórie. Podpredseda SAV za najväčšiu chybu slovenskej historiografie uplynulých desaťročí označil to, že sa zriekla uhorských dejín. Pritom história spoločného štátneho útvaru národov Karpatskej kotliny nielenže tvorí neoddeliteľnú súčasť histórie Slovákov a Slovenska, ale vlastne nadväzuje na veľkomoravskú tradíciu. Dr. D. Čaplovič vyzdvihol, že máme svoju históriu, za ktorú sa nemusíme hanbiť, ba máme byť na ňu hrdí. Inou otázkou je, že politika z času na čas sa snaží problémy prítomnosti prenášať do histórie, a to neraz nezmyselným spôsobom. Napríklad nepriateľstvá medzi etnikami Uhorska začali vznikať až koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Podpredseda SAV preto jednoznačne odmieta dodnes často hlásanú koncepciu tzv. tisícročnej poroby. Ako povedal, maďarizačné tendencie v Uhorsku nápadne zosilneli až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, keď maďarčina sa stala štátnym jazykom.

V plodnej diskusii vo Svodíne sa hovorilo najmä o spolužití občanov rozdielnej národnosti v Maďarsku a na Slovensku, o perspektíve slovensko-maďarských vzťahov v pohraničných oblastiach a o tzv. malom pohraničnom styku. V ďalších príspevkoch a v diskusii rezonovali také súčasné témy ako postavenie a životný pocit Slovákov v Maďarsku, pestovanie a používanie menšinového materinského jazyka v obidvoch susedných krajinách, cezhraničná spolupráca regiónov Štúrovo-Ostrihom, výstavba mosta cez Dunaj a podobne. Vo vystúpení viacerých účastníkov podujatia odznelo, že nestačí iba deklarovať určité práva menšín, potrebné sú garancie, financie a konkrétne praktické kroky. Za jeden z nich môžeme označiť aj tento svodínsky občiansky dialóg, ktorý charakterizoval predseda Helsinského občianskeho zhromaždenia v SR František Broček takto: “Naším cieľom je - na rozdiel od politikov - kultivovať vzťahy medzi občanmi rôznych národností, nielen slovenskej a maďarskej národnosti, ale tu na juhu Slovenska predovšetkým medzi Slovákmi a Maďarmi. A máme skúsenosť veľmi pozitívnu, že ľudia, ktorí k nám prichádzajú, hovoria veľmi otvorene o svojich problémoch, čo má pre nás význam, aby sme o tom vedeli a aby sme mohli prostredníctvom našej organizácie pôsobiť na politické kruhy, aby sa určité veci, ktoré nie sú v dobrom stave, zlepšovali.” Predseda Združenia maďarsko-slovenského priateľstva Jozef Slabák vysvetlil príčiny usporiadania fóra tohto druhu tým, že je potrebné vecne a odborne hovoriť o problémoch, ktoré sužujú menšiny v oboch krajinách a zároveň treba hľadať možnosti rozvoja slovensko-maďarskej spolupráce.

Na svodínskom stretnutí vystúpilo viacero osobností slovenskej i maďarskej menšinovej spoločnosti so svojimi príspevkami. Riaditeľ miestnej základnej školy Karol Krško uviedol konkrétne príklady na prejavy etnickej tolerancie v spolužití Slovákov a Maďarov v národnostne zmiešanom prostredí. Bývalý riaditeľ maďarskej základnej školy v Štúrove Alajos Csicsay hovoril o pestovaní a používaní materinského jazyka Maďarov na Slovensku. Ako povedal, v tomto meste vzájomný rešpekt ľudí sa prejavuje aj v takých (navonok) maličkostiach, že keď sa stretne Slovák a Maďar, obyčajne sa pozdravia a prihovoria k sebe v materinskom jazyku toho druhého. Pokiaľ ide o národnostné školstvo (a dodajme, že trochu zovšeobecňujúc o celé menšinové, ba i ľudské bytie), násilie sa vždy vracia ako bumerang. O rozvíjajúcej sa spolupráci regiónov Ostrihom a Štúrovo referoval J. Slabák a primátor Ján Oravec, ktorý uviedol, že štúrovský región zápasí s 30-percentnou nezamestnanosťou. Ostrihomský závod Suzuki už teraz zamestnáva 120 pracovníkov zo slovenskej strany Dunaja, po výstavbe Mostu Márie Valérie tento počet sa dozaista zvýši. V okolí Štúrova plánujú zriadiť nový priemyselný park, v ktorom by sa mohli udomácniť o. i. subdodávatelia firmy Suzuki. Mestá Ostrihom a Štúrovo sa mienia funkčne dopĺňať aj pokiaľ ide o turistiku, týmto zámerom chcú sprevádzkovať spoločné turistické centrum.

Predseda Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a regionálny radca CSS Imrich Fuhl na svodínskom stretnutí vystúpil s koreferátom O súčasnom postavení Slovákov v Maďarsku. Vychádzal z toho, že najdôležitejšou podmienkou pretrvania tej-ktorej menšiny je zabezpečenie pestovania materinského jazyka a možnosti kultúrneho života ako aj existencia siete škôl v materinskom jazyku. Táto požiadavka platí vo zvýšenej miere pre tzv. ohrozené menšiny, medzi ktoré právom môžeme zaradiť slovenskú minoritu v Maďarsku. Východisko zo súčasnej slepej uličky aj v našom prípade môže znamenať iba komplex inštitucionálnych záruk na zabezpečenie aspoň tých najzákladnejších podmienok plnohodnotného menšinového života. I. Fuhl potom o. i. povedal: “Oživenie či často (iba) spomínaná revitalizácia Slovákov v Maďarsku ani nezávisí natoľko od - inak vôbec nie bezchybnej - menšinovej legislatívy, ako od toho, nakoľko je vláda ochotná finančne oveľa výraznejšie ako doteraz podporovať našu Slovač. Treba otvorene povedať, že naše národnostné samosprávy, ktoré by mali predstavovať vrchol demokracie pre národnostné menšiny, nielenže nedisponujú potrebnými finančnými prostriedkami, ale nemajú dosť právomocí a ani nie sú samosprávami v tom pravom zmysle slova. Ich vzťah k obecným či mestským samosprávam, k štátnym orgánom a inštitúciám je napriek formuláciám zákona v praxi jednoznačne podriadený.”

Podpilíšsky rodák, básnik, publicista a podpredseda Slovenskej samosprávy v Budapešti (SSB) Gregor Papuček vo svojom príspevku poukázal o. i. na to, že patričné orgány sa u nás občas správajú, akoby nepotrebovali nieže uvedomelú, ale nijakú slovenskú národnosť. Preto všetko, čo robia “pre ňu”, je len zdanlivé, v skutočnosti je to vlastne proti nej. G. Papuček svoje tvrdenie demonštroval na príklade nášho tzv. slovenského školského systému, proti ktorému od nás oveľa uvedomelejšia maďarská menšina na Slovensku by rázne protestovala, lebo by sa oprávnene cítila ohrozená vo svojej existencii. “Za takýchto okolností u nás sa dá hovoriť skôr o zanedbávaní slovenčiny než o jej pestovaní. Keďže sa u nás slovenský jazyk zanedbáva, ťažko je hovoriť o jeho používaní. (...) Plačlivý stav slovenčiny v Maďarsku dokonale odzrkadľuje spôsoby vyše storočného prístupu kompetentných úradov štátu k slovenskej národnosti, k slovenskej kultúre a k jej podstate, k slovenskej reči,” - povedal o. i. G. Papuček.

Program doplnila prehliadka výstavy “V znamení kríža a polmesiaca” z obdobia tureckej moci v Uhorsku, inštalovanej v budove starého svodínskeho obecného domu. Po spoločnej večeri v kultúrnom dome s veľkým úspechom vystúpil Páví krúžok z Kestúca. Na záver stretnutia pri bielych stoloch sa potom opäť rozprúdila živá beseda a ozýval sa i spoločný spev.

(fuhl)

Segedín - Rozšírené zasadnutie Masovokomunikačného podvýboru CSS

Podvýbor pre masmédiá a vydavateľskú činnosť Celoštátnej slovenskej samosprávy na zasadnutí, ktoré sa konalo 27. februára t. r., prediskutoval smernice činnosti redakcií slovenských vysielaní Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie. Nakoľko tieto redakcie sídlia v Segedíne zasadnutie prebiehalo v tomto meste. Rokovanie, ktorého sa zúčastnila podpredsedníčka CSS Etela Rybová, viedla predsedníčka Kultúrneho výboru Alžbeta Hollerová Račková. Ako pozvaní hostia boli prítomní všetci pracovníci slovenských redakcií MR a MTV. Účastníkmi rozšíreného zasadnutia vypracovaný dokument bude predložený Predsedníctvu a Valnému zhromaždeniu CSS.

Evanjelická luteránska cirkev v Maďarsku - Delegácia CSS u nového predsedu- biskupa Imre Szebika

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, členka Náboženského podvýboru pri CSS, putujúca evanjelická farárka Alžbeta Nobiková a predsedníčka Náboženského podvýboru Ildika Klauszová Fúziková zavítali 27. februára 2001 do sídla Severného dištriktu Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku, kde sa stretli nedávno zvoleným predsedom- biskupom Dr. h.c. Imre Szebikom. Cieľom návštevy bolo osobné stretnutie s novozvoleným predsedom- biskupom I. Szebikom, starostlivosť o praktizovanie náboženského života slovenských evanjelikov, náboženská výchova v materinskom jazyku a vytvorenie misijného strediska pri Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore na Lutherovom dvore v Budapešti. Pán biskup Imre Szebik zdôraznil, že v evanjelickej cirkvi je už päťstoročnou tradíciou liturgia v materinskom jazyku, čo sa vzťahuje aj na pastoráciu národností žijúce v Maďarsku - na Slovákov a Nemcov. Cirkev sa bude strať aj naďalej, aby tieto tradície žili aj naďalej a spolupráca s veriacimi a rôznymi inštitúciami bola bez problémov. Ďalej sa zmienil aj o tom, že počas predošlých 50-tych rokov práve evanjelická cirkev urobila najviac v záujme toho, aby si národnosti zachovali svoj materinský jazyk. Veď kazateľnica je dôležitým prostriedkom na to, aby slúžila aj pre pestovanie jazyka. Vedenie evanjelickej cirkvi aj naďalej bude pokladať za svoju dôležitú úlohu vychádzať v ústrety nárokom veriacich, čo je pre ňu teoretickým základom. Pán Szebik podotkol, že spolupráca Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku s Evanjelickou cirkvou a.v. na Slovensku, zvlášť generálnym biskupom Doc. ThDr. Júliusom Filom, ktorý je aj podpredsedom Svetového luteránskeho zväzu je dobrá. V máji tohto roku sa usporiada medzinárodná konferencia v Bratislave, organizátorom ktorého bude pán Szebik. na nej sa bude hovoriť o.i. aj o pastorácii maďarských evanjelickov žijúcich na Slovensku.

Predseda CSS Ján Fuzik gratuloval novozvolenému predsedovi - biskupovi I. Szebikovi a zdôraznil, že doterajšie pracovné kontakty s Evanjelickou luteránskou cirkvou v Maďarsku boli dobré. A takto sa mohla stať putujúcou farárkou Alžbeta Nobiková pre slovenských evanjelikov žijúcich v Maďarsku. Smer je správny, dobré základy sú dané, musí sa to však v budúcnosti dosiahnuť, aby sa obsahová náplň skvalitnila. Predsedníčka Náboženského výboru Ildika Klauszová Fúziková informovala pána biskupa o tom, ako prebieha pastorácia slovenských rímsko- a gréckokatolíkov, resp. ako funguje slovenská katolícka misia pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti. Zdôraznila, že cieľom je dostať slovenského kňaza z materskej krajiny, ktorý by okrem pastorácii mal na starosti aj náboženskú výchovu v našich školách. Putujúca evanjelická farárka Alžbeta Nobiková zdôraznila, že v Maďarsku vo všetkých troch dištriktoch - Severný, Južný a Zadunajský žijú slovenskí evanjelici, ktorých má ona na starosti. Slovenskí evanjelici žijú v 60 osadách. Preto by bolo žiaduce, aby jej celoštátna pastorácia patrila do kompetencie predsedu Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku. A v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore pri Lutherovom dvore v Budapešti by sa malo vytvoriť misijné stredisko pre evanjelikov žijúcich v Budapešti a na okolí, lebo majú o to záujem. Tu by sa okrem pravidelných slovenských bohoslužieb konali porady, konferencie, organizovali by sa vzdelávania pre učiteľov náboženstva, a mohol by sa vytvoriť aj klubový život pre mládež a dospelých. Pani Nobiková zdôraznila, že v záujme odovzdania duchovného dedičstva je potrebné na našich školách skvalitniť náboženskú výchovu v materinskom jazyku. K dosiahnutiu tohto cieľa osobne sľúbil generálny biskup ECAV-u na Slovensku J. Filo pomoc, menovite vyslal by mladého kňaza zo Slovenska. Hosťujúci kňaz by v našich slovenských školách učil náboženskú výchovu, aby dar viery, spolu s pestovaním reči po predkoch odovzdali mladšej generácie. Mohlo by to byť nasledovaniahodné z hľadiska dobrej národnostnej politiky pre susedné štáty, najmä našej materskej krajiny.

(if)

„Stál som pred najväčším rozhodnutím svojho života” - Stretnutie so Zlatkom Papučkom, študentom IV. ročníka Budapeštianskej slovenského gymnázia

Prvého marca vypršal termín podania prihlášok na vysokoškolské štúdiá. Keď človek stojí pred takým veľkým rozhodnutím, že si má vybrať vysokoškolskú inštitúciu, ktorá mu môže sprostredkovať čo najviac vedomostí a informácií ohľadom svojej budúcej profesie, nemá ľahkú úlohu. Najmä v dnešnom svete, keď si ani nevie dopredu naplánovať svoju budúcnosť, lebo všetko sa mení z jednej chvíle na druhú.

Sú takí ľudia, ktorí už od malička vedia, čím chcú byť, aké zamestnanie si chcú vybrať. Samozrejme, toto rozhodnutie môže ovplyvniť aj rodinné zázemie. Nie náhodou sa neraz „dedia” profesie v rámci jednej rodiny z pokolenia na pokolenie. Takto sa potom vytvárajú napríklad advokátske, lekárske či novinárske „dynastie”.

Študenta IV. ročníka budapeštianskeho slovenského gymnázia Zlatka Papučka hádam netreba predstaviť čitateľom Okienka, veď už od malička publikuje svoje literárne diela aj na stránkach nášho týždenníka. V posledných rokoch sa aktívne spolupodieľal aj na príprave našej hádankárskej súťaže. Nechcem vymenovať všetky jeho aktivity na slovenskom poli (hoci by sa o tom dalo veľa písať), radšej sa pozrime na jeho predstavy o ďalšom štúdiu, keďže o niekoľko mesiacov opustí svoju alma mater.

- Prah Budapeštianskej školy som prvýkrát prekročil roku 1989. Usiloval som sa osvojiť si slovenský jazyk. Základné znalosti som si priniesol z domova, keďže zo strany obidvoch rodičov som slovenského pôvodu. Po skončení základnej školy bolo samozrejmé, že budem pokračovať v štúdiu na slovenskom gymnáziu. Dnes, keď sa aj moje stredoškolské štúdium pomaly chýli ku koncu, som musel uvažovať o svojich ďalších plánoch.

- K čomu si dospel?

- Mojim prvoradým cieľom je dobre zmaturovať. Veď to je základ, vlastne odrazový mostík k vysokej škole či univerzite. V dnešnom svete treba veľa vedieť k tomu, aby sa človek mohol úspešne uplatniť ako dospelý. Tieto vedomosti, ktoré musia byť širokého záberu, sa dajú pozbierať len postupne, dôsledným využívaním času a možností. V lete som chodil na kurz angličtiny, lebo viem, že ju budem potrebovať. Ani bez dobrého ovládania výpočtovej techniky sa človek nezaobíde, preto veľa svojho voľného času trávim pri počítači. Ale najviac času venujem príprave na maturitné predmety.

- Prihlášky na vysoké školy bolo treba odovzdať do 1. marca. Kam si si ty podal prihlášku?

- Priznám sa, že moje plány do budúcnosti ešte nie sú úplne vyhranené. Všeličo sa môže zmeniť, čo prípadne ovplyvní moje rozhodnutie. Viackrát som bol v Bratislave a všimol som si, že moji tamojší rovesníci pohotovejšie komunikujú než ja, majú bohatšiu slovnú zásobu. Potreboval by som sa dostať na ich úroveň. Preto som sa rozhodol podať si prihlášku do Bratislavy na Ústav jazykovej a odbornej prípravy Univerzity J. A. Komenského. Tam by som si doplnil jazykové znalosti zo slovenčiny a pripravoval by som sa na prijímacie skúšky z odborných predmetov. Za ten rok by som sa iste dostal bližšie aj k odpovedi na otázku: akým smerom sa poberať ďalej, čo by bolo pre mňa najúčelnejšie?

- Zato nejakú predstavu už určite máš?

- Zatiaľ uvažujem o žurnalistike. Napísal som už veľa básní, aj v krátkej próze som už niečo vykonal, a publikoval som aj niekoľko článkov práve vo vašich novinách a v časopise Budapeštiansky Slovák. Pokúšal som sa aj ilustrovať svoje literárne “dielka“, dokonca som už ilustroval aj jednu zbierku básní. Možno by sa mi oplatilo v mojej „novinárskej aktivite” pokračovať, preto som sa rozhodol študovať žurnalistiku v našej materskej krajine.

Na záver mi neostáva len poďakovať sa Zlatkovi zato, že sa nám zdôveril a držať mu palce, aby sa jeho predstavy splnili. Po absolvovaní univerzity v Bratislave ho čakáme naspäť medzi nás, lebo dobrí novinári sú vždy potrební, najmä keď sú aj slovenskí!

(k. k.)

Slovenský bál v Békéšskej Čabe

V Békéšskej Čabe sa už ani nepamätajú, v ktorom roku prebiehal prvý slovenský ples. Je tomu už asi 30 rokov. V poslednom desaťročí je organizátorom tohto podujatia Čabianska organizácia Slovákov. Tohoročný tradičný balíčkový bál sa konal 17. februára vo veľkej sále kultúrneho domu Tégla vo Viniciach. Okolo stolov sedelo viac ako 300 ľudí, ktorí si priniesli svoje domáce pochúťky v pletených košíkoch, aby sa priatelia a známi navzájom mali čím ponúkať. Štrngalo sa dobrou slivovicou, voňala čerstvá pečená klobása a zákusky boli nielen chutné, ale aj krásne. Ples otvoril člen predsedníctva ČOS Michal Tóth, ktorý prítomných upozornil aj na práve prebiehajúce sčítanie ľudu a vyzval ich k vyznaniu svojho pôvodu a národnosti. Obecenstvo do tanca naladili členovia klubu spoločenského tanca. Hudbu zabezpečila obľúbená čabianska skupina Štefana Lúštika Melody, ktorá vyhrávala až do rána. Slovenské melódie a tanec spestril aj Juraj Aradski, ktorý v prestávke zabával prítomných oblečený za Cigánku. Na plese nechýbala ani tombola. Jedna z cien bol obraz výtvarného krúžku slovenskej školy, ktorý bude zdobiť byt mladého Slováka.

A. I.

Zábava - práca - pochúťky

Tento náš dnešný svet nie je dobre zariadený. Naša generácia pomaly nemá čas na nič. Utekáme z jedného pracoviska na druhé, kazíme si nery a zdravie vo víre každodenných úloh, zabudneme na meniny, narodeniny našich príbuzných, nemáme čas si vypočuť sťažnosť svojho známeho, nemáme čas na svoje deti atď. V živote našich materí a otcov každodenná robota, vykonávanie úloh v domácnosti poskytovali aj viacero príležitostí na kus reči, na spev a na zábavu, na odovzdávanie mravov a nepísaných zvykov vďaka ktorých rodina, užšie spoločenstvo dávalo svojim členom istotu a teplo. Pomyslime iba na priadky alebo páračky! Čabianska organizácia Slovákov vynakladá veľké úsilia, aby naše hodnoty prežívali, aby sa tradovalo to, čo stojí za to.

Gágorčeky

Členky ženského spolku v Mederi sa rozhodli poločne robiť gágorčeky. Je to cestovina robená ihlicou na brde (Komlóšania ich nazývajú brdovce), ktorá sa varí do slepačej polievky. Všimnite si na fotografii šikovné staré prsty, krásnu žltú cestovinu a brdo!

Tekvica

Členovia klubu gazdiniek sa rozhodli vo Viniciach vykúriť pec a upiecť tekvice. Pochúťka je plná dobrých vitamínov!

(a. i.)

Slovenský inštitút Budapešť - Netradičná módna prehliadka

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky Štefan Markuš a riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Karol Wlachovský pozvali milovníkov moderného tanca, módy a šperkov na netradičnú módnu prehliadku odevov a šperkov, ktorá sa konala 22. februára v divadelnej sále SIB. Prehliadka odevov a šperkov bola netradičná preto, lebo modely, autorské umelecké kolekcie Vladimíry Bebčákovej a šperky z dielne Eugena Jambora & Jany Jamborovej predviedli Tanečná skupina Allegro, ktorej umeleckou vedúcou je Janet Bučková. Módna návrhárka Vladimíra Bebčáková napriek svojmu mladému veku sa dokázala dokonale zviditeľniť nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Okrem krátkodobých študijných pobytov v Taliansku dostala ocenenie zo súťaže Kolekcia sezóny 1999 na medzinárodnom veľtrhu v Trenčíne za prekrásne odevy z pštrosej kože a zahraničné ocenenia v Miláne a Pekingu. V Slovenskom inštitúte predvedené kolekcie Vladimíry Bebčákovej boli plné lyriky a harmónie.

Štúdio a firma Eugena a Jany Jamborovej prezentovali moderný šperk, zhotovený modernou technológiou a z kvalitného materiálu – zo zlata, striebra a drahých kameňov. Jamborovci uznávajú klasické princípy a zároveň ponúkajú svojou tvorbou čosi vzácne moderné, nadčasové, čosi za hranicou prchavých módnych trendov. Šperk ako výtvarnú esenciu, nie doplnok, šperk ako sebavyjadrenie osobnosti, šperk náročný a jedinečný... Vznik bratislavskej Tanečnej skupiny Allegro sa viaže k roku 1982. Roku 1988 sa skupina prezentovala na verejnosti svojím prvým celovečerným programom. Allegro patrí k tým skupinám, ktoré sa snažia naďalej zotrvať a propagovať slovenský moderný tanec a veru sa jej to aj darí. Roku 1993 vchádza Allegro do obdobia, kedy do vedenia súboru prichádza bývalá členka Tanečného divadla BRALEN a TORZO BALETU Janet Bučková. Skupina získala prvé ocenenie na celoslovenskom festivale moderného scénického tanca v roku 1988 v Banskej Bystrici. Zúčastnila sa na medzinárodných festivaloch v Nemecku, Poľsku a Francúzsku. Súbor tvoria študenti stredných a vysokých škôl, ktorí sa venujú scénickému tancu pod odborným vedením skúsených profesionálnych tanečných pedagógov. Tanečná skupina Allegro napriek tomu, že funguje na amatérskej báze, dosahuje profesionálne výsledky, čo potvrdzuje niekoľko významných ocenení na festivaloch – na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Poľsku a Francúzsku. Skupina odchovala už viac ako 500 tanečníkov, množstvo choreografov a hromadu tanečných pedagógov. Nezostáva svojmu menu nič dlžná a naďalej pokračuje vo svojom smere - umeleckom i kolektívnom, za svojím cieľom byť jedným z umeleckých pojmov, na ktoré môže byť Slovensko hrdé. Popretkávaním tanca a módy nesklamali ani očakávania umeniachtivých budapeštianskych divákov.

(if)

ZÁUJEMCOM O VYSOKOŠKOLSKÉ ŠTÚDIUM V SEGEDÍNE

Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza pri Segedínskej univerzite (KSJaLSU) ponúka možnosti denného štúdia slovenského jazyka a literatúry absolventom slovenských gymnázií, resp. maďarských gymnázií, odborných i stredných škôl, ktorí ovládajú slovenský jazyk aspoň na základnom stupni. Prednosti štúdia slovenčiny na našej fakulte:

·      možnosť kombinácie slovenčiny s akýmkoľvek (humanitným čí prírodovedným) predmetom čí odborom (pedagogika, kulturológia, atď...),

·      polročná jazyková stáž na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre (na Slovensku),

·      podľa záujmu možnosti paralelného štúdia na univerzitných odboroch,

·      v rámci slovenčiny študenti si môžu osvojiť slovensko-maďarskú verejno-správnu a obchodnú terminológiu,

·      výber študentov sa koná na základe ústneho prejavu (písomné prijímacie skúšky sme zrušili),

·      záujemcov na KSJaLSU čaká rodinná, otvorená, tvorivá atmosféra.

Naďalej pretrváva možnosť prihlásiť sa aj na diaľkové štúdium. Informujte sa telefonicky na čísle: (62)546092.

Slovenský deň v Poľnom Berinčoku

Poslednú februárovú sobotu bolo Osvetové stredisko v Poľnom Berinčoku dejiskom stretnutia slovenských kultúrnych skupín z Békéšskej župy. Hlavná organizátorka akcie, predsedníčka Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Júlia Borgulová privítala členov ľudových speváckych zborov z Kondorošu, z Čabačudu, Békéšskej Čaby a, samozrejme, domáci páví krúžok. Cieľom Slovenského dňa, ktorý sa konal už po druhý raz, bolo posilniť pestovanie tradícií a zosilniť príbuzenské a priateľské styky medzi okolitými Slovákmi. Ako uviedla Júlia Borgulová, Slováci v Poľnom Berinčoku chcú týmto podujatím prispieť k spestreniu palety akcií národnostných menšín.

Program sa začal oficiálnymi pozdravmi, po ktorých miestni škôlkári zarecitovali krátke básničky - najprv po slovensky, neskôr po maďarsky. Deti odovzdali vedúcim skupín pamätné plakety, kvety a nadôvažok zaspievali kyticu slovenských ľudových piesní z Poľného Berinčoku. Po nich deti z Materskej školy na ulici Zoltána Kodálya v Poľnom Berinčoku predviedli Rozprávku o repe. Na javisku ich vystriedali hosťujúce pávie krúžky a domáci speváci. Stretnutie sa skončilo slovenským bálom.

A. M.

Zatvoria kestúcky závod na výrobu tapiet

Výrobky kestúckeho závodu na výrobu tapiet v uplynulých dvoch desaťročiach charakterizovala vysoká kvalita, o čom najrukolapnejšie svedčila aj Veľká cena BNV. Győrsky podnik Graboplast svoj kestúcky závod na výrobu tapiet teraz zatvára. Podľa manažérky Ágnesy Mónusovej Graboplast kúpil tento prosperujúci závod r. 1996, keď o kestúcke tapety prejavovali mimoriadne veľký záujem na ruskom trhu. O dva roky neskôr finančná kríza v Rusku veľmi nepriaznivo zasiahla tento dopyt. Paralelne s tým o desať percent klesol obrat na domácom trhu. Manažment győrskeho podniku sa preto rozhodol, že výrobu tapiet koncentruje na jedno miesto. Výrobné kapacity kestúckeho závodu prevezie do Győru a tam bude vyrábať kvalitné tapety. Štyridsiatim trom zamestnancom kestúckeho závodu pomáha pri hľadaní pracovných možností aj župné stredisko práce. Umiestniť sa v tomto regióne nie je totiž ľahkou záležitosťou.

Slovenská menšinová samospráva v Teranoch - Prispieva k rozvoju kultúrneho života osady

Vo väčšine osád, kde pôsobila slovenské menšinové samosprávy, sa obohatil spoločenský a kultúrny život. Ľudia prijali tieto zbory, vítajú ich činnosť a počítajú s ňou. Prevažná väčšina úspešne spolupracuje s obecnou samosprávou, ktorú spravidla odbremeňuje od istých povinností, najmä kultúrneho rázu. Tak je tomu aj v malej novohradskej osade Terany, kde od sedemdesiatych rokov usmerňovali kultúrne dianie a zapájali sa takmer do všetkých aktivít manželia Mucsinovci. Časť týchto úloh dnes vykonáva trojčlenná slovenská menšinová samospráva vedená predsedníčkou, evanjelickou farárkou Hildou Gulácsiovou, rodenou Fabulyovou, ktorej pomáhajú poslankyne Edita Brozsóová, rodená Kusnyárová a Uršuľa Dudásová, rodená Csordásová. Pri návšteve Terian sa mi podarilo stretnúť sa s kompletným poslaneckým zborom. Hneď na úvod sme sa spýtali, ako sa slovenským poslankyniam darí spolupracovať s obecnou samosprávou na čele so starostom Júliusom Mucsinom.

- Dobre sa nám spolupracuje, veď máme spoločné ciele. Napríklad poriadanie národnostných dní sa stalo v Teranoch peknou tradíciou. Na ich príprave sa podieľame spoločne s veľkou samosprávou a ostatnými spoločenskými, resp. civilnými organizáciami osady. Našou spoločnou snahou je z roka na rok obsahovo a formálne obohacovať toto národnostné podujatie, ktoré mobilizuje čoraz viac účastníkov i divákov. Finančné prostriedky k tomu sa snažíme zadovažovať prostredníctvom nadácií. Myslíme si, že po skromných začiatkoch v sedemdesiatych rokoch bol program a celková úroveň posledných ročníkov na slušnej úrovni, - konštatovala Hilda Gulácsiová Fabulyová.

Poslankyne svorne tvrdili, že v prvom a druhom volebnom cykle bolo hlavným cieľom slovenského zboru vštepiť deťom a mládeži lásku k pestovaniu slovenských ľudových tradícií. Ani v súčasnosti od neho neodstúpili. Vynikajúcim prostriedkom k tomu je výučba slovenského jazyka, v škôlke a na nižšom stupni základnej školy. Veľkou zásluhou učiteľky Zuzany Oczotovej je, že škôlkári prichádzajú do prvej triedy so slušnou slovnou zásobou. Žiaci vyšších tried potom môžu pokračovať vo výučbe slovenčiny v Sudiciach. Možnosť voľby západných jazykov je však veľkou konkurenciou a znižuje záujem o slovenčinu. Sú však aj pozitívne príklady, keď si žiaci vyberú slovenčinu po skončení základnej školy - napr. na odbornej strednej škole v Balašských Ďarmotách.

Úspešná kultúrna činnosť prebieha v kruhu školskej i mimoškolskej mládeže. Svedčilo o tom vystúpenie mladých Terančanov na Národnostných dňoch v Banke, ako aj na Slovensku. Detská skupina sa založila ešte v 70. rokoch a úspešne prezentuje miestne ľudové tradície. Veľké zásluhy na tom má Ibolya Mucsinová, s ktorou môžu aj v súčasnosti počítať, ak potrebujú pomoc. Folklórny súbor dospelých momentálne nemajú, ale veria, že mládež bude pokračovať v záslužnej práci aj neskôr, v dospelom veku. Obe samosprávy osady to môžu považovať za svoju spoločnú úlohu nasledujúceho obdobia.

Menšinová samospráva pokladá za mimoriadne dôležité postupne zlepšovať podmienky výučby slovenského jazyka. V záujme toho využíva možnosti rôznych nadácií. Má za sebou niekoľko úspešných súbehov. Takisto za dôležité považuje, aby si deti precvičovali materinský jazyk v slovenskom prostredí. Takúto možnosť im poskytujú ekumenické biblické tábory, kde sa s nimi zaoberajú aj slovenskí teológovia.

Slovenská menšinová samospráva v Teranoch vynakladá veľké úsilie na vytvorenie miestnej národopisnej zbierky. Získala na ňu prostriedky z nadácie a postupne ju dáva do poriadku. Národopisný materiál už čiastočne zozbierala, ale expozíciu postupne dopĺňa, takže zber prebieha aj v súčasnosti. V prvej etape zariadi a odovzdá do prevádzky dve miestnosti. Taktiež sa podarilo zozbierať materiál k zariadeniu kováčskej dielne. V najbližšom období chce dať obnoviť a zariadiť samotnú dielňu.

Slovenská menšinová samospráva sa aktívne podieľa na nadväzovaní a pestovaní priateľských stykov, v súčasnosti s Opatovskou Novou Vsou na Slovensku. Pomáha v organizovaní výmenných návštev a spoločných programov. Na upevňovaní stykov zo Slovenskom sa podieľa aj evanjelická cirkev, ktorá spolupracuje s evanjelickým cirkevným zborom v Záhorci. V znamení spoločných koreňov obyvateľov Terian a Opatovskej Novej Vsi budujú v oboch osadách rovnaké zvonice, o ktorých sme sa v našich novinách už zmienili. Sú to unikátne objekty, originálne symboly spoločnej histórie. Pestovaniu slovenského jazyka slúži aj postupne sa rozširujúci fond slovenských kníh v obecnej knižnici. Trojčlenná slovenská menšinová samospráva v Teranoch je hlboko oddaná tamojšej Slovači a svojou svedomitou, mnohostrannou činnosťou významne prispieva k zachovaniu slovenského jazyka a ľudových tradícií Terančanov.

(ma-)