V Slovenskej základnej škole v Sarvaši v spolupráci s Kultúrnym spolkom sarvašských Slovákov – Vernosť je už tradíciou varenie lekváru. Tohto roku sa varil v troch kotlíkoch.

Slivky ponúkli viaceré rodiny a učitelia. Keďže počasie nedovolilo lupkanie sliviek na dvore, žiaci šiesteho ročníka vykôstkovali všetky slivky v školskej aule. Bola tu dobrá nálada, aj segedínska televízia počas dvoch dní zachytávala jednotlivé fázy práce. Riaditeľka školy Zuzana Nemčoková a zástupkyňa riaditeľky Anna Franková ich sprevádzali a dokumentovali celú akciu. Na druhý deň skoro ráno prišli členky spolku, aby spolu so žiakmi školy uvarili lekvár. Údržbár Ján Skorka sa postaral o technickú prípravu.

„Voľakedy lekvár varili vo veľkom medenom kotle pre celú rodinu. Tak sa vždy stretli všetky žienky v rodine,“ začal svoje rozprávanie Ján Gyurcsik, člen spolku Vernosť. „Na lekvár sa nikdy nepoužívali slivky, ktoré padli na zem prirodzeným spôsobom. Okolo stromu sa vždy rozložili plachty a na ne sa slivky striasli zo stromu. Po umytí a vykôstkovaní sa nakladali do kotla. Potom sa pod kotlom založil oheň, ktorý musel byť malý, aby slivky, a neskôr lekvár, neprihoreli. Voda a cukor sa nikdy nepridávali. Dôležité ho bolo neustále miešať, kým lekvár dostatočne zhustol. Musel byť mazľavý, aby sa dal natrieť na chlieb a lesklý. Výroba lekváru bola zdĺhavá práca. Keď som bol malý, bolo dôležité, aby v prvom rade lekvár jedli deti. No aj jedlá sa tiež pripravovali z tejto základnej suroviny. Osobitnou lahôdkou bol lekvár s orechmi. Dobre uvarený lekvár vydržal nielen rok, ale aj viac rokov. V moderných domácnostiach už slivkový lekvár nepoužívajú, ale zato ešte vďačne ho kúpia v menšom množstve. Kedysi pri sarvašských domoch na jar kvitlo veľa slivkových stromov rôznych druhov sliviek na zaváranie. Žlté a zelené, ale na varenie lekváru boli zrelé modré bystričky, a výborné modré slivky, veľmi dobrej chuti.” Deti ho s otvorenými ústami počúvali.

Pri varení sliviek pomáhali aktívne členky spolku a učiteľky Ildikó Petrásová, Zlatica Lišková, Zuzana Szitová, Margita Kmotriczová, Anna Podaniová, Eva Kertiová, Marianna Grófová, Jutka Szilágyiová-Ráczová. Pri miešaní sa striedali skoro všetky učiteľky a žiaci nižšieho a vyššieho stupňa.

Kultúrny spolok Vernosť vo veľkej miere prispel k udržiavaniu tradícií. Vedenie spolku sa zúčastnilo aj na XIX. ročníku tradičných trojdňových Slivkových dní v Sarvaši, ktoré mali veľký úspech.

(zl)

Foto: autorka