Už pri svojom opätovnom založení pred niekoľkými cyklami si stanovila Slovenská samospráva II. obvodu Budapešti za svoj cieľ šírenie informácií o slovenských obyvateľoch Budapešti zábavnou formou, napríklad kvízmi. Hoci sa už na osvetových kvízových popoludniach stretli raz aj dospelí a dokonca aj trošku starší príslušníci našej národnosti v hlavnom meste, najpopulárnejšie sú kvízové stretnutia so študentmi slovenského gymnázia v Budapešti. Iniciátorkou odštartovania kvízov bola Vlasta Zsákaiová Držíková, ktorá bola v tej dobe poslankyňou samosprávy.

Tohto roku usporiadali poslanci slovenského voleného zboru budínskeho obvodu kvíz 26. októbra. Dejiskom popoludnia, ktoré skončilo vyhodnotením kvízových otázok a večerou, bola reštaurácia Ferdinand v centre mesta. Každoročne začína zápolenie sústredenou pozornosťou. Vždy totiž na úvod odznie prednáška obsahujúca základné informácie. Kto dáva trochu pozor, tomu nič nezabráni, aby úspešne absolvoval kvízovú súťaž na požadovanej, vysokej úrovni.

Na úvod prednáška, potom kvízové otázky

Tento rok bola prednášajúcou prvá predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. Vo svojom príhovore venovala niekoľko viet aj tomuto obdobiu. „Keď v roku 1993 schválil maďarský parlament Zákon o právach národných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku, vznikla možnosť na vytváranie národnostných samospráv. Šancu využila vtedy stredná generácia nadšených Slovákov žijúcich v Budapešti a rozhodla sa vytvoriť v hlavnom meste slovenskú samosprávu,“ povedala Zuzana Hollósyová. Dodala tiež, že zakladateľmi prvých samospráv začiatkom 90-tych rokov boli známi predstavitelia nášho slovenského diania, zväčša zakladatelia nejakých záujmových spolkov. V roku 1996 bola založená 9-členná Slovenská samospráva Budapešti. Predsedníčkou zboru sa stala Z. Hollósyová, ktorá budapeštiansky zbor viedla dve desaťročia. Bývalá predsedníčka voleného zboru poukázala na konferenciu, ktorú zorganizovala samospráva vzápätí po svojom vzniku. Na vedeckom fóre spolupracovali osobnosti a experti tak z Maďarska, ako aj zo Slovenska a o ich prednášky sa Z. Hollósyová opierala vo svojom prejave pre účastníkov kvízu. Napokon účastníci zápolenia – ak pozorne počúvali – dostali odpoveď na také otázky ako napríklad: v ktorom období slúžil v kostole na Deákovom námestí v Budapešti ako evanjelický farár Ján Kollár, autor básnickej skladby o láske k žene a slovanskej vlasti Slávy dcéra, alebo aká bola profesia majetných mešťanov Budapešti slovenského pôvodu Jozefa Pozdecha či Jána Nepomuka Bobulu, alebo kedy pripojili k hlavnému mestu obce v jeho blízkosti, Cinkotu a Kerestúr. V úvodnej prednáške padla reč aj o vzniku slovenskej školy v Budapešti, nielen o roku založenia inštitúcie, ale aj o tom, akú dlhú cestu prekonala, kým sa dostala do novej budovy. Do tej sa presťahovala v roku 1992, aj odvtedy uplynulo už 30 rokov. V 16-tich budapeštianskych obvodoch založili slovenské samosprávy, 25 rokov je činný Klub slovenských dôchodcov, 27 rokov vychádza dvojmesačník Budapeštiansky Slovák a vyše 20 rokov sa nesie do diaľav hlas a dobré meno Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena. Aj o jeho založenie sa postarala Zuzana Hollósyová.

Inovatívny nápad na záver

Nie všetkým účastníkom sa podarilo označiť všetky správne odpovede, ale väčšina z 20 súťažiacich bola blízko najvyššieho počtu bodov. Preto si každý mohol vybrať zo slovenských knižiek, ktoré pre účastníkov kvízu zaobstarala Slovenská samospráva II. obvodu.

„Vždy sa snažíme získať pre súťažiacich študentov slovenského gymnázia knihy vhodné pre vekovú kategóriu mladých dospelých,“ povedala pre Ľudové noviny predsedníčka zboru Ľubomíra Fallerová. „Žiaľ, nemáme možnosť prečítať si všetky knižky vydávané po slovensky a predávané na Slovensku, preto sa musíme spoliehať na recenzie, ktoré sa dajú prečítať na rôznych platformách internetu. Snažili sme sa vyberať od pôvodných slovenských autorov. To sa tiež nedá dodržať maximálne. Preto sme zozbierali tituly ako Čo na svetle nevidno, Aristoteles a Dante objavujú hĺbky neznáma, Dcéra zimy, Daj sa zviesť, Mrazivý bozk, Časodejovia, Najhorší učitelia na svete, Ako (ne)prežiť mladosť, Láska je len pre lúzrov, Čo ak sme to my a ďalšie. Teraz sme študentom povedali, že potrebujeme spätnú väzbu. Dajú nám vedieť, že to, čo si prečítali, pre našu samosprávu vyhodnotia. Uvidíme, či to tak naozaj bude,“ dodala predsedníčka. Ľ. Fallerová prezradila tiež, že iba prvý ročník kvízu bol v škole, v knižnici. Vtedy členovia voleného zboru zistili, že mládež si rada dobre zaje, preto odvtedy organizujú podujatie spojené s pohostením, obyčajne s chutnou večerou.

Dvadsať študentov sprevádzali profesorky Anita Holá, Marcela Somogyiová a Margita Zaťková. Pri nich sediac sa zdalo, že pani profesorky majú za svojich študentov patričnú trému a keby mohli, tak im aj našepkajú správne odpovede. Veď sa dané informácie učili na hodinách, argumentovali zanietene.

– Bolo pre vás ťažké, či ste vyriešili otázky len tak, ľavou zadnou? – zastavila som sa na kus reči so študentmi.

– Bolo to zaujímavé a mala som z celého popoludnia príjemné pocity. Bola tu dobrá atmosféra, – konštatovala Tamara.

– Dnes to bolo veľmi dobré, – odpovedala Lilla. – A chutilo mi aj jedlo.

– Podľa mňa to nebolo ťažké. Odpovede na všetky otázky sme už vedeli. – Pridala sa Stela, ktorú mimochodom poznáme z rôznych speváckych vystúpení, keď ešte bola žiačkou národnostnej školy v Níži. Ale teraz už nespieva, ale tancuje v budapeštianskom tanečnom súbore Lipa.

– Ja som nevedel odpovede na všetky otázky, ale na väčšinu áno. Určite sa prihlásim na kvíz aj nabudúce, – pridal sa Árpi.

– Je niečo, čo by ste urobili na kvízoch inak? – chcela som, aby sa mládež prejavila, tajne som však dúfala, že si nevypýtajú napríklad dve palacinky ako dezert. – Určite by som sa potešila, keby sme mali text aj v písomnej podobe, lebo tu nebolo ozvučenie, a my, tu na konci stola, sme nepočuli všetky vety pani prednášateľky dosť jasne, – znel inovatívny nápad. Možno sa bude páčiť aj organizátorom.

Erika Trenková

Foto: autorka