V Nových Zámkoch sa 25. mája uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 31. ročníka medzinárodnej literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Aj v tomto roku si ceny odniesli i žiaci slovenských škôl v Maďarsku.

Vyhlásenie výsledkov súťaže sa každoročne nesie v priateľskej a slávnostnej atmosfére. Podujatie sa tradične začína spomienkovou slávnosťou pri soche Antona Bernoláka na novozámockom Hlavnom námestí. Po slávnostných príhovoroch nasleduje krátky kultúrny program a kladenie vencov k soche jedného z velikánov slovenského národa. Tridsiaty prvý ročník súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko sa niesol v znamení jubileí významných udalostí: 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, 180. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom, 175. výročia Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme a jazykových práv Slovákov, 175. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 160. výročia založenia Matice slovenskej a 105. výročia podpísania Pittsburskej dohody. Z čias dávnej histórie si pripomíname tieto významné udalosti: 1400 rokov od vzniku Samovej ríše a 1160. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie.

Tohtoročná súťaž bola venovaná aj výročiam významných osobností – 230. výročiu narodenia Jána Kollára, 210. výročiu úmrtia Antona Bernoláka, 210. výročiu narodenia Samuela Tomášika, 200. výročiu narodenia a 150. výročiu úmrtia Petra Kellnera Hostinského, 195. výročiu narodenia Pavla Dobšinského, 170. výročiu narodenia Jozefa Škultétyho, 135. výročiu narodenia Martina Rázusa, 120. výročiu úmrtia Martina Hattalu, 100. výročiu narodenia Kristy Bendovej, 95. výročiu úmrtia Martina Kukučína a 85. výročiu úmrtia maliara, grafika a ilustrátora Mikuláša Galandu.

Z významných zahraničných Slovákov dali organizátori podujatia do pozornosti súťažiacim 160. výročie narodenia Jána Čajaka, redaktora, učiteľa a spisovateľa pôsobiaceho v Srbsku a Maďarsku, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriaval na život Slovákov na Dolnej zemi, 100. výročie úmrtia Alberta Pavla Mamateja, politika a signatára Clevelanskej a Pittsburskej dohody a 90. výročie úmrtia Petra Víťazoslava Rovniaka, redaktora, krajanského činiteľa.

Tak ako po minulé roky, aj 31. ročník súťaže sa stretol s veľkým záujmom škôl zo Slovenska i zo zahraničia. Okrem 96 zapojených vzdelávacích inštitúcií z celého Slovenska sa ho zúčastnili aj žiaci zo zahraničných základných a stredných škôl, konkrétne z Anglicka, Cypru, Chorvátska, Írska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Švajčiarska a Ukrajiny.

Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže sa konalo v budove Miestnej organizácie Matice slovenskej v Nových Zámkoch za prítomnosti hostí, súťažiacich i širokej verejnosti.

Na vyhodnotení súťaže ani tohto roku nechýbali žiaci a učitelia zo slovenských škôl v Maďarsku, ktorí si domov odniesli vzácne ocenenia.

Hosťujúca učiteľka Zuzana Benková z Békešskej Čaby nám prezradila, že zo Slovenského gymnázia sa tohto roku prihlásili do súťaže 5 žiaci. Ármin Zoltán Kabai získal Čestné uznanie za svoju prózu Prečo mám rád slovenčinu? Prečo mám rád Slovensko?

Hosťujúca učiteľka Slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia v Sarvaši Dana Lukáčiková pripravila na súťaž žiačku 7. ročníka Noru Csataiovú, ktorá napísala prózu Čím chcem byť?, za ktorú dostala Čestné uznanie.

V delegácii žiakov slovenských škôl v Maďarsku bol aj Dušan Alex Birkás zo Slovenskej dvojjazyčnej základnej školy a materskej školy v Slovenskom Komlóši. Bola mu udelená Osobitná cena predsedu Matice slovenskej za prózu Prečo mám rád slovenčinu a Slovensko? Pripravila ho hosťujúca učiteľka Viera Krajčová.

Do Maďarska putovala aj jedna z hlavných cien súťaže, ktorú získala Dorka Blážeková z Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom za prózu Kriváň. Pripravila ju hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová.

Oceneným a ich vyučujúcim, ktorí ich na súťaž trpezlivo pripravovali, srdečne blahoželáme.

Vyhlasovateľmi súťaže boli: Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá s. r. o., Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Vydavateľstvo Matice slovenskej.

Helena Rusnáková

Foto: autorka