Rozprávky sa zvyčajne začínajú vetami ako: Kde bolo, tam bolo, v ďalekej krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial... Tie rozprávky, ktoré sa dostali do piateho zväzku knižky Slovenské rozprávky z celého sveta sa však zväčša začínajú nasledovne: „V našej škole sa stále niečo deje.“

Alebo: „Úprimne vám poviem, škola mi nie je najobľúbenejším miestom na svete.“ Ba dokonca aj: „Bol december a začali sme sa pripravovať na Vianoce v našej slovenskej škole.“ No, dobre, je aj taký začiatok, že „Kde bolo tam bolo...“ a „Kde sa voda sypala a piesok sa lial bola jedna škola.“ Odkiaľ to viem? Jednoducho z knižky, ktorú som dostala v Slovenskom inštitúte v Budapešti, hoci ja som do nej rozprávku nenapísala.

Dňa 28. februára Slovenské rozprávky z celého sveta predstavili deťom a ich učiteľom z Jášču, Sarvaša a Slovenského Komlóša. Školáci zo slovenských škôl týchto miest a obce buď písali rozprávky, alebo ich ilustrovali, alebo oboje. Ilustrátori nielen kreslili a maľovali, ale dokonca z hliny tvorili zvieratká a postavičky, ktoré si predstavili po prečítaní toho – ktorého príbehu. Potom ich vymaľovali, vypálili a soškou ilustrovali bájku. Na stretnutí sa zúčastnili aj deti z budapeštianskej slovenskej školy, hoci tie do zbierky svoje príbehy (zatiaľ) nenapísali. Zato svojím tancom a recitáciou prispeli k obohateniu slávnostnej atmosféry. Na vystúpenie ich pripravila učiteľka Agáta Kosárová-Bartalosová.

Do knižky prispeli rozprávkami aj školáci z Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy v Novom Meste pod Šiatrom. Škoda, že sa na jej slávnostnom odovzdávaní nemohli zúčastniť, lebo atmosféra bola vynikajúca a slávnostná. Všetkých hostí privítala riaditeľka kultúrneho stánku Slovenskej republiky Michaela Pánisová Ležáková, menovite tých, ktorí sa o vznik piateho zväzku Slovenských rozprávok z celého sveta z radov dospelých zaslúžili. Predovšetkým iniciátora a realizátora nápadu, aby slovenské deti z rôznych kútov sveta napísali svoje rozprávkové príbehy, Jána Pochaniča. Bez koho by sa možno nápad bol stratil v hlbinách administratívneho mora, to je generálny konzul SR v Užhorode Pavol Pánis, ktorý tiež prišiel do Budapešti, aby spoznal tvorcov rozprávok a odovzdal im knižky a za odmenu diplomy a ďalšie darčeky. V mene Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky sa na stretnutí s autormi zúčastnili riaditeľka odboru rozvojovej pomoci a služieb pre zabezpečenie medzinárodnej spolupráce Martina Malíková a spolupracovníčka rezortu Věra Guthová. Riaditeľka odboru vyjadrila vďaku účastníkom súťaže, ktorý prispeli krásnymi, nápaditými a vtipnými textami a dôvtipnými, pestrými ilustráciami do piateho zväzku Slovenských rozprávok z celého sveta. Martina Malíková podotkla, že téma vlaňajšej tvorby, Škola a život v nej, bola deťom blízka, veď mohli písať a kresliť o veciach, ktoré sú pre ne po ich domovoch to najdôvernejšie. „Do vašich príbehov ste vniesli čaro fantázie, cez čarovné korčule, bungee jumping v blízkych kúpeľoch, škriatkov, víly až po tipy, ako prežiť prestávky a školu vôbec,“ povedala. „Cieľom tejto súťaže je spojiť slovenské deti a žiakov po celom svete a motivovať ich k čítaniu v slovenskom jazyku.“ Do projektu sa zapojilo 28 škôl, vyučovacích centier a spolkov so slovenským vyučovacím jazykom v zahraničí z 12 krajín sveta, čo organizátori považujú za pekný úspech. M. Malíková vyslovila tiež vieru v pokračovanie tohto nádherného projektu. „Aktuálne prebieha šiesty ročník na tému Jar – leto, momentálne sa vyhodnocujú literárne príspevky.“ Následne budú niektoré z nich rozposlané do škôl, centier a spolkov, aby sa mohli záujemcovia zapojiť do výtvarnej časti súťaže.

Zábavne sa tvorcom piatej knižky Rozprávok z celého sveta prihovoril autor myšlienky a zároveň predseda poroty Ján Pochanič, v súčasnosti hosťujúci učiteľ slovenského jazyka v slovenskej škole v Užhorode. Vyslovil nádej, že si deti doniesli so sebou nejaký vozík, aby si vedeli domov odtlačiť všetky darčeky, ktoré pre ne organizátori a porotcovia súťaže pripravili. Hlavnú cenu, vlastne Zlaté pásmo a Cenu generálneho konzula v Užhorode si do Slovenského Komlóša odniesol Dušan Birkás. Samozrejme, udelené boli tiež strieborné a bronzové pásma pre najšikovnejších autorov literárnych príspevkov i výtvarných ilustrácií.

„Krstný otec“ Slovenských rozprávok z celého sveta Ján Pochanič pre médiá povedal, že tvorba každého ročníka tvorí samostatnú knihu, lebo je vždy iná téma. „Žiaci dostávajú približne koncom septembra informáciu o novej tematike prác. Akú formu si vyberú, to záleží od nich. Či už sú to príbehy, básne, bájky, to je slobodná voľba. Približne do konca decembra porota vyhodnotí literárne príspevky a z množstva diel vyberie 40 – 45 finálových prác, ktoré následne rozpošleme do všetkých prihlásených škôl do celého sveta a žiaci ilustrujú tieto príbehy. Myšlienka je v tom jedinečná, že vytvorené texty si budúci ilustrátori musia prečítať, veď ako by inak vedeli o čom je príbeh. Vďaka tomu sú deti nútené čítať po slovensky. Nové autorské texty sú neznáme, musia si ich prečítať, pochopiť a zvedavosť detská je podnetná. Sú zvedavé, čo napíše kamarát z Ománu, Kuvajtu alebo Kanady. Čítajú príbehy a tým prebúdzame u nich čitateľskú gramotnosť. Následne vznikajú ilustrácie, spomedzi ktorých porota tiež vyberie víťazné práce,“ uviedol Ján Prochanič, ktorý tiež dodal, že ďalšou fázou je príprava publikácie za spolupráce s Ministerstvom školstva SR a generálnym konzulátom SR v Užhorode.

Riaditeľka SIB Michaela Pánisová Ležáková pozvala všetkých zúčastnených na občerstvenie. Kým prebiehala spontánna autogramiáda mladých tvorcov, pedagogičky zo Sarvaša Anikó Podaniová a hosťujúca učiteľka Jana Brhlíková pre naše periodikum povedali, že sa veľmi tešili na budapeštianske vyhlasovanie víťazov. Ešte nikdy totiž na podobnom neboli. Pre deti bola návšteva Slovenského inštitútu vzrušujúcim zážitkom, povzbudzujúcim ich k ďalšej snahe na poli slovenského jazyka. V ich škole vznikla tento rok jedna rozprávka a už sa tešia na čítanie príbehov zo sveta, ktoré budú potom ilustrovať.

Erika Trenková

Foto: autorka