Po tretíkrát sa zišli študenti národnostných gymnázií, aby si zmerali sily a zoznamovali sa počas Národnostného športového víkendu. Hostiteľmi turnaja, ktorý inicioval štátny tajomník Úradu predsedu vlády zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Miklós Soltész a mládežnícke organizácie, boli dolnozemské kúpeľné mestečko Gyula a tamojšia rumunská samospráva.

Keďže ide o putovné podujatie, každý rok sa koná na inom mieste. Predseda Celoštátnej rumunskej samosprávy Juraj Kozma pre naše noviny uviedol: „Klamal by som, keby som povedal, že zorganizovať tento víkend bolo ľahké, ale robili sme to s radosťou, lebo sme vedeli prečo to robíme. Cieľ tohto podujatia nás posilnil a bolo nám cťou, že sme ho mohli tento rok usporiadať my, rumunská komunita v Maďarsku. Odporúčam aj ostatným národnostiam, ktoré tento turnaj ešte neorganizovali, aby nabrali odvahu, pretože je naozaj fantastický pocit vidieť toľko detí viacerých národností.“

Na podujatí súťažilo 8 škôl 5 národností z 5 miest v 2 športových disciplínach. Chlapci hrali futbal, dievčatá volejbal. Nemeckí študenti prišli aj tento rok z 3 škôl, zo Školského strediska Valérie Kochovej v Pätikostolí (Pécs), z Nemeckej národnostnej školy v Budapešti a zo Strednej školy Friedricha Schillera vo Verešváre. Slovákov zastupovali dve slovenské gymnáziá, békeščabianske a budapeštianske. Rumunskí študenti prišli z Rumunského gymnázia a kolégia Nicolaea Balcesca v Gyule, Chorváti z Chorvátskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a kolégia Miroslava Krležu v Pätikostolí a v srbských farbách bojovala mládež z Materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom srbským Nikolu Teslu v Budapešti.

Doteraz sa uskutočnili 3 takéto turnaje. Prvý v Sarvaši, druhý v Pätikostolí, tohtoročný v Gyule a na budúci rok ho zorganizuje slovenská škola v Budapešti.

Ako každý rok, aj teraz trvala akcia tri dni. V piatok žiaci prišli a ubytovali sa. Potom nasledovalo otvorenie a zápas národnostného tímu. Tradíciou je aj to, že každá škola vyberie dvoch hráčov do národnostného tímu a tento si zmeria sily s maďarským vládnym tímom. Tento rok sa z našich chlapcov do výberu dostali Teó Gyöngyi (útočník) a Levente Nagy (brankár) z Békešskej Čaby. Národnostný tím vyhral 5:4.

Potom sme išli na otvorenie, kde boli vyžrebované skupiny, ktoré mali hrať proti sebe. V oboch športoch boli 2 skupiny, z ktorých postúpili po dve družstvá do semifinále, kde prvé v skupine A hralo s druhým v skupine B a prvé v skupine B s druhým v skupine A. To viedlo až do finále a boja o 3. miesto.

Doteraz futbalu dominovalo gymnázium Schillerovej školy vo Verešváre, vyhralo po oba roky, no tento raz sa umiestnilo až na 3. mieste.

Futbalové skupiny vyzerali nasledovne: Skupina A: A1 Valéria Koch, A2 Nemecké gymnázium v Pešti, A3 Rumunské gymnázium v Gyule, A4 Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe, odtiaľ postúpili športovci zo školy Valérie Kochovej a nemeckého gymnázia v Budapešti.

Skupina B: B1 Schiller, B2 Nikola Tesla, B3 Chorvátske gymnázium Pätikostolie, B4 Slovenské gymnázium Budapešť. Odtiaľ postupili futbalisti zo školy F. Schillera a Chorvátskho gymnázia.

Dievčenské zostavy vyzerali nasledovne: Skupina A: A1 Rumunské gymnázium v Gyule, A2 Valéria Kochová, A3 Nikola Tesla, A4 Slovenské gymnázium v Békešskej Čabe. Odtiaľ postúpili volejbalistky zo školy Nikolu Teslu a Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe.

Skupina B: B1 Schiller, B2 Slovenské gymnázium Budapešť, B3 Nemecké gymnázium Budapešť, B4 Chorvátske gymnázium. Ďalej sa dostali športovkyne zo školy F. Schillera a Nemeckého gymnázia v Budapešti. Dievčatá z Békešskej Čaby hrali v semifinále s nemeckou strednou školou v Budapešti, na konci veľmi tesného zápasu zvíťazili nemecké študentky a tak mohli ísť do finále proti dievčatám zo školy Nikolu Teslu. Naše dievčatá súperili so žiačkami zo školy F. Schillera o 3. miesto a podarilo sa im vyhrať. „Dobre“ bolo, že chlapci sa vo futbale nepresadili, a tak mohli pokrikom podporovať dievčatá. Do konca zápasov žiadnemu z nich nezostal hlas. Levente Nagy počas veľkého fandenia zlomil PVC rúrku na dne vedra s farbou. My ostatní sme používali stoličky ako bubny.

Vo volejbale sa na 3. mieste umiestnili študentky Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe, druhé bolo Nemecké gymnázium v Budapešti a prvé bolo Gymnázium s vyučovacím jazykom srbským Nikolu Teslu v Budapešti.

Vo futbale boli najlepší hráči z Chorvátskeho gymnázia Miroslava Krležu v Pätikostolí, druhé miesto vybojovali chlapci z nemeckého Školského strediska Valérie Kochovej v Pätikostolí a na tretej priečke stáli chlapci zo Strednej školy Friedricha Schillera vo Verešváre.

Nebola ani jedna škola, kde by oba tímy hrali nadhadzovačov, čo je čiastočne dôvod, prečo máme radi športový víkend, pretože neexistuje škola, ktorá by bola lepšia ako ostatné v oboch športoch. V sobotu boli na programe zápasy, vyhlásenie výsledkov a národnostná diskotéka. V nedeľu sme sa všetci príjemne unavení vybrali domov s tým, že o rok sa opäť stretneme.

Oliver Patay

Foto: autor

Anketa Ľudových novín

Aký je váš názor na Národnostný športový víkend?

Monika Szabová, riaditeľka Slovenskej materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu v Budapešti: Ja si myslím, že tieto športové víkendy sú pre našu mládež dôležité, nielen pre Slovákov, ale pre každú národnosť, ktorá sa ich zúčastňuje. Predovšetkým preto, lebo ak hráš s niekým hru, oveľa rýchlejšie sa dozvieš o ňom mnoho vecí. Možno sa už roky poznáte, ale keď sa hráte tak sa ešte lepšie spoznávate.

Anton Paulik, slovenský národnostný hovorca: Podľa mňa je to dobrá iniciatíva, lebo inak by sa nezoznamovali títo mladí medzi sebou. Ja si pamätám, keď sme chodili do čabianskeho gymnázia, my sme mali spoluprácu s tunajším rumunským gymnázium a stretávali sme sa na športových pretekoch. Teda naozaj si myslím, že kým sa dá, treba to organizovať, lebo však vidíš, spoznali sa tu študenti z Budapešti, Pätikostolia, Gyuly, ktorí by sa asi inak nikdy nestretli.

Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku: Myslím si, že to je dobrá príležitosť na to, aby sa mladí ľudia z rôznych národností, z rôznych národnostných gymnázií stretli, zoznamovali a skamarátili. Je to dôležité aj preto, lebo životná situácia, že človek je príslušníkom danej národnosti, nie je známa každému, a nie každý považuje za samozrejmé, že patrí k nejakej menšine. Myslím si, že keď mladí majú možnosť vidieť, že aj ostatní sú v takejto životnej situácií, môže ich to podporiť v tom, aby sa smelšie hlásili k danej národnosti. Okrem toho, v tom čase keď som bola mladá, chodili sme do rôznych táborov, kde sme boli spolu s mladými ľuďmi z iných národností, a vždy to boli veľmi zaujímavé pobyty. Vtedy sme mali možnosť zistiť, čím sa líšia, a čím sú si podobní alebo rovnakí ako my ostatní mladí ľudia. Toto je podľa môjho názoru veľmi dôležitá neviazaná príležitosť, keď sa môžu naši mladí stretávať a spoznávať.

Juraj Kozma, predseda Celoštátnej rumunskej samosprávy: Toto podujatie je fantastické. Je veľmi dôležité, lebo združuje národnosti žijúce v Maďarsku. Deti, žiaci majú možnosť spoznať sa navzájom a spoznať kultúru toho druhého. Na každom takomto národnostnom športovom víkende má okrem športu veľký význam aj prezentácia národností, dozvieme sa ako sa učia, akú kultúru majú, ako tancujú, spievajú a takto sa spoznávame.

Miklós Soltész, štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre cirkevné a národnostné vzťahy: Ťažko človek chváli, čo sám vymyslel, preto to nebudem zdôrazňovať, ale skôr by som podčiarkol radosť študentov, s akou už po tretíkrát prišli. Okrem športu je veľmi dôležitá aj kultúrna prezentácia škôl, keďže veľa ľudí nevie, aké sú tieto školy v skutočnosti. Myslím si, že to v rámci Maďarska, v rámci národností, upevňuje vzťahy medzi mladými ľuďmi a pre staršiu vekovú skupinu je dôležité, že vyrastá generácia, ktorá prevezme jej úlohy.

Čo si myslíte, dá sa zachovať identita športom?

Monika Szabová: Ja si myslím, že áno, lebo aj v rámci športu si ukážete svoju identitu, svoje zvyky, to, ako sa správate v daných disciplínach, nehovoriac o tom, že je to vaša pýcha a naša pýcha.

Anton Paulik: Ťažko. Identita sa dá zachovať len veľmi komplexne, ale šport môže k tomu dopomôcť, hlavne keď poznáme národných športovcov, teda poznáme Slovákov tu v maďarských športových kluboch alebo na Slovensku nejakého športovca, ktorému fandíme. K posilneniu slovenskej identity napomôže napr. svetoznámy cyklista Peter Sagan, na ktorého môžeme byť všetci hrdí.

Alžbeta Hollerová Račková: Myslím si, že sa dá identita podporiť športom, nemyslím si, že by stačil šport na to, aby sa zachovala identita.

Juraj Kozma: Tento víkend nie je len o športe, ale aj o kultúre a preto samozrejme súvisí so zachovaním identity. Nehovoriac o tom, že aj dnes mal veľký dôraz jazyk, počas zápasov žiaci a tréneri komunikovali v jazyku danej národnosti, tak posilňujú zachovanie identity.

Miklós Soltész: Myslím si, že ak je to komunita, ktorá spoločne reprezentuje školu, tak áno. Dôležité je rešpektovať národnosť a identitu toho druhého a nehovoriť proti sebe.

Čo je podľa vás v Békešskej župe príťažlivé?

Miklós Soltész: Každá oblasť je iná. V Békešskej župe sú hlboké slovenské korene. Dodnes tu nachádzame tradície, ktoré sem Slováci priniesli, a tieto sú veľmi živé, neoslabili. Tu cítiť národnú súdržnosť, preto je taká priateľská a lákavá.

Hanna Krajčoviczová