„Písať o jedle je skoro také dobré ako variť,“ tvrdí spisovateľ György Dragomán vo svojej populárnej knihe Főzőskönyv (Kniha o varení). „A čítať o varení je skoro také dobré ako jesť,“ pokračuje vzápätí. Jesť vieme. Svedčia o tom všelijaké gastropodujatia, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako národnostné akcie.

Trochu sa síce aj spieva, aj tancuje po slovensky, či po čabiansky, komlóšsky, pilíšsky alebo všelijako „po regiónsky“, ale, priznajme si, gerheňové, kapustníkové, haluškové, klobásové, trúbelkové a rôzne iné festivaly sú pre obecenstvo také príťažlivé, až sa ich nevie nabažiť. Tlačíme sa tam ako na vianočných trhoch! Keď už natoľko túžime po dobrotách na spoločenských akciách, tak sme sa rozhodli, že tohto roku vnesieme gastrotému aj do Nášho kalendára na rok 2023. Na každý mesiac sme vybrali iné jedlo, podmienkou bolo, aby bolo originálne tradičné, typické pre ten-ktorý región, navyše sme sa pridržiavali toho, aby boli zastúpené všetky slovenské ostrovy v Maďarsku. Zásadou bolo, že všetky musíme pripraviť, nafotiť a ochutnať.

Už aj zostaviť zoznam bol proces zdĺhavý a bojovný. Vysvitlo, že šéf vydavateľstva je na sladké, preto sa prihováral za múčniky. Kolegovia, ktorí radšej mäso, navrhovali mäsové jedlá, tie však, až na vychýrené klobásy, nie sú v Slovákmi obývaných regiónoch až natoľko preferované. Aké vybrať, aby sa nikto necítil byť odstrčený? Ani prípravy neboli špásom. Niektoré jedlá sa varia zo špeciálnych prísad, ktoré nezoženiete v každom obchode, navyše tie festivalové, ktoré pozná z ochutnávok široká verejnosť, pripravujú chýrne kuchárky, emblematické osobnosti daného prostredia. Niektoré jedlá poznáme takmer všetci a niektoré sú takmer neznáme vo vzdialejších končinách krajiny. Napokon sa redakcii Nášho kalendára podarilo uzavrieť kompromis a vybrať tých 12 jedál, ktoré nájdete na nepárnych stranách kalendárnej časti, vedľa jednotlivých mesiacov.

Zbieranie miestnych receptov, konzultácie so známymi kulinárkami sa mohli začať. Komlóšske špricke bez špricíka – náradia na vytláčanie cesta, uvareného z mlieka, múky a vajec, ktoré sa vypráža v masti alebo oleji ako šišky – neurobíš. Kúpiť sa nedá, len zdediť. Ako ho môže získať osoba, ktorá nemá komlóšske korene? Iba vďaka Márii Antalovej, manželke básnika Juraja Antala Dolnozemského, ktorá mi darovala starodávnu pomôcku na špricovanie, som sa mohla pustiť do januárového receptu. Samozrejme, špricke môžete piecť počas celého roka, len lepšie chutia za chladného počasia. Bohaté sarvašské kapustníky pani Mótyánovej sme zaradili na február. Žiaľ, o radu sme ju už nemohli požiadať, lebo šikovná kuchárka nás už navždy opustila. Irminčanka, ktorá chodila do školy v Sarvaši, naša fotografka Andrejka Kiššová, si po fotení pochvaľovala, že kapustníky chutia ako tie od jej mamičky. Osobne som sa cítila byť poctená. Ja som na február odporúčala zaradiť šóškútske trúbelky, lebo Šóškúťania usporadúvajú súťaž v pečení trubičiek vždy vo februári, keď sú zabíjačky a gazdinky majú k dispozícii sadlo. Nuž ale prehlasovali ma, tento recept sa dostal na rad za novembrom, keď sa začínajú zabíjačky. Papračka je to riadna! Ani samotný recept sa na jednu stranu nechcel zmestiť. Kto sa pustí do pečenia trubičiek nech si dobre rozvrhne čas. Jeden deň na prípravu cesta, druhý deň na pečenie, tretí na varenie krému a až potom môže prísť rad na plnenie trubičiek, ktoré tiež musia odstáť na chladnom mieste aspoň do ďalšieho dňa. Ľutovala som veľmi-preveľmi, prečo som nepožiadala daktorú zo skúsených šóškútskych majsteriek v pečení trubičiek, aby ma zbavila tejto náročnej úlohy! Ešteže som našla v škatuli otcových pomôcok na pečenie kovové trubičky, na ktoré sa cesto natáča. Koniec-koncov, vydarili sa. Možno mohli byť na svetlejšie upečené. Než sa prihlásim do súťaže pečenia šóškútskych trúbeliek, ešte si to niekoľkokrát zopakujem.

Na marec sme zaradili malotarčianske gerhene – zemiakové placky. To len bol boj! Podľa pôvodného receptu na 2 kilá zemiakov sa mali pridať 2 lyžice múky. Len to nebolo v recepte napísané, aké veľké sú použité lyžice. Vyvolávala som do Malej Tarče ako o dušu. Napokon sme s Evou Fábiánovou dospeli k názoru, že by to mali byť riadne veľké lyžice, skôr naberačky, aké používajú na odmeriavanie múky. V každom prípade pri príprave tohto lacného, ale sýteho jedla použite staré, múčnaté zemiaky. Zemplínske parovniky sú receptom Márie Holodovej. Ona tieto parené buchty robila aj u syna v Kanade. Tvrdí, že pravé sa majú pariť na utierke, nie na paráku. Jazyková redaktorka Vlasta Zsákaiová Držíková s nami cvičila, akoby sme boli jej úhlavní nepriatelia. Koľko gramov cukru sú 3 hrste? 60 gramov? Tri lyžice? Už zas tie lyžice... Recept musí byť presný. Či do maku primiešať cukor, alebo nie. A do orechovej posýpky? Varila som o preteky s časom, Eva všestranne pomáhala, radila, vymýšľala, Andrea stajlovala a fotila v našej záhrade. Ešteže bolo pekné a pomerne teplé počasie... Neuveriteľne rýchlo sa však stmievalo v oba dni, vyhradené na fotenie.

Svadobnú baraniu polievku z Veľkého Bánhedeša sme zaradili na máj, lásky čas. Šľahačkou ochutená polievka určite presvedčí každý novomanželský pár, čo starý manželský pár dobre vie, že láska ide cez žalúdok. Polievka chutí fantasticky, je to orgia chutí! Recept sme dostali od Jolany Pepovej Tímárovej. Na svadbu ju bezpodmienečne musíte variť v 90-litrovom kotle. Keď použije desatinu surovín, uvaríte vynikajúcu polievku aj v 9-litrovom hrnci. Nebudete sa jej vedieť nabažiť. Úplne dokonalá je s domácou kvasenou kapustou.

V júni by sme mali variť kranknedle z Kerestúru. Jednou z hlavných prísad je tiež kyslá kapusta. Aj v tomto prípade sa oplatí použiť domácu. Realizácia receptu pani Evy Gácsiovej tiež trvá viac dní. Jeden deň uvarte mäso a klobásu, nechajte oschnúť žemľu a až na druhý deň zamieste cesto na kranknedle. Musím uznať, vyzerajú veľmi efektne a majú výbornú chuť. Odporúčame ich nielen vyznávačom mäsitej stravy. Santovskú fazuľovú polievku podľa rodinného receptu vylaďovala šéfredaktorka Eva Fábiánová skoro desať dní. Keď si nevedela rady, napokon konzultovala s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Santove Margitou Kollárovou, aby polievka s veľkými haluškami bola taká pravá, aká má byť. Sobota – halušková robota. Na rozdiel od santovských veľkých halušiek v Békešskej Čabe robia halušky tak, ako inde rezance. Ako, to sme mohli odkukať od Čabianok na Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý sa konal v Sarvaši. Z kroku na krok som zopakovala ich postup. Iba jedinú vec nie: kedysi sa zapekali rezance až na druhý deň. My sme ich zapiekli s tvarohom okamžite. Oplatilo sa! Lahodné! Pôžitok sa dá stupňovať použitím domáceho tvarohu. Práve tak ako v prípade lepníka – tvarožníka zo Šámšonházu, ktorý nájdete vedľa októbra. Predsedníčka tamojšej slovenskej samosprávy a starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képesová lepník pre istotu upiekla, aby otestovala svoj recept, ba aj odfotila a poslala nám fotografiu. Pomáhala jej vedúca Programu verejného zamestnávania Šamšonikum Rozália Alapiová Petróová. Aby bol recept presný. Veru je! Priznám sa, po týždňovom maratóne varenia a pečenia sa už nikomu z nás nežiadalo napchávať sa tvarožníkom. Preto sme tento voňavý múčnik zavreli do škatuľky a schovali do mrazničky. Príde čas, keď sa naň vrhneme, argumentovala som. Prišiel čoskoro. Len sa tak po ňom zaprášilo. Po jednom kúsku na člena rodiny ho bolo príliš málo. Preskočila som však septembrový recept – hustú tarhoňu z Poľného Berinčoka. Vedúca tamojšieho spolku Slovákov Juliana Borgulová stavia prípravu tohto obľúbeného jedla na istotu. Preto ho ženičky z Mamičkinej kuchyne robia vždy s použitím tarhone osvedčeného výrobcu. Kiež by som aj ja mala takú tarhoňu ako Berínčania, zaúpela som! Julka mi nedala šancu pochybiť, poslala mi balenie zo svojho kontingentu cestovín malého remeselného producenta Familia. Vraj ju predávajú v potravinách s jedličkou v logu. Podobne mi triky prípravy svadobného koláča, ktorý sme ponechali na december, prezradila predsedníčka slovenského voleného zboru v Malej Náne Gizela Csehová. Na tamojších obrovských svadobných koláčoch sme si pochutnávali aj kedysi na Slovenskej gazdinke na slovenskom veľvyslanectve. Pôvodne ho mali upiecť u nich v peci. Kvôli veseliu však museli piecť už v piatok a horúci sa nedal zabaliť. Kým vychladol, už mala víkend špeditérska spoločnosť. Nemala som na výber. V duchu „pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže“ som si vysúkala rukávy a z prízvukovane vynikajúcej múky mi nakysol taký koláčisko, že som ho musela podoprieť pásom papiera na pečenie, aby sa nevyvalil z hrnca. Bála som sa, že sa mi nezmestí do rúry, taký bol ozrutný. Výsledok bol práve taký lahodný, ako keď ho pečú v peci. Sladký tak akurát. Vďaka vysokému obsahu tuku zostane čerstvý a mäkký počas celých Vianoc.

Recepty v Našom kalendári vyskúšajte, iste si na nich pochutnáte!

Erika Trenková

Foto: Andrea Kiss-Kohut