Nie obligátnou otázkou kedy tam už budeme, ale či je tam sneh, ma 7. januára v autobuse trápili malí školáci, ktorí cestovali s nami po prvýkrát na lyžovačku na Slovensko. Odpovedala som trpezlivo: Áno. Okolo Banskej Bystrice sa frekvencia tej istej otázky zvýšila, ale keď sa zjavili biele kopce okolo Donovalov, tak sa aj zvedavci upokojili a otázka sa zmenila na: Od tohto viac?

Po mojej kladnej odpovedi sa ukázala správnosť školského systému, lebo štvrták Noe sa spýtal: Lebo ideme na sever? Veru áno, Zuberec, kam už tradične smerujú členovia Spolku segedínskych Slovákov (SSS) na svoj týždenný zimný pobyt v materskej krajine, je na severe Slovenska, na Orave, neďaleko hraníc s Poľskom. A boli to veru naozaj nezabudnuteľné dni, pretože taký krásny a kvalitný sneh a nádherné počasie počas celého týždňa sme ešte nezažili. Rána s osrienenými stromami, jazda na sedačkovej lanovke oproti žiariacemu slnku, prvé jazdy na lyžiach v neporušenom snehu, alebo prechádzka v zasneženom tichu lesa. Hlavný organizátor zájazdu predseda SSS Janko Benčik spolu s lyžiarskou lektorkou Marianou Matyuskovou spravidla tretí deň vyhlásia za oddychový.

Tento rok sme sa preto vybrali na prehliadku poľského mesta Zakopane. Tradičná tatranská architektúra, trh, cukrárne a kaviarne s miestnymi špecialitami učarovali každému a tí čo sa len teraz naučili zopár slovenských slov sa divili, že podobne vravia aj v Poľsku. Oddych pokračoval potom aj v termálnom kúpalisku v Chochoľove, kde k ostatným zážitkom zaznamenali výletníci kúpanie v horúcom bazéne vo voľnej prírode s výhľadom na tatranské končiare. No ale nielen športom a dobrým jedlom je človek živý... Janko Benčik dbá na to, aby sa členovia zájazdu vyžili aj kultúrne. Túto funkciu splnila tento rok večerná návšteva Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde nám po prehliadke najkrajších domov, miestni folkloristi zaspievali koledy, zatancovali tance z regiónu, ale tiež zaspievali ľudovky, ktoré poznajú aj segedínski Slováci, veď pochádzajú zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, Pitvaroša... A na záver sa naši mládenci naučili i širákový tanec. Týždeň ubehol ako voda. Cestou späť sa ma už decká na nič nevypytovali, ale jednoznačne zahlásili svojim rodičom, že chcú prísť aj o rok.

(ih)

Foto: autorka, Norbert Varjasi – Kispéter