V Níži plesali dvakrát

V Níži si tohto roku užili fašiangy na úrovni. Na Hromnice, 2. februára sa v obci konal kresťanský bál. Kultúrny program obohatil Folklórny súbor Lipa z Budapešti. Okrem folklórnej formácie z hlavného mesta posilnili slovenský duch bálu v krojoch odetí členovia Slovenského klubu, ktorí zaspievali nížanské slovenské piesne. Natoľko oduševnene, citlivo a dôstojne vyjadrili svoju lásku ku svojim slovenským predkom, že všetkých prítomných očarili.

Ako hrdo podotkla predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Kučerová, pripravovali sa naozaj veľmi poctivo. Natoľko sa zaľúbili do svojho repertoáru, natoľko si obľúbili spoločnú prácu, že si povedali: „Cirkevným bálom sa práca neskončila.“ Prihlásili sa do celoštátnej súťaže Kto čo vie? pre seniorov. Prvé kolo sa bude konať v druhej polovici marca v Sudiciach.

Ďalšou veľmi úspešnou fašiangovou udalosťou v Níži bol Benátsky karneval. Zorganizovala ho spoločne Slovenská národnostná samospráva a Základná škola Kálmána Mikszátha, ktorú prevádzkuje. Všetci učitelia a skoro všetci žiaci inštitúcie sa poobliekali do masiek ako na naozajstnom karnevale vo vychýrenom talianskom meste. Len more do Níže neprivliekli. 4-členná porota, členovia slovenskej samosprávy a pán farár, otec Ipoly, hodnotila masky. Triedy jednotlivo pripravili program. Rodičia sa predviedli ako vynikajúci zabávači. DJ sa dokonca postaral o vystúpenie populárnej mladučkej speváčky Sofi. Ako pre Ľudové noviny povedala Z. Kučerová maškarný ples bol zároveň možnosťou finančne podporiť školákov, najmä ôsmakov. Príjem pochádza z predaja vstupeniek, pretože každý, kto sa neobliekol do nejakej masky, si musel zakúpiť vstupenku. Rodičia predávali koláčiky, zákusky a iné dobroty. Do tomboly priniesli množstvo predmetov, preto bol predaj výherných lístkov vlastne čistý zisk. Aj v bufete mohli prítomní zakúpením občerstvenia prispieť na výlet na záver školského roku deťom zo všetkých tried, fotografovanie a všetko, čo s koncom školského roka a rozlúčkou so školou ôsmakov stojí peniaze. Deťom rozdali 220 čokoládových lízaniek, ale divákov a účastníkov večera bolo skoro 500. Ako priznala riaditeľka školy Eva Sztanková Stefliková, tak v počte účastníkov, ako aj v získanej finančnej sume, prekonali všetky doterajšie rekordy.

Maškary si obliekli aj santovskí dôchodcovia

V sobotu 10. Februára sa do masiek vyobliekali aj členovia Klubu dôchodcov v Santove, ktorý bol založený v roku 2000. Dnes má organizácia 110 registrovaných členov a viac ako polovica sa zúčastňuje na všetkých jej podujatiach. Na maškarnom plese sa bavilo 70 masiek od popoludnia do desiatej večera. Do tanca, ale aj do spevu vyhrával na syntetizátore Silvester Hugyecsek. „Mimoriadne dobre sme sa bavili,“ pochvaľovala si predsedníčka santovskej slovenskej samosprávy Margita Kollárová. Patronát nad klubom prevzala starostka obce Eva Csicsmanczaiová, ktorá činnosť seniorov všemožne podporuje. Samozrejme, bola tiež na bále. Predsedníčkou seniorskej organizácie je Alžbeta Perediová, ktorá sa k organizácii pridala, keď ešte ani nebola dôchodkyňou. Teraz je okrem miestnej organizácie aj na čele Klubu seniorov Peštianskej župy. „Každoročne organizujeme tradičné programy, ktoré majú členovia klubu v evidencii a obľube. Tento rok sme vyzvali členov, aby sa zúčastnili maškarného plesu a poobliekali sa do masiek. Nie všetkým sa chcelo, ale napokon sa nás zišiel parádny počet. Dobroty priniesli účastníci zábavy, veď to bol batôžkový bál. Anonymne sme hlasovali, každý dal hlas tej maske, ktorá sa mu zdala najdôvtipnejšia. Vyhrala Víla jari, bola za ňu prezlečená jedna z našich najstarších členiek, Margita Posztránszka. Snažíme sa všemožne zachovávať naše slovenské tradície. Na rok budeme oslavovať 25. Výročie vzniku nášho klubu. Máme aj svoj vlastný spevokol, lebo naši ľudia radi spievajú.“

V Mlykoch sa točil Šimon s Judou

V Mlynkoch počasie neprialo rozlúčke s najveselším obdobím roka. Vietor s dažďom a chladom potrápili účastníkov sprievodu, ktorí sa 11. februára po omši vybrali od kostola po dedine krížom – krážom. Pred katolíckym kostolom pohostili členovia slovenského voleného zboru všetkých navôkol. 200 šišiek našlo svojho maškrtníka. „Voľakedy vozili hudobníkov na voze ťahanom koňmi,“ povedala nám predsedníčka slovenskej samosprávy Marta Demjénová, „ale dnes už nemáme v Mlynkoch také kone, ktoré by túto cestu zvládli. Preto sme „zapriahli“ auto, na korbu nasadli muzikanti a vyhrávali. Za sebou ťahali kolo a na ňom sa točili Šimon a Juda, symbol posledného páru fašiangov, aby sa svojím posledným tancom rozlúčili so zimou. Harmonikár hral pod pršiplášťom, ale muzika aj tak strašne zmokla.“ Vošli do každej ulice, prešli celú dedinu. Na niektorých miestach ich zastavili, poponúkali vínom, šiškami, koláčmi. Niekde zahrali, inde aj zatancovali. M. Demjénová zaviedla novú tradíciu. Už druhý rok pozýva účinkujúcich a kamarátov k sebe domov na huspeninovú párty. Samozrejme, že sa rozprúdila veselá zábava s muzikou, spevom a tancovačkou.

Na Kestúci pochovali basu

Fašiangový utorok pred Popolcovou stredou je v Kestúci dňom najveselšej zábavy. Podujatie organizuje slovenská samospráva už 25 rokov. 13. februára sa stretlo takmer sto ľudí v osvetovom dome, aby sa pozreli na otvorenie podujatia. Potom sa členovia Pávieho krúžku prechádzali s Morenou po dedine, spievali jej a napokon ju symbolicky vyhodili. Keď sa vrátili do kultúrneho domu, spolu si zaspievali Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide... Pred rokmi bolo tradíciou, že sa do sprievodu zapájali mladí z celej dediny. Zabúchali do domov, pozbierali poživeň, ktorú v krčme krčmárka uvarila a upiekla. Potom nasledovala tancovačka a napokon „pochovali basu“. „Teraz už nechodíme po dedine masovo,“ povedala predsedníčka slovenskej samosprávy. Agneša Kochňáková priznala, že bez klobások, škvariek, slaniny by bolo všetkým clivo. Preto sa o dobré jedivo postará samospráva. Páví krúžok predvedie zábavný program. Jediný chlap súboru Šaňko Kochňák pripomenie smutnú povinnosť: „Ešte máme basu pochovať!“ Na vozíku, na ktorom na zabíjačke zapichnutú sviňu zvyknú vytlačiť, vynesú bielou plachtou zakrytú basu. Vyložia ju na stôl a Š. Kochňák zaspieva špásovnú chlapskú pesničku. Ženy si dajú smútočný čierny ručník a basu oplačú, so sviečkou v ruke ju vyprevadia na poslednú cestu. A keďže v stredu nie je voľno a väčšina ľudí pracuje, basu pochovávajú už o ôsmej večer, aby sa mohli ísť domov vyspať. Kto musel, ten išiel. Ale ostatní Kestúčania sa aj tohto roku zabávali, dokiaľ mohli. Skoro do polnoci.

(-tre)

Foto: T. Pazsitná, M. Demjénová, S. Juhász, A. Kochňáková