Nad dvojjazyčnou zbierkou „publicistických jednohubiek“ Imricha Fuhla

Prvé dojmy a informácie o novej knihe získavame na základe titulu a obalu. Nie je to inak ani v prípade dvojjazyčnej publikácie z pera Imricha Fuhla Extrakt – Drobná publicistika s fotografiami autora / FuhlExtra – Apró publicisztikai írások a szerző fotóival, ktorá už na prvý pohľad upúta pozornosť svojím veľavravným názvom a kurióznym obalom.

Autor v nej sumarizuje dôležitý výsek svojej doterajšej publicistickej činnosti. O jeho legendárnej mnohostrannosti a profesionalite svedčí skutočnosť, že v jednej osobe vykonal všetky práce v súvislosti s jej vznikom: sám ju napísal, prepracoval, zredigoval, fotografoval, vytvoril jej predný a zadný obal a navyše ju aj vydal. Knižka bola pôvodne vydaná úplne koncom roka 2021 s pričinením Spoločnosti Slavio BT v Mlynkoch za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autor na jej rozširovaní pracoval od roku 2022, napokon jej druhé, upravené vydanie uzrelo svetlo sveta v uplynulom roku (2023).

Význam knihy zvyšuje skutočnosť, že ide o prvú publikáciu svojho druhu, keďže z oblasti slovenskej žurnalistiky v Maďarsku doteraz nevyšiel ani jeden autorský či kolektívny titul. Autor ako priamy účastník a jeden z najvýznamnejších formovateľov kultúrnych dejín Slovákov v Maďarsku podáva o národnostnej komunite kompletný autentický obraz sledovaný v priebehu predošlých 35 rokov. Medzi dôležité prínosy publikácie patrí aj uplatnenie aspektu dvojjazyčnosti, umožňujúc tým lektúru pre čitateľov, ktorí neovládajú slovenčinu, ako aj možnosť nahliadnuť do tajov problematiky prekladu v slovensko-maďarskom kontexte. Knihu do maďarčiny náročne a citlivo preložila Hajnalka Avarová.

O obsahovej stránke bez nároku na úplnosť

V úvodnom odseku publikácie sa nachádza odporúčanie knihy (Namiesto úvodu) od šéfredaktorky Ľudových novín Evy Fábiánovej; príspevok autora o sebe a príspevky iných autorov o jeho osobnosti, ako aj o charakteristických črtách jeho umeleckých fotografií (Peter Weiss, Ágnes Erdélyiová, Ferenc Nika); do strednej, najrozsiahlejšej časti sa zaradil výber z prepracovaných publicistických textov a do záveru sa dostalo rozsiahlejšie pásmo Ľuda Pomichala o dejinách priateľstva s Imrichom Fuhlom. Fotografie sú organickou súčasťou textov. Harmonizujú s ich obsahom, dopĺňajú a zvýrazňujú ho vizuálne. V súvislosti s tým spomenieme jednu z najobľúbenejších tém autora – umeleckého fotografa, a to kategóriu času. Svedčí o tom napríklad jeho vstupný článok (P.F. & ČAS, s. 23); zábery chátrajúcich, ale ešte existujúcich pamiatok z minulosti, napr. hrdzou pokrytého zámku (s. 59); alebo ošúchaného písacieho stroja (s. 41). Svoju optiku v zmysle existencializmu nasmeruje na súčasnosť a zamýšľa sa nad tým, ako využiť čas čo najúčinnejšie počas nášho „tu bytia”, v prospech jednotlivca a kolektívu slovenskej komunity v Maďarsku. O tom hovoria príspevky a k nim sa pripájajúce žánrové obrazy z jej života (napr. fotografie dvojjazyčnej rockovej skupiny AGR± (s. 26), slovenských zabíjačiek (s. 97); pávích krúžkov (s. 146) a podobne. Autor plynutie času veľmi sugestívne zachytáva aj na sebe, sústreďujúc sa na jemné fyzické premeny svojej tváre v rôznych vekových obdobiach. Tri autoportréty sa spájajú v jedno v zaujímavej a pôsobivej fotomontáži (s. 14, 15), ktorá symbolicky naznačuje, že novú knihu možno čítať aj ako Fuhlovu autospoveď.

Textová realizácia novej publikácie ako experiment

Z opisu bohatého obsahu knihy prenesieme pozornosť na jej textovú realizáciu, ktorú pokladáme za hodnotný experiment priblíženia tvorby tlačeného žurnalistického prejavu k jeho onlinovej forme, a to v knižnej podobe. Autorov záujem o experimentovanie vyplýva z jeho základnej povahovej atitúdy – „buričstva” vo význame novátora, experimentátora, búrača konvencií a hierarchických vzťahov. Vďaka tejto osobnostnej črte upozornil na seba už ako 25-ročný nádejný básnik experimentmi so slovom a formou básní (kaligramy) vo svojej dvojjazyčnej debutantskej zbierke Čiernobiela mozaika – Fekete-fehér mozaik (1986), v ktorej sa signalizuje zárodok jeho jedinečnej textotvorby zakladajúcej sa na pluralitnom vnímaní sveta registrovaného v jednote rubu a líca skutočnosti. Tieto znaky identifikujeme nielen v jeho básnickej a publicistickej tvorbe, ale aj v oblasti umeleckého fotografovania, ba aj vo výtvarnom riešení obalu v podobe mnohoznačnej koláže.

Vychádzame z významu kľúčového slova titulu Extrakt / FuhlExtra (koncentrát, esencia, výťažok podstatných prvkov z niečoho, v našom prípade textu), čo v nás môže vyvolávať spomienky z gymnaziálnych rokov na krátke výťahy z povinného čítania. Autor niečo podobné vykonal, keď podstatne skrátil, prepracoval, upravil, respektíve znovu napísal svoje vybrané publicistické práce pôvodne pripravené cez desaťročia pre tradičné médium, na papier vytlačené noviny. Ako skúsený expert elektronického novinárstva už v roku 2004 založil portál luno.hu, o význame ktorého hovorí nasledovne: „...na naše kruhy a pomery úplne nové médium: ojedinelý, denne viackrát aktualizovaný internetový portál luno.hu, ktorý v nemalej miere prispieva k zachovaniu a rozvíjaniu identity, materinského jazyka a kultúry podľa odhadov viac ako 100 tisíc Slovákov v Maďarsku a v zahraničí, no a v neposlednom rade k ich zviditeľneniu doma a v zahraničí.“ (Prípad portálu: zďaleka nie je ešte všetko stratené. s. 104 – 105). V citáte sa vyzdvihuje jedna z podstatných čŕt textu určeného pre online priestor: ide o možnosť takmer nekonečnej aktualizácie daného článku, čo úplne chýba v prípade tlačeného prejavu vzhľadom k jeho definitívnej podobe. Z finálneho charakteru tradičného textu vychodia jeho typické, od online textu diametrálne sa odlišujúce znaky: lineárne čítanie, významová jednoznačnosť (jasný kontext), pasivita čitateľa. Oproti tomu čítanie na internete sa vyznačuje simultánnosťou. Čitateľ naraz môže sledovať viaceré pramene prostredníctvom nespočetných linkov a sústavne môže rozširovať a obohacovať svoje znalosti o sledovanej problematike. Tento spôsob textotvorby v súčasnosti využíva aj postmoderná literatúra, ktorá namiesto lineárneho písania, čítania a dekódovania dáva prednosť vertikálnemu ponáraniu sa do hĺbky navzájom sa prelínajúcich rôznych textov. Takýto typ textu je asociatívny, mnohoznačný, pričom čitateľ je interaktívny, sám sa podieľa na jeho formovaní. Nadhodí sa tu otázka, nakoľko sa podarilo autorovi priblížiť k sebe tieto dva typy textov?

Výsledky experimentu

Čitateľ sa pri zoznamovaní s novou publikáciou automaticky snaží rozmýšľať v štruktúre a nachádzať orientačné body k jej vnímaniu. 50 uverejnených krátkych opusov, tzv. „publicistických jednohubiek“ (E. F. s. 5) sa však vzpiera zaradeniu sa do akejkoľvek štruktúry. Spája ich spoločná ústredná téma – problematika slovenskej národnosti v Maďarsku – rozvetvujúca sa do rôznorodých dielčich námetov. Ťažko by sa dalo triediť ich podľa tematiky či istého motívu, vtesnať ich do rámca zaužívaných kapitol. Autor sa o to ani nepokúsil, veď akiste bol zvedavý na to, ako funguje súbor textov voľne zaradených za sebou. Týmto redakčným postupom dal možnosť čitateľom voľne sa pohybovať medzi novinárskymi „jednohubkami”, neobmedzujúc ich priestorovo (poradím textov), ani časovo (čítanie možno kedykoľvek začať, prerušiť, ľubovoľne sa prepojiť na ďalšie texty), a tak zo vzájomne sa prepletajúcich a dopĺňajúcich informácií si každý môže interaktívne poskladať z drobných textových fragmentov, akoby z pestrofarebných mozaík, vlastnú naratívu Slovákov v Maďarsku.

Myslíme si, že Fuhlov experiment možno hodnotiť ako úspešný pokus obnovenia čitateľskej kultúry so znakmi približnými k online čítaniu a týmto si získať nových, najmä mladých čitateľov naviazaných na digitálne prostredie. Fuhlova kniha menšieho formátu s tvrdým obalom sa zmestí aj do vrecka saka či do menšej ženskej kabelky. Možno si v nej zalistovať cestujúc v metre, na električke, kedykoľvek prerušiť čítanie alebo v ňom pokračovať, veď jednotlivé texty obstoja osve, aj pri simultánnom čítaní.

Katarína Maruzsová Šebová

Stiahnite si e-knihu: https://www.oslovma.hu/Archiv/FuhlExtra.pdf