Na počesť narodenia významného maďarského básnika Attilu Józsefa (1905 – 1937) pred 60 rokmi vyhlásili v Maďarsku 11. apríl za Deň poézie. V tento deň sa po celej krajine organizujú literárne večierky, prezentácie kníh, autorské stretnutia či recitačné súťaže s cieľom propagovať, ale aj podporiť tvorbu a publikovanie básnických diel. My si Deň poézie pripomíname básňami slovenských poetov z Maďarska.

Alexander Kormoš
Okrídľovanie kosou

Krídlami zatrep,
duša ranená,
kosu si naklep,
zubatá,
klietka mi zviera
obe ramená,
pliaga ma vtiera
do blata.

Kľuje sa vtáča
v papuli kata,
samo sa vtláča
v nehodu,
vrodená túžba
v zube zaťatá:
„Zratuje služba
slobodu!“

Zožulo vtáča
ostrú kosu,
krvavé kráča
von z blata,
zletela krása
z Tajgetosu,
prázdna je klietka
zo zlata.

Eva Fábiánová
Slovenčina

Všetko so všetkým súvisí.
Aj to, že si dnes prišla
do mojej úbohej chatrče,
nazvanej aj duša.

Takže ťa vítam, známa neznáma,
blízko ďaleká. Si ako pieseň,
čo som poslednýkrát počula
v santovskej škôlke.

Si mi ako les, kde nevidno stromy,
iba ak sa postavíš pod neho.
Strom je piesňou zašlých hodín,
skrýva v sebe minulosť, budúcnosť.

Si ako pole: jednoduchá z diaľky,
ale neznáma zblízka.
Skrývaš čudné tvary a formy,
si moja láska, čo zhasla.

Všetko so všetkým súvisí.
Aj to, že ťa mám,
slovenčina moja!

Gábor Kara
Nebude to dobre

Raňajšie omše už dávno
nie pre nich znejú.
Tí farári sú už v penzii,
alebo sa vrátili k Bohu.
Žijeme ďalej
bez viery a požehnania
na našej zemi banánového tvaru
bojac sa stúpania cien.
Čakáme Božie slovo,
ale bojíme sa ho hlásať.
Nebude to dobre
takto bezradne.

Gregor Papuček
Cestou časom

Čas letí, priniesol nám jar.
Utiekol pred ňou zimný dravec.
Máme tu vytúžený dar:
fúrou tepla k nám prišiel marec.

Po lúkach, stráňach trávička,
z nej sedmokrásky vykúkajú.
Úsmev im sedí na líčkach,
na stromoch vtáčky čvirikajú.

Je to jar, naozajstná jar
so svojou čarokrásnou tvárou.
Radosť je pozrieť na chotár,
posiaty množstvom jarných darov.

Avšak ten večne hybný čas,
priniesol nám rozmarný apríl.
A ten blázon prekvapil nás,
nebo i slnko mrakmi zakryl.

Okolie opanoval chlad,
mračná nás dažďom pokropili,
skrývali sme sa pod kabát,
navzdory aprílovej sily.

Aj dnes je apríl bláznivý:
raz je nad nami zamračené,
raz tu sucho robí divy
a všetko je to popletené.

Čas však letieť neprestane,
letí, letí v nekonečný kraj,
a čoskoro z prajnej dlane
ponúkne nám čarokrásny máj.

Imrich Fuhl
Ku tebe sa vraciam

ku tebe sa vraciam
žobroniac o silu
ty skrotnutý milý verš
ty uspávanka tichá
ku tebe sa vraciam
s planým tranzistorom
ty odveký čerstvý potok
s popukanými perami
ku tebe sa vraciam
ty vôňa letného úsvitu
do seba vsávajúc mesto
ku tebe sa vraciam
ty piecka s teplým náručím
aj v lúčoch slnka drkotajúc
ku tebe sa vraciam
ty ochabnuté objatie
ku tebe sa vraciam
po tvoju snehobielu lásku

Jozef Bajtek
Opúšťame ťa...

Opúšťame ťa, milá dedinka,
domov ideme.
Zajtra večer už na svojej zemi
snívať budeme.

Spomenieme si tam potom,
ako sme sa tu mali,
v dolinôčkach pod horami
ako sme prežívali.

Zbohom, lúky, zbohom, háje,
zbohom, cintorín starý!
Raz si na ten čas spomenieme,
keď sme vás opúšťali.

Otroctvo sa pominulo,
zbohom, vy známe kraje!
Zbohom, naša dedinôčka,
navždy ťa opúšťame!

Juraj Dolnozemský
Večerný dážď

Večerný tichý dážď
napojil suchú, smädnú zem.
Osviežila sa tráva
a ty si našiel nádej svoju
a prebudil svoj ranný sen.
Do záhad zahľadený
voláš do tieňa slepoty...
a prízrak sa ti ozve.
Nikto vás nepočuje,
len teba on a jeho ty.

Anton Drevenka
Hľadáme predkov

Hľadáme predkov, kde môžu byť,
ich hroby, aj zem zlatá,
ktorá ich zakrýva, žiť kde mohli,
niekde tu na okolí azda?

A potom niektorí odišli
svoju novú Vlasť si hľadať.
Už v cudzine sa dreli, blúdili,
kým sa mohli u nás skladať.

Bohatá zem, aj vrchy pekné.
Všetko opustené ich čakalo.
Tisíc robôt – čas rýchlo ubehne –
„Ľudia, dajme sa do toho!”

A tak si domy už postavili,
znela v nich ľúbosť aj sila,
všetkým robotám sa priučili,
aby vyžila rodina.

Už niektorým aj dobre išlo
to najpilnejšie: jedlo mali.
No o pár rokov nové zlo prišlo,
svoj jazyk si zabúdali.

Tak hľadáme si našu slovenčinu.
– Tu rástli naše korene –
Tie krásne slová, tú reč prepeknú,
tu našli sme tie pramene.

Nehaňte ľud taký, akým sme my,
že si hľadáme korene.
Myslím aj dúfam, že s vami
slovenčinu si nájdeme!

Juraj Marik
Meditácia

V hluchej noci
živý blesk
čakám,
vzduch na Bludici tmavej
hľadám,
nechcem byť zvon
v priestore vzduchoprázdnom.
Byť nemým,
než nepočutým,
slepým,
než nebadateľným,
mŕtvym,
než pochovaným zaživa
je hodnejšie?!
Nie!
Nevypadni,
srdce zvona,
rozpáľ sa,
Bludica studená,
udri, hrom,
ukáž sa mĺkvej noci
a roztrhaj
bubienky hluchých telies!

Pavel Samuel
Verš stavbárov

Proti našim hradom
vždy sa vojna valí.
Náš smer, ten však vždy bol,
a podnes je stály.

My vždy sme! Stavbári
dejinného diania.
Čo nezmysel zničí,
barbar z povolania,

my znovu staviame
v tomto dravom svete,
pokým nás víchrica
sveta nerozmetie.