Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.“ (Mt 13,44)

Už tretiu nedeľu za sebou nám prináša Božie slovo podobenstvá o nebeskom kráľovstve. Najprv to bolo podobenstvo o rozsievačovi, minule to boli podobenstvá o kvase, horčičnom zrnku a podobenstvo o poli, na ktorom vyrástla pšenica i kúkoľ. Dnes je to podobenstvo o poklade, ktorý je ukrytý v poli, o vzácnej perle a o sieti.

Sú ešte iné mnohé podobenstvá, ktoré sa dotýkajú Božieho kráľovstva. Môžeme sa pýtať, prečo je v Božom slove tak veľa podobenstiev na tému Božieho, či nebeského kráľovstva.

To je ústredná otázka – ústredná téma Ježišovho poslania. On prišiel oznámiť Božie kráľovstvo, založiť ho, urobiť ho zjavným pre svet a pozvať doňho všetkých ľudí. Nielen vyvolených.

V očiach ľudí kráľovstvo znamenalo silného panovníka, ktorý má okolo seba veľa vážených a zámožných ľudí, plné stoly jedla a dobrého vína, silné vojsko, ktoré zabezpečuje panovníkovi moc, veľa poddaných, ktorí patria do kráľovstva. Ani my nemôžeme povedať o nás, že sme sa už celkom zbavili tejto svetskej predstavy kráľovstva. Aj v nás ešte žije toto povedomie.

Kristus ohlasuje iné kráľovstvo. Kráľovstvo lásky a pokoja. Kráľovstvo, ktoré patrí všetkým, predovšetkým chudobným a maličkým. Čiže tým, ktorí ho prijali s pokorným srdcom.

Komu ohlasuje svoje kráľovstvo? Svoje evanjelium ohlasuje chudobným. A vyhlasuje ich za blahoslavených, o nich sa vyjadruje, že takým patrí nebeské kráľovstvo. Týmto chudobným a maličkým Otec láskavo zjavil to, čo ostalo skryté pred múdrymi a rozumnými. Sám Ježiš sa stotožňuje s chudobnými každého druhu a lásku k nim kladie ako jednu z podmienok vstupu do Božieho kráľovstva.

Ježiš pozýva k stolu do Božieho kráľovstva hriešnikov. Niečo neslýchané na vtedajšiu dobu. Vchádza do domu Zacheja, je a stoluje s mýtnikmi a hriešnikmi, ktorých vyzýva k pokániu. Slovom i skutkom ukazuje bezhraničné milosrdenstvo Otca voči nim a nesmiernu radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie. Vrcholným dôkazom tejto lásky voči hriešnikom – to je Kristova obeta na kríži, obeta jeho vlastného života na odpustenie hriechov celého sveta. Hriech má ten, kto je hriešny. Nie spravodlivý. Len si treba v pokore túto svoju hriešnosť priznať. V tom bol aj problém tých, ktorí Ježiša neprijali. Pokladali sa za spravodlivých, namiesto toho aby uznali svoju hriešnosť. Svoju nízkosť a bezvýznamnosť pred Kristom, Božím Synom. Tu spočíva dôvod neprijatia Krista ako Božieho Syna.

No a, samozrejme, raz vzal dieťa, postavil ho doprostred a jasne povedal: takým patrí nebeské kráľovstvo. Nechajte deti prichádzať ku mne. Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. To je Kristova výzva pre nás. On nám dal tú možnosť byť Božími deťmi, synmi a dcérami Nebeského Otca. Pri našom krste. Zveril nám poklad Božieho synovstva do našich vlastných rúk. A Božím dieťaťom budem len vtedy, keď budem mať v sebe Boží život.

Božie kráľovstvo má veľmi veľkú hodnotu. Jeho príchod na túto zem – to je porážka kráľovstva pozemského, kráľovstva, v ktorom chce hrať často prvé miesto satan. A všetko to, čo Kristus ponúkol, čo urobil, konal, čo daroval svetu, sú hodnoty Božieho kráľovstva. Ani on sa pritom nezaobišiel bez námahy. Aj jeho to stálo veľa poníženia, opovrhnutia a pohŕdania od druhých, ktoré musel zniesť, obetu až na smrť, až na smrť na kríži.

Aj my ak chceme vojsť do Božieho kráľovstva, musíme sa snažiť podstúpiť istú námahu, možno aj nepochopenie od ľudí okolo nás, možno niekedy medzi najbližšími, v rodine, v škole, na pracovisku. Odriekanie oproti ostatným, ktorí žijú tým, čo ponúka svet. A možno sa nevyhneme ani výsmechu, pohŕdaniu, potupovaniu.

Jeden príklad, ktorý nám pomôže pochopiť hodnotu nebeského kráľovstva. Ak chcem postaviť dom, samozrejme, ak nie som zámožný, bohatý, mám s tým problém. Musím sa veľmi dobre obracať, aby som to dokázal. Stojí veľa námahy, odriekania, sebazapierania, aby som splatil dlhy, pôžičky, ktoré mám. Možno je potrebné popredať aj niektoré nepotrebné veci. Ale potom ten pocit vlastného domova, vlastného tepla, čo som dokázal, stojí za to.

Dnešné podobenstvá nám hovoria o niečom podobnom. Najmä podobenstvo o poklade, ukrytom na poli, a o vzácnej perle. Tí, ktorí ich nájdu, tiež predali, dokonca všetko čo mali, aby mohli získať poklad – vzácnu perlu, ktorú objavia. Tým pokladom, vzácnou perlou, je Božie kráľovstvo. Predali všetko, čo mali, stratili predchádzajúce bohatstvo – ale neprišli o nič. Získali oveľa viac. Hodnotu, ktorej sa nevyrovná žiadna iná. Božie kráľovstvo, večný život.

Toto sú pravé hodnoty nášho života. A my vieme, že to, čo je cennejšie, hodnotnejšie, sa k nám nedostane len tak ľahko. Ani hodnotnú vec, hodnotný obraz, šperk, umelecké dielo nekúpim za nízku cenu. Ak dokážem vynaložiť peniaze a veľa úsilia na takéto hodnotné veci, mal by som byť ochotný a mať pevnú vôľu, aby som dokázal získavať aj iné hodnoty, ktoré sú potrebné pre moju spásu, hodnoty, ktoré nám ponúka sám Boh a ktoré majú trvácu, večnú hodnotu. Môj večný život v nebeskom kráľovstve, v dome nebeského Otca.

Stanislav Brtoš