O pár dní, v nedeľu, sa začne advent. Štvortýždňové obdobie, v ktorom sa kresťania pripravujú na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. V tieto dni intenzívne chvália Boha, ktorý tak miloval svet, že na jeho spásu poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach.

Advent kresťanom pripomína, že Kristus príde. Život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviecami – tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť v nedeľu 27. novembra. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú tri sviečky fialové a jedna ružová, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok.

Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Chrámové rúcho v advente je fialové. Prvá adventná nedeľa je súčasne v katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440 – 461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590 – 604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362 – 1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super ...“ („Rosu dajte nebesia zhora ...“).

Adventná doba nie je len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva k stretnutiu s Kristom v každodennom živote a pripravuje na jeho slávny druhý príchod.

Symbol adventu, veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

O vzniku adventného venca kolujú rôzne legendy. Tá najznámejšia hovorí o tom, že v 19. storočí žil v nemeckom Hamburgu Johann Hinrich Wichern. Narodil sa v roku 1808. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Stal sa vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelickým pastorom augsburského vyznania. Venoval sa pomoci chudobným a na tento účel v roku 1833 zriadil domov pre siroty, duševne chorých a starých Rauhes Haus (Drsný dom). Deti žijúce v tomto zariadení sa tu učili rôznym remeslám. A v čase adventu boli veľmi netrpezlivé a každým dňom sa pastora pýtali, kedy už konečne tie Vianoce prídu. A tak sa Johann rozhodol, že im čakanie na tieto krásne sviatky trochu spestrí a v roku 1839 zhotovil drevený kruh, na ktorý postavil 19 tenších menších červených sviečok a 4 väčšie, hrubšie biele. Tie malé symbolizovali všedné dni, veľké prináležali nedeliam, ktoré ešte do Vianoc chýbali. Každý nový deň adventu zapálil na venci jednu malú sviečku, v nedeľu pribudla aj veľká. Tento zvyk sa najprv ujal v protestantskej cirkvi v Nemecku, neskôr sa rozšíril aj ďalej.

SITA podľa informácií TK KBS