„Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.

Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.

Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.“ (Mt 2,1-12)

Názov sviatku Zjavenie Pána (6. januára) je pokračovaním tajomstva Vianoc. Vtedy sa Kristus narodil v chudobnej maštali, ktorá je opísaná slovami Písma a dnes znázorňovaná ako betlehem, v ktorom leží v jasliach na zemi Betlehemské dieťa. Akoby sa udalosť narodenia Ježiša Krista udiala kdesi bokom, mimo svetového diania. Nenápadne, v ústraní. Jediní, ktorí vedia o zázračnej udalosti čo vniesla osudový zlom do dejín ľudstva, sú okrem Jozefa a Márie pastieri z okolia, ktorí sa o Ježišovom narodení dozvedajú skrze anjelov. Sviatok „Zjavenie Pána“ je zjavením, odhalením vianočnej udalosti, ktorá je darom Božím človekovi a celému svetu. Nielen vyvolenému židovskému národu, ale skrze trojicu „kráľov“ či „mudrcov“ celému svetu.

V obraze poklony troch kráľov pred Ježišom Kristom je vyjadrená dvojaká pravda. Dieťa ležiace v jasliach – Ježiš Kristus – to je sklonenie sa Boha k človekovi. A naopak, poklona troch kráľov pred Božím Synom je ten najsprávnejší obraz odpovede človeka voči Bohu. Nielen poklonenie, ale v daroch ktoré priniesli, aj darovanie. Darujú mu naozaj kráľovské dary, to, čo reprezentuje kráľa. A v tom je ich múdrosť. Preto sa nazývajú aj mudrci. Čo je však najdôležitejšie na tejto udalosti troch kráľov, že sú to práve oni pred Božím Synom v tom najsprávnejšom úmysle. Popri nich vystupuje v evanjeliu ďalší kráľ – Herodes – ale so zlým úmyslom.

Traja králi a Herodes to nie je len udalosť z histórie, ktorá sa stala a traduje na papieri zapísaná vo Svätom Písme. Traja mudrci a kráľ Herodes, to je aj súčasnosť. Pretože každý človek sa vo vzťahu k Bohu môže pokladať alebo podobať na Herodesa alebo na niektorého z troch kráľov. V čom? Odpoveďou je posledná veta z citovaného evanjelia: „Vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, ale inou cestou sa vrátili do svojej krajiny“.

Herodes ostal stále tým istým, bezo zmeny, pomýlený svojou mocou. Ba ešte horší. Vieme, že keď mudrci neprišli späť k nemu, vydáva pokyn na vraždu betlehemských neviniatok. Cítil sa ohrozený Kristom vo svojom živote, vidí v ňom konkurenta a svojím konaním ide Herodes presne opačne voči Bohu. To je pýcha. Neporazená a nepokorená pýcha.

Pozrime sa na troch kráľov. Našli to, čo očakávalo celé ľudstvo. Čo predpovedali proroci. Boli tí, ktorí rozlúštili veľké tajomstvo ľudstva.

Toto je odkaz citovaného evanjelia. Táto biblická udalosť sa deje neustále. Kristus sa neustále rodí do tohto sveta v obeti svätej omše. V eucharistii na oltári, v Božom slove, v človekovi, bratovi, sestre, v blížnom, v rôznych udalostiach nášho života. Aj my prichádzame do Božieho chrámu buď ako traja králi a po každom takomto stretnutí, v ktorom sa Boh skláňa ku mne a ja v úcte pred ním, vždy nanovo začíname kráčať cestou Ježiša Krista. Aby som odchádzal inou, lepšou a novou cestou.

Kvôli čomu vstupujem aj v tento sviatok do Božieho chrámu? Odpoveďou nech sú slová zosnulého pápeža Benedikta XVI.: „Prišli sme sa mu pokloniť. V tej najväčšej úcte a za poklonou nasleduje nová, kráľovská cesta, na ktorú ťa Boh pozýva“. Amen.

(sb-vzs)