Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. (Mk 1,29-39)

Keď si dnes kúpime nejaký výrobok, poväčšine máme k tomu priložený aj návod na jeho použitie. V dnešnej dobe sú tieto návody dokonca v rozličných jazykoch. Podobne, keď zájdeme do lekárne po nejaký liek, znova máme návod na použitie. Žiaduce a nežiaduce účinky, spôsob dávkovania, pri akej chorobe sa používa.

Evanjelium, ktoré je radostnou zvesťou, je tiež podobným návodom. Nie síce nejakého výrobku, ktorý by sme si kúpili za peniaze, ale návodom, v ktorom môžeme nájsť potrebné smernice pre náš život. Aby sme išli po tej správne ceste, aby sme dokázali zachovávať to Božie vo svojom živote.

Kristus sa nám v citovanom evanjeliu predstavil ako lekár, ktorý lieči človeka. Najprv telesnú schránku, ako to bolo v prípade Petrovej testinej, ktorú uzdravil z vysokej horúčky. Potom všetkých chorých, ktorých k nemu prinášali. Nakoniec vyhnal z ľudí mnoho zlých duchov.

Vidíme tu istý postup, ktorý si zvolil Kristus. Uzdravenie tela a potom i duchovného života. Pretože človek pozostáva z tela i duše. Ale v tejto evanjeliovej udalosti je vyjadrený aj iný postup.

Najprv vchádza do domu Petrovej testinej. Teda do rodiny. To je príklad toho, že všetko musíme začínať od rodiny, ktorá predstavuje „domácu cirkev“, ako ju nazval druhý vatikánsky koncil. Rodina je spoločenstvom, na ktorom stavia a z ktorého vychádza spoločnosť i Cirkev. Kristus dal tak príklad ako si váži ľudskú rodinu. Aj jeho účasť na svadbe v Káne a prvý zázrak, premenenie vody na víno, ktoré tam urobil pred očami svadobčanov na príhovor svojej matky, je ďalším dôkazom toho, ako si Ježiš vážil toto ľudské spoločenstvo. V rodine prichádza na svet nový človek. Tu dostáva výchovu, tu má dostať i základy viery. Z rodiny potom vychádza človek do ostatných oblastí spoločenského i cirkevného života. Ponajprv teda musí byť zdravá rodina. Ak nebude zdravý a pevný základ, na ktorom staviame, ako by potom mohlo byť zdravé a silné to, čo chceme budovať ďalej. Rodina je teda prvá oblasť, kde treba začať s liečením.

Z rodiny Ježiš vychádza do mesta, kde k nemu privádzajú mnohých chorých a posadnutých nečistými duchmi. Rodina nežije izolovane. Naopak, žije v istom prostredí. V meste, dedine, teda v širšom spoločenstve. To bude zdravé vtedy, ak budú zdravé rodiny. Aj Kristus najprv odstránil chorobu v rodine. Potom vyšiel von, aby liečil celé mesto. Napokon keď uzdravil chorých v meste hovorí svojim apoštolom: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

Ani mesto či dedina nie sú izolované od sveta. Sú v istom prostredí, okolí, v istej konkrétnej krajine. Toto je správny návod, ktorý nám podáva Kristus. Rodina, mesto či dedina, celá krajina.

Ideálne zdravý vlastne nie je nikto. Nejaká chyba sa nájde v každom z nás. Ak by to nebola pravda po telesnej stránke, po duchovnej je to iste tak. Pretože nikto z nás nie je bez hriechu.

Aj my sa musíme riadiť návodom Ježiša Krista. Prvý, kto potrebuje vyliečiť z hriechov, som ja. Potom moja rodina, v ktorej žijem. Až potom, keď ja budem zdravý i v oblasti svojho ducha, môžem v spojení s druhými vplývať na ozdravenie mesta i danej krajiny. Ak to dokážeme, pochopili sme Kristov návod. A kto pochopí Kristovo zmýšľanie, je na dobrej ceste. Tých ciest, po ktorých môžeme kráčať v dnešnom svete, je veľmi veľa. Tá, ktorá vedie ku Kristovi, je iba jedna a náročná. Ale Kristus práve preto prišiel k nám, aby nám ju ukázal. Aby sme išli po ceste, ktorá je cestou človeka k Bohu.

Človek je nielen homo sapiens (človek mysliaci), ale aj homo religiosus (človek nábožný). Preto modlitba je súčasť života človeka. Evanjelium je teda výzvou, aby sme nezabúdali, kto sme. Sme nielen ľuďmi pre prácu, ale máme byť aj ľuďmi modlitby.

(sb-vzs)