Sv. Ján z Boha sa narodil 8. marca 1495 v Montémor-o-Novo pri meste Évore v Portugalsku. Jeho rodičia boli jednoduchí robotníci. Ján mal už od detských rokov veľmi dobrodružný život. Keď mal osem rokov, stratil sa. Matka od žiaľu zomrela a otec sa stal františkánskym rehoľným bratom.

Ján sa dostal do španielskeho mesta Oropesy, kde sa ho ujal správca grófskeho majetku. Ten mu dal základné školské vzdelanie a neskôr ho zamestnal na grófskom veľkostatku. Keď mu však ponúkol dcéru za ženu, Ján odmietol a prihlásil sa k vojsku. Vo vojsku cisára Karola V. bojoval proti Turkom až pri Viedni. Po návrate do Španielska zanechal vojenčinu a živil sa ako pomocný robotník a neskôr ako potulný predavač a kníhkupec.

Ján v januári 1539 po vypočutí jednej kázne blah. Jána Avilského zažil hlbokú vnútornú premenu, ktorá usmernila jeho ďalší život. Prejavoval hlbokú ľútosť nad svojimi hriechmi a robil za ne také ponižujúce verejné pokánie, že ho pokladali za pomäteného a zavreli ho do blázinca. Tam ho navštívil blah. Ján Avilský. Radil mu, aby sa miernil v sebatýraní a aby dal svoje telesné a duševné sily do služieb tých, ktorí potrebujú pomoc. Odvtedy všetky jeho sily a schopnosti patrili chudobným a chorým, ktorých bolo v Granade viac ako dosť.

Roku 1540 založil prvú nemocnicu pre chudobných. Jánova nezištná a obetavá dobročinnosť vyvolávala zaslúžený obdiv a mnohých pohla k tomu, aby podporili jeho prácu. Roku 1547 mohol už vybudovať v Granade väčšiu nemocnicu.

Keď biskup videl jeho náboženské nadšenie a úplnú oddanosť službe biednym, radil mu, aby nosil osobitné rúcho, ktoré by bolo znakom Bohu zasvätenej osoby. Jeho zasvätenie Bohu malo vyjadriť i meno, ktorým sa potom nazýval - Ján z Boha. Roku 1546 sa k nemu pridali spoločníci, ktorých on sám obrátil k lepšiemu životu. O dva roky neskôr mohol už rozšíriť svoju činnosť i mimo Granady. Založil nemocnicu pre chudobných v Tolede.

Okrem chorých pocítili jeho dobročinnosť chudobní, opustené deti, študenti bez prostriedkov, robotníci bez práce, dievčatá a vdovy vystavené vydieraniu a mravnému nebezpečenstvu.

On sám vo svojom živote veľa pohodlia nepoznal a nechcel ho mať ani pri smrti. Zomrel kľačiačky s krížom pritisnutým na prsia a so slovami: „Ježiš, Ježiš, do tvojich rúk porúčam svoju dušu.“ Stalo sa to nad ránom 8. marca 1550.

Po jeho smrti veľmi vzrástol počet jeho duchovných nasledovníkov, a to nielen v Španielsku, ale aj v iných krajinách. Pápež sv. Pius V. potvrdil roku 1571 ich združenie ako kongregáciu podriadenú biskupom a pápež Sixtus V. roku 1586 ako riadnu rehoľnú spoločnosť, skladajúcu sa z rehoľných bratov. Po prechodných organizačných a právnych zmenách jestvujú tak dodnes. Ich oficiálne meno je „Nemocničný rád sv. Jána z Boha“, ale v rozličných krajinách majú rozdielne miestne pomenovanie. Tak na Slovensku sa volajú Milosrdní bratia, v Maďarsku Irgalmas testvérek.