Keď prechádzame autom cez obec Slepčany (okres Zlaté Moravce) upúta nás pri hlavnej ceste stojaci rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, pochádzajúci z rokov 1880 – 1881. Po vstupe do kostola máme možnosť prezrieť si interiér s pruskou klenbou, neorománsky oltár a viacero ďalších zaujímavostí.

Po prehliadke kostola náš pohľad padne na reliéf stojaci vľavo, v tesnej blízkosti kostola, zobrazujúci známu historickú osobnosť, rodáka obce, Juraja Selepčéniho – Pohronca (1595 – 1685, Juraj Slepčiansky, tiež György Szelepcsényi-Pohronec, Georgius Pohroncius Szelepcseny). Chvíľu pri ňom postojíme a pripomenieme si niektoré udalosti 17. storočia, ktoré Selepčéni ako ostrihomský arcibiskup, uhorský prímas, vicekráľ, filozof, právnik, diplomat a predstaviteľ protireformácie ovplyvnil.

Juraj Selepčéni sa narodil 24. apríla 1595 v Slepčanoch, ako dieťa obyčajných poddaných. Keďže tamojší kostolík aj farský kostol v blízkych Tesároch boli zničené Turkami, pokrstený bol v kostole vo Vieske nad Žitavou. (Pozn.: V roku 1674 pri vpáde Turkov bol aj kostolík vo Vieske nad Žitavou zničený. V rokoch 1679 až 1681 obyvatelia na vŕšku nad dedinou postavili kostol sv. Juraja. Veľkým mecénom novopostaveného kostola bol arcibiskup Juraj Selepčéni.)

Selepčéniho život bol od útleho detstva plný zvratov. Keď mal sedem rokov, jeho rodičia boli zabití pri tureckom nájazde. Malého Juraja a jeho súrodencov si adoptovali príbuzní. Juraj sa dostal ku kanonikovi Františkovi Selepčénimu do Trnavy, kde začal svoju školskú dochádzku.

Po kanonikovej smrti v roku 1605 sa musel vrátiť do Slepčian, kde robil pomocného pastiera na majetku Ostrihomskej kapituly. Jeho osud zmenilo stretnutie s arcibiskupom Petrom Pázmáňom, ktorý počas vizitácie majetkov v lete 1617 stretol Juraja, všimol si jeho nadanie a rozhodol sa podporiť ho v štúdiách.

Juraj s radosťou prijal jeho pomocnú ruku a začal študovať na gymnáziu v Trnave, kde získal aj učiteľské vzdelanie. V roku 1626 učil na Mestskej škole v Trnave. Zakrátko sa rozhodol pre poslanie kňaza. Podporovaný P. Pázmáňom v roku 1627 odišiel do Ríma študovať na nemecko-uhorskom kolégiu sv. Apolinára filozofiu a teológiu. Bol výborným študentom, veľa času trávil v archívoch, v ktorých vyhľadával dokumenty o histórii Slovákov. V Ríme získal doktorát z filozofie a teológie.

Po návrate do rodnej krajiny pôsobil od roku 1634 ako farár v Senci. O dva roky sa stal kanonikom v Trnave, skoro na to kancelárom arcibiskupského úradu.

18. apríla 1648 Juraja Selepčéniho menovali za nitrianskeho biskupa a dedičného župana Nitrianskej stolice. Medzitým, ako vyslanec cisára Ferdinanda, niekoľkokrát navštívil Istanbul. Predvídal nájazd Turkov na Nitru a poznal ich spôsoby ničenia ohňom a drancovaním. S predstihom, ešte pred 12.októbrom 1663 zachránil archív nitrianskej kapituly, keď ho dal odviezť do bezpečia.

Cisársky dvor, vidiac jeho diplomatické schopnosti, ho poveroval rôznymi úlohami. Selepčéni sa snažil slúžiť aj svojim rodákom. Viacero mladých ľudí podporoval na štúdiách, zakladal a zveľaďoval školy, pričinil sa o výstavbu nových kostolov a obnovu pútnických miest, podporoval Turkami zničené Požitavie a mnohých Slovákov navrhol na povýšenie do zemianskeho stavu.

Po smrti ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaiho v roku 1666 sa stal jeho nástupcom a bol vymenovaný aj za prímasa Uhorska. V roku 1670 bol poverený funkciou miestokráľa Uhorska.

Životným cieľom Selepčéniho bolo prispieť k zastaveniu tureckého nebezpečenstva a vyhnanie Turkov z Európy. Ako skúsený politik predpokladal generálny útok Turkov na Viedeň a pripravoval protiopatrenia. Niekoľkokrát navštívil Poľsko a dohodol účasť poľských a litovských vojsk pod vedením Jána Sobieskeho na protitureckom boji. U veriacich svojej arcidiecézy udržiaval vieru vo víťazstvo nad Turkami a nabádal k modlitbám o pomoc Panny Márie.

V lete 1683 obrancom Viedne poskytol obrovskú finančnú i potravinovú pomoc. Kresťanskí vojaci bojovali s medailami Panny Márie na prsiach, ktoré dostali od Selepčéniho a pod zástavami s menom Matky Božej. Po tomto víťaznom boji bol – na počesť víťazstva – 12. september vyhlásený za sviatok Panny Márie. Za svoje zásluhy v protitureckom odboji dostal čestný titul Záchranca Viedne.

Selepčéni sa venoval aj publikačnej činnosti. K jeho najpozoruhodnejším dielam patrí teologická práca venovaná arcibiskupovi Petrovi Pázmáňovi, ktorá vyšla knižne v Ríme v roku 1634. V Trnave vydal Dokumenty a uznesenia trnavskej synody (1667), Kázne a pastierske listy (1682), Ostrihomský rituál, ktorý obsahuje i slovenské krstné a svadobné formuly (1682).

Ku koncu života ochorel a odišiel sa liečiť na svoj majetok do Letovíc pri Blansku na Morave. Odtiaľ udržiaval korešpondenciu s cisárom i svojou diecézou. Zomrel v januári 1685 v Letoviciach na Morave ako 92-ročný. Pochovaný je v bazilike v Mariazelli.

Helena Rusnáková

Foto: autorka

Použité zdroje:

https://matica.sk/zachranca-krestanskej-europy-juraj-selepceni/

https://www.obec-vieskanadzitavou.sk/obec/kostol-sv-juraja/
https://matica.sk/zachranca-krestanskej-europy-juraj-selepceni/