Ani na Santove v Pilíšskych vrchoch nemajú v čase pandémie koronavírusu na ružiach ustlané, ale snažia sa, ako sa len dá. Na najväčšej sociálnej sieti sa neustále objavujú nové chýry o rekonštrukciách, obecných investíciách a podobne. Nedalo sa inak, o vyjadrenie sme požiadali osobu najpovolanejšiu, prvú dámu obce, starostku Evu Csicsmanczaiovú.

– Internet prezradil, čo všetko ste na Santove opravili, vynovili, rozšírili, zakúpili a usporiadali. Našli ste poklad pri rekonštrukcii pecí na pálenie vápna? Škola dostala nové okná do podkrovia, škôlka má nový šat, rozširujete cesty, slovenský volený zbor je bohatší o nové priestory...

– Aj my prežívame ťažkú dobu. Všetko, čo sme robili, sme mohli uskutočniť vďaka súbehom o dotácie z vlaňajška, ba i predvlaňajška, k čomu sme potom museli disponovať vlastnými zdrojmi. Škola nie je v našej réžii, ani ju neprevádzkujeme, ani neriadime. Základná škola je riadená Školskou správou Érdskeho okresu, ktorý financuje terajšiu rekonštrukciu inštitúcie. Veľká časť dotácií, z ktorých sme mohli obec zveľaďovať a investovať, prichádza vďaka programu Na podporu maďarskej dediny. Už predvlani sme začali obnovu vnútorných priestorov lekárskej ambulancie, ba získali sme peniaze na nákup lekárskeho zariadenia a výbavy. Okrem toho sme z týchto zdrojov opravili plot cintorína. Ušlo sa aj na rekonštrukciu 250-metrového úseku chodníka na ulici L. Kossutha. Hoci z programu sme dostali podporu len na nákup materiálu, 5 miliónov forintov. Šesť miliónov sme museli pridať z vlastných zdrojov. Dostali sme podporu na obnovu športových šatní, a to z podnikateľských daní venovaných na športové účely. Aj k tomu obec pridala 4 milióny. Kúria Barossovcov, ktorá je sídlom našej materskej školy, bola finančne náročná rekonštrukcia. Prostriedky sme museli čerpať z iného zdroja, a len na etapy, takže naše plány uskutočňujeme postupne. Získali sme 30 miliónov, z toho polovicu sme potrebovali na modernizáciu kúrenia. Druhú polovicu, ku ktorej sme pridali vlastných približne 6 miliónov, spolu 21 miliónov forintov, „zhltla“ čiastočná oprava priečelia, rekonštrukcia odkvapov a izolácie. Kúria je budova pod ochranou pamiatkarov a na rekonštrukciu sa vzťahujú veľmi prísne predpisy, čo veľmi predraží všetky tieto práce. Keď sme si vyžiadali cenovú ponuku na rekonštrukciu priečelia, prišla ponuka na práce v hodnote 150 miliónov. Toľko peňazí sme evidentne nemali, preto sme sa pokúsili rozdeliť činnosti na etapy a veríme, že sa nám podarí získať ďalšie zdroje.

K investíciám minulého roka ešte patrí jedna vec, ktorá je spojená s našou slovenskou národnosťou. V tesnej blízkosti obecnej samosprávy sa spoločne so slovenskou národnostnou samosprávou podarilo zakúpiť nehnuteľnosť pozostávajúcu z dvoch budov. Jednou je skoro storočná meštiacka stavba, druhá, vedľa nej, je sedliacky dom. Ten bude sídlom nášho slovenského voleného zboru, respektíve by sme tam chceli zriadiť pamätný dom. Až teraz sa pustíme do domu, kde nás čaká veľa práce, aby sa dal používať. Peniaze, 15 miliónov forintov, získal slovenský zbor zo súbehu Fondov Gábora Bethlena.

U Maliovcov bude pamätný dom

– Je to dom Maliovcov?

– Áno, s viničom na dvore a niekdajšou pekárňou, ktorá bola podľa dokumentov postavená zároveň s domom. Obecná samospráva predala inú nehnuteľnosť a preto sme si mohli dovoliť za 35 miliónov získať dom Maliovcov. Obec bude pomáhať tiež pri rekonštrukcii a údržbe domu. Aj názov by sme chceli ponechať. Z viacerých príčin sme tento dom chceli spoločne získať. Jednak preto, lebo nám záleží na udržaní slovenského rázu obce, a tiež preto, lebo je v bezprostrednej blízkosti obecného úradu, vedľa ktorého je aj naša knižnica, tiež vo veľmi starej budove. V jej bezprostrednom susedstve sa nachádza Kúria Barossovcov, ktorej hospodárske budovy tiež pravidelne využívame. V jednom krídle je v prenájme kuchyňa, v druhom, čo je pre nás vari dôležitejšie, je Klub dôchodcov a kultúrna sála. Kedysi veľmi dávno, dokumenty povoľujúce činnosť pochádzajú z roku 1931, fungovala v dome Maliovcov pekáreň. Ujo Miško, ktorý dom postavil, bol prvým pekárom. Pec sme vyčistili a momentálne prebieha jej rekonštrukcia. Radi by sme ju sprevádzkovali na spoločenské udalosti a, dúfame, že raz sa situácia znormalizuje, a budeme ju možno permanentne využívať. Veľmi peknú atmosféru má aj dvor, tiež vhodný na spoločenské účely. Dokonca má dom aj malú pivnicu. Na dvore sedliackeho dvora je viacero druhov pravého, voňavého santovského hrozna, ktoré kedysi aj na stráňach Santova pestovali a víno z neho píjavali. Hrozna nebolo veľa, ale na jeseň sme ho obrali. Tento dom je naproti katolíckemu kostolu. Je u nás taký zvyk, že na Silvestra, po omši vďakyvzdania, pred božím chrámom starosta prehovorí k veriacim a obyvateľom obce. Chceme urobiť každoročne aj z tohto tradíciu, že pozveme všetkých, aby si s pravým santovským voňavým vínkom štrngli na nadchádzajúci nový rok. Hrozna nebolo veľa, ani vína nie je bohvie koľko, ale trocha sa ujde každému, kto chce ochutnať a prejde na druhú stranu ulice. Aj to je súčasť nášho dedičstva a tradícií.

– Možno povedať, že starodávne tradície sa snažíte zachovať hoci i v novej podobe. Súťaž v dorábaní vína by sa bola vlani dožila 10. Ročníka.

– Práve v týchto dňoch sme spomínali vinársku súťaž. Je potrebné nejako vyhodnotiť, oceniť prácu santovských vinárov, ktorí venujú dorábaniu cenného moku veľa času, energie a umu. Z roka na rok sú čoraz lepší. Usilovne zveľaďujú svoje vedomosti. Odkedy sú tu súťaže, naši vinárski gazdovia sa navidomoči zlepšujú. Prospieva im možnosť porovnania. Tradičné tunajšie druhy hrozna už neveľmi pestujú, to je pravda, rodí sa len jedno-dve cuvée z miestneho ovocia. Hrozno nakupujú odinakiaľ a potom vo svojich pivniciach dorábajú víno. Feri Strbik bol pred desiatimi rokmi duchovným otcom založenia súťaže. Možno by sa oplatilo usporiadať tento rok súťaž hoci aj online formou, bez štartovného, zozbierať po fľaši vzorky santovských vinárov a požiadať o stanovisko nezainteresovaného odborníka.

Súťažné fašiangy

– V Santove sa aj fašiangová zábava presťahovala do kyberpriestoru. Ba aj online súťaž vyhlásila samospráva. Je to tak?

– Priznávam sa, bol to môj nápad. Sme spoločenská komunita a odkedy som na čele obecnej samosprávy, teraz už 10 rokov, máme rôzne podujatia, ktoré sa tradične z roka na rok opakujú. Odkedy je však pandémia, všetko sme museli obetovať. Nič sme nemohli usporiadať. Máme tu však veľmi nápaditý tím mladých mamičiek, ktoré už pred Vianocami vymysleli a usporiadali santovský putovný živý adventný kalendár. Nielen v oknách svietili čísla kalendára, ale pred domom ponúkali „pútnikov“ salónkami, či vianočným pečivom. Ich som si zavolala na pomoc teraz. V úzkom kruhu, v malých skupinkách sa koná fašiangová zábava v škôlke, možno aj väčšie deti, prípadne vtipní dospelí sa poobliekajú do dôvtipných masiek. Dohodli sme sa, že urobíme súťaž masiek. Kto sa odfotografuje a umiestni fotografiu na sociálnych sieťach, ten sa môže zúčastniť. Kto dostane najviac lajkov, vyhráva. Samospráva je síce v neblahej finančnej situácii, ale až také zlé to nie je, aby sme nemohli oceniť vecnými cenami vynaliezavosť a nápady.

E. Trenková

Foto: E. Csicsmanczaiová