Stála konferencia Slovenská republika a Slováci v zahraničí sa koná v dvojročných intervaloch v párnych rokoch. Pandémia nedovolila uskutočniť ju v roku 2020 a tak Slováci žijúci v zahraničí sa stretli až po štyroch rokoch v dňoch 28. – 29. októbra v Bratislave.

Konferencia sa konala tradične v hoteli SOREA v Kráľovskom údolí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zorganizoval tohtoročnú Stálu konferenciu na tému: „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026.“ Táto bola 8. júna 2022 na 83. schôdzi vlády Slovenskej republiky schválená. Dostupná je na stránke: https://www.uszz.sk/legislativa/koncepcia-statnej-politiky-starostlivosti-o-slovakov-zijucich-v-zahranici/

Na úvod sa prihovorili hostia: štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Andrej Stančík, poradkyňa predsedu vlády SR Iveta Galbavá, zástupcovia katolíckej a evanjelickej cirkvi a správca Matice slovenskej Maroš Smolec. Účastníci konferencie vyslovili ľútosť nad neúčasťou predsedu vlády Eduarda Hegera, ktorý prevzal záštitu. Ospravedlnil sa pre pracovnú vyťaženosť. Tiež prvý raz sa stalo, že zahraniční Slováci neboli prijatí hlavou štátu. Pracovné rokovanie otvoril predseda ÚSZZ Milan Ján Pilip. Na zámery výzvy Vlády SR na podporu posilnenia vzťahov s diaspórou poukázal Daniel Straka z Úradu vlády.

Nasledovala samotná konferencia, čo podľa Krátkeho slovníka znamená: porada odborníkov. Prihlásení účastníci konferencie poslali vopred svoje príspevky, ktoré budú uverejnené v Zborníku zo Stálej konferencie. V prvom bloku vystúpili účastníci, ktorí reprezentovali „tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria“. Z USA, Veľkej Británie, Nemecka a zo Španielska.

Až v ďalších blokoch hrali „prím“ vystúpenia delegátov za autochtónne menšiny v okolitých krajinách. Okrem „uhorských“ Slovákov (z Maďarska, Chorvátska, Srbska /prenesene aj z Čiernej Hory/, Rumunska, Ukrajiny a Poľska) zaraďujú do tejto skupiny tvorcovia Koncepcie aj Slovákov z Česka a Rakúska. Zástupcovia týchto pôvodných slovenských menšín (ako ja hovorím – Slovákov, ktorí sa nepohli z rodného domu, pohli sa len štátne hranice), boli pripravení veľmi zodpovedne. Ich príspevky určite obohatia ďalší postup Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri príprave Akčných plánov realizácie Koncepcie, ktoré sľubujú výraznejšie rešpektovanie osobitostí a podmienok života slovenských menšín v jednotlivých krajinách. A tie určite majú aj Slováci v Maďarsku. Nielen ja súhlasím s tvrdením Koncepcie, že „aktuálna situácia autochtónnych národnostných menšín je charakterizovaná tým, že dochádza k ich silnej asimilácii. Deje sa to pod tlakom väčšinového okolia, v niektorých prípadoch aj v dôsledku politiky domovskej krajiny a v dôsledku demografických zmien“.

Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková predniesla príspevok: „Starostlivosť o Slovákov žijúcich v Maďarsku v kontexte Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“. Vystúpila aj riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király na tému: „Národopisné zbierky, spoločenský priestor“. Do tretice to bola Marta Demjénová s príspevkom: „Efektivita a modernizácia štátnej podpory pre Slovákov žijúcich v zahraničí“. Prezentovali skúsenosti slovenskej národnosti z Maďarska, ktoré spolu s návrhmi a námetmi na ďalšie zlepšenie práce materskej krajiny s krajanmi by prispeli k zlepšovaniu kvality slovenského života Slovákov v Maďarsku. Pevne dúfam, že budú vyslyšaní...

Na „maďarskú nôtu“ pri implementácii Koncepcie štátnej politiky voči zahraničným Slovákom zahral aj autor tohto článku. Predniesol som „Niektoré námety na implementáciu Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v Maďarsku“ z pohľadu Slováka z materskej krajiny, v ktorých som zdôraznil, že všetka práca s krajanmi by sa mala odvíjať od štátnej doktríny Slovenskej republiky. Čo sa dodnes nedeje, lebo neexistuje. Bez dlhodobých vízií nevieme vypracovať konkrétne stratégie a postupy. Zodpovednosť za postupujúcu asimiláciu má nielen domovská krajina, ale aj materská krajina – SR, a tým nemyslím len štátne orgány. Hoci podpora slovenských národnostných menšín a ostatných krajanov cez ÚSŽZ je rozhodujúca, dôležitý je prístup celého spektra neštátnych inštitúcií i jednotlivcov, akési dobrovoľníctvo. Všetci môžeme napĺňať tento základný strategický cieľ. K tomu sa hlásim aj ja. Pri spolupráci so Slovákmi v Maďarsku odporúčam orientovať všetkých realizátorov Koncepcie na zvyšovanie prítomnosti slovenského slova a slovenskosti na verejnosti v slovenských obciach a mestách v Maďarsku.

Opakovane tvrdím, musíme sa poučiť od Maďarov. Napríklad, navrhujem zamyslieť sa a koncipovať na Slovensku konkrétne štátne a iné nadácie orientované na Slovákov v Maďarsku s vlastným atraktívnym konceptom, programom, ktoré by sa dlhodobo a systémovo venovali rozvoju a financovaniu a podpore konkrétnych aktivít.

Na záver jedna poznámka k pojmu „nová slovenská diaspóra“, ktorý odznel na konferencii. Koncepcia štátnej politiky so zahraničnými Slovákmi zavádza aj tento pojem. Vraj sa „vytvorila nová migračná vlna a začala sa tvoriť tretia skupina zložená z migrujúcich občanov Slovenskej republiky krátkodobo alebo dlhodobo sa usadzujúcich v zahraničí. Táto skupina vytvára tzv. novú slovenskú diaspóru, ktorá je svojím zložením a charakterom odlišná od dovtedy existujúcich autochtónnych menšín v okolitých krajinách a slovenských tradičných komunít v krajinách západnej Európy a zámoria. Nová slovenská diaspóra predstavuje pre Slovensko aj významný hospodársky potenciál, keďže podľa údajov Svetovej banky predstavujú peniaze, ktoré Slováci posielajú zo zahraničia svojim rodinám, asi 2 % HDP“. Zaujímavý postreh, ale len postreh. Osobne si myslím a nie som sám, že v poradí dôležitosti koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky pri práci so Slovákmi v zahraničí prvé a najdôležitejšie miesto musí patriť pôvodným slovenským komunitám. Vo všetkých ohľadoch. V tomto je Slovenská republika nenahraditeľná.

Jozef Schwarz

Foto: autor