V druhej polovici augusta takmer všetky miestne slovenské samosprávy a spoločenské organizácie pripravovali podujatia. Väčšinu z nich organizovali na predĺžený víkend okolo dvadsiateho augusta, ale niektoré sa konali aj v predchádzajúcu alebo nasledujúcu sobotu. Takže pozvánok prišlo veľa, a aj touto cestou sa ospravedlňujem tým, ku ktorým som nemal možnosť prísť.

Navštívil som dve obce v Pilíši, Kestúc a Senváclav, kde som už dlhší čas nebol, ani nepočul o aktivitách ich slovenských samospráv, tak som bol zvedavý aj na to, či sa pripravujú na voľby, a ako vidia tamojší Slováci situáciu vo svojej komunite. Mal som zaujímavé rozhovory, a, samozrejme, aj zaujímavé programy. V Kestúci som podporil vystúpenie santovskej hudobnej skupiny SantovSka, ktorá účinkovala spolu so speváckou skupinou Studienka a predniesli zaujímavý slovensko– maďarský program pre potešenie všetkých účastníkov. V Senváclave v rámci Dňa obce a národnostného dňa sa predstavili okrem domácich skupín aj spevácke skupiny z okolia. Z oboch dedín som odchádzal plný nových informácií o ich aktivitách a o situácii slovenských samospráv, ako aj o tom, ako sa pripravujú na október.

Počas predĺženého víkendu okolo štátneho sviatku som sa zúčastnil na niekoľkých podujatiach v Békešskom regióne. Aktivity tamojších dedín a miest sú vďaka niektorým členom miestnych slovenských samospráv či organizácií viac a častejšie dokumentované tak v slovenskej tlači, ako aj na Facebooku. V Čabasabadi a v Kétšoproni som sa zúčastnil tamojších akcií spolu s parlamentným poslancom tohto okolia, s Tamásom Herczegom, čo je pre mňa dôkazom dobrej povesti obyvateľov týchto obcí, veď záujem pána poslanca asi tiež vyplýva z toho, že o týchto komunitách často číta, či počuje počas svojej práce.

V Slovenskom Komlóši si tento rok pripomínajú 70. výročie pobytu gréckych detí, ktoré sa sem dostali ako utečenci pred občianskou vojnou v Grécku. Na ich pobyt si obe strany, teda bývalé deti, aj komlóšske rodiny, ktoré ich svojho času prijali k sebe, spomínajú v dobrom. Práve preto sme sa s gréckym kolegom Tamásom Sianosom dohodli, že na základe iniciatívy Kruhu priateľov Komlóša, si túto udalosť pripomenieme odhalením pamätnej tabule na mieste, kde pôvodne boli grécke deti prijaté, na nádvorí maďarskej školy v Komlóši. Keďže spomedzi pôvodných účastníkov už žije iba hŕstka, myslím si, že to bola aj pre nich jedna z posledných možností, aby sa stretli ešte osobne. Bolo príjemné vidieť, že aj potomkovia detí, ako aj komlóšskych rodín prejavili veľký záujem o túto mimoriadnu udalosť. Samotné odhalenie tabule bolo milé a dôstojné. Stretnutie skupiny Grékov z Budapešti a miestnych rodín zasa dojímavé, ale, keďže bol prítomný aj grécky hudobník, napokon vyústilo do veselého tanca. Zažil som málo podobných „medzinárodných” stretnutí, na ktorých by predstavitelia dvoch národností spomínali na dávne časy v takomto intímnom a dôvernom duchu.

Anton Paulik