Počas sedemročnej existencie našej prílohy Lúč sme vám ukázali mnoho zaujímavých ľudí, nespočetné množstvo výnimočných životných osudov a veľa príbehov. Nezľaknite sa, nie preto som to vymenovala, že by sme chceli prestať vydávať našu prílohu, veď ju považujem za súčasť týždenníka Slovákov v Maďarsku, ktorý sa tohto roku „dožíva“ 65. výročia svojho založenia.

Je to skôr taký medziročný inventár, na ktorý sa dobre pozerá a ktorý pripomína množstvo spoločne zažitých chvíľ. Pripodobnila by som to takto na jeseň k plnej komore. Na poličke stoja rad-radom poháre, ktoré skrývajú v sebe dary záhrady. Lečo, kompóty a lekváre nám prinesú trochu leta počas zimy, veď vďaka ich sýtej chuti môžeme znovu zažiť leto plné čerstvej zeleniny a ovocia. Zaváranie – konzervovanie ovocia a zeleniny patrí neodmysliteľne k tradičným sezónnym činnostiam. Zásoby v komore vydržia pri správnom skladovaní dlho, vraj aj niekoľko rokov. A potom, keď je nám v zime clivo, vyberieme si napríklad jeden broskyňový kompót a jeho chuť nás prenesie naspäť do záhrady, kde sme si počas horúčavy trhali ovocie priamo zo stromu a s chuťou sme do neho zahryzli.

Takto sa aj ja cítim, keď čítam staršie čísla našej prílohy. Ale vás asi bude teraz skôr zaujímať, čo priložíme tento týždeň na poličku našej pomyselnej komory.

Štyri roky ubehnú, ani sa nenazdáme. Vedeli by o tom hovoriť maturanti, ktorí práve tento školský rok končia svoje gymnaziálne štúdiá. Presne štyri roky pôsobil v Békešskej Čabe generálny konzul Emil Kuchár. Jasne si pamätám, že pred jeho príchodom mi o ňom rozprával jeho aj môj dobrý kamarát, dnes už zosnulý Ľudovít Pomichal. Povedal mi, že je národne orientovaný, otvorený človek, ktorý sa veľmi rád rozpráva a je dobre sa s ním zhovárať. Ľudo vedel dobre odhadnúť ľudí a tak som sa naňho aj spoliehala. Mal pravdu, v odchádzajúcom generálnom konzulovi sme spoznali otvoreného, zhovievavého a milého človeka, ktorý sa úprimne zaujímal o Slovákov v Maďarsku, o ich problémy a rád sa s nami podelil o naše radosti. Na Dolnej zemi, kde častejšie chodieval na podujatia, ho poznajú hádam v každej Slovákmi obývanej lokalite. Teraz poskytol pre našu prílohu rozhovor, v ktorom zhrnie svoje dojmy.

Skromná žena s obrovskými znalosťami a s ešte väčším srdcom. Takto by som charakterizovala muzikantku Kláru Erdélyiovú-Molnárovú, ktorá so svojou kapelou Kóborzengő je častou účastníčkou našich programov. Teraz nám porozprávala o svojom vzťahu k hudbe.

Hoci sme doteraz uvádzali na stránkach našej prílohy skôr recenzie kníh, nemohli sme vynechať avizovanie hosťovania našej materskej krajiny na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti. Napriek tomu, že Slovensko už čestným hosťom festivalu bolo pred šiestimi rokmi, zrodilo sa množstvo nových titulov a vyzerá to tak, že maďarská verejnosť je otvorená slovenskej literatúre.

Pamiatku a dedičstvo svojich predkov môžeme zachovať nielen v tancoch, spevoch, rozprávkach či jedlách, ale aj v každodenných predmetoch. Svedčí o tom rozmach výšivkárskych krúžkov v slovenských lokalitách. Tieto komunity zachovávajú pôvodné vzory a aplikujú ich aj na moderných predmetoch, zdobia nimi módne šaty, či úžitkové predmety.

Môžeme sa vybrať aj po stopách našich predkov, ako to urobili členky Klubu slovenských dôchodcov v Budapešti, keď sa vybrali na Dolnú zem a ja som sa počas študijnej cesty na Oravu dozvedela nové poznatky o slovenských pltníkoch, o ktoré sa teraz tiež podelím na stránkach našej prílohy.

Na našej poličke v pomyselnej komore dostanú priestor aj historické osobnosti. Tento týždeň sú to Ondrej Beňo a Jozef Karol Viktorin, od ktorého sme pozbierali veselé príhody.

Porozhliadnite sa na poličkách v našej komore a nasýťte sa tým, čo tu nájdete, lebo sme to pre vás pripravovali s láskou.

Eva Fábiánová