Čitateľom Ľudových novín je meno Štefan Janšák (1886 – 1972) známe z niektorých mojich predchádzajúcich „historiek“. Rodák z Osuského na Záhorí, stavebný inžinier, vynikajúci archeológ a vysokoškolský pedagóg väčšinu svojho života pôsobil ako štátny úradník.

Ako odborník sa nevyhol ani politike. Bol členom dočasnej vlády pre Slovensko zo 4. novembra 1918, aktívne sa podieľal v Paríži na príprave Trianonskej mierovej dohody, v teréne vytyčoval nové hranice medzi ČSR a Maďarskom, ale nevyhol sa ani ich „úprave“ po Viedenskej arbitráži v roku 1938.

Dnes sa vrátim do roku 1908. V Kroměříži na Morave otvorili zemskú hospodársku a priemyselnú výstavu. Národovec dr. Pavel Blaho, ktorý bol aj uhorský poslanec tam získal priestor na slovenskú výstavku a práve Janšáka poveril jej inštaláciou a vedením. Stal sa akýmsi výstavným komisárom. Na čelnej stene pavilónika visela tabuľa „Slovenská výstavka“. Prezentovala národopisné ľudové výrobky, ale aj slovenskú literárnu tvorbu, časopisy apod. Vrcholným momentom sa stala návšteva výstavky následníkom trónu Ferdinandom d´Este, ktorý bol vtedy s maďarskou šľachtou v prudkom spore a hľadal oporu pre svoje chystané politické reformy aj u Čechov. I to prispelo k jeho oficiálnej návšteve zemskej výstavy a zámerné zablúdenie na slovenskú výstavku. Janšák spomína: „Zrazu už tu bola aj jeho cisárska výsosť (...) I ja, oblečený v kroji, patril som k výstavným predmetom. Posunuli ma až do jeho susedstva, poklepal ma po pleci, sprevádzajúc svoje gesto niekoľkými nemeckými slovami, ktorých obsah a zmysel mi vtedy ušiel, ale zvuk sa mi zachoval v pamäti...“

Po rokoch konštatoval, že vtedy boli na Slovensku len dvaja ľudia, ktorí prišli do osobného kontaktu s následníkom trónu Ferdinandom d´Este. Člen uhorského parlamentu Milan Hodža a poslucháč prvého ročníka Vysokej školy technickej Štefan Janšák...

Jozef Schwarz