Významná slovenská jazykovedkyňa Katarína Habovštiaková vydala v roku 1996 publikáciu: „Slovenčina známa i neznáma pre Maďarov, ale aj pre Slovákov a Neslovákov“. Nepoznám lepšiu príručku pre pochopenie všetkých odtieňov každodenného jazykového slovensko-maďarského spolužitia.

Ovládať štátny jazyk nebolo našim slovenským predkom nikdy zaťažko. Každý jeden, čo chcel prekročiť rodný chotár a niekam to dotiahnuť, naučil sa jazyk toho, či tých, s ktorými v krajine spoločne žil. A to nielen doma, ale často i za morom, kam sa pobrali za chlebom. K. Habovštiaková si z detstva v Košiciach spomína na dvojjazyčné nápisy na obchodoch za prvej republiky. „Majiteľov obchodov a remeselníkov nemrzelo, že na dverách majú tabule typu Rudolf Tóth Rezső, teda z ľavej strany priezviska slovenské znenie krstného mena a z pravej strany priezviska maďarské znenie krstného mena“. Nielen ona sa tak naučila usúvzťažňovať aj iné krstné mená Alajos – Alojz, Erzsebét – Alžbeta, Jenő – Eugen...

Podobne úctu k iným jazykom praktizoval slávny maďarský jazykovedec István/Štefan Kniezsa pôvodom z oravského Tvrdošína. Keď publikoval v maďarskom jazyku podpisoval sa skratkou mena: I., v slovenčine Š., vo francúzštine É. (Étienne) a v nemčine S. (Stephan). Zdôrazňujem: uvádzal svoje krstné meno podľa jazyka v ktorom publikoval!

Zrejme by podobne postupoval aj keby bol žena. Prečo? Pretože v slovenčine sú priezviská žien i dievčat zhodné: vždy sa tvoria od mužského priezviska príponou: -ová, teda Novák – Nováková, Mravec – Mravcová. Tak sa tvoria všetky ženské priezviská, aj neslovenského pôvodu: Varjú – Varjúová, Lendvai – Lendvaiová, a pod. (Jediná výnimka tvorby ženského priezviska bez -ová je v prípade, že priezvisko je prídavným menom: pán Veselý – pani Veselá, pán Zelený – pani Zelená.) Tak by aj manželka pána Kniezsu v slovenských písaných i hovorených textoch bola pani Kniezsová. To nie je neúcta k maďarskému (anglickému, nemeckému i akémukoľvek inému) jazyku, naopak to je úcta a rešpekt k zásadám slovenského jazyka. To je skutočná tolerancia. Rešpektujme gramatiku každého jazyka, v ktorom sa vyjadrujeme.

Jozef Schwarz