Slovenská národnostná samospráva vo Veľkom Bánhedeši pod vedením Jána Pepa usporiadala od 1. do 8. júla druhý ročník svojej úžasnej iniciatívy. 11 výtvarníkov zo Slovenska sa zišlo v tejto dolnozemskej dedinke, aby ako účastníci II. Výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši prežili tvorivý týždeň, spoznávali okolie, kde bývajú dolnozemskí Slováci a zanechali dva svoje obrazy na pamiatku hostiteľom.

Svoju tvorbu na týždeň preniesli na Dolnú zem pozvaní umelci: Alena Adamíková z Bratislavy, Zuzana Bošková Bobovská z Považskej Bystrice, Miroslava Cabanováz Lučenca, Eva Grendelová z Revúcej, Ján Huňady z Nitry, Katarína Molnárová z Revúcej, Tímea Mihalidesová z Fiľakova, Danica Pružincová z Lučenca, Rudolf Rabatin z Popradu, Ingrid Susková zo Senca a Jaroslav Uhel z Liptovského Mikuláša. Pozvanie prijali aj ďalší výtvarníci, ktorí sa však z vážnych dôvodov napokon nemohli sústredenia zúčastniť. Patronát nad podujatím prevzal slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik.

Organizátorom bol slovenský volený zbor, ale na financovaní projektu sa podieľali viacerí, najmä Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Správa fondov Gábora Bethlena. Okrem toho tiež Ústav Kultúry Slovákov v Maďarsku, Únia slovenských organizácií v Maďarsku, Samospráva obce Veľký Bánhedeš, Verejnoprospešný spolok za zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši, ale aj Poľovnícky spolok a súkromné osoby ako rodina Petra Kissa.

„Sme nekonečne radi,“ povedal predseda slovenskej samosprávy Ján Pepo, „že sa nám opäť podarilo zorganizovať tvorivý týždeň. Prišli k nám najmä umelci, ktorí sa zúčastnili nášho vlaňajšieho tábora. Preto predpokladáme, že sa im u nás páčilo. Nielenže prišli, ale si zavolali so sebou ďalších tvorcov, svojich priateľov. Celý týždeň bol nesmierne plodný, zrodili sa výnimočné diela rôznych štýlov, tém a žánrov. Natoľko sa všetci cítili dobre, že sa už chystajú ďalšie plány. Na rok by sme chceli usporiadať podujatie so širšou medzinárodnou účasťou a pozvať do Veľkého Bánhedešu umelcov slovenského pôvodu z okolitých krajín, Rumunska a Vojvodiny,“ prezradil Ján Pepo. My prezradíme, že na podujatie sa už niekoľko mesiacov vopred usilovne pripravoval. Nielen vyrábal drevené rámy na plátna, ktoré uskladnil na svojom priedomí, ale sledoval prostredníctvom internetovej siete, kedy nakúpiť maliarske plátna, farby, štetce, aby umelci mohli toľko maľovať, koľko sa im len bude žiadať. V Segedíne našiel dodávateľa, ale rokovania viedol aj s firmou na Slovensku. Toľko razy sa rozprávali, že si napokon vytvorili s predajcom priam nadštandardné vzťahy.

Umelecký album vznikol za poďakovanie

Umelci sa za vlaňajšiu starostlivosť Bánhedešanom odvďačili tým, že podarovali slovenskej samospráve po dve diela, ktoré hostitelia vystavovali najprv vo svojom pôsobisku, a potom výstava putovala do Slovenského inštitútu v Budapešti, do Nadlaku, aj do Mlynkov. Tohtoročné diela budú najskôr vystavené v Malom Kereši a potom budú súčasťou dva mesiace trvajúcej výstavy v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Výpravný album diel, ktoré umelci v roku 2022 vo Veľkom Bánhedeši vytvorili, vznikol bez nároku na odmenu zo strany grafickej úpravy a slovenskej, respektíve maďarskej jazykovej stránky. Postarali sa o to Rudolf Rabatin a Anton Paulik.

„Veríme, že sa výtvarníci u nás naozaj cítili dobre. Nasvedčujú tomu krásne diela, ktoré sa tu zrodili,“ povedala s úsmevom hlavná „zásobovačka“ a šéfkuchárka Jolana Pepová Tímárová. „Síce boli aj takí, ktorí nechceli jesť polievku, ale pochutnali si na všetkom možnom, čo sa v našich končinách varieva, nech to bola jahňacina, baranina, zajace, kurence. Členky Spolku za zachovanie slovenských tradícií si dali záležať a každý deň doniesli nejakú dobrotu z pece, aj na sladko, aj na slano. Alena Adamíková a Ingrid Susková boli u nás na tvorivom týždni po prvý raz a zvlášť sa poďakovali Katke Molnárovej, ktorá sa zaslúžila o to, aby k nám dostali pozvanie. Boli uchvátené a takto chceli vyjadriť svoju vďačnosť a radosť z toho, čo sme im poskytli. Bolo to od nich milé. Dobre nám to padlo. Myslím, že celý Veľký Bánhedeš, táto malá obec, ktorá má sotva tisíc obyvateľov a len 20% z nich sa hlási za Slovákov, sa zomkla a ukázala svoje kvality. Už sa tešíme na ďalší ročník. Ale teraz už musím zas do kuchyne, lebo tu majú naše deti citarový tábor. Musím ich nakŕmiť, nech majú chuť a silu cvičiť. Chystajú sa na vystúpenie na Paprikovom festivale,“ dodala na rozlúčku neúnavná Jolana Pepová Tímárová.

(-tre)

Vernisáž výstavy slovenských výtvarníkov vo Veľkom Bánhedeši

8. júla sa konalo otvorenie výstavy prác II. Výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši. Tábor zorganizovala miestna slovenská samospráva pod vedením jej predsedu Jána Pepa. Zúčastnilo sa ho 11 umelcov zo Slovenska. Gestorom výstavy bol parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik.

Svojou prítomnosťou vernisáž poctila zástupkyňa generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Nina Eliášová, ktorá ako milovníčka umenia kúpila jednu maľbu Ingrid Suskovej. Na výstave sa zúčastnil aj podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku František Zelman, starosta obce Veľký Bánhedeš Sándor Farkas a viacerí členovia zastupiteľského zboru miestnej samosprávy.

J. Pepo vo svojom uvítacom príhovore vyzdvihol: „Realizáciou umeleckého tábora Slovenská národnostná samospráva vo Veľkom Bánhedeši splnila svoje ciele: slovenský jazyk sa intenzívne používal v našej slovenskej komunite; prostredníctvom hosťujúcich umelcov sa správy o slovenskej komunite v Bánhedeši dostávajú na Slovensko a umelci majú možnosť každoročne navštíviť Slovákov na juhu Dolnej zeme.“

Predseda dodal, že minulý rok účastníci navštívili našu slovenskú metropolu Békešskú Čabu a teraz im ukázali klenoty Slovenského Komlóša.

Na vernisáži vystúpili mladé hudobníčky, absolventka Hudobnej fakulty Univerzity v Debrecíne Dorina Gulyásová a absolventka Hudobnej fakulty Univerzity Istvána Széchenyiho v Győri Kata Apróová.

Výtvarník z Popradu Rudolf Rabatin predstavil účastníkov tábora a zhrnul svoje myšlienky takto. „Som veľmi rád, že vás na toto podujatie prišlo toľko, a chcel by som sa poďakovať svojim kolegom za energiu, ktorú do toho vložili, ako aj za organizáciu.“ Dodal, že každý z nich odviedol svoj diel práce pri organizácii a príprave výstavy. „Bola to skutočne tímová práca.“

Na záver vystúpil A. Paulik, ktorý najprv zablahoželal Slovenskej národnostnej samospráve vo Veľkom Bánhedeši k zorganizovaniu programu. „Rád som tu znova a ešte viac sa teším tomu, že vidím známych umelcov, ktorí tu boli aj vlani. To svedčí o tom, že manželskému páru Pepovcov sa podarilo založiť tradíciu slovenského výtvarného tábora tu v malebnej dedinke niekoľko sto kilometrov od slovenských hraníc a niekoľko sto rokov od príchodu ich slovenských predkov.“ Dodal, že celé podujatie svedčí o tom, že v Bánhedeši stále žije slovenská kultúra a je tu veľmi aktívna a silná slovenská komunita. „Vaša prítomnosť znamená, že ste sa tu cítili dobre, že ste si tu našli čo ste hľadali, vhodné prostredie a inšpiráciu svojej tvorivej práce.“ Svedčí o tom aj fakt, že sa organizátorom podarilo vytvoriť a zorganizovať putovnú výstavu z diel účastníkov vo viacerých Slovákmi obývaných miestach nielen v Maďarsku, ale aj v Rumunsku.

„Niekto raz napísal, že Bánhedeš, čo sa týka asimilácie, je v pokročilom štádiu. A práve preto prišiel nápad, s pomocou umelcov zo Slovenska skúsiť slovenčinu vrátiť do každodenného života miestnych obyvateľov. Pri spomaľovaní miestnej asimilácie zohrali veľkú úlohu J. Pepo a jeho manželka Jolana Pepová Tímárová. Na stenách a na stojanoch vidíme ´úrodu´ tohtoročného výtvarného tábora. To už na prvý pohľad vidno, že prostredie bolo aj tento rok inšpirujúce a vznikol pekný počet obrazov. Mohli by sme začať tými, ktoré sú ľahko stráviteľné, ľahšie uchopiteľné, namaľované z inšpirácie, ktorú tu máme, ale existujú aj zložitejšie diela, ktoré si vyžadujú abstraktnejšie myslenie,“ dodal na záver A. Paulik. S týmito myšlienkami otvoril výstavu. Po vernisáži nasledovala priateľská večera, ktorú pre všetkých prítomných pripravili neúnavné miestne Slovenky.

(BPL)

Foto: Bence Puski-Liker, Jolana Pepová