Neďaleko Nového Mesta nad Váhom vidieť z vlaku i z cesty štyri vežičky neskororenesančného kaštieľa v Brunovciach.

Pôvodný Forgáčovský drevený poľovnícky kaštieľ prestaval v druhej polovici 17. storočia Mikuláš Bercsény, ktorý bol hlavným veliteľom povstaleckých vojsk Františka Rákocziho II. Po vojenských neúspechoch povstalcov obsadil kaštieľ v roku 1710 cisársky generál Heister. V prvej tretine 18. storočia ho kúpil P. Šándor zo Slávnice a čoskoro ho zbarokizoval. V 19. storočí založili anglický park. Dnešná podoba kaštieľa je výsledkom úprav posledných majiteľov – rodiny Mednyánszkych z čias pred rokom 1900. Od roku 1983 sa uskutočňovala obnova objektu. Kaštieľ patril v tej dobe Československému zväzu žien a mal byť využitý ako rekreačné a vzdelávacie centrum pre ženy. V súčasnosti je školiacim strediskom pre štátnu správu a nie je prístupný verejnosti. A predsa sa jeho brána otvorila tridsiatim umelcom z 11 štátov Európy, členov Detvianskej umeleckej kolónie. Boli tu umelci z Francúzska, Belgicka, Nemecka, Rakúska, Česka, Maďarska, Ruska, Bieloruska, Chorvátska, Srbska a Slovenska. V rámci programu sympózia vystúpila aj francúzska rocková kapela Dandy Freaks. Na záver profesionálneho medzinárodného maliarskeho sympózia, na výstave prác vytvorených v priestoroch zámku v Brunovciach, sa v podvečernom tichu ozývali džezové a bluesové melódie v podaní bratislavských a trnavských členov Slovenskej bluesovej spoločnosti. Pod arkádami na terase, v spoločenských miestnostiach bolo cítiť vôňu farieb. Každý autor mal svoje „územie“, svoj priestor farieb a štetcov a vytváral diela, ktoré sa stali na záver originálnou pestrou paletou rôznych techník a štýlov, poznačených aj väzbou k domovu, odkiaľ sem prišli.

Na vernisáži zakladateľ DUK Milan Malček konštatoval, že atmosféra, ktorá tu počas týždňa bola, spojila ľudí… Vytvorili zaujímavé umelecké diela. Stoicky poznamenal, že aj politikov by mali na týždeň zatvoriť na jedno miesto, kde by rokovali o vážnych záležitostiach, kým sa nedohodnú na najlepšom možnom riešení.

Pred rokom sa v priestoroch parku kaštieľa konalo sochárske sympózium. Umelci v tomto prostredí nachádzajú inšpiráciu nielen krásou parku a okolitej prírody. Umelecký duch rôznych štýlov, ktoré sa tu zachovali, aj história akoby dávali tu vzniknutým dielam ďalší rozmer. Duch času a múzy, tajomstvo kaštieľa,… to všetko zaznamenáva umelec podľa ladenia svojej duše tak, že obrazy vypovedajú. Atmosféra miesta z olejomaľby Oxany Begma z Moskvy je tiež takou pomyselnou paletou farieb, slov i príbehov: „Vojdi!“ povedali ruže, obopínajúce oblúk pergoly. „Vstúp!“ zašepkali dvere sklenenými očami okien. Trinásta komnata. Tajomstvá minulosti. Arkády, park, fresky. Neznáma hudba farieb, harmónia hĺbky...

Erika Fajnorová