Slovensko-maďarská komisia pre otázky menšín

Zlepšili sa podmienky vzdelávania

V Budapešti sa 15. novembra uskutočnilo 5. zasadnutie slovensko-maďarskej medzivládnej zmiešanej komisie pre otázky menšín. Obe strany vyslovili nad vykonanou prácou spokojnosť a zdôraznili, že vážnejšej „trecej plochy” medzi nimi niet. Zasadania sa zúčastnili aj predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku.

Takmer dva a polročné obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho zasadania komisie, hodnotili obaja spolupredsedovia ako plodné, pričom napríklad pripomenuli, že v Komárne začala fungovať maďarská univerzita a v maďarských dolnozemských mestách Sarvaš a Slovenský Komlóš obnovili, resp. začali obnovovať slovenskú školu. Komisia teraz zoradila skoršie, doteraz nesplnené, i nové odporúčania obom vládam. Miroslav Mojžita, ktorý popri veľvyslaneckej funkcii v Sarajeve zastáva aj post spolupredsedu zmiešanej komisie, zhrnul základný princíp takto: „V menšinových otázkach prioritnú zodpovednosť za identitu menšín, za rozvoj jazykovej kultúry a povedomia nesú vlády štátov, v ktorých menšiny žijú.” Tak napríklad maďarská strana okrem materiálneho zabezpečenia slovenských škôl by mohla urobiť viac aj pre kvalitu výučby slovenského jazyka, aby počas štúdia žiak zvládol slovenčinu.

O ďalších odporúčaniach sa zmienil predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik: „Čo sa týka rozhlasového vysielania, tam bola posilnená požiadavka, že treba zabezpečiť aj na nových frekvenciách vysielanie, ktoré pokrýva celú plochu Maďarska, obzvlášť tie oblasti, kde žijú Slováci.”

Medzi odporúčaniami sa nachádzajú aj „večne zelené témy”, akou je aj parlamentné zastúpenie menšín v Maďarsku. Ťažko sa v tejto záležitosti rodí politická dohoda medzi parlamentnými stranami - priznáva to aj druhý spolupredseda komisie, štátny tajomník Vilmos Szabó, ktorý medzi Slovenskom a Maďarskom nevidí väčšie trecie plochy: „Keď na Slovensku môže byť maďarská menšina už v druhom cykle súčasťou vládnej koalície, to je taká základná situácia, keď už nie sú v popredí spory.” M. Mojžita k tomu dodáva: „Nehrozí, že by sme sa dostali do nejakých vážnych rozporov. My si myslíme, že ten rámec, ktorý máme (to znamená základná zmluva, článok 15, na ktorom je postavená práca tejto komisie) plus nadstavba, ktorú sme si urobili (to znamená zmluva o vzájomnej podpore menšín z roku 2003) je absolútne jasným, legalizačným vymedzením toho, čo jednotlivé strany môžu očakávať vo vzťahu k národnostným menšinám, v politike voči národnostnej menšine v druhom štáte.”

(gmp)

Predstavitelia Zväzu Slovákov v Maďarsku opäť v Hronci

V dňoch 10. až 12. novembra sa konalo pracovné stretnutie Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM). Predstavitelia jednotlivých pobočiek z celej krajiny sa po dvojročnej prestávke zišli opäť v Hronci na Slovensku. Po dlhej ceste ich v Nízkych Tatrách vítala veľká hmla, napriek tomu nálada bola fantastická, veď sa znovu stretli starí známi, ktorí hneď prijali medzi seba aj mládež, ktorá sa po prvýkrát zúčastnila pracovnej porady. Musíme však konštatovať, že členská báza sa neobnovila, len sem-tam sa niektorá pobočka snaží zapojiť do práce nových mladých dobrovoľníkov.

Rokovanie ZSM sa začalo v sobotu hymnou Slovákov v Maďarsku „Daj Boh šťastia tejto zemi…” a príhovorom predsedníčky ZSM Ruženky Egyedovej Baránekovej. Po jej pozdravných slovách podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová sa podelila s pracovníkmi Zväzu o smutnú správu. Ako povedala, 9. októbra odprevadili na poslednú cestu spisovateľa Andreja Medveďa, ktorý bol 15 rokov pracovníkom Zväzu. Prítomní minútou ticha vzdali hold zosnulému pánovi Medveďovi.

Po pietnom akte pani predsedníčka ZSM odovzdala účastníkom stretnutia sklené zvončeky, ktoré, ako povedala, nás zvolávajú, ale aj upozorňujú a zároveň sú pekným darčekom v predvianočnom období. Po úvodných slovách pozdravila vzácnych hostí. Medzi aktivistov Zväzu zavítali predseda Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku (ÚNEM) Antal Heizer, vedúci odboru ÚNEM Anton Paulik, predseda CSS Ján Fuzik a podpredsedníčka CSS Etelka Rybová. V predpoludňajších hodinách si prítomní mohli vypočuť podrobnú prednášku A. Heizera o novelizovanom menšinovom zákone, ktorý vstúpi do platnosti 25. novembra tohto roku, vďaka ktorému sa zmenia aj podmienky volieb do menšinových samospráv. Na porade podrobne prediskutovali zmeny týkajúce sa menšinových volieb. Novinkou bude napríklad, že za menšinovými kandidátmi musí stáť občianska organizácia danej minority, voliť môže iba ten, kto sa predtým dal zapísať u notára do zoznamu menšinových voličov, tak ako to vyžaduje zákon, atď. Aktivisti ZSM si pozorne vypočuli prednášku pána Heizera, po ktorej sa rozprúdila živá diskusia. Využili príležitosť a vyjadrili svoj nesúhlas so znížením normatívy národnostným školám a požiadali predstaviteľov úradu, aby proti tomu aj oni protestovali.

Po poldňovej porade Antal Heizer hodnotil diskusiu nasledovne:

- Veľmi sa teším tomu a pozitívne hodnotím, že menšinové občianske organizácie takto aktívne rozbehli prípravy na voľby menšinových samospráv. Je to veľmi dôležité. V posledných týždňoch som bol prítomný na zasadnutiach mnohých národností. Teraz už chodíme po krajine, po regiónoch, aby sme informovali o novele menšinového zákona. Máme ešte čas, aby sme sa pripravili na voľby, ktoré sa budú konať o rok, respektíve ak berieme do úvahy aj voľby do celoštátnych samospráv, tak máme ešte jeden a pol roka. Slovenská národnosť má tú výhodu, pokiaľ to dobre vidím, že vo volebnej kampani nesúperia medzi sebou veľké organizácie. Dnes tu boli s nami vedúci predstavitelia CSS, ZSM a vedúci regiónov ZSM. Majú pol roka na to, aby harmonizovali svoje záujmy a aby voľby prebehli úspešne. Novelizovaný zákon majú k dispozícii aj na webovej stránke nášho úradu www.nekh.gov.hu.

V sobotu popoludní pokračovala porada príhovorom R. Egyedovej Baránekovej. Na úvod zablahoželala čabianskej aktivistke Helene Somogyiovej, ktorá sa v lete rozlúčila so svojim pracoviskom - mestským úradom, kde bola národnostnou referentkou, a odišla do dôchodku. Ako povedala, všetci sa tešia, že pani Somogyiová je aj naďalej aktivistkou ZSM, pomáha činnosť organizácie, odovzdáva svoje skúsenosti svojím kolegom v regióne, ale aj v celoštátnom meradle.

Kvôli novele menšinového zákona prítomní predstavitelia najväčšej celoštátnej slovenskej občianskej organizácie museli modifikovať zakladajúcu listinu ZSM, dokonca vznikli aj nové odseky. Nasledovali úprimné a spontánne reakcie členov, ktorí informovali o činnosti svojich pobočiek a vyjadrili svoj názor na novú právnu normu. Mnohí majú obavy, že naši Slováci sa nebudú registrovať ako voliči

Predseda CSS Ján Fuzik vo svojom príhovore o. i. povedal, že tieto údaje budú absolútne tajné a že je už načase, aby sme ukázali, koľkí sme, veď aj počet hlasujúcich bude dôležitý pri rozdeľovaní financií menšinovým samosprávam. Ako povedal, napríklad členovia slovenských speváckych zborov aj dnes verejne prejavujú svoju národnosť, keď vystupujú pred verejnosťou.

Účastníci porady sa zamýšľali nad tým, ako oboznámiť verejnosť s novým zákonom, respektíve ako povzbudiť, presvedčiť ľudí, aby sa nebáli dať sa evidovať ako menšinoví voliči. Mnohí sú toho názoru, že treba naďalej organizovať osvedčené akcie, ako sú predvianočné stretnutia, plesy, osobne vyhľadať Slovákov v dedinách, ale popri tom treba vyhľadať cirkev, farárov atď. Možno by sa aj na rodičovských združeniach malo hovoriť o dôležitosti menšinových volieb. Odznelo ešte veľa návrhov, ako zmobilizovať našich Slovákov. Takzvanú volebnú stratégiu ZSM sa síce ešte nepodarilo vypracovať, na to budú potrebné ďalšie stretnutia po celej krajine, regionálne doškoľovania, ale určite sa ešte uskutoční celoštátne stretnutie aktivistov, kde sa definitívne dohodnú na predvolenej spolupráci. Po diskusii vyhrávala country kapela Tučná Anča a nasledovalo priateľské posedenie.

Po skončení rokovania predsedníčka ZSM R. Egyedová Baráneková povedala, že je veľmi dôležitá osveta, aby sa ľudia oboznámili s modifikovaným národnostným zákonom, aby sa včas dozvedeli, že ak sa neprihlásime za Slovákov, aké to bude mať negatívne dôsledky na školstvo či na kultúru, na podpory atď. Je veľmi dôležité, aby sme sami seba zviditeľnili, aby sme robili také programy, aby naši Slováci boli hrdí na to, že sú Slováci. Treba pripraviť také písomné materiály, aby sa každý Slovák dozvedel, prečo sú pre nás voľby natoľko dôležité. Treba sa dohodnúť so zaregistrovanými slovenskými organizáciami, treba koordinovať ďalší spoločný postup, aby sme jeden druhému nekazili šance - dodala pani predsedníčka. Ďalej povedala: - Ak jedna organizácia vyhrá doma malú „vojnu”, a podarí sa jej zvoliť svojich päť ľudí do miestnej slovenskej samosprávy, ale ak bude mať nízke percento zvolených poslancov v župe, nebude môcť zostaviť celoštátnu listinu. Preto musíme koordinovať svoju činnosť. Takže určite zvoláme všetky oficiálne registrované občianske organizácie.

Napriek tomu, že situácia nie je jednoduchá, stretnutie v Hronci dalo našim aktivistom pozitívnu energiu, jeden druhého povzbudzovali. Hádam najhlavnejší prínos celého stretnutia je v tom, že sa na Slovensku stretli Slováci z celého Maďarska a strávili spolu dva užitočné a príjemné dni...

Ján Benčík

Vznikla Strana menšín v Maďarsku

Koncom októbra v Maďarsku oficiálne zaregistrovali Stranu menšín v Maďarsku - zahlásili 16. novembra na tlačovej konferencii v priestoroch Grand hotela v Budapešti vedúci predstavitelia nového politického subjektu.

- Strana bola vytvorená na báze Spolku národných a etnických menšín v Maďarsku, založeného v roku 2003, - informoval pracovníkov médií predseda Strany menšín v Maďarsku (MKP) Vince Száva. Cieľom strany je dostať sa v budúcoročných voľbách do parlamentu a zreformovať politiku hlavne v oblasti rovností šancí. Strana je nezávislá, nepridá sa ani na ľavú, ani na pravú stranu. Medzi členmi, ktorých je približne 4000, sú okrem Rómov, záujmy ktorých chce strana predovšetkým presadzovať, aj príslušníci rôznych národností, národov ako aj etnických menšín. Pritom strana - ako sa vyjadrili jej lídri - menšinovú otázku nevníma výlučne v národnom, resp. etnickom slova zmysle, jej aktivisti chcú byť zástancami ľudských práv akejkoľvek menšiny, vrátane ľudí fyzicky a mentálne handicapovaných, prípadne žijúcich na periférii spoločnosti. Za najdôležitejšiu úlohu pokladajú zlepšenie situácie a integrovanie rómskeho obyvateľstva do maďarskej spoločnosti 21. storočia. Vedenie začalo rokovanie s ostatnými rómskymi stranami, možná spolupráca je zatiaľ vo fáze príprav. Kompletný politický program strany, ktorý bude verejnosti dostupný v blízkej budúcnosti, sa sústredí na štyri priority - presadzovanie vlastných záujmov, prevencia, zoskupenie sa do pracovných družstiev a integrácia.

- Strana menšín v Maďarsku 15. novembra oficiálne iniciovala na Štátnom volebnom výbore (OVB) vypísanie referenda v štyroch závažných otázkach, - uviedol generálny tajomník strany Dr. József Gyury. Hlasovať by sa malo o priamom zastúpení menšín v maďarskom parlamente, o zavedení šesťčlenného porotného súdu v maďarskom právnom systéme, o priamej voľbe prezidenta republiky a o znížení počtu poslancov maďarského parlamentu na 150 osôb. Podľa dr. Gyuryho maďarský parlament zanedbáva svoju povinnosť a porušuje ústavu tým, že ešte stále nezabezpečil legislatívne podmienky k zastúpeniu menšín v parlamente. - Zavedením šesťčlenného porotného súdu by sa malo zabrániť čoraz väčšiemu vplyvu politiky na justíciu a počet poslancov parlamentu by sa mal znížiť hlavne z úsporných dôvodov, veď ani oveľa väčšie štáty nemajú natoľko početné Národné zhromaždenie ako Maďarsko. Maďarská spoločnosť za uplynulých 15 rokov už dospela k tomu, aby si sama zvolila svojho prezidenta, aby táto otázka nebola iba záležitosťou politických bojov, - dodal generálny tajomník novej strany.

Podľa našich informácií oficiálni predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv a občianskych organizácií sa zatiaľ nevyslovili k spolupráci s novozaloženou Stranou menšín v Maďarsku.

(la-)

Konferencia v Malej Tarči

Menšiny v Európskej únii

V dňoch 1. až 5. novembra sa v Malej Tarči konala medzinárodná konferencia pod názvom Menšiny v Európskej únii. Podujatie usporiadal Malotarčiansky kultúrny spolok. Každý deň predpoludním boli prednášky, popoludní na ne nadväzovali voľné diskusie a večer pripravili organizátori kultúrne programy. Konferencie sa zúčastnili okrem domácich hostia z Grécka, Bulharska, Rumunska a Estónska. Medzi prednášateľmi boli o. i. predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik a riaditeľ verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny Márton Molnár. Ich prednášky o slovenskej národnosti v Maďarsku a možnosti zachovania jej identity si vypočuli aj poslanci Slovenskej samosprávy Malej Tarče. Prítomní sa mohli oboznámiť aj s novelou maďarského menšinového zákona, ktorý mohli porovnať s podobnými normami svojich krajín. Konferencia sa skončila slávnostnou večerou, kde prítomní spolu spievali, tancovali a pred rozlúčkou si vymenili adresy.

(kszt)

Menšiny a demokracia - poznatky o Európskej únii

Zväz národností v Segedíne usporiadal v dňoch 10. a 11. novembra v Dome menšín na Ostrovského ulici regionálnu konferenciu pod názvom Menšiny a demokracia - poznatky o Európskej únii. Na úvod predseda zväzu Dr. Štefan Tóth privítal hostí a otvoril rokovanie, ktorého sa zúčastnili domáci a zahraničné prednášatelia. O opatreniach proti rasovej diskriminácii v EÚ prednášala dr. Katalin Szajbélyová z Úradu parlamentných ombudsmanov. Po nej prevzal slovo dr. András Bertalan Székely z Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR s témou Národ a identita - identita menšín. Na tému Menšinové volebné práva prednášala dr. Eva Dubeczová Károlyiová z Úradu verejnej správy Čongrádskej župy a o kultúre a používaní materinského jazyka menšín hovoril predseda dr. Štefan Tóth. V piatok odzneli referáty o roli a možnostiach tradícií menšín v regionálnom turizme od Anny Pálovej z Békešskej Čaby, o situácií maďarskej výučby vo Vojvodine od Eriky P. Ronchakovej zo Subotice a o pestovaní maďarských tradícií v Sedmohradsku od Lászlóa Balázsa z Oradei. Dvojdňová konferencia skončila voľnou besedou pri okrúhlom stole.

(aszm)

V Slovenskom inštitúte o zahraničnej politike

Slovenský inštitút v spolupráci s Inštitútom slavistiky a strednej Európy Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Pilíšskej Čabe usporiadali 15. novembra večierok, na ktorom predstavili Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SSZP).

Prezentácia spoločnosti, spoločná akcia SI a Visegrádskeho klubu, sa konala v rámci série podujatí Salón Slovenského inštitútu. Predstaviteľov SSZP - riaditeľa Výskumného centra Alexandra Dulebu, riaditeľa Publikačného centra Tomáša Strážaya, šéfredaktora časopisu Medzinárodné otázky Petra Brezániho a šéfredaktorku dvojmesačníka Zahraničná politika Luciu Najšlovú, ako aj všetkých prítomných privítali riaditeľ SI Milan Resutík a moderátor večera, právnik, historik, odborný asistent Inštitútu slavistiky a strednej Európy KUPP Ivan Halász.

Dozvedeli sme sa, že spoločnosť vznikla v auguste roku 1993, teda v roku vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Založili ju bývalí československí diplomati slovenského pôvodu - ako napr. Magda Vašáryová a Rudolf Chmel, ktorí odmietli ďalej slúžiť českej alebo slovenskej zahraničnej politike. Viedla ich snaha vytvoriť otvorené nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike Slovenskej republiky, poskytovať priestor pre otvorenú výmenu názorov o zahraničnej politike, sprístupňovať informácie o tejto oblasti čím širšej verejnosti. SSZP prostredníctvom svojich programov - ročne organizuje 140 - 150 akcií, prevažne diskusií a debát - šíri objektívne informácie o medzinárodných vzťahoch z pôvodných zdrojov. Spoločnosť sa stala partnerom vlády SR a médií v oblasti zahraničnej politiky. V roku 1995 vzniklo popri SSZP jej Výskumné centrum (RC SFPA) v Bratislave a v Prešove a o tri roky neskôr v Banskej Bystrici - dozvedeli sme sa od jeho riaditeľa A. Dulebu.

Spoločnosť vyvíja rozsiahlu publikačnú činnosť. Vydáva periodiká v slovenskom i anglickom jazyku. Časopis Zahraničná politika vychádza šesťkrát ročne. Od svojho vzniku v septembri 1997 si získal stály okruh čitateľov. Prináša informácie a analýzy medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Revue Slovak Foreign Policy Affairs je vedecký časopis vychádzajúci od r. 2000 dvakrát ročne v anglickom jazyku. Jeho cieľom je vyplniť medzeru v komunikácii Slovenska so svetom na poli výskumu medzinárodných vzťahov a politických vied. Časopis Medzinárodné otázky začal vydávať v roku 1992 Slovenský inštitút medzinárodných štúdií. Od 1. januára 2004 ho vydáva Výskumné centrum SSZP. Vychádza štyrikrát ročne v anglickom i slovenskom jazyku na 130 stranách a zaoberá sa medzinárodnými vzťahmi, medzinárodným právom, diplomaciou, hospodárstvom a kultúrou. Okrem týchto periodík vydáva spoločnosť neperiodické publikácie, zamerané na aktuálne témy.

Po predstavení činnosti SSZP nasledovala diskusia, v ktorej o. i. odznela otázka, či sa zahraničná politika SR orientuje aj na podporovanie zakladania politických strán Slovákov v susedných štátoch ako možnosti zabezpečenia ich zastúpenia v parlamente. Podľa A. Dulebu Vláda SR má vo svojom programe starostlivosť o Slovákov v zahraničí, podporuje ich školstvo, kultúru, ale nie ich politické ambície. Ich spoločnosť má rozbehnuté dva projekty v Srbsku a na Ukrajine, kde organizuje národný konvent o Európskej únii. Hostia podrobne hovorili o prioritách zahraničnej politiky SR v období do a po vstupe Slovenska do NATO a Európskej únie, ako aj o možnostiach Visegrádskej štvorky v rámci EÚ.

(vzs-ok)

XIII. prehliadka slovenských filmov a odborný seminár

Celoštátna slovenská samospráva v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a Slovenským inštitútom (SI) v Budapešti v dňoch 8. až 10. novembra usporiadala v priestoroch SI XIII. prehliadku slovenských filmov a odborný seminár pod názvom Miesto slovenskej kinematografie v európskom kontexte.

V prvý deň sa po pozdravných slovách riaditeľa SI Milana Resutíka a hlavnej organizátorky podujatia, kultúrnej referentky CSS Daniely Onodiovej účastníkom semináru prihovorila aj vedúca Kultúrneho výboru CSS Alžbeta Hollerová Račková, ktorá zdôraznila, že organizovanie tejto osvedčenej kultúrnej aktivity si treba ceniť aj preto, lebo napríklad za čias jej študentských rokov na čabianskom slovenskom gymnáziu, resp. na Filozofickej fakulte UK mladí, a nielen mladí Slováci v Maďarsku, mali možnosť zoznámiť sa so slovenskou filmovou tvorbou iba náhodne, nie tak organizovane a pravidelne za pomoci kompetentných odborníkov zo Slovenska, ako je tomu už 13. rok v rámci filmového semináru. Podobne ako v predošlých rokoch, aj na tohoročnom podujatí sme mohli privítať rektora Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave prof. Ondreja Šulaja a generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Petra Dubeckého. Seminaristi, ktorými boli predovšetkým študenti našich národnostných škôl a poslucháči slovenčiny na rôznych stredných a vysokých školách, ale i záujemcovia z radov milovníkov slovenskej kultúry hlavne z Budapešti si počas dvoch dní mohli pozrieť 5 celovečerných filmov, výber z tvorby dokumentaristov, ako aj ukážky zo študentských prác Filmovej fakulty VŠMU. Z hraných filmov autora týchto riadkov najviac zaujal absolventský film scenáristky Kataríny Šulajovej, ktorá po neúspešnom hľadaní odhodlaného režiséra sama bola režisérkou svojho scenára k filmu O dve slabiky pozadu, a najnovší film renomovaného slovenského režiséra Martina Šulíka v slovensko-českej koprodukcii Slnečný štát, nominovaný na cenu Americkej filmovej akadémie v kategórii Najlepší zahraničný film. Obidva filmy rozoberajú veľmi aktuálne otázky. Kým mladá protagonistka prvého je vo svojej profesii ambiciózna, pri rytme svojho života jej súkromie akosi nefunguje (úspech - za akú cenu?), ostravským robotníkom v Šulíkovom filme pri beznádejnom hľadaní nových pracovných možností a neúspechoch v súkromnom živote ostáva iba priateľstvo. Prispôsobenie sa novým životným podmienkam, prežitie, víťazi, lúzeri, raz hore - raz dole, hojdačka...

V bloku dokumentárnych filmov popri diele LOOP v réžii Milana Baloga, ktorý vznikol v rámci projektu Európa okolo nás, my v Európe a ktorý nás občas zdĺhavo chce presvedčiť o paralelách socializmu a členstva v EÚ (iba kulisy, vlajky sa menia, my ešte dlho ostávame takými, akými sme), treba pripomenúť film My zdes (r.: Jaroslav Vojtek), v ktorom rodina, pôvodne slovenská z Kazachstanu, hľadá živobytie v krajine svojich predkov. V dokumentárnom filme Marka Škopa a Juraja Johanidesa Slávnosť osamelej palmy bola venovaná spomienka takmer zabudnutému slovenskému režisérovi Elovi Havettovi. V tejto súvislosti na seminári oznámili, že onedlho vyjde celoživotné dielo E. Havettu na DVD nosičoch.

Odborní lektori zo Slovenska sa medzi jednotlivými premietaniami venovali v rámci prednášok a besied rôznym otázkam a problémom filmovej produkcie na Slovensku, ako napríklad súčasná situácia slovenského dokumentárneho filmu, možnosti štúdia a tvorby na FF VŠMU, alebo možnosti ďalšieho rozvoja slovenskej kinematografie v európskom kontexte. Práve medzinárodné koprodukcie sú tie formy, v rámci ktorých teoretici a tvorcovia vidia nové možnosti a ktoré dávajú nové podnety slovenskej filmovej tvorbe. Niekoľko z nich bolo prezentovaných aj na prehliadke - Príbehy obyčajného šialenstva (SR-ČR-Nemecko), alebo obecenstvu v Maďarsku známy Nepochovaný mŕtvy (SR-Maďarsko-Poľsko).

- Význam filmového seminára vidím predovšetkým v prezentácii slovenských filmov a v oboznámení mladých ľudí so slovenskou kinematografiou a s filmovým umením ako takým, ako aj rozšírenie ich poznatkov o slovenskej kultúre. Toto je aj náš základný cieľ, samozrejme, okrem jazykovej stránky, ktorá nie je zanedbateľná, pretože seminaristi počas dvoch dní prostredníctvom filmov aj počas besied sú v čisto slovenskom jazykovom prostredí. Počas uplynulých trinástich rokov objavili sa aj také náznaky, že by niekto mal záujem ísť študovať niektorý z filmových odborov, resp. herectvo na Slovensko, nemám však informácie o tom, či sa to zrealizovalo. Ohlasy podujatia sú v každom roku pozitívne, aj keď sa mi zdá, že v tomto roku - okrem seminaristov - bolo menej záujemcov z radov príslušníkov „strednej generácie“. Možno je to tým, že v poslednom čase Slováci v Budapešti majú veľmi veľa kultúrnych aktivít, nestíhajú zúčastniť sa všetkých. Na druhej strane ma mimoriadne teší nárast mladého obecenstva, - povedala nám hlavná organizátorka Daniela Onodiová.

Podujatie je aj tým ojedinelé, že v podstate je jedinou prehliadkou slovenského filmu pre krajanov. Ani riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký nemá informácie o tom, že by Slováci vo svete mali podobnú iniciatívu. Krajania majú možnosť zaobstarať si slovenské filmy cez ich ústav, najväčší záujem sa prejavuje zo strany Slovákov zo zámoria.

- Čo sa týka filmovej tvorby na Slovensku, objavila sa tu nová generácia, ktorá už nemá tie problémy, aké sme mali napríklad my. Jazykovo sú perfektne pripravení, všetci vedia dobre po anglicky, nemajú problém vyraziť do sveta, prijímať nejaké nové impulzy. Pravidelne chodia pracovať do zahraničia, ako aj na odborné stáže v rámci podporných študijných fondov Erasmus a Socrates. Na rozdiel od nás nemajú pocit uzavretosti a izolovanosti, oni sú naozaj slobodní, zodpovední sami za seba. Dúfajme, že po pričlenení Slovenska k euro- zóne títo tvorcovia budú odmenení primerane svojej práci. Zaujímavosťou je ešte, že v poslednom čase sa dievčatá viac presadzujú, páni režiséri sú niekde v úzadí, - informoval nás na záver prehliadky slovenských filmov rektor VŠMU, prof. Ondrej Šulaj.

(la-)

Filmový festival mladých európskych režisérov

V dňoch 19. až 23. novembra sa v priestoroch kina Művész v Budapešti konal Filmový festival mladých európskych režisérov. Organizátormi podujatia boli popri poisťovni Groupama Biztosító Rt. diplomatické úrady a kultúrne inštitúcie rôznych krajín Európskej únie v Maďarsku (Francúzsky inštitút, British Council, Poľský inštitút, Taliansky inštitút, České centrum, Slovenský inštitút, Veľvyslanectvo Dánska, Estónsky inštitút, Veľvyslanectvo Írska, Veľvyslanectvo Holandska, Španielsky inštitút a Veľvyslanectvo Portugalska). Cieľom festivalu bola prezentácia európskych filmov, poskytnúť možnosť na výmenu názorov mladým európskym režisérom, ako aj umožniť stretnutie a besedu obecenstva s tvorcami diel európskej filmovej tvorby. Slovenská republika sa prezentovala 19. novembra s česko-slovensko-nemeckou koprodukciou Príbehy obyčajného šialenstva (2005, réžia: Petr Zelenka). Vo filme, v ktorom akoby sa celý svet zbláznil, účinkujú slovenskí a českí herci Zuzana Šulajová, Karel Heřmánek, Jiří Bartoška, Jana Hubinská a Marta Sladečková. V rámci festivalu sa na pôde Vysokej školy filmového a divadelného umenia uskutočnila beseda s režisérmi, ktorú moderoval producer festivalu Zsolt Meskó. Filmy boli premietané v pôvodnom jazyku, s anglickými titulkami a simultánnym prekladom.

(l-)

Dolnozemský pohár sa dostal do Slovenského Komlóša

Futbalový turnaj Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku

Békešská Čaba bola v druhý novembrový víkend už po trinásty raz dejiskom futbalového turnaja „O Dolnozemský pohár“, usporiadaného Organizáciou slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM).

Turnaj sa konal 12. novembra v priestoroch Základnej školy a žiackeho domova Tibora Jankayho, v inštitúcii, ktorá má spoločnú telocvičňu so Slovenskou základnou školou, gymnáziom a žiackym domovom. Nominovalo sa 7 mužstiev zo štyroch dolnozemských slovenských miest a jedno z Bratislavy. Mestá Kondoroš a Sarvaš boli zastúpené po jednom mužstve, pozostávajúcom hlavne z bývalých žiakov čabianskej slovenskej školy a gymnázia, resp. obyvateľov čabianskeho slovenského internátu. Slovenský Komlóš mal dve družstvá, okrem „starších“, ktorí tvoria v podstate komlóšsku pobočku OSMM, už roky chodia na turnaj aj členovia mančaftu „Nový Komlóš“. Najpočetnejšie bolo zastúpené hostiteľské mesto, veď okrem iniciátorov turnaja „Čabianskych orlov“ tu malo svoje družstvo slovenské gymnázium a osobitné mužstvo tvorili absolventi tejto školy. Prostredníctvom osobných kontaktov bývalého študenta čabianskeho slovenského gymnázia Jána Csomósa na turnaj už niekoľko rokov prichádza aj mužstvo z Bratislavy, pozostávajúce z jeho priateľov. J. Csomós sa roku 2002 po skončení informatiky na bratislavskej univerzite usadil v hlavnom meste SR, ale nezabudol ani na svoje rodné mesto a na svojich priateľov z radov slovenskej mládeže v Maďarsku. Bratislavčania nám prezradili, že ani tým, ktorí nehovoria po maďarsky, nerobí ťažkosti dohovoriť sa na turnaji. Severné Maďarsko zastupovali fanúšikovia, členovia pilíšskej pobočky OSMM.

Po zápasoch, nad ktorými mal „dozor“ dlhoročný rozhodca turnaja, miestny pedagóg Michal Strunga, do finále postúpili vlaňajší víťaz (Sarvaš) a mužstvo „Nový Komlóš“. Vyhrali Komlóšania, takže putovný Dolnozemský pohár bude najbližší rok v najjužnejšom meste Slovákov v Maďarsku. Na treťom mieste skončili „Čabianski orli“, čo je chvályhodné najmä preto, lebo v tomto mužstve hrajú „najstarší“ predstavitelia slovenskej mládeže. Pred vyhlásením výsledkov futbalistov a fanúšikov čakalo ešte jedno prekvapenie, bývalé a terajšie študentky slovenského gymnázia ukázali mužom, že aj dievčatá sa vedia realizovať na futbalovom ihrisku. Ktovie, možno raz OSMM bude organizátorkou futbalového turnaja žien?

Predsedníčka OSMM Zuzana Vargová vyhlásila najúspešnejšieho strelca turnaja - stal sa ním Csaba Bacsó z Bratislavy, a najlepšieho brankára v osobe "čabianskeho orla" Mateja Nováka. Potom nasledovala chutná večera a spoločná zábava pri hudbe, o ktorú sa postaral podpredseda OSMM Ondrej Horváth.

Keďže táto akcia OSMM je jediná, ktorá sa koná pravidelne každý rok, mladí Slováci z Maďarska i spoza hraníc budú mať určite aj o rok možnosť zúčastniť sa priateľského stretnutia a férového zápolenia „O Dolnozemský pohár“.

(la-)

„Tri v jednom” v Sarvaši na pokračovanie

Žiaci Slovenskej základnej školy v Sarvaši pokračovali v športových aktivitách aj v uplynulých týždňoch. V poslednú októbrovú sobotu od pol deviatej do deviatej prebiehala prezentácia. Každý účastník dostal štartovné číslo, ktoré si pripol na hruď. Prevzal si aj preukaz, do ktorého po absolvovaní trate dostal zaslúženú pečiatku. Našu školu reprezentovalo len 46 žiakov, ale aj celého podujatia sa zúčastnilo iba 115 detí.

Ráno bolo chladno, teplomer ukazoval len 2 stupne. Keď sa hmla zdvihla, slniečko hrialo s takou intenzitou, že sa všetkým zlepšila nielen nálada, ale aj výkonnosť. Naši žiaci si vybrali trať 7 km, na 14 km sa nikto z nás neodvážil.

V novembri nás čaká ešte pešia túra na 20 km a 40 km. V decembri to bude posledná akcia - Silvestrovský beh, ktorý sa bude konať, samozrejme, 31. decembra. Po ukončení celého podujatia žiaci, ktorí splnili z ôsmych akcií sedem, čo nebolo jednoduché, dostanú cyklistickú prilbu, po ktorej túži každý účastník. Verím, že našim žiakom sa to podarí a všetci im držíme palce.

Zlatica Lišková

Verejné zasadnutie v Jókaiho klube

Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti poriadala svoje tohoročné verejné zasadnutie opäť „doma“, v Jókaiho klube. Predseda zboru Michal Hrivnák jeho účastníkom pripomenul, že v poslednom čase boli nútení svoje programy a zasadnutia - keďže obvodná samospráva na čele s primátorom slovenského pôvodu im nevychádzala v ústrety -poriadať mimo obvodu. Členka zboru Katarína Királyová zdôraznila, že ani vysunuté programy neboli na škodu, veď núdzová situácia zblížila Slovákov z rôznych obvodov hlavného mesta. Tentokrát však mohli svojich voličov a sympatizantov, ktorí prejavili záujem o ich tohoročnú činnosť, privítať opäť na domácej pôde, a to vďaka podpore Celoštátnej slovenskej samosprávy a verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny.

M. Hrivnák informoval prítomných o tohoročných podujatiach, ktoré pre nedostatok financií boli oveľa skromnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Upozornil aj na blížiace sa voľby menšinových samospráv a vyzval účastníkov zasadnutia, aby ich podporili. "Slovenská samospráva XII. obvodu vznikla hneď po tom, ako to umožnila legislatíva MR. Ak by sa len polovica tých, ktorí sa pri poslednom sčítaní ľudu priznali ku svojim slovenským koreňom - v našom obvode ich bolo vyše 60 - dala zaradiť do zoznamu voličov, určite by v obvode vznikla slovenská samospráva,“ povedal. Prítomní ubezpečili poslancov, že ich práca je potrebná a že si aj v budúcnosti nárokujú slovenskú samosprávu.

Záverom verejného zasadnutia predseda samosprávy poďakoval všetkým za účasť, a odovzdal slovo kultúrnej referentke K. Királyovej, ktorá sa opäť postarala o pekný program. Na javisku Jókaiho klubu sa predstavila komorná zložka Sarvašského slovenského divadla - Eva Bandorová, Valentín Ferencz, Juraj Derzsi a Peter Bíró -, ktorá predviedla literárno-hudobné pásmo v znamení jesene, lásky, pominutia podľa diel Pabla Nerudu, Rudolfa Slobodu a Bélu Hamvasa.

Záverom verejného zasadnutia členovia miestneho slovenského zboru pozdravili seniorov obvodu a odovzdali im milé darčeky.

(kir-)

Martinský ples v Békešskej Čabe

Čabianska organizácia Slovákov usporiadala 11. novembra v Hoteli Fiume Martinský ples. Akciu otvoril evanjelický farár Pavol Kutej. Ako povedal, okolo IV. storočia žil svätý Martin, ktorý bol známy tým, že mal rád chudobných. Bol vojak, keď sa raz v zime vracal z boja, stretol jedného starého človeka, ktorý mal na sebe len košeľu. Rozpoltil svoj vojenský plášť a zakryl chudobného človeka, s ktorým sa podelil aj o jedlo. Preto ľudia žiadali, aby ho vymenovali za biskupa. Pretože nebol ambiciózny, skryl sa do kurína, ale gáganie husí ho prezradilo. Tak sa stal biskupom vo francúzskom meste Tours. Podľa Pavla Kuteja druhá možnosť je, že zvyky na Martina pochádzajú z obdobia Martina Luthera. Vtedy totiž bolo zvykom, že každé dieťa dostalo krstné meno podľa dátumu jeho narodenia. Podľa vzoru Martina Luthera veľa detí dostalo meno Martin. V tomto období, v novembri, sa skončili poľnohospodárske práce, vtedy sa konali cirkevné valné zhromaždenia a oslavy na Martina. Tieto zvyky dodnes žijú.

Po pánovi farárovi prevzala slovo regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy Helena Čičeľová, ktorá taktiež privítala hostí a popriala im príjemnú zábavu. V mene vedenia ČOS poďakoval každému za účasť Martin Vozár a poprial všetkým dobrú chuť. Predstaviteľka Čabianskej organizácie Slovákov Alžbeta Ančinová zvlášť privítala hostí z Rumunska. Po pozdravných prejavoch nasledovala chutná večera, ktorá pozostávala z aperitívu, pečenej husi, kapusty, zákuskov a vína. O veselú náladu sa postarala kapela Baiczerovcov, ktorá hrala až do neskorého rána.

(aszm)

Život vo farbách

Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) usporiadala 11. novembra vernisáž výstavy maliarky, čabianskej rodáčky Márie Demeterovej Vacsiovej. Milovníci umenia sa stretli v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Prítomných privítala členka predsedníctva ČOS Eva Gregorová Móriczová, ktorá poprosila novinára, kritika Ervina Sassa, aby otvoril expozíciu. Mária Demeterová Vacsiová neomylne cíti, ako treba namaľovať divokú kyticu, turistickú loď na Kereši, ako treba nútiť textilnú látku, aby prijala do seba obraz, ktorý sa zrodil v jej predstavách, ako aj to, ako si treba podmaniť kameň - uviedol kritik. Nie je jedno, čo vidí návštevník na zátišiach, krajinkách, veď ich môže uzrieť aj v skutočnosti, pri svojich potulkách. Radosťou je spoznanie, najmä ak z videného sála láskyplná atmosféra. Krásne je zamyslieť sa nad tým, čo všetko sa dá vyjadriť jednou kyticou, zasneženou ulicou, starým lampášom, alebo ligotavým kameňom. Dobré je prijať také odkazy. Na obrazoch Márie Demeterovej Vacsiovej nás oslovuje skutočný svet. Povzbudzujú nás k tomu, že život je dobrý, žiť je pekné. Maliarka maľuje už približne tridsať rokov. Svoju tvorbu prezentovala nielen na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku. Ervin Sass poprial umelkyni veľa síl, aby vytvorila čím viac obrazov. Výstava je v Dome slovenskej kultúry inštalovaná do 25. novembra.

(aszm)

Na obnovu oblastného domu

Činnosť za uplynulý rok hodnotil na svojom nedávnom zasadnutí poslanecký zbor čabianskej slovenskej samosprávy. Slovenskí poslanci prerokovali aj prípravu Dňa národností, ktorý sa v meste koná tradične 8. decembra a v rámci ktorého aj tentoraz odovzdajú vyznamenania národnostným aktivistom. V súvislosti s ďalším prevádzkovaním slovenského oblastného domu, na obnovu ktorého mestská samospráva už odhlasovala desať miliónov forintov, podpredsedníčka zboru dr. Helena Čičeľová povedala, že časť sumy použijú aj na obnovu javiska, ktoré sa nachádza za budovou oblastného domu, a že do ustanovizne prijmú nového správcu.

Kurz slovenčiny

Pre tých, ktorí hovoria čabianskym nárečím, ale nevedia čítať a písať, resp. neovládajú spisovný jazyk, ale chceli by si ho osvojiť, odštartovali v Spoločenských domoch na Békešskej ulici v Békešskej Čabe kurz slovenčiny. Kurz, ktorý vedie učiteľka slovenčiny Beáta Zemjanová, sa koná raz týždenne a lekcie sú trojhodinové. Perspektívnym cieľom je zloženie štátnej skúšky. Kurzy sa konajú v štýlovo zariadenom Národnostnom klubovom dome, prostredie ktorého pripomína zašlé časy. K realizácii kurzu prispeli verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku a Slovenská samospráva Békešskej Čaby.

Chemolak Smolenice v Budapešti

Najväčší výrobca farieb, živíc, riedidiel a ďalších chemických výrobkov v strednej Európe Chemolak, a. s., Smolenice prostredníctvom občianskeho združenia NOMENA VIA využil možnosť, ktorú ponúka mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a Obchodno-ekonomické oddelenie Veľvyslanectva SR a prezentoval sa v prekrásnej budove rezidencie slovenskej misie v hlavnom meste Maďarska.

Hneď po vstupe do salónu upútali našu pozornosť vystavené výrobky v pestrofarebných plechových obaloch, CD-platne, videokazety a propagačný materiál, pričom aj v maďarskom jazyku. Nadobudli sme presvedčenie, že vedenie akciovej spoločnosti to so svojím intenzívnym prenikom na maďarský trh myslí vážne.

Účastníkov prezentácie privítal pán veľvyslanec J. Migaš, ktorý uviedol, že chce, aby rezidencia SR bola pôdou pre všetkých, ktorí majú záujem o nadväzovanie, respektíve rozširovanie hospodárskych stykov. - Myšlienka vznikla v lete v Teranoch a verím, že táto prvá lastovička nebude posledná, naopak, otvorí priestor aj pre iné firmy, - povedal a dodal, že slovensko-maďarský vzájomný obchod od čias vzniku Slovenskej republiky vzrástol sedemnásobne, v súčasnosti činí 2 a pol miliardy dolárov. - Verím, že k ďalšiemu rozmachu prispeje aj firma Chemolak, - povedal Juraj Migaš.

Generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Ing. Roman Šustek vyslovil svoje potešenie, že na prezentáciu ich firmy prišli záujemci v takom peknom počte. Ako povedal, maďarský trh vždy bol a je pre nich veľmi zaujímavý. Ich spoločnosť sa snaží vytvárať silné obchodné reťazce a hospodárske styky, doteraz sa jej darilo najmä na východných trhoch, ale aj v strednej Európe a v Ázii. Teraz sa snaží rozšíriť svoje pole pôsobnosti v Maďarsku, kde bola zastúpená aj doteraz, lež nie v takej miere, ako by si želali, a v západnej Európe. Uvedomujú si, že dnes vyhráva len ten dodávateľ, ktorý je zákaznícky zameraný. Ich spoločnosť sa snaží získavať zákazníkov kvalitou výrobkov, rýchlosťou služieb, kompletným servisom. Presviedča ich výsledkami svojej práce o tom, že je ich najlepším partnerom, ktorý im poskytne vysokokvalitné a ekológiu šetriace produkty, podporené komplexnými službami, založenými na dlhoročných skúsenostiach a tvorivých schopnostiach svojich zamestnancov. Ich cieľom je spokojnosť zákazníka, akcionára a zamestnanca - konštatoval generálny riaditeľ spoločnosti Chemolak R. Šustek.

Prítomní sa prostredníctvom projekcie mohli bližšie zoznámiť s históriou a súčasnosťou firmy, ktorej korene siahajú do roku 1883, keď gróf Jozef Pálffy v doline pod Majdánom v katastri obce Horné Orešany (západné Slovensko) dal do prevádzky Chemickú továreň Smolenice, v ktorej na začiatku bolo spracovanie drevnej hmoty formou suchej destilácie. Produktom bola surová kyselina octová, z ktorej sa vyrábali ďalšie produkty. Predaj výrobkov bol zabezpečovaný hlavne v Rakúsku, Nemecku a Anglicku. V roku 1925 začali budovať výrobňu na náterové látky a v roku 1929 rozbehli výrobu, ktorá od začiatku dosahovala veľmi dobré výsledky - v prvých rokoch vyrábala až 300 t výrobkov ročne.

Počas svojho dlhoročného pôsobenia prešla fabrika rôznymi organizačnými i technickými zmenami, ale náterové látky zostali jej najväčším výrobným profilom. 1. januára 1969 vznikol nový závod, n. p. Chemolak Smolenice s modernou technológiou a novými možnosťami rastu výroby. V roku 1992 sa Chemolak pretransformoval na akciovú spoločnosť, ktorá vyrába klasické, moderné a ekologické náterové látky - odznelo na prezentácii.

Cieľom dnešného Chemolaku je zlepšovanie životného prostredia, dosiahnutie vysokej hygienickej a estetickej úrovne vyrábaných produktov. Zavádzaním progresívnych foriem výroby, modernizáciou technologických postupov, rastom profesionality pracovníkov sa Chemolak, a. s., Smolenice radí medzi špičkové podniky v Európe. Podnik získal v roku 1995 certifikát kvality podľa normy ISO 9001 a o 3 roky neskôr certifikát SEM podľa normy ISO 14 001. Oprávnenosť certifikátu kvality potvrdila certifikačná spoločnosť RW TUV aj v roku 2003, keď bol CHEMOLAK, a. s., certifikovaný podľa novej normy EN ISO 9001:2000.

Na našu otázku, ako sa premietol vstup SR do Európskej únie na ich spoločnosť, generálny riaditeľ odpovedal: „Otvorením hraníc sa otvoril aj slovenský trh a objavila sa silná konkurencia. Z hľadiska legislatívy sú pripravení vyhovieť všetkým nárokom a dostať sa na trhy štátov EÚ, ale aj ostatných západných krajín. Na rok by chceli zvýšiť obrat o 200 miliónov Sk. Pripravujú sa vyrábať živicu pre jednu americkú firmu, čo bude pre nich dobrá reklama pri vstupe na západné trhy. Zaujímalo nás, či nepomýšľajú dodávať svoje výrobky na trh aj v miniatúrnom balení, na jednorazové použitie - napr. na zatieranie drobných poškodení. Nuž zatiaľ nie, nebola by to pre zákazníkov lacná záležitosť, ale kategoricky nápad neodmietli.“

Po predstavení firmy sa prítomným prihovoril riaditeľ občianskeho združenia NOMENA VIA Ján Lesay, ktorý pripravil prezentáciu. Ako uviedol, za dobrými obchodmi treba cestovať, to vedeli už aj starí Rimania. Ich združenie chce prezentovať slovenské výrobky vo svete, ale aj maďarskú produkciu na Slovensku. Po oficiálnom predstavení spoločnosti Chemolak nasledovalo bohaté občerstvenie a neviazaný rozhovor s predstaviteľmi firmy, občianskeho združenia i veľvyslanectva SR v Budapešti.

(vzs)

Kostol sv. Jozefa v Budapešti

Spomienka na našich zosnulých

„Poďte, prespevujme a chválu vzdávajme Bohu svému, za milosť od vekov z dávna z úst prorokov predrečenú: že bude po svete obeť čistá, pri ktorej obete, že ho chváliť máte, vec je istá,“ znela úvodná pieseň na slovenskej svätej omši 6. novembra v Kostole svätého Jozefa v Budapešti, ktorá bola obetovaná za všetkých našich slovenských zosnulých. Omšu celebroval vdp. Attila Kónya a na organoch hrala kantorka z Moďoróšu Rita Kovácsová. Zúčastnili sa na nej riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Resutík s manželkou, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková, predseda Slovenskej samosprávy III. obvodu Budapešti František Križan, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti Emília Ivánová Pluhárová, veriaci z Hute, Kestúca, Moďoróšu a Budapešti.

Dôstojný pán Attila Kónya vo svojej kázni hovoril o tom, že v každom človekovi je zakotvené duchovné panenstvo a túžba po Bohu ako základný Boží dar. Po Bohu túži naše srdce ako nevesta po ženíchovi počas celého nášho života. Preto náš každý deň má byť malým krokom prípravy na svadobnú hostinu k nášmu ženíchovi - Kristovi v nebeskom kráľovstve. Preto prosme nášho Pána Boha, aby sme boli vždy pripravení na stretnutie s ním, obstáli pred ním a aby sa upevnila v našich srdciach viera v posmrtný život, vo vzkriesenie tela a večný život. Preto, milí bratia a sestry, vždy bedlite a buďte pripravení, lebo príde aj vaša hodina, o ktorej nebudete mať potuchy! - odznelo v kázni.

Po slávnostnej svätej omši sa konalo agapé na farnosti, kde početných veriacich pozdravili predsedníčka Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildika Klauszová Fúziková a predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai:

- Milí bratia a sestry, srdečne vás pozdravujem pri príležitosti našej zádušnej sv. omše, ktorá bola obetovaná za našich slovenských zosnulých. Teším sa, že toľkí ste prišli z Moďoróšu, Hute, Kestúca a Budapešti. V septembri sme začali siedmy ročník a na tradičných slovenských svätých omšiach sa zúčastnilo doteraz niekoľko tisíc veriacich z Budapešti a zo slovenských osád. Na cestovné výdavky pre veriacich a na agapé prispievajú slovenské menšinové samosprávy obvodov hlavného mesta, Celoštátna slovenská samospráva a verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny. Preto s trpkosťou v srdci vám musím oznámiť svoj prvý, a dúfam aj posledný smutný a takmer poburujúci zážitok. Pred niekoľkými dňami som zatelefonoval predsedníčke Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti, keďže tento zbor mal hradiť dnešné výdavky veriacich. Slová predsedníčky ma takmer šokovali, lebo mi rázne oznámila, že nemieni podporiť cestovné výdavky pre veriacich a agapé, lebo toto „podujatie“ nepatrí do pestovania kultúrnej identity Slovákov. Navyše, ona nie je veriaca a nesúhlasí s finančnou podporou rôznych cirkevných podujatí. Nazdávam sa, že každý člen slovenskej menšinovej samosprávy by mal pokladať za svoju povinnosť podporovať zachovanie identity národností na každom poli a snažiť sa pestovať národné, ale aj náboženské povedomie Slovákov žijúcich v Maďarsku. Najmä preto, lebo nemáme svojich slovenských katolíckych kňazov, všade sú maďarskí a tým pádom aj maďarské bohoslužby. Prevažná väčšina našich slovenských katolíkov má možnosť iba raz ročne sa zúčastniť na slovenskej svätej omši, a to vďaka tejto šľachetnej službe, ktorú vykonávame v hlavnom meste. Veď naša viera, slovenská liturgia, spev a modlitby spájajú ľudí a v značnej miere utužujú našu slovenskú náboženskú pospolitosť. Kiežby sme ich mohli mať viac a pravidelnejšie po celej krajine, aby sa naši slovenskí veriaci mohli posilňovať aj vo svojej duchovnej identite! Záverom by som chcel zdôrazniť, že rodáčka zo Síleša, pobožná katolíčka a podpredsedníčka Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti Emília Ivánova Pluhárová osobne prispela milodarom na cestovné výdavky pre veriacich z troch osád - Hute, Kestúca a Moďoróšu. Vyslovujeme jej, ako aj moďoróšskym gazdinkám, ktoré napiekli a priniesli chutné koláčiky, srdečné Pán Boh zaplať. Agapé finančne podporili verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a Celoštátna slovenská samospráva.

(fúziková)

O nás bez nás - skrat v komunikácii

Vážení čitatelia! Skôr, ako by si niekto utvoril skreslený obraz o Slovenskej samospráve VII. obvodu Budapešti a predovšetkým o jej predsedníčke, radi by sme reagovali na slová pána predsedu Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti, uvedené v článku Kostol sv. Jozefa v Budapešti, Spomienka na našich zosnulých, a uviedli veci na správnu mieru.

Každý, kto len trochu pozná chod financovania menšinových samospráv vie, že zbory dostávajú na svoju činnosť dotácie zo štátneho rozpočtu, prípadne im miestna alebo obvodná samospráva prispeje nejakou sumou na aktivity. Z týchto financií môžu hospodáriť. Účtovanie výdavkov je prísne kontrolované, preto s nimi v žiadnom prípade nemožno zachádzať svojvoľne. Každá položka musí byť zakotvená v rozpočte. Návrh rozpočtu na nasledujúci rok sa v VII. obvode Budapešti predkladá obvodnej samospráve vždy v októbri daného roku, preto každý menšinový zbor musí mať už v tomto období predbežnú predstavu o podujatiach na nasledujúci rok. Pritom musí mať na zreteli aj obvodnou samosprávou organizované tradičné, každoročne sa opakujúce programy. Ak sa plánuje podujatie, organizované menšinovými samosprávami z dvoch alebo viacerých obvodov, prípadne z vidieka, je potrebné pripraviť návrh dohody o spolupráci na recipročnom princípe.

Predpokladáme, že veci podobne fungujú aj v VIII. obvode Budapešti, preto nás prekvapuje reakcia pána predsedu. Z jeho strany totiž oficiálna žiadosť o spoluprácu alebo o uhradenie výdavkov na cestovné pre veriacich z Moďoróšu našej samospráve nebola predložená. Neoficiálne sme sa síce dozvedeli o tejto požiadavke, ale oneskorene. Rozpočet Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti na rok 2005 bol v tom čase už schválený a neposkytoval priestor pre neplánované výdavky, pretože ho obvodná samospráva nečakane skrátila. Samospráva VII. obvodu Budapešti síce poskytla menšinovým samosprávam priestor uchádzať sa o ďalšie finančné príspevky formou súbehov, ale pozitívne ich hodnotila len v tom prípade, ak sa jednalo o programy v jej obvode, čo je aj logické.

Pán predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Kazimír Kápolnai priamo predsedníčke Slovenskej samosprávy VII. obvodu zatelefonoval v tejto veci až niekoľko dní pred spomínaným podujatím. Na akciách Slovenskej samosprávy VII. obvodu sa síce viackrát osobne stretli, ale ani raz neinicioval rozhovor o tejto záležitosti. Bol, taktiež „neoficiálne“, informovaný, že naša menšinová samospráva nemá možnosť požadovanú podporu poskytnúť, napriek tomu sa jej dožadoval, apelujúc pritom na kresťanské cítenie predsedníčky. Vieme, že kresťanská viera je pre nás nielen náboženským obohatením, ale aj vzácnym kultúrnym dedičstvom a ozajstným bohatstvom, ale, žiaľbohu, ak sa veci neriešia adekvátnym spôsobom, vyskytnú sa aj v tejto oblasti také „prízemné“ problémy, ako sú peniaze, s ktorými sa nedá šafáriť podľa vlastnej vôle.

Podľa slov pána predsedu, uvedených v článku, mal - citujeme: „tento zbor hradiť dnešné výdavky veriacich“. Nie je nám jasné, prečo by ich bol „mal“ hradiť? Ako sme už uviedli, každá menšinová samospráva dostáva dotáciu zo štátneho rozpočtu, z ktorej si môže hradiť vlastné výdavky. Preto predpokladáme, že je tomu podobne aj v prípade Moďoróšu, Hute a Kestúca.

Ako sa v článku uvádza, slávnostná svätá omša sa niesla v povznesenom a slávnostnom duchu. Preto je veľmi smutné, že pán predseda využil po nej nasledujúce agapé, aby sa “vyžaloval“, pričom neváhal hrať na city prítomných tým, že do úst našej predsedníčky vložil slová, ktoré neodzneli. Keďže ide o inteligentnú osobu, v žiadnom prípade by ich nikdy nevyriekla, pretože presne vie, že predovšetkým cirkevné podujatia sú už historicky súčasťou pestovania kultúrnej identity Slovákov. Pán predseda sa odvoláva na súkromný telefonický rozhovor, ktorého obsah je neskontrolovateľný, a preto zneužiteľný, a hovorí o osobe, ktorá nie je prítomná, čo sa dokonca aj v politických kruhoch považuje za veľkú neetickosť. Všetci vieme, k čomu vedie to klasické „o nás bez nás“, jednoducho sa to nepatrí. Zasial tým zrno sváru medzi aj tak nie veľmi početnú slovenskú menšinu.

Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Dúfame, a boli by sme veľmi radi, keby sa víťazmi stali tí čitatelia, ktorí dokážu súdne myslieť, vidieť veci z nadhľadu a poučiť sa z celého prípadu. Všetko sa dá, len treba chcieť. Myslíme tým chcieť komunikovať, diskutovať, vzájomne sa rešpektovať, byť otvoreným na kompromisy, lebo práve v týchto veciach sa prejaví veľkosť nielen človeka, ale aj národa a jeho jednotlivých príslušníkov. Slováci sú národ, ktorý si zaslúži, aby ho považovali za veľký.

Vedenie Slovenskej samosprávy VII. obvodu Budapešti

Ohlasy - Polemika

Ad. Októbrové oslavy

(Š. Markuš, Ľudové noviny, č. 44/2005, str.2)

Núka sa potreba čitateľom aj autorovi pripomenúť: Ak nič iné, a mohlo by toho byť viac, len dielo J. Kollára „Uber der literarische...“ (1832), P. J. Šafárika „Geschichte...“ (1826) je základne vzdelanému Slovákovi vysvetlením „nevysvetliteľného“, prečo Ľudovít Štúr prišiel s „Die Beschwerden...“ (1843), „Das neunzehnte Jahrhundert...“ (1845) „Das Slowekthum...“ (1867, 1931)... Múdremu stačí.

Ak si autor vysvetľuje toto dielo ako jeho tzv. východný „testament”, upozorňujeme na iný Štúrov testamentárny odkaz: „Keď vystupujeme na politické javisko Európy, podávame návrh na zvolanie všeobecného európskeho zjazdu národov na prerokovanie všetkých medzinárodných otázok. Presvedčení sme, že slobodné národy ľahšie sa dohodnú ako platení diplomati. V mene slobody, rovnosti a bratstva všetkých národov”. (Praha 1848. Manifest k európskym národom zo Slovanského zjazdu).

Ak podľa neho a „spoľahlivých prieskumov“ väčšina Slovákov volá po revízii Česko-Slovenska, ktorého štruktúre zasvätil svoje iniciatívy pred r. 1993 aj Štefan Markuš, a možno aj potom - hoci prijal funkciu veľvyslanca samostatnej Slovenskej republiky v Maďarsku - pripomeňme tradične manipulovanú „spoľahlivosť štatistík” (o tejto máme tiež svoje vedomosti) a pokúsme sa odhadnúť kvantum občanov Maďarska, ktoré by prijalo revíziu „Veľkého Maďarska”, resp. Uhorska alebo zrušenie Trianonskej zmluvy...

Ľudovít Štúr bol veľký Slovák, Slovan aj Európan. Nech si každý spytuje svedomie, či sa mu minimálne v tomto vyrovná. Nedá nám však vyrovnať sa so zistením, že autor „Listov z Bratislavy” - rodák z Níreďházy - nereagoval na rušenie školy aj s jazykom slovenským v Níreďháze, ani na šovinistické skupinové „spoľahlivo dokumentované” výzvy „Pusztulj Tirpák!!!“, dotýkajúce sa jeho rodiska, rodiny, predkov, pričom na obe níreďházske kauzy reagovala Matica slovenská. A nielen ona.

Odporúčame Š. Markušovi zistiť si v jeho rodisku prínos, akým aj MS prispela do záchrany tejto školy. Ani v jednom slovenskom (nie česko-slovenskom) zahraničnom periodiku som neobjavil pokusy o „demytologizáciu” slovenských národných dejín, nadbiehanie nostalgii, popieraniu všeobecne uznanej skutočnosti v rozhodujúcich politických štruktúrach Európy a sveta - suverénnej SR, okrem tohto prípadu...

Pozdravujeme Vás aj my!

Stanislav Bajaník

Matica slovenská

Rád by som pánovi S. Bajaníkovi pripomenul, že moje Listy z Bratislavy sú listami z Bratislavy. Ich zámerom od počiatku myšlienky je reflektovať slovenskú skutočnosť na Slovensku a tým priblížiť aspoň čiastkovo náš život krajanom. Pripúšťam, že takýto reflex môže byť aj subjektívny. Nerobím si nijaké nároky na absolútnu objektívnosť, a navyše som vrúcnym zástancom plurality názorov. Dokonca aj pri posudzovaní diela tak významnej osobnosti ako bol Ľudovít Štúr. V Listoch zámerne nekomentujem udalosti v Maďarsku, lebo sa nazdávam, že na to sú povolaní iní. Je dobré, ak sa do takej úlohy nanominovala aj Matica slovenská. Analýzu politického diania a života v Maďarsku som robil, kým som pôsobil ako veľvyslanec v Budapešti. Moje Listy nechcú byť ani konfrontačné (a zdá sa, že zatiaľ ani neboli). Preto som rasistické excesy v mojom rodisku nekomentoval. Ubezpečujem pána Bajaníka, že osobne ma níreďházske udalosti vyrušili. Ako súkromná osoba som však necítil potrebu urážku môjho tirpáckeho pôvodu „rozmazávať“. Už aj preto nie, lebo nechcem Tirpákom ešte viac priťažiť.

Záverom: Pán Bajaník zrejme rád mystifikuje. Vyčítal z Listu informáciu o pokusoch revízie slovenských národných dejín (sic!). Naviac nerozumiem, prečo som napádaný za zverejnené čísla, ktoré sú výsledkom verejného prieskumu. Žeby nás pálila pravda o sebe samých?

Štefan Markuš

List z Bratislavy

Neonacisti útočia aj na Slovensku

Milí moji rodáci,

Bratislavčania konečne vyšli do ulíc. Pochodovali, rečnili, kričali heslá, zapaľovali sviečky. Protestovali proti brutálnemu útoku komanda skínhedov na nevinných študentov. Ich nedávny „žart“ sa skončil tragicky. Daniel, 21 ročný študent, útok ozbrojených holohlavcov neprežil. Preto sa námestie zaplnilo aj známymi tvárami. Umelci, politici, občianski aktivisti. Násilná smrť „inakšie vyzerajúcich“ sa však vyskytla už aj predtým. O úderoch bejzbalovou palicou, boxerom či pichnutím dýkou by mohol rozprávať farebný cudzinec, bratislavský rabín aj domáci Róm. Vtedy ľudia ešte do ulíc nevyšli. Až chlapec zo Žiliny nás prebral z letargie. Sedem bodných rán pre dlhé vlasy a gitaru na pleci už presvedčilo, že na Slovensku nie je všetko v poriadku. Zdá sa, že problémom je polícia. Novinári sú zvedaví a ústami policajných hovorcov si občania vypočujú vždy štandardné vyhlásenia, že „až šetrenie určí, či skutok bol zameraný proti rase, výzoru či presvedčeniu“. Oficiálne úrady totiž nemajú radi registrované rasistické, antisemitské či fašistické prejavy, lebo poškodzujú krajinu a narúšajú krásny imidž o Slovensku. Útoky proti Rómom sú zriedka posudzované ako „rasovo motivované“. O tom niečo viem, lebo som roky bol predsedom Slovenského helsinského výboru. Občania neprestali upodozrievať políciu, že podlieha politickému tlaku určitej záujmovej skupiny. Veď o Slovensku ako hviezdnej krajine NATO a členovi EÚ sa šíri chýr, že v boji proti extrémistickým skupinám je správne angažované a vykazuje aj slušné výsledky. Priznať, že aj našinci sú rasistami či neonacistami, sa predsa nepatrí. Občania si však kladú otázky: Dokedy to tak bude? Vyrieši sa problém neonacizmu na Slovensku postavením pomníka - na pamiatku zavraždených pre inakosť?

Pozdravuje vás

Štefan Markuš