Rétšágčania sa opäť vybrali na cestu do materskej krajiny. Po septembrovom výlete staronové vedenie s plným autobusom a neuveriteľným elánom namierilo cez Diakovce, Galantu až do Bratislavy.

Organizátori na čele s predsedníčkou miestneho voleného zboru Silviou Salgaiovou, členmi zastupiteľstva, spolu s účastníkmi zájazdu naposledy hlavné mesto Slovenska navštívili v roku 2005. Aj tentoraz ich sprievodkyňou a tlmočníčkou bola Ruženka Néveryová. Našťastie, počasie nevystrájalo, počas celého dňa bolo chladno, aj veterno, ale slnečno.

Prvá zastávka bola v Diakovciach. Obec je súčasťou regiónu, pre ktorý je charakteristické kultúrne a prírodné bohatstvo. Našich cestovateľov sem prilákali najmä historické pamiatky a ľudová architektúra. Rétšágčania si tu pozreli unikátne riešený trojloďový tehlový kostol z konca 11. storočia, prvýkrát spomenutý v pápežskej bule v roku 1102 a kópiu tu nájdenej najstaršej maďarskej písomnej pamiatky. Jej nálezcom mal byť augustiniánsky mních Xystus Schier. Fakty však hovoria, že v roku 1770 sa o nej zmienil jezuita Juraj Pray, po ktorom bol neskôr kódex pomenovaný. Diakovský pôvod bol odvodzovaný z toho, že v samotnom misáli je zmienka z roku 1228 o novom kostole v Diakovciach, kde sa mala liturgická kniha používať. Pravdepodobne text vznikol okolo rokov 1192 – 1195 za vlády Belu III. Samotná pamiatka pozostáva z dvoch častí, z 26-riadkovej pohrebnej reči a 6-riadkového oficiálneho orodovania (prosby). Pohrebná reč a prosba obsahujú aj niekoľko slovanských výpožičiek napríklad „milost“, „bratím“ a iné. Bolo veľmi zaujímavé vidieť aj kláštor, ktorý poskytol akýsi pohľad do každodenného života vtedajších mníchov.

Ďalšou zastávkou našich výletníkov bolo okresné mesto ležiace na západe Slovenska v Trnavskom kraji, Galanta, kde si pozreli obnovený renesančný kaštieľ, miestnu historickú výstavu i výstavu dobového nábytku. Dozvedeli sa, že veľkú zásluhu na rozvoji obce mala rodina Eszterházyovcov. V Galante sa taktiež nachádza pamätná expozícia Zoltána Kodálya, ktorý tu strávil svoje detstvo. Pre mnohých bolo zaujímavé, že jeho kult prežíva aj za hranicami Maďarska, dokonca sa im zdalo, že si ho viac vážia.

Posledná zastávka Rétšágčanov bola v Bratislave. Tu však naši turisti dostali „voľno“, každý mal možnosť navštíviť to zákutie hlavného mesta, ktoré má najradšej. Tí, ktorí tu boli po prvýkrát, samozrejme, nevynechali prehliadku Hradu, ostatní sa nechali uniesť neopakovateľnou predvianočnou atmosférou historického centra. Vyše dvojhodinový „nemý úžas” sa skončil pri brehu Dunaja, kde sa nastúpením do autobusu zavŕšila krásna a kultúrou preplnená cesta.

„Máme za sebou zájazd s bohatým programom, navštívili sme také miesta, ktoré sú súčasťou maďarskej i slovenskej histórie v celoeurópskom meradle,“ povedala predsedníčka miestneho slovenského zboru S. Salgaiová.

AR

Foto: S. Salgaiová