Vyznamenanie Za kétšopronských Slovákov založila Slovenská národnostná samospráva obce vlani. Zároveň grémium rozhodlo o tom, že cenu budú udeľovať každý rok. Vlani dostal ocenenie harmonikár súboru Horenka Pavol Križan. Na návrh súboru mala dostať ocenenie tohto roku významná osobnosť obce Piroška Majerníková.

Ako to pre Ľudové noviny povedala predsedníčka slovenského voleného zboru Erika Tóthová, o tom, komu odovzdajú vyznamenanie, nemuseli diskutovať. Zásluhy Pirošky Majerníkovej sú známe nielen u nich, ale široko – ďaleko mimo dediny. Väčším problémom bolo skôr to, kedy cenu odovzdať. Pôvodne dumali o tom, že najvhodnejší termín by bol v predvečer oslavy štátneho sviatku sv. Štefana, Základného zákona a nového chleba, 19. augusta. Zasiahli však protipandemické opatrenia, ktoré mali obmedziť vyčíňanie koronavírusu nového typu. Potom plánovali v jeden večer zaspievať pred kostolom a na záver odovzdať vyznamenanie. Pandemická situácia však zrušila všetky plány. Napokon si v Kétšoproni povedali, že cenu odovzdajú niekedy na skúške Horenky. Marika Zeleňánska a Žóka Štrbiková mali vynikajúci, prešibaný nápad. Vymysleli, že v kultúrnom dome sa budú rozdávať CD, preto tam musia ísť členovia súboru, aj slovenskej samosprávy. Prišiel aj starosta Sándor Völgyi. Predsedníčka slovenského voleného zboru potajme pozvala aj rodinných príslušníkov Majerníkovcov. Rodinu zastupoval mladší syn Jozef a vnučka Evička. Na obrovské prekvapenie Pirošky Majerníkovej odovzdali vyznamenanie práve jej. Dojatá ocenená povedala, že dovtedy nemala práve najlepší deň, ale cenou jej celý deň pozlátili. Nesmierne sa radovala, lebo ani netušila, čo sa chytá. Piroška Majerníková mimoriadne veľa pracovala počas uplynulých desaťročí, nielen za Slovákov v Kétšoproni, ale aj za Slovákov v celom Maďarsku. Je nositeľkou ďalších vyznamenaní, napríklad aj ocenenia Za našu národnosť. Hrdo kráča životom viac ako 80 rokov, teraz si však čoraz častejšie sťažuje na bolesť kolien. Horenka, ktorú vedie, opäť cvičí raz za týždeň, každý pondelok. Len sa skúšky presťahovali z Domu dôchodcov do kultúrneho, kde sa dajú dodržiavať vzájomné vzdialenosti na viac ako 1,5 – 2 metre. Aspoň nezostali bez príležitosti cvičiť. Veľmi by to zväčša starších členov telesa trápilo. Pre nich je každá skúška udalosť.

Vychovávajú nasledovníkov

Folklórnemu spolku za zachovanie tradícií Horenka predsedá Mária Zeleňánska. Združenie má tri zložky. Spevácku časť vedenú Piroškou Majerníkovou, hudobnú zložku Rosička pripravuje predsedníčka a detskú skupinu Zornička.

– Kedy ste založili Zorničku? Hľadať si nástupcov je skoro pre každé folklórne teleso výzva, – opýtali sme sa predsedníčky slovenského voleného zboru Eriky Tóthovej, keď sa k nám doniesla správa o úspešnom vystupovaní detskej formácie na celoštátnej kvalifikačnej súťaži. Mimochodom predsedníčka je aj osobne zainteresovaná na práci skupiny, veď na citarách hrajú obe jej dcérky.

– Zorničku sme založili pred tromi rokmi. Pozbierali sme sedem dievčat. Postupne sa pridávali ďalší. Teraz desať muzikantov hrá na citaru. Je to dobrý pocit, že sa nám vždy podarí niekoho nájsť, kto sa chce pridať. Piataci sú najaktívnejší, z desiatich šiesti. Ich triednym učiteľom je telocvikár Sándor Völgyi, ktorý je zároveň aj starostom. Je to šikovná partia, okrem hudby športujú, aj hrajú divadlo.

– Usilovne pracujú, veľa cvičia na svojich nástrojoch, to sa roznieslo.

– Vlani sa predstavili na krajskej kvalifikačnej súťaži, kde získali hodnotenie „Vynikajúci“. Preto postúpili do celoštátnej súťaže, ktorá mala pôvodne prebiehať v júni, ale pre pandémiu sa nekonala. Nedalo sa to však vedieť dopredu, že zápolenie odložia. Deti sa pripravovali aj počas karantény. Nepretržite cvičili online s pani učiteľkou hudby. S Ildikou Závoďanovou Vargovou skúšali po jednom. Nie každý mal dosť rýchly internet, preto nemohli skúšať v skupine. Počas letného vlastivedného tábora, ktorý usporiadala slovenská národnostná samospráva, o tom sa už mohli dozvedieť čitatelia Ľudových novín, cvičili mladučkí citaristi každý deň dve hodiny. Keď prišla Marika Zeleňánska so zvesťou o vypísanej celoštátnej kvalifikačnej súťaži, tak ešte pridali na intenzite. Ich učiteľka rozhodla, nech teda skupina ide súťažiť, lebo veľa pracovali. Na predchádzajúcom kole hrali slovenské detské piesne. Do celoštátnej súťaže pridali aj maďarské pesničky. Hrali o kvetoch, o daždi, detské vyčítanky. Dokonca si pridali k citarám aj ozembuch. Učiteľka hudby bola totiž s Horenkou na Detve, keď tam Kétšoproň hosťoval v Krajanskom dvore na Slávnostiach pod Poľanou. Syn učiteľky, ktorý je tiež muzikant, študuje na konzervatóriu v Pätikostolí hru na husliach a hrá na bicie nástroje, sa v Detve zamiloval do ozembucha. Jeden tam hneď aj kúpili a chlapec na ňom „hrá“.

– Folklór je folklór. Porota si možno povedala, že Slováci sú zvláštni, ale ozembuch je nesporne sugestívny nástroj...

– Páčilo sa to všetkým. Súťaž sa konala v obci Besenyszög pri Szolnoku. Zornička dostala najvyššie možné ocenenie celoštátnej kvalifikačnej súťaže Zlatého páva.

– Dúfam, že nie pre ten ozembuch...

– Rozhodne nie. V hodnotení porota konštatovala, že repertoár bol pekne zostavený. Piesne boli dokonale vhodné pre vekovú skupinu súboru. Spolu to vynikajúco zahrali, súzvuk skladieb bol mimoriadny. Boli dobre zladení. Samú chválu dostali.

– Čo im povedali v Horenke?

– Samozrejme, zagratulovali Zorničke. Aj sme poslali domov ešte z cesty správu: Nielen Horenka, aj my sme dostali Zlatého páva!

– Dostanú aj čokoládu za odmenu?

– Určite! Vždy dostanú nejakú sladkú odmenu, tortu alebo pred Vianocami darčekové balíčky. Vieme, že nie preto cvičia, aby dostali čokoládu. Radi hrajú. Sem-tam ich síce musíme „nútiť“ do hry. Nič som nepočula, hovorím svojim dcéram, aby zahrali znova a precvičili si skladbu opäť. Chlapci okrem toho hrajú futbal, preto termín skúšok musíme prispôsobovať. Jedna dievčina, Lucka, hrá hádzanú, má tréningy. Ildika chodí z Kečkemétu a hrá aj v našom súbore na citare, hoci je učiteľkou hry na husle.

– Priznám sa, že mám trochu zmätok v tom, kto patrí do Horenky, kto do Rosičky, lebo ich vždy vídame spolu.

– Pôvodná je spevácka skupina Horenka. V roku 2022 budú oslavovať významné okrúhle jubileum. Potom vznikla hudobná skupina Rosička, kde hrajú nielen citaristi, ale aj huslisti a harmonikár, a spievajú aj muži. Speváčok Horenky je pre stále vyšší priemerný vek čoraz menej, už s nimi spievavajú aj dievčatká zo Zorničky. Často, vlastne takmer vždy vystupujú Horenka a Rosička spolu. Navzájom sa sprevádzajú. Radi sú spolu, nie je to príliš veľký kolektív, zmestia sa na javisku. Pri rôznych príležitostiach skupinu posilňuje Zornička, nositeľka Zlatého páva.

Erika Trenková

Foto: Erika Tóthová