Pomerne zaujímavo sa vyvíjala situácia okolo jubilejnej oslavy Ľudovej hudby Csibaj banda. Kapela podujatie plánovala na prvú dekádu tohto roka, pozvánky už boli vytlačené, všetko bolo pripravené na slávnostný koncert. Pandémia koronavírusu, najmä prísne opatrenia znemožnili usporiadanie väčších akcií a aj ľudová hudba musela preložiť svoju oslavu na dobu neurčitú.

Kapela trpezlivo čakala na najbližšiu možnosť, aby svoj plán dotiahla do konca. Tento moment nastal 17. októbra. Medzi pozvanými boli hostia, ktorí za 10 rokov pomáhali kapele pri jej činnosti, alebo boli a sú jej prívržencami, priateľmi. V sobotu sa teda jačiansky Kultúrny dom naplnil milovníkmi ľudovej muziky. Na koncerte odzneli najkrajšie slovensko-maďarské hudobné kytice z repertoáru 10-ročnej jubilujúcej kapely.

Cesta k úspechu

„Kapela Csibaj banda bola založená v októbri roku 2010, názov dostala podľa kopca, ktorý sa nachádza pri Jači. Zakladajúci členovia boli ôsmi, dnes hrajú spolu šiesti: Monika Nemeczová spev, László Herédi primáš, Zoltán Berényi kontráš, Máté Danielisz harmonikár, Zoltán Berényi klarinetista a László Lőrik hrá na base. V poslednom čase ich prácu z odbornej stránky podporuje hudobný pedagóg Csaba Blaskó, ktorý sa tiež zapája do koncertov. Kapela rada hrá slovenské melódie z Maďarska a taktiež aj zo Slovenska. Počas predošlých 10 rokov vystúpila v rôznych regiónoch Maďarska, ako aj v zahraničí, na Slovensku, v Českej republike a Rumunsku. Csibaj banda pravidelne sprevádzala miestny tanečný súbor Zornica, ale vystúpila aj s tanečnými súbormi z Veňarca, Pišpeku, Törökbálintu a z Čemeru. V rokoch 2016 a 2018 na kvalifikácii v réžii Zväzu Slovákov v Maďarsku dvakrát dostala zlaté umiestnenie,“ priblížila po hymne Slovákov v Maďarsku uplynulé desaťročie kapely Csibaj banda moderátorka večera, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Jači Erika Zemenová Palečková.

Hudba odtiaľto a odinakiaľ

Jubilejný koncert tvorilo šesť blokov. V prvom s názvom „Keby som ja mala...” odzneli slovenské melódie z povodia Galgy. S touto kyticou ľudových piesní zo zbierky Štefana Lamiho v septembri 2018 na kvalifikácii Zväzu Slovákov v Maďarsku získala skupina zlaté umiestnenie. Po miestnych slovenských piesňach nasledovala hudba zo slovenskej obce Strekov. Klarinetistovi kapely počas štúdií sa tak zapáčili tamojšie melódie, že navrhol členom, aby ich zaradili do svojho hudobného repertoáru. Nasledovala tretia kytica, ktorá je najmladším blokom kapely. „Cesta hore, cesta dolu“ sa skladá z melódií obce Hronec na Horehroní. Potom hudobníci s melódiami z povodia horného toku Maruše prítomných pozvali do Sedmohradska. „Zaujímavosťou týchto melódií je, že husle vymení maďarský ľudový nástroj, takzvaný tárogató,“ uviedla štvrtú kyticu E. Zemenová Palečková. Záverečný blok jubilejného programu bol dvojjazyčný. Nadväzoval na to, že stáročia tu žili spolu Maďari a Slováci. Dôkazom toho je, že zvyky, tradície a ľudové tance sa týchto dvoch národov podobajú, ba prelínajú. „Poznáme veľa takých piesní, ktoré majú texty v oboch jazykoch. Takto sa zrodil najobľúbenejší tzv. dvojjazyčný blok kapely, ktorý sa nespája ani s jedným regiónom, no symbolizuje etnickú pestrofarebnosť, ktorú nazývame Karpatská kotlina,“ uviedla poslednú kyticu piesní moderátorka večera.

Minulosť a prítomnosť sú dané, budúcnosť tvoria ľudia

Po koncerte zagratulovali kapele Csibaj banda aj predsedovia a poslanci organizácií Slovákov v Maďarsku. Ako prvá sa prihovorila predsedníčka najstaršej a najväčšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku. Ruženka Egyedová Baráneková si zaspomínala na počiatky kapely, keď jej členovia svoje nadanie precvičovali v škole v prírode v Hronci. Zdôraznila, že keď Jačania a Slováci v Maďarsku chcú, aby naďalej žila táto prekrásna ľudová hudba, musia byť aktívni pri budúcoročnom sčítaní obyvateľstva. „Je dôležité, aby sme ukázali sebe a Maďarsku, že sme hrdí na našu kultúru, lebo máme byť načo. Dôkazom toho je aj činnosť kapely Csibaj banda,“ dodala na záver predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku R. Egyedová Baráneková a následne odovzdala vtipný darček so slovami: „Peniaze sa zvyknú dávať do veľkej basy, a keď už v nej nebude miesto, tak si ich môžete zbierať do tejto pokladničky, ktorá má podobný tvar. Tá druhá je na drobné. Je tu, samozrejme, aj fľaša v podobe basy s domácou pálenkou, aby sa vám lepšie spievalo.“

Opätovné oživenie ľudovej hudby

Ku gratulantom sa pripojil aj parlamentný hovorca slovenskej národnosti Anton Paulik. „Opäť sme sa mohli presvedčiť o tom, že hudba nemá jazyk, presnejšie povedané, má samostatnú reč. Všimli sme si to najmä v poslednej časti. My, Maďari a Slováci, ktorí žijeme v Karpatskej kotline aspoň tisíc rokov spolu, sme sa viackrát presvedčili o tom, že melódie, ktoré poznáme, majú na severe bývalého Uhorska slovenský a na juhu maďarský text. Takto je to dobre, veď toto patrí k nášmu spoločnému kultúrnemu dedičstvu,“ zdôraznil. Parlamentný hovorca sa zmienil aj o tom, že kedysi v dedinách každý človek poznal miestne ľudové piesne a melódie. V obciach boli ľudové hudby a skupiny. „V 50. rokoch minulého storočia sme začali kupovať rádiá a televízory, ľudová pieseň a hudba sa vytratili z našich dedín a miest. Tento proces sa však obrátil, vznikali nové ľudové hudby. Nemáme ich ani teraz veľa, ale nájdu sa aspoň 3-4, ktoré na našich podujatiach vedia zahrať,“ dodal A. Paulik a odovzdal košík plný sladkostí.

„Keď som sa pripravovala na svoj príhovor, prišli mi na um rôzne myšlienky. Myslím si, že týmto koncertom ste povzniesli naše duše. Cítim radosť, ktorú ste nám odovzdali. Toto je podstata vašej práce, aby ste nám ju odovzdávali. Prajem vám, aby ste sa aj v budúcnosti držali spolu a pracovali ďalej. K tomu majte veľa zdravia, oduševnenosti a vytrvalosti. Aby sme tú rodinnú atmosféru mohli cítiť aj naďalej,“ podelila sa o svoje pocity predsedníčka Peštianskej župnej samosprávy Emese Gimesiová Szokolová a tiež odovzdala darček.

Tvrdá práca prináša ovocie

ĽH Csibaj banda za 10 rokov pôsobenia sa stala známou nielen v Peštianskej župe. Veľkej obľube sa teší aj v Novohradskej. Dôkazom toho bolo, že na jubilejný koncert prišiel aj predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed. „22. augusta som vás sledoval v Čuvári. Bolo pre mňa obrovským prekvapením vidieť a počuť to, ako ste sa zdokonalili. [...] Veľmi dobre ste vyhrávali. Dnes ste opäť hrali na vysokej úrovni. [...] 40 rokov sa zaoberám folklórom, tancom a hudbou. Pre mňa bol tento večer radostný a veľmi som ho prežíval,“ priznal sa F. Egyed a humorne poznamenal, že podľa odborníkov, tanečník za 40 rokov pôsobenia musí vypiť približne 1,5-2 hektolitre pálenky. Hudobníci o jeden hektoliter viac. „A ste pozadu, veľmi rýchlo to dobehnite, aby ste sa držali priemeru,“ dodal predseda a v mene Slovákov Novohradskej župy odovzdal „tekutý“ darček.

Úloha kapely v spoločnosti je nezanedbateľná

Ľudovej hudbe Csibaj banda zagratulovala v mene Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku zástupkyňa predsedníčky Monika Szabová. „Desiaty rok pre človeka je asi začiatok niečoho. Som nesmierne rada, že môžeme oslavovať nielen súbory, ktoré majú 40, 50 a 60 rokov, ale aj takú mladú kapelu, ktorej práca je nesmierne dôležitá pre nás všetkých, pre Slovákov v Maďarsku i pre väčšinový národ,“ povedala, a zaželala jej členom veľa elánu do ďalších rokov.

Po gratuláciách členovia miestneho tanečného súboru Zornica priniesli tortu. Nasledovalo pohostenie prítomných, ktoré pripravila Slovenská národnostná samospráva v Jači a jej aktivisti. Ako je to pri oslavách ľudových kapiel, nechýbala muzika a dobrá nálada, ktorá vydržala do neskorých hodín.

AR

Foto: autor