Galaprogram so stupňujúcou sa náladou
Vo vynikajúcej atmosfére prebiehal aj galaprogram tohtoročného Dňa Slovákov v Maďarsku. Nebolo tajomstvom, kto sa o zábavu veľacteného publika zaslúži, veď zoznam účinkujúcich obsahovala brožúrka podujatia. Možno práve preto galaprogram sledovalo veľké množstvo divákov, ktorým nevadilo ani to, že si stoličky položili mimo tieňa stanu. Vôbec nedbali trochu sa opekať na slnku.
Moderátorkou galaprogramu bola riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku. Katarína Király všetky súbory osobne dobre pozná. „Pozvala som také súbory, ktoré sa zapájajú do súťažnej prehliadky Vo víre tanca, aj na nej získali nejaké ocenenie. Vlastne, všetci sú v zlatom pásme tejto kvalifikačnej prehliadky,” povedala pre naše periodikum. Čas, kým nastavili mikrofóny podľa potrieb jednotlivých formácií preklenula pre publikum zaujímavými informáciami o súboroch. „Celý program bol vlastne zostavený podľa súťažnej prehliadky Vo víre tanca, vzhľadom na to, že tento rok sme odovzdali aj Cenu Štefana Lamiho.” Kto sa zúčastnil na Dni Slovákov v Maďarsku na odovzdávaní ocenení v evanjelickom kostole v Černi, určite vie, že najcennejšie ocenenie pre ľudovo-umelecké zoskupenia si tohto roku odniesla Folklórna skupina Kacamajka z Maglódu, ktorá už tri razy získala zlaté pásmo.
Katarína Királynielen uvádzala program, ale z javiska aj sledovala reakcie divákov. „Veľa ľudí si prišlo pozrieť kultúrny program, ktorý sme sa snažili stupňovať v duchu „to najlepšie na koniec“. Tí, čo zostali až do konca, určite ocenili našu snahu gradovať atmosféru. Ku koncu prichádzali na javisko stále lepší a lepší tanečníci a interpreti,“ vyjadrila sa do mikrofónu Zenty Dózsovej zo Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu K. Király. „Dúfam, že hostia boli spokojní. Medzi vystupujúcimi boli aj sóloví reprezentanti folklórneho diania, aj kolektívy. Myslím si, že to bol dobrý výber. Skutočnosť je taká, že tie súbory, ktoré založili v sedemdesiatych rokoch, najmä spevácke skupiny, už nie sú medzi nami. Teraz už na javiskách vidíme generáciu, ktorá sa zapojila do folklórneho hnutia po založení miestnych slovenských samospráv. Hlavne tie formácie sú aktívne, hoci aj tie už majú problémy, veď odvtedy uplynulo 30 rokov. Hľadajú mladých, ktorých by pojali medzi seba. Takto sme videli, že mladé dievča spievalo so staršou ženou alebo zo Sarvaša vystupovala matka s dcérou. V ženskom speváckom súbore z Baňačky pôvodných speváčok už zostalo len 6 a od vlani sa badateľne rozrástol ich počet,“ pochválila snahu žien z Baňačky prísna odborníčka K. Király.
Javisko ako prví vystupujúci obsadili deti, žiaci Materskej školy, základnej školy, gymnázia a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti. Hlavným poslaním inštitúcie, ktorej prevádzkovateľom je Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, je odovzdávať hodnoty slovenskej národnosti, ktoré pomáhali generáciám pri zachovávaní identity. V tomto roku oslavuje táto viacúčelová školská inštitúcia 75. výročie svojho vzniku. Všetky vekové skupiny sa oboznamujú s kultúrou a tradíciami Slovákov v Maďarsku v súlade s kalendárnymi obyčajami. Pedagógovia kladú veľký dôraz na výučbu ľudovej piesne a ľudového tanca, ktorý je súčasťou pohybovej kultúry žiakov už od materskej školy. Inštitúcia hradí nákup, šitie ľudových krojov z vlastných zdrojov a z domácich a slovenských grantov. Žiaci pravidelne vystupujú na obvodných, či župných podujatiach i akciách hlavného mesta. Do programov prezentujúcich slovenské tradície ich pozývajú rôzne inštitúcie. Pokračovaním v pestovaní tanečnej kultúry vzdávajú hold choreografke a tanečnej pedagogičke Eve Šubovej, ktorá niekoľko desaťročí určovala tvár budapeštianskej inštitúcie. V jej choreografii, ktorá bola neskôr prepracovaná, deti predviedli Trci polku, ale aj spievali. Učiteľkami tanca a spevu v súčasnosti sú Agáta Kosárová-Bartalosová, Zuzana Hanuszová a Tímea Nagyová.
Mladučká Petra Ponyikaiová a jej prateta Mária Fehérová sú členkami a sólistkami Folklórnej skupiny Rozmarín z Veňarca. Petra rada spieva a tancuje, je členkou FS Rozmarín, FS Pišpek a tancuje ešte aj v školskom súbore Evanjelického gymnázia v Aszóde. Na celoštátnej súťaži Slovenské spievanky a veršovačky viackrát ocenili jej spevácke umenie cenou „Za mimoriadny výkon”. Predstavila sa nielen doma, ale aj v zahraničí. Spievala na podujatí Selenčské sláviky vo Vojvodine v Srbsku a tiež v súťaži „Cez Nadlak je…” v rumunskom Nadlaku. Tentokrát zaspievala svadobné piesne. Na citare ju, ako zvyčajne, sprevádzala babičkina sestra Mária Fehérová, ktorá sa naučila hrať na citare už ako dospelá, avšak dodnes rozvíja svoje vedomosti. S láskou a radosťou sprevádza svoj či Petrin spev, či spevácku skupinu Rozmarín. Pripravila ich Ruženka Komjáthiová.
Ženská spevácka skupina Rozmarín z Baňačky bola založená v roku 1996 pri miestnej slovenskej samospráve. Vedúcim bol Ján Valykó. Po ňom prevzala vedenie súboru Mária Holodová. V repertoári súboru sú zachované zvyky všetkých významnejších momentov života človeka od narodenia až po smrť, ktoré publikovali aj formou video- a zvukových nosičov. Na súťaži Celoštátneho združenia speváckych zborov, folklórnych kapiel a hudobných súborov (KÓTA) Rozmarín viackrát získal zlaté ocenenie, a tiež aj najvyššiu kvalifikáciu, Zlatý páv. Na celoštátnej kvalifikačnej prehliadke slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov „Vo víre tanca“ sa súbor umiestnil v striebornom (Pratki, 2011) a zlatom (Krescini, 2013) pásme. Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku udelilo kolektívu v r. 2011 vyznamenanie „Za našu národnosť“. V podaní Rozmarínu odzneli ľudové piesne z Baňačky.
Žiaľ, Slovenský folklórny spolok Lipa, ktorý v tomto roku oslávi 34. výročie svojho založenia, zastupovali tento rok len dva páry. Cieľom spolku je zbierať, pestovať a prezentovať tance Slovákov v Maďarsku. Tanečníci viackrát vystupovali na festivaloch na Slovensku a vo viacerých európskych krajinách. V roku 2010 spolok získal ocenenie CSSM „Za našu národnosť“. Na prehliadke „Vo víre tanca“ sa umiestnili v zlatom a striebornom pásme. Spolok má momentálne 15 tanečníkov, ktorí majú týždenne raz nácvik v tanečnej sále budapeštianskej slovenskej školy. Predsedníčkou Lipy je Szilvia Salgaiová, umeleckou vedúcou Kata Szilágyiová. V podaní komornej skupiny sme videli tirpácke tance v choreografii Tibora Pintéra. Tance nacvičila Kata Szilágyiová.
V susedstve Budapešti sa nachádza obec Ečer, kde si rodiny slovenského pôvodu uchovávajú tradície a kroje. V 40. rokoch minulého storočia si všimol krásu týchto tradícií aj maďarský folklorista Miklós Rábai. Na základe výskumov v Ečeri pripravil choreografiu svetoznámej Ečerskej svadby. V roku 1945 tam začala fungovať tanečná skupina, ktorá vytvorila dobré základy súčasného folklórneho kruhu s menom Zelený veniec (1999). V choreografii Kedysi na Ečeri sa diváci v Černi ocitli v minulom storočí, kedy páry mladých ľudí kolektív prijal na bále manželských párov. Starodávny kroj bol zrekonštruovaný na základe fotografií zo začiatku 20. storočia. V podaní mládencov si obecenstvo vychutnalo husársky verbunk z výskumu Miklósa Rábaiho, ale napokon pridali marš, ako tanec svadobného sprievodu.
Svoj marš predstavili aj tanečníci Tanečného súboru Tešedík zo Sarvaša. Formácia nesie meno po celej Európe známeho evanjelického farára Samuela Tešedíka. Súčasní členovia telesa vynikajúcej kvality a vyberaných členov hodných aj profesionálneho súboru, sa rozhodli uchovávať jednotnú kultúru Karpatskej kotliny, spracúvať do javiskovej podoby tradície Slovákov v Maďarsku. V repertoári súboru popri autentických tancoch nájdeme tiež zvyky roľníckej kultúry. Od roku 1996 je prevádzkovateľom súboru Folklórna verejná nadácia v Sarvaši. Tanečný súbor vystupoval na nespočetných medzinárodných festivaloch, na podujatiach Medzinárodnej rady organizátorov festivalov folklóru a tradičného umenia CIOFF. Činnosť kolektívu ocenili vyznamenaním Za Békešskú župu (2002), maďarská vláda mu udelila cenu Za menšiny (2008) a v r. 2011 získal cenu Prima Békešskej župy. V roku 2016 bol Tanečný súbor Tešedík zapísaný do župného inventára hodnôt. Na prehliadke „Vo víre tanca“ sa v roku 2019 po tretíkrát umiestnil v zlatom pásme a prevzal Cenu Štefana Lamiho. Sedemkrát – naposledy v roku 2016 – získal v rámci kvalifikačného systému tanečných súborov v Maďarsku titul Výborne kvalifikovaný súbor. V galaprograme pedagógovia TS Tešedík predviedli tance z Očovej, v podaní Edity (Mladá nositeľka tradičnej kultúry, 1995) a Zuzky Csasztvanových (Mladá nositeľka tradičnej kultúry, 2019) si diváci vypočuli svadobné piesne, sólisti zatancovali marš zo Slovenského Komlóša. Napokon obecenstvo potešil mužský zbor zo Sarvaša, ktorý si dal meno Vinné mušky. Urastení chlapi v najlepšom veku spievali regrútske a vojenské piesne. Záverom programu komorná skupina tanečníkov FS Tešedík predviedla maglódske tance.
Koniec galaprogramu patril mnohogeneračnej Folklórnej skupine Pišpek, založenej v októbri 2006. Cieľom skupiny je, aby na javisku ukázala piesne, tance a tradície dediny, aby tieto kultúrne hodnoty predstavila a oživila. Skupina pravidelne chodí na slovenské i maďarské folklórne kvalifikačné stretnutia, kde už viackrát získala zlatú kvalifikáciu. Medzi jej členmi sú ocenení sólisti, a skupina je hrdá na to, že v r. 2013 dostala ako prvá vo folklórnom hnutí Cenu Štefana Lamiho, rodáka obce. V posledných rokoch sa založili dorastové skupiny, ktoré sa tiež úspešne zaoberajú tanečnými a hudobnými klenotmi obce. Teraz už prebieha v skupine „medzigeneračná“ práca, ktorá zaručí prenos nášho dedičstva do budúcnosti. Jadro skupiny tvorí aj samostatne fungujúca mládežnícka skupina Dolinka, ktorá sa skladá hlavne z gymnazistov. Umeleckými vedúcimi skupiny sú Szabolcs a Melinda Szokolikovci. Vedúcou je Emese Gimesiová Szokolová. Folklórna skupina predstavila tradičné pišpecké tance v podaní viacerých generácií. Súbory sprevádzala Ľudová hudba Fľaška s primášom Bálintom Jobbágyom.
(-tre)
Foto: autorka
Čerňa hostila tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku
Krojovaná módna prehliadka v Černi
Pastva pre oči, potešenie pre žalúdok